Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou sudkyňou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov A. A., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, I. a W. T., nar. X.X.XXXX, bytom toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody M., I.. C. X, M., v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 21.8.2019 sa domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody od marca 2016.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 12.2.2020 uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 18.9.2013, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. V zmysle rodičovskej dohody bol maloletý X. T. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne od 1.9.2013 do budúcna.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2013.

6. Matka v čase poslednej úpravy opustila spoločnú domácnosť s otcom dieťaťa koncom júna 2013 a od uvedeného obdobia žila u svojich rodičov. V tom čase bola na materskej dovolenke a jej jediný príjem bol rodičovský príspevok v sume 199 Eur a rodinné prídavky na maloleté dieťa. Rodičom na chod domácnosti neprispieval, nakoľko nemala finančné prostriedky. Otec sa o dieťa zaujímal, za celé obdobie odlúčenia navštívil dieťa asi 6x. Nakúpil nejakú jahňacinu, plienky, finančne jej neprispel ničím. Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 450 Eur netto. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieval na chod domácnosti 100 Eur mesačne a 100 Eur mesačne na stravu.

7. Mal. X. v čase poslednej úpravy bol v celodennej starostlivosti matky. Bol zdravý. Finančne so starostlivosťou o dieťa matke vypomáhali rodičia.

8. Z výpovede otca súd zistil, že je vo výkone trestu odňatia slobody od 23.3.2016 až do 23.9.2022 za trestný čin vydierania. Za obdobie čo bol vo výkone trestu odňatia slobody prispieval na výživu dieťaťa sumou 100 Eur mesačne prostredníctvom rodičov, pričom úspory sa mu minuli. Vo výkone trestu je pracovne zaradený, jeho príjem priemerne je vo výške 60-65 Eur mesačne. Výdavky má v súvislosti so zabezpečením hygienických potrieb a to vo výške 30 Eur mesačne. Ošatenie, keďže sa nachádza na otvorenom oddelení. Otec uviedol, že už nevie prispievať sumou 100 Eur mesačne, nakoľko nemá finančné prostriedky vo výkone trestu a nemá možnosť sa ani zamestnať tak, aby uvedenou sumou na výživu vedel prispievať. Po prepustení z výkonu trestu sa zamestná a požiada o zvýšenie výživného.

9. Z výpovede matky súd zistil, pokiaľ by si otec odpykal 2/3-iny trestu, mohol by byť prepustený na slobodu 23.6.2020. Má vedomosť o tom, že otec strávil víkend aj u matky. Uviedla, že výživné platila jeho matka zo svojich finančných prostriedkov na základe ich dohody s tým, že tieto peniaze potom bude od syna vymáhať. Matka nesúhlasí s tým, že by išlo o úspory otca. Aj pred nástupom do výkonu trestu výživné neplatil pravidelne k 15. dňu v mesiaci. Pokiaľ chodil za maloletým bolo to s vyhrážkami. Výživné platil oneskorene, preto sa dohodla s jeho matkou, že peniaze bude posielať ona, čo sa tak aj stalo a tieto chodia pravidelne v stanovenej výške vždy k 15. dňu v mesiaci. Vo vzťahu k zníženiu výživného nesúhlasí z toho dôvodu, že výdavky na maloletého syna sú podstatne vyššie ako to bolo v čase poslednej úpravy. Mal. X. má 7 rokov, je žiakom prvej triedy základnej školy. Začiatkom školského roka všetky výdavky na zabezpečenie školských potrieb, ošatenia a iných boli vo výške 200-250 Eur, školská družina štvrťročne čo je asi 33 Eur za tri mesiace, triedny fond 10 Eur polročne, 10 Eur školská družina, iné výdavky na zabezpečenie školských potrieb: ošatenie 20 Eur mesačne v priemere bez zimného ošatenia alebo iných vyšších výdajov.

10. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 500 Eur mesačne. S manželom majú rozdelené výdavky tak, že ona platí zo svojho príjmu stravu pre celú rodinu 200 - 250 Eur mesačne, hygienické potreby 40 Eur mesačne, paušál s mobilným telefónom 47 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne. Manžel následne platí nájom a iné výdavky spojené s užívaním bytu vo výške 450 - 500 Eur mesačne a 130 Eur mesačne má výživné na maloleté dieťa.

11. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Z pripojeného potvrdenia o príjme zamestnanca vydaného na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov bolo zistené, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 23.3.2016, pričom jeho príjem za obdobie od 1/2019 do 12/2019 bol nasledovný: 1/2019 = 0, 2/2019 = 0, 3/2019 = 0, 4/2019 = 55,97 Eur, 5/2019 =45,88 Eur, 6/2019 = 96,73 Eur, 7/2019 = 68,82 Eur, 8/2019 = 103,92 Eur, 9/2019 = 25,13 Eur, 10/2019 = 45,90 Eur, 11/2019 = 191,57 Eur a 12/2019 = 44,80 Eur.

13. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2019 do 1/2020 bol vo výške 552,36 Eur netto.

14. Podľa ust. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 listiny základných práv a slobôd, garantuje sa nielen právo rodičov vychovávať svoje deti ale na druhej strane sa garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež poskytovaním vecných plnení napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a pod.. Náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Potreby dieťaťa teda uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Podľa dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť toto právo dieťaťa s prihliadnutím tiež na správanie povinného rodiča definovaného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy je možné vychádzať z tzv. potencionality jeho príjmu. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. Tento princíp sa uplatňuje vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne postihuje aj jeho konanie, ktoré vedie až k strate príjmu a tým aj strate možnosti platiť výživné. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd teda neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, bez ohľadu na to, že o tento príjem v dôsledku svojho nezodpovedného správania prišiel.

21. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážnejšieho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem, má tiež úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktorú mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate príjmov. Aj v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa úmyselným násilným konaním a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil alebo mohol zbaviť“ svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.2.2019 sp. zn. ).

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

23. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

24. Predmetom konania je zmena rozhodnutia o výživnom (zníženie výživného) a teda súd porovnával pomery v čase predchádzajúcej úpravy rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu otca v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V zmysle uvedeného ustanovenia zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutia o výživnom. V konané o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúce do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec od 23.3.2016 sa nachádza vo výkonu trestu za svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na túto skutočnosť je otec limitovaný svojim príjmom. Aj napriek skutočnosti, že je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený a jeho príjem nie je dostatočný na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške 100 Eur mesačne, je súd toho názoru, že otec sám svojim konaním sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Na základe tejto okolnosti súd preto prihliadal na jeho príjem, ktorý dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody a teda z uvedeného príjmu je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 Eur mesačne.

25. Otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedená skutočnosť - výkon trestu odňatia slobody nemá vplyv na rozhodovanie o nemožnosti zníženia vyživovacej povinnosti, keďže si uvedenú situáciu otec zapríčinil jednoznačne sám dopustením sa protiprávneho konania, ktoré nemôže byť na ťarchu dieťaťa v podobe zníženia vyživovacej povinnosti otca, čím by nedôvodne bola jej znášaním v plnom rozsahu zaťažená matka napriek tomu, že táto okrem finančnej formy jej plnenia ju kompenzuje tiež svojou osobnou starostlivosťou o dieťa. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. V prípade, že by aj matka maloletého dieťaťa mala k plneniu vyživovacej povinnosti taký odsúdenia hodný prístup ako otec, vzniká otázka, kto by potreby dieťaťa zabezpečoval. Matka, ktorá si riadne plní svoju povinnosť k dieťaťu pre správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu povinnosť. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje dieťa vedel riadne uživiť. V konaniach v starostlivosti o maloleté deti je na prvoradom mieste ich záujem. Tento je nadriadený nad záujem povinného rodiča v danom prípade otca. Zníženie výživného teda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Preto je súd v danom prípade toho názoru, že pokiaľ sa otec zbavil možnosti dosahovať pravidelný príjem tým, že dlhodobo viedol neusporiadaný život, spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, súd na tieto okolnosti

vo vzťahu k zákonným podmienkam uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal a dospel k záveru, že táto skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa v podobe zníženia vyživovacej povinnosti otca.

26. Na základe uvedených skutočností súd posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k právnemu záveru, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného a preto návrh otca zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.