Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-185-2019.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/185/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Bratislava, Majerníkova 3479/3A , proti žalovanej V. O., nar. X.X.XXXX, U., Q. X, o zaplatenie 200,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 38Csp/157/2018-37 z 15.2.2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 17.8.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200 eur od 22.9.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 eur ako aj náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk/> registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX ( ďalej len „Zmluva“) z 30.8.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 228 eur, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujúcou sumu 28 eur. Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky, teda žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas v zmysle uzatvorenej Zmluvy, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 14.9.2015. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaná však na upomienky nereagovala. Dňa 20.9.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradila žalobcovi žiadnu sumu. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453. V dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu nástupníckej (MINIHOTOVOST, SE) a
zanikajúcej (MINIHOTOVOST, a.s.) spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.
3. Súd , vychádzajúc z čl. 169 ods. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prílohy k Občianskemu zákonníku, čl. 6 bod 1, čl. 10, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 497 Obch. zák., § 52 ds. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, § 39 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 3 písm. l), ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vznik záväzkového vzťahu, § 2 písm. a), c), d) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia, čl. 8, § 132 ods. 1, 3 a § 150 ods. 1 C.s.p. sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Poukázal na to, že podľa predloženej zmluvy o úvere, túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila svoju právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Následne spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava bola vymazaná z Obchodného registra OS BA I v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (žalobca). Konštatoval, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, že nejde o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, už len z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Zdôraznil, že podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, že nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať (§ 129 ods. 1 C.s.p.) k predloženiu daného dôkazu. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Uviedol, že žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Mal za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. V tejto súvislosti, vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ust., žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 450 eur, resp. 350 eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 eur. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 eur. Dojednanie o zmluvnej pokute je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou na základe vopred pripraveného formulára zo strany žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok nie
je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tieto neboli podpísané žalovanou. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na doplnenie argumentácie súd uviedol, že mu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 263 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podľa zásad o náhrade trov konania má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú a žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
5. Mal za to, že v predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutkové a právne dôvody podanej žaloby . Opakoval, že žalovanej bol zo strany žalobcu na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 200,00 eur na jej číslo bankového, že uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré predložil vo forme príloh k žalobe. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočíva v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
13. Odvolací súd k správnym dôvodom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá čo dodať a opakovane poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. V prvom rade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na neho bola z pôvodného veriteľa spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a.s., Praha, prevedená pohľadávka voči žalovanej. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená konkrétna pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu pri prevode časti podniku a už len z tohto dôvodu , bolo potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorú skutočnosť ani žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.
14. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu ,že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práv v tvrdenej výške . V spore nepredložil žiaden dôkaz o tom, že predmetná úverová zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá písomnou formou vo význame podpísanými konajúcimi osobami. Žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz, t. j., že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. Je potrebné opätovne poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb ani elektronickou komunikáciou medzi stranami sporu. Žalobca tak nepreukázal žiadnym spôsobom uzavretie úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť . 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 18. Žalobca nebol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).