Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcov: I. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jozefom Vančom, advokátom so sídlom M. R. N. XX/ A, XXX XX Z., II. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U. XX, štátny občan SR, proti žalovanej: T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, v konaní o určenie, že prenajímateľ je povinný zdržať sa konania, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -17 zo dňa 04.11.2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. -17 zo dňa 04.11.2019 v časti výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Vo zvyšnej časti, t. j. výroku II., uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. -17 zo dňa 04.11.2019 ponecháva nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -17 zo dňa 04.11.2019 nariadil na návrh žalobcov I. a II. podľa ust. , a (ďalej len „“) neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia zabezpečiť pripojenie rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., k verejnej elektrickej sieti (výrok I. bod 1/), ďalej oprávnil žalobcov I. a II. každého samostatne požiadať o pripojenie rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., k verejnej elektrickej sieti s tým, že týmto neodkladným opatrením nahradil akýkoľvek prípadný súhlas vlastníka nehnuteľnosti potrebný pre účely úkonu v zmysle oprávnenia žalobcov I. a II., čím však nie je dotknutá povinnosť žalovanej podľa výroku I. (výrok I. bod 2/) a napokon uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k odpojeniu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., od zdroja pitnej vody z verejnej vodovodnej siete (výrok I. bod 3/). Vo zvyšnej časti návrh žalobcov I. a II. na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a napokon obmedzil trvanie neodkladného opatrenia len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že prenajímateľ je povinný zdržať sa konania, ktoré by robilo predmet nájmu nespôsobilým na riadne užívanie nájomcami, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. (výrok III.). 2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že sa žalobcovia I. a II. podaním mu doručeným dňa 10.10.2019 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby žalovanej zakázal odpojiť predmet nájmu - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., od elektriny a prívodu vody, a to do právoplatného rozhodnutia o samotnej žalobe. Doplnením podania doručeným mu dňa 23.10.2019 svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia zmenili tak, že žiadali, aby žalovanej uložil povinnosť najneskôr do 24 hodín od nariadenia neodkladného opatrenia znova pripojiť predmetný

rodinný dom k prívodu elektriny, resp. vydať súhlas žalobcom s pripojením predmetného rodinného domu k prívodu elektriny a zároveň žalovanej zakázať počas trvania nájmu odpojiť predmetný rodinný dom od pitnej vody z verejného vodovodu. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že od 16.02.2018 na základe ústnej nájomnej zmluvy so žalovanou začali ako nájomcovia na neurčitý čas užívať predmetný rodinný dom. Dňa 13.08.2019 žalovaná žalobcovi I. zaslala elektronickú správu, podľa ktorej požaduje, aby žalobca I. poukázal 10.000,- eur na jej účet v S. C., B. a ak sa tak nestane vie zabezpečiť, aby bol rodinný dom odpojený od elektriny, atď. Dňa 08.10.2019 bola žalovaná so svojim priateľom Z. S. v predmetnom rodinnom dome a opätovne žiadala 10.000,- eur, ako nájomný depozit, s tým že inak odpojí elektrinu a vodu. Žalobcovia ďalej uviedli, že nájom riadne platia. Žalovaná trpí psychickými problémami, užíva sedatíva, antidepresíva a bola od februára do apríla 2018 aj hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v Prešove pre úzkostne-depresívnu poruchu. Podľa nich je žalovaná ovplyvňovaná jej priateľom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Priateľ žalovanej má mať problémy s gamblerstvom. Pokiaľ by žalovaná svoje hrozby naplnila, stal by sa predmetný rodinný dom neobývateľným. Žalovaná je dcérou žalobkyne II. a sestrou žalobcu I. Doplnením podania doručeným súdu 23.10.2019 žalobcovia uviedli, že dňa 16.10.2019 došlo k odpojeniu predmetného rodinného domu od elektrickej siete. Žalobkyňa II. podala v danej veci trestné oznámenie pre trestný čin vydierania podľa . Urgentnosť nariadenia neodkladného nariadenia spočíva aj v tom, že je jeseň a elektrina poháňa čerpadlá vo vykurovacom systéme predmetného rodinného domu. Rodinný dom je de facto bez elektriny neobývateľný. 4. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia I. a II. podali tiež žalobný návrh vo veci samej o určenie, že prenajímateľ (žalovaná) je povinný zdržať sa konania, ktoré by robilo predmet nájmu (predmetný rodinný dom) nespôsobilým na riadne užívanie nájomcami (žalobcami I. a II.). Toto konanie vo veci samej je vedené na Okresnom súde Námestovo pod identickou spis. zn. . 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov I. a II. na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. 6. Za daného stavu boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán konania v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná je vlastníkom predmetného rodinného domu, pričom na LV č. XXXX, k. ú. Q. má ako bydlisko zapísanú adresu Q. XX. Zo samotnej žaloby ako aj jej doplnenia vyplýva, že žalobcovia I. a II. v rodinnom dome dlhodobo bývajú. Nakoľko tam bývajú už dlhšiu dobu (od februára 2018) je vysoko pravdepodobné, že uzatvorili so žalovanou aj nájomnú zmluvu, hoci aj v ústnej forme, a teda že sa v rodinnom dome nenachádzajú protiprávne. Žalobcovia majú v rodinnom dome evidovaný aj svoj trvalý pobyt, k čomu bol tiež potrebný súhlas žalovanej. Vzhľadom k týmto informáciám, súd vyhodnotil rodinný dom ako skutočné bydlisko žalobcov. Bydlisko fyzickej osoby požíva v zmysle právneho poriadku zvýšenú ochranu. Táto ochrana má zabezpečiť určitú stabilitu základnej životnej potreby každej fyzickej osoby, a to bývania, tak aby nebola závislá len od svojvôle vlastníka nehnuteľnosti a jeho úkonov, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku. Z výpisu z LV vyplýva, že rodinný dom je novostavbou, nakoľko bol najskôr zapísaný pod Z 40/2016 zo dňa 15.01.2016 ako rozostavaná stavba a neskôr mu bolo pridelené súpisné číslo. Pripojenie k elektrickej sieti, resp. iný zdroj elektrickej energie, je pre tento typ stavieb nevyhnutným predpokladom ich riadneho fungovania, nakoľko sú od nej závislé takmer všetky technológie zabezpečujúce riadny chod a užívanie stavby. Pripojenie rodinného domu k verejnej vodovodnej sieti je tiež nevyhnutné pre riadne fungovanie domácnosti, a to najmä s ohľadom na hygienické a stravovacie požiadavky. Skutočnosť, že rodinný dom bude pripojený k elektrickej, ako aj vodovodnej sieti, by nemala mať negatívny vplyv na rodinný dom a ani na jeho vlastníka, pokiaľ si žalobcovia plnia svoju povinnosť platiť žalovanej nájomné, vrátane úhrady služieb spojených s nájmom. 7. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa lehoty na splnenie povinnosti žalovanou, ktorú žalobcovia požadovali v rozsahu 24 hodín. Lehotu, v ktorej je žalovaná povinná splniť povinnosť pripojiť rodinný dom do elektrickej siete, súd určil v dňoch, nakoľko doručenie písomnosti sa na doručenke vyznačuje dňom bez uvedenia hodiny a takýmto spôsobom je preto možné určiť začiatok ako aj koniec plynutia lehoty na splnenie povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v okrese S., t. j. v značnej vzdialenosti od predmetného rodinného domu, na splnenie povinnosti pripojenia rodinného domu k elektrickej sieti jej určil dlhšiu lehotu, a to tri dni. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nakoľko vo veci samej prebieha aj konanie o určenie, že žalovaná (prenajímateľ) je povinná zdržať sa konania, ktoré by robilo rodinný dom nespôsobilým na riadne užívanie žalobcami (nájomcami), súd v súlade s zároveň určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8. Proti uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, čo do jeho výrokov I. a III., podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 25.11.2019, pričom žiadala, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Žalovaná mala za to, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namietala záver súdu prvej inštancie o osvedčení existencie ústnej nájomnej zmluvy k predmetnému rodinnému domu uzavretej medzi stranami sporu s tým, že taká nájomná zmluva nikdy nevznikla, ide o nepravdivé tvrdenie žalobcov. V danom prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu. Tzv. ústna nájomná zmluva, ktorej vznik žalobcovia tvrdia, je neurčitá. Nie je totiž dojednaný žiadny nájom a žalobcovia jej ani žiadny nájom neplatia. Nemohli teda s ňou uzavrieť nájomnú zmluvu. Svoje tvrdenie o úhrade nájmu nijako nepreukázali. Súhlas s užívaním nehnuteľnosti nie je rovnaký úkon, ako ústna nájomná zmluva. Ústny súhlas možno kedykoľvek odvolať. Súd prvej inštancie vychádzal len z domnienky o existencii ústnej formy nájomnej zmluvy, ktorá ničím nebola preukázaná, a preto nedošlo k osvedčeniu práva nájmu. 