Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/179/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej C. C., nar. XX. XX. XXXX, M. W. F., V. XXX/XX, zast. procesnou opatrovníčkou R.. A. V., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II., o zaplatenie 1.461,89 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -43 z 29. 01. 2019 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 948,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 948,41 eur od 11.05.2015 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 29,74 %, s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril 08. 10. 2014 so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa zaviazala splácať 42 v mesačných splátkach po 37,94 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,07 %, RPMN 26,09 % a priemernou RPMN vo výške 44,06 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala zaplatiť činila sumu 1.713,48 eur. Žalovaná sa s úhradou zameškaných splátok dostala do omeškania už pri splátke č. 1 až o tri mesiace, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru listom z 10. 05. 2015, žalovaná nevykonala žiadne úhrady. Žalobca tak žiada zaplatiť sumu 1.461,89 eur spolu s prísl. a trovami tohto konania. Právny vzťah medzi stranami posúdil podľa - 54, § a nasl. Obč. o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa. Posúdil uzavretú úverovú zmluvu, a zistil, že je potrebné aplikovať právne normy týkajúce sa spotrebiteľského práva, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žalobca koná vo svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná predmetný úver brala ako fyzická osoba - spotrebiteľ pre svoju vlastnú potrebu. Vychádzajúc z - 4, - 5, , , o ochrane spotrebiteľa, , ktorým bol novelizovaný , uviedol, že bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Citujúc znenie čl. 8 ods. 1 druhá veta zmluvy, 8

ods. 2, 3. 10 ods. 1, čl. 2.5, čl. 10 ods. 2 , čl. 2 ods. 1 piata a nasl. veta zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s., § 1, § 2 písm. d) § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý aj začala čerpať. Poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti, ako aj zo znenia zmluvných dojednaní pre revolvingové úvery mu je známe, že žalobca poskytuje úvery pri prevode na účet dlžníka sumu, ktorá je už ponížená o poplatok za poskytnutie úveru, resp. revolvingu, preto mal za to, že reálna suma, ktorú žalovaná obdŕžala bola vo výške 1.080 eur, keďže podľa úverovej zmluvy poplatok za poskytnutie úveru činí sumu 120 eur a žalovaná žiadala o úver vo výške 1.200 eur. Podrobne preskúmal uzavretú úverovú zmluvu a dospel k záveru, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov, a to najmä čo sa do podmienky pod písm. f) ohľadom uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedenie v zmluve, že ide o 36 mesiacov, mal za sporné a napísané veľmi všeobecne s tým, že a nedá presne definovať, bez pracného počítania a komplikovaného výpočtu s použitím kalendáru. Zdôraznil, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje aby spotrebiteľ dostal presné jasné a určite informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, aby sa vedel vopred jasne rozhodnúť, či je ochotný vstúpiť do tohto vzťahu s veriteľom. Uzavrel, že v tomto konkrétnom prípade sa v zmluve nenachádzajú základné informácie o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaná dostať mala, a to podľa dikcie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom tieto informácie musia byť dostupné a známe v čase uzatvárania záväzku a musia byť pre konečného spotrebiteľa zrozumiteľné a bez zbytočných neznámych, či príliš odborných pojmov, že iné údaje v zmluve uvedené neboli. Podľa údajov vyplývajúcich z danej zmluvy, deň splatnosti prvej splátky, resp. deň splatnosti nasledujúcich splátok je ponechaný na jednostrannom určení zo strany veriteľa, tak ako to vyplýva z dikcie čl. 2.1 zmluvných dojednaní. V tomto prípade mal za to, že je narušená rovnováha práv a povinnosti zmluvných strán, ktorá je typická pre subjekty spotrebiteľských vzťahov, ktoré sú zároveň subjektmi občianskoprávnych vzťahov, pre ktoré je charakteristická základná zásada rovnosti strán v hmotnoprávnom vzťahu. Uviedol, že žalobca ako veriteľ sa dopustil používania nekalej obchodnej praktiky (táto skutočnosť je známa súdu z rozhodovacej činnosti), spočívajúcej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom uzavretia úverovej zmluvy a o tento poplatok sa automaticky ponižuje výška poskytnutého úveru, nakoľko si tento poplatok veriteľ automaticky započíta, a odplata za poskytnutý úver je naopak vypočítavaná zo žiadanej výšky úveru a zo zmluvy nevyplýva spôsob, ako bol tento poplatok za úver, resp. revolving dojednaný. Na základe uvedeného, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok v uzavretej úverovej zmluve, posúdil túto úverovú zmluvu podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanej boli reálne poskytnuté prostriedky v sume 1.080 eur, žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 131,59 eur, preto ju zaviazal na zaplatenie sumy 948,41 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V zmysle Obč. zák., Nariadenia vlády č. , ust. zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 11. 05. 2015. Žalobca bol podľa a , v konaní čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 1.461, eur mu súd priznal sumu 948, eur a v časti o zaplatenie sumy 513,48 eur, žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 29,74%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktorý vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku, a to výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a nesprávne rozhodol o zamietnutí časti žaloby ( a ).

