Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/890/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky 165,96 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod spisovou značkou EX 7555/10, o sťažnosti oprávnenej, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 03. 2019, sp. zn. vo výroku II. tak, že oprávnenej u k l a d á nahradiť súdnemu exekútoro JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 49,91 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. V zostávajúcej časti súd sťažnosť oprávnenej z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi bolo dňa 18. 11. 2010 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5505 024797* pre vymoženie pohľadávky vo výške 165,96 eura a trov exekúcie. Exekučným titulom je vykonateľné uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V zo dňa 25. 06. 2007, ČVS: ORP-2931/3-OSV-B5-05.

2. Uznesením zo dňa 01. 03. 2019, sp. zn. , súd exekúciu zastavil a oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 134,93 eura.

3. Oprávnená podala v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že súdu doručila podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie. Pokiaľ súd vyhodnotil jej podanie ako návrh na zastavenie exekúcie, urobil tak v rozpore s jeho obsahom. Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 je výlučne prejavom vôle oprávnenej, naproti tomu preklúzia je objektívna skutočnosť stanovená zákonom a nezávisí od vôle oprávnenej. Jej podnet nebol návrhom na zastavenie exekúcie. Zároveň opätovne poukázala na uplynutie prekluzívnej lehoty. Oprávnená má za to, že je na mieste aplikovať ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, nakoľko exekútor nepodal podnet na zastavenie exekúcie potom, ako došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. V sťažnosti oprávnená namietala aj samotnú výšku priznaných trov exekúcie. Z gramatického výkladu ustanovenia vyhlášky č. vyplýva, že exekútor má nárok na odmenu vo výške 3,32 eura za doručenie jedného a nie trinástich exekučných príkazov. Namietala aj výšku priznanej náhrady za hotové výdavky, keď je súd povinný zisťovať, či boli tieto účelne vynaložené.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa (ďalej len „“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Preskúmaním napadnutého uznesenia zákonný sudca zistil, že sťažnosť oprávnenej je čiastočne dôvodná, pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady trov exekúcie. Oprávnená aj v sťažnosti nepochybne trvala na zastavení exekúcie, čím prejavila vôľu nepokračovať v konaní. Vyšší súdny úradník potom správne podľa obsahu posúdil jej podanie ako návrh na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nevyžaduje od oprávnenej, aby svoj návrh odôvodnila. Exekučné konanie ako konanie návrhové je totiž ovládané dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa v exekúcii nemôže pokračovať proti vôli oprávnenej. Exekučný poriadok síce neukladá oprávnenej povinnosť odôvodniť návrh na zastavenie exekúcie, avšak súd nemôže návrh oprávnenej zamietnuť, aj keď dôvody ňou uvádzané by neodôvodňovali zastavenie exekúcie bez návrhu.

10. Na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty nie je dôvod. V čase vydania exekučného titulu o priestupkoch upravoval v ustanovení trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej právnej úpravy vymôcť pohľadávku najneskôr do 04. 07. 2010. sa s účinnosťou od 01. 09. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote, pričom v tomto zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady začaté po 01. 09. 2008, keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie, platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach začatých po účinnosti zákona, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starých právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach neustanoví výnimky. Pokiaľ však ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti novely zákona ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Iba v prípade, ak by starší zákon ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa skončí v tomto neskoršom čase. Vychádzajúc z dôvodovej správy k vyplýva, že vypustením odseku 1 v ustanovení sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v o správnom konaní, z čoho je zrejmé, že vypustenie ustanovenia zákona o priestupkoch sledovalo jednoznačný cieľ, a to aby vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty spadalo pod režim právnej úpravy o správnom konaní. Ustanovenie správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej je oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie, a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť k vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť.

11. Účelom zmeny zákona tak nebolo dostať povinných do výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladení naďalej plynula prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodnému zvýhodňovaniu povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu za priestupok, oproti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny delikt.

12. Súd zároveň poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp. zn. . Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie síce odkázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2014, sp. zn. , z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd dospel k inému záveru.

13. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by bola vymáhaná pohľadávka prekludovaná uplynutím troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. od 05. 07. 2007, oprávnená ju nemohla nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 06. 2016. V takom prípade by nedoručila dňa 12. 01. 2017, súdnemu exekútorovi návrh na zmenu účastníka

konania na strane oprávnenej, nesúhlasila by so vstupom do konania, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 03. 2017, sp. zn. , právoplatným 27. 04. 2017.

14. Oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie na základe nesprávneho právneho posúdenia, čím zavinila zastavenie exekúcie. Súd jej preto v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy exekúcie. Na základe uvedeného je sťažnosť oprávnenej v tejto časti nedôvodná.

15. Sťažnosť je však dôvodná pokiaľ ide o výšku priznaných trov exekúcie. Po preskúmaní exekútorského spisu sudca priznal súdnemu exekútorovi oproti uplatnenej paušálnej odmene za 40 úkonov exekučnej činnosti v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnu výšku odmeny 33,19 eura. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu aj za sedemnásť doručení príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávku z účtu v banke a za sedemnásť doručení exekučných príkazov, na ktorú mu však nevznikol nárok. Z exekútorského spisu nevyplýva, že by povinná mala vedené účty v sedemnástich bankách pôsobiacich na území Slovenskej republiky, pričom z ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nesporne vyplýva, že súdny exekútor môže prikázať zablokovať sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného len tej banke, ktorá vedie účet povinného. Tomuto spôsobu vykonania exekúcie teda musí predchádzať zisťovanie súdneho exekútora ohľadne toho, v ktorej banke má povinná vedený účet, paušálne doručovanie príkazov na začatie exekúcie akejkoľvek banke je nehospodárne a neúčelné.

16. Vyšší súdny úradník priznal exekútorovi aj uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 56,- eur. Súdny exekútor si uplatnil okrem iného aj náhradu poštovného v súvislosti s doručovaním 16 príkazov na začatie exekúcie a 16 exekučných príkazov. Sudca exekútorovi priznal náhradu poštovného za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie vo výške 1,40 eura, pričom doručovanie exekučných príkazov exekútor nepreukázal. Z predloženého spisu vyplýva, že tieto boli doručované priamo exekútorským úradom a nie prostredníctvom pošty. Rovnako bolo priamo doručované aj upovedomenie o začatí exekúcie pôvodnému oprávnenému, preto súd priznal exekútorovi náhradu poštovného za doručovanie povinnej vo výške 1,40 eura. Spolu s náhradou poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a za doručenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti tak súd priznal exekútorovi náhradu preukázaného poštovného vo výške 8,40 eura. V zostávajúcej časti súdny exekútor nepreukázal vynaloženie hotových výdavkov. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 41,59 eura o 20 % DPH, t. j. o 8,32 eura. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 49,91 eura, ktoré je povinná zaplatiť oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.