10. Žalovaná súčasne poukázala na to, že žalobca I. na adrese predmetnej nehnuteľnosti nemá trvalý pobyt po jeho odhlásení odo dňa 14.11.2019 a žalobkyňa II. po jeho odhlásení odo dňa 21.10.2019. Žalobca I. ako výlučný vlastník vlastní rodinný dom súp. č. XX v obci Q., evidovaný na LV č. XXX, k. ú. Q., postavený na pozemku parcela KN-C č. 1843/1. K tomuto rodinnému domu prislúchajú pozemky a hospodárske budovy, evidované na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. Q.. Vzhľadom na to, že žalobcovia majú možnosť bývať v dome žalobcu I., nebola osvedčená naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. 11. Žalovaná považovala tvrdenia žalobcov za neosvedčené, zavádzajúce a nepreukázané. Súd prvej inštancie si pred tým, ako nariadil neodkladné opatrenie, nezaobstaral potrebné informácie a vychádzal z účelových a ničím nepodložených tvrdení žalobcov. Nikdy tak neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy vydané a musí byť zrušené. 12. Žalovaná v ďalšom namietala procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Za tieto žalovaná s odkazom na znenie ust. považovala to, že súd prvej inštancie vzhliadol podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v ničím neodôvodnených a nepreukázaných tvrdeniach žalobcov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť vždy splnené zákonné podmienky, a to osvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcu a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia však ani jednu z vyššie uvedených podmienok nepreukázali, resp. neosvedčili ani v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre pozitívne rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však nariadil neodkladné opatrenie vychádzajúc len z tvrdení žalobcov, ktoré vo svetle ňou uvedených skutočností nemôžu obstáť. Za dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná ďalej považovala to, že obmedzenie, vyplývajúce z nariadeného neodkladného opatrenia, nezodpovedá požiadavke primeranosti. Požiadavka primeranosti uloženej povinnosti zabezpečovanému nároku je nevyhnutným predpoklad zákonnosti neodkladného opatrenia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.04.2008). Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je tak nezákonné, nakoľko nedôvodne zasahuje do jej vlastníckeho práva. Nariadením neodkladného opatrenia na jej strane vzniká škoda. Žalovaná taktiež napadnuté uznesenie považovala za arbitrárne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov i Ústavného súdu SR. S poukazom na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalovaná namietala, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke osvedčenia nároku žalobcov a otázke splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. 13. Žalobcovia sa k doručenému odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 11.12.2019. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovali za plne zodpovedajúce zákonu a vecne správne. Jeho odôvodneniu nemožno nič vytknúť, súd prvej inštancie veľmi zrozumiteľne, jasne a prakticky vysvetlil dôvody prečo ich návrhu vyhovel. Okrem iného v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zo samotnej žaloby, ako aj jej doplnenia, vyplýva, že v rodinnom dome dlhodobo bývajú a je vysoko pravdepodobné, že so žalovanou uzatvorili nájomnú zmluvu hoci aj v ústnej forme, a teda v rodinnom dome sa nenachádzajú protiprávne. Čo sa týka odhlásenia ich trvalého pobytu, žalobcovia uviedli, že tento im svojvoľne odhlásila

žalovaná, a to len v rámci snahy o vyplatenie sumy 10.000,- eur, ako formu nátlaku. Práve súd prvej inštancie im de facto poskytol ochranu pred dôsledkami vydierania zo strany žalovanej, keď táto od nich, dôvodiac to formálne depozitom na hypotéku, žiadala vyplatenie sumy 10.000,- eur, s čím prišla v polovicu augusta 2019. Je faktom, že boli nútení podať na žalovanú trestné oznámenie, pričom žalovaná reálne, keď jej odmietli dať 10.000,- eur, dňa 16.10.2019 naplnila svoje hrozby a odpojila prívod elektriny a bola na obci žiadať aj odpojenie vody. Žalovaná nemá iný motív, napr. že by jej niečo dlhovali a pod. Argumentácia žalovanej s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je v danom prípade neaplikovateľná, nakoľko je to práve neodkladné opatrenie, ktoré prakticky chráni majetok žalovanej. Ak by sa v predmetnej nehnuteľnosti nekúrilo, odpojil sa prívod vody, táto by nepochybne chátrala, bola by neobývateľná. Pritom nikdy, ako obývajú predmetný rodinný dom, nevznikli žiadne nedoplatky na energiách. Je zjavné, že aj daným odvolaním sa žalovaná snaží zneužiť súdy ako nástroje jej nátlaku , resp. pomsty, za to že sa nedali vydierať, má snahu urobiť predmetný rodinný dom nespôsobilý na riadne užívanie. Navyše nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom ako nájomcovia si budú energie riadne platiť. Neodkladným opatrením