4. Poukázal na výklad Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, že bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, že údaj o konečnej splatnosti uzavretá zmluva obsahuje, že súdna prax ohľadne uvádzania konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na ťarchu sporovej strany a že zmena zákona č. 129/210 Z.z., ktorá je účinná od 01.05. 2018 a ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s „konečnou splatnosťou" nie je možné spájať žiadny následok. Poukázal aj na bod 58 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15, ktorý vyslovil, že uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice, že v spomenutom rozsudku konštatoval, že (výrok 4) Článok sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku), čo termín konečnej splatnosti nie je, pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje počet a výška splátky, celková čiastka na splatenie a RPMN. Náležitosť „konečná splatnosť úveru" nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. , pričom jej prijatie bolo odôvodnený tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na potrebu zachovať požiadavku eurokonformného výkladu zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Ďalej citoval sčasti z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR , týkajúceho sa výkladu ust. Ďalej odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116. Zdôraznil, že náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná ani únijné právo a od 01.05. 2018 ani vnútroštátne právo. Je preukázané (aj obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15), že spôsob výkladu vnútroštátneho práva a implementácia smernice 2008/48/ES nebola správna a teda zo samotného neprávneho stavu, resp. stavu, ktorý odporuje cieľu, aký mal byť implementáciou smerníc EÚ dosiahnutý, nie je možné vyvodzovať záver o protiprávnosti. Tvrdil, že súd sa po právnej stránke nesprávne vyporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe / podľa ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Namietal aj skutkové závery o tom, že uzavretá zmluva č. 8500082862 neobsahuje uvedenie konečnej splatnosti úveru. Poukázal na to, že požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, že uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie nárokov, ktoré boli zamietnuté a priznať mu právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

5. Rozsudok vo výroku I. (vo vyhovujúcej časti) odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa , potvrdil, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

7. Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v a , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových

zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že údaje o termíne splátok úveru o konečnej splatnosti úveru sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktorý pri svojom rozhodovaní Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 použil ako interpretačné pravidlo k ust. nášho právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

15. Je potrebné dodať, že tieto údaje neboli súčasťou návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 08. 10. 2014 a preto toto oznámenie je potrebné považovať za návrh zmluvy a vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej k akceptácii tohto oznámenia nedošlo, toto oznámenie nebolo možné považovať za súčasť zmluvy o úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere pritom nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente a akoto vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-42/15, že v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovanej ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade u uvedeného oznámenie veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť z časového hľadiska naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere nemala všetky obligatórne náležitosti vyžadované , nakoľko v nej absentoval údaj o dátume splatnosti splátok úveru, ako aj dátum o konečnej splatnosti úveru, preto uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie, že ide o 42 mesiacov je sporné a napísané veľmi všeobecne a nedá sa z neho presne definovať presné spočítanie komplikovaného výpočtu s použitím kalendára. Tieto údaje sa nachádzajú až v oznámení veriteľa schválením úveru dlžníkovi z 08. 10. 2014, ktoré bolo zjavne dlžníkovi odovzdané neskôr, až po podpise žiadosti o úver, pričom podľa údajov vyplývajúcich z danej zmluvy deň splatnosti prvej splátky, resp. dňa splatnosti nasledujúcich splátok je ponechaný na jednostrannom určení zo strany veriteľa tak, ako to vyplýva z dikcie čl. 2.1 zmluvných

dojednaní. V tomto prípade bola narušená rovnováha práv a povinností zmluvných strán, ktorá je typická pre subjekty spotrebiteľských vzťahov, ktoré sú zároveň subjektmi občianskoprávnych vzťahov.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku II. a III. potvrdiť ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s 18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).