tak z logiky veci žalovanej nevzniká žiadna ujma. Táto ujma jej nemá ako vzniknúť. Boli by to práve oni ako nájomcovia, ktorým by v dôsledku nečinnosti súdu a polície, hrozila ťažká ujma. Čo sa týka platenia nájomného, k tomu žalobcovia uviedli, že žalovaná zarába v zamestnaní ako predavačka 420,- eur, pričom len výška hypotéky je 216,- eur plus energie. Žalovaná nikde neuvádza, že by mali voči nej nejaký dlh, alebo by dom chcela pre seba. Celé súdne konanie, trestné oznámenie sú len čisto dôsledkom toho, že žalovaná chce, zrejme pre účely svojho priateľa (liečil sa na gamblerstvo a alkoholizmus) sumu 10.000,- eur, pričom sa ich snaží vymôcť opísanými praktikami. Pravdou je, že žalovaná hypotéku platí z nájomného a je medzi nimi dohoda, že predmetný dom si odkúpi žalobca I. Za tým účelom, počas doby nájmu, zhodnotil nehnuteľnosť o 32.000,- eur. 14. Žalovaná k doručenému vyjadreniu žalobcov I. a II. zo dňa 11.12.2019 k jej odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala. 15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. (t. j. vo výrokoch I. a III.), viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. (výrok I. a III.) ako vecne správne potvrdil. V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej (výrok II.) ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. v spojení s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. 18. Možno tak konštatovať, že žalovaná v odvolaní zásadne namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie [odvolací dôvod podľa ust. ] a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [odvolací dôvod podľa ust. ]. Ako už aj inými slovami uviedol súd prvej inštancie (odsek č. 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia), pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. Zásadným pre rozhodnutie súdu prvej inštancie (ako je to uvedené v odseku č. 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia) bolo osvedčené skutkové zistenie (a toto nenamietala ani žalovaná v odvolaní), že predmetný rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., je skutočným bydliskom žalobcov, ktorému sa rozhodol poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a že žalobcovia neužívajú tento rodinný dom protiprávne, ale naopak so súhlasom jeho vlastníka (žalovanej). Otázka právneho dôvodu tejto skutočnosti (t. j., či žalobcovia užívajú predmetný rodinný dom titulom nájmu, ako aj doby tohto užívania, alebo len za výslovného, či konkludentného súhlasu žalovanej), ktorá bude nepochybne predmetom dokazovania v prebiehajúcom základnom konaní vedenom súdom prvej

inštancie pod spis. zn. nemá podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zásadný význam. Tomuto záveru korešponduje aj to, že súd prvej inštancie obmedzil čas účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia len do právoplatnosti svojho rozhodnutia vo veci samej, v ktorom sa nepochybne bude prejudiciálne zaoberať aj uvedenou otázkou nájomného práva žalobcov k predmetnému rodinnému domu. Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka žalovanej, že žalobcovia majú možnosť riešiť otázku svojho bývania v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu I. (rodinný dom súp. č. XX v obci Q.). Vo vzťahu k žalobkyni II. táto argumentácia žalovanej neobstojí už len z toho samotného dôvodu, že v konaní nevyšlo najavo (a ani žalovaná to netvrdila), že by žalobkyňa II. sama o sebe k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu I. mala akýkoľvek právny vzťah, t. j. že by mala akékoľvek oprávnenie túto nehnuteľnosť užívať. 19. Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého (neodkladným opatrením nariadená dočasná) ochrana poskytnutá žalobcom ako faktickým obyvateľom predmetného rodinného domu má zabezpečiť určitú stabilitu základnej životnej potreby každej fyzickej osoby, a to bývania tak, aby nebola závislá od svojvôle vlastníka nehnuteľnosti a jeho protiprávnych úkonov. 20. Súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením tak žalobcom za daného stavu v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení poskytol adekvátnu právnu ochranu, keďže (v tomto sa odvolací súd plne stotožňuje so všeobecným konštatovaním súdu prvej inštancie) pripojenie k elektrickej sieti, resp. iný zdroj elektrickej energie, je pre dotknutý typ stavieb nevyhnutným predpokladom ich riadneho fungovania, nakoľko sú od nej závislé takmer všetky technológie zabezpečujúce riadny chod a užívanie stavby. Pripojenie rodinného domu k verejnej vodovodnej sieti je tiež nevyhnutné pre riadne fungovanie domácnosti, a to najmä s ohľadom na hygienické a stravovacie požiadavky. S istotou možno konštatovať, že nariadeným neodkladným opatrením je toho času zabezpečená aj realizácia práva žalobcov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (podľa ust. SR), keďže zásah do súčasného obydlia žalobcov, znemožňujúci toto obydlie užívať, je nepochybne spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do ich súkromného a rodinného života (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 10.07.2001). Nariadeným neodkladným opatrením vo svojej podstate nie je zasahované do vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému rodinnému domu, keďže neodkladným opatrením nebolo nariadené žalovanej strpieť užívanie predmetného rodinného domu žalobcami. Zabezpečenie možnosti pripojenia predmetného rodinného domu k dodávkam elektrickej energie a pitnej vody nie je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do jej vlastníckeho práva. 21. Na rozdiel od žalovanej má odvolací súd za to, že v danom prípade bolo nariadené neodkladné opatrenie v plnom súlade s požiadavkou bezodkladnosti úpravy pomerov strán ( ), keďže nesporne došlo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie ku konaniu žalovanej, v dôsledku ktorého bol predmetný dom odpojený od dodávok elektrickej energie. Súčasne z tohto dôvodu je tak zároveň reálna aj obava z bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom, že predmetný rodinný dom ako ich obydlie by mohlo byť aj v budúcnosti odpojené od dodávok, či už elektrickej energie, alebo pitnej vody. 22. Pokiaľ žalovaná namietala procesné pochybenie súdu, ktoré malo spočívať v tom, že podľa jej názoru v danom prípade neboli naplnené podmienky podľa ust. , teda, že v danom prípade nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo nebola obava, že by mohla byť ohrozená exekúcia, resp. že nebola v danom prípade osvedčená pravdepodobnosť nároku žalobcov a nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd poukazuje na to, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 19.03.1997, spis. zn. zo dňa 05.01.2000, spis. zn. zo dňa 17.12.2003, spis. zn. zo dňa 03.03.2004, spis. zn. zo dňa 31.08.2004). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol

spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 25.06.2019). Podľa zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 2/2016 je možné, pokiaľ ide o rozhodnutie samé, považovať za naplnenie dôvodu podľa ust. len výnimočný prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Ide teda o celkom ojedinelé, extrémne prípady, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8269/02, rozsudok ESĽP z 23. júla 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok ESĽP z 24. júla 2003, k tomu tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 25.06.2019). V prípade iných vád odôvodnenia rozhodnutia súdu ide o inú vadu konania podľa ust. . 23. Odvolací súd tak nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí inou vadou konania podľa ust. , za ktorú žalovaná zrejme považovala namietanú nedostatočnosť odôvodnenia a arbitrárnosť napadnutého uznesenia prvej inštancie. Je treba poukázať na to, že obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup nemožno považovať za neodôvodnený a arbitrárny. Podľa názoru odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie všetky náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. v spojení s ust. . Ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. a skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s predstavami a názormi žalovanej, nemôže mať za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces a ani zakladať inú vadu konania. 24. Napokon o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie zjavne nemožno hovoriť v kontexte námietky žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp., že vec nesprávne právne posúdil (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 26.03.1992 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 37/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. Obdo V 56/1998 zo dňa 27.11.1997 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 125/1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 25.06.2019). 25. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd ( ) viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada súd z úradnej povinnosti ( ), v napadnutej časti (výrok I. a III.) uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti odvolaním nenapadnutej (výrok II.) odvolací súd ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie aktuálne prebieha aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené ( ). 27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).