Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-2200-2019.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2200/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Obec Adamovské Kochanovce, IČO: 00 311 405, so sídlom Adamovské Kochanovce 268, 913 05 Adamovské Kochanovce, právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín proti povinnému: V. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. N.-X. XXX, XXX XX N.-X. o vymoženie 100,00 EUR s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.01.2020 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, IČO: 36 130 681, pod sp. zn. 239EX 458/19 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 22,70 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.12.2020, vedeného pod sp. zn. 55Ek/2200/2019, domáhal od povinného vymoženia 100,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodnutia Obce Adamovské Kochanovce vydaného pod č. OcÚ AK 128/2019-002 dňa 05.09.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2200/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:6119448440.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 239EX 458/19.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.12.2019, ktoré bolo dňa 31.12.2019 doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 03.01.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.01.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 16.01.2020. Prílohou podania bolo aj upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.12.2019 spolu s potvrdeniami o doručení (doručenkami). Dňa 21.01.2020 súdny exekútor na základe výzvy exekučného súdu doplnil svoje podanie zo dňa 16.01.2020 o vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o vyjadrenie súdneho exekútora.
6. Súd sa po predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaoberal skutočnosťou dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie. Z dokumentov predložených súdu a po odkontrolovaní dátumu vykazujúceho doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dátumu podania návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že zo strany povinného došlo k dodržaniu zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 31.12.2019, a teda lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom vzhľadom na deň doručenia upovedomenia povinnému by uplynula 15.01.2020. Predmetný návrh povinného bol dňa 03.01.2020 doručený súdnemu exekútorovi.
7. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.01.2020 povinný uviedol, že pokutu uloženú rozhodnutím obce (exekučným titulom) uhradil v plnej sume 116,- EUR. V prílohe doložil príjmový doklad o zaplatení pokuty (pozn. súdu - na príjmovom doklade v kolónke „prijaté od“ uvedené meno Y. G..- manželka povinného). Povinný má za to, že pokiaľ nehnuteľnosť uvádzanú v rozhodnutí vlastní spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, tak ani pokuta v akomkoľvek správnom konaní nie je deliteľná a taktiež jedno rozhodnutie s jedným evidenčným číslom nemôže obsahovať viac ako jedno odôvodnenie a je preto protiprávne, nezúčtovateľné a neexekvovateľné. Zároveň má povinný dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu vzhľadom na to, že je od neho vymáhaná pokuta duplicitne.
8. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýka, že Obec Adamovské Kochanovce vydala dve rozhodnutia, z toho jedno, ktorým uložila pokutu v sumu 100,- EUR G. Y. - manželke povinného, a jedno, ktorý, uložila pokutu v sume 100,- EUR povinnému, a to na základe ust. § 11 a 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s ust. § 105 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon. Stavebný zákon v uvedenom ustanovení určuje maximálnu výšku pokuty, a to sumu 25.000 Sk (829,85 EUR). Obec Adamovské Kochanovce neuložila pokutu nad maximálnu výšku stanovenú zákonom, a to ani pri sčítaní pokút oboch manželov. Taktiež ani v jednom z predmetných rozhodnutí obce nie je určené, že uloženú pokutu majú zaplatiť obaja manželia spoločne a nerozdielne, čo znamená, že argument povinného o vymáhaní duplicitnej pokuty a jej nedeliteľnosti nie je relevantný. V prípade, že povinný mal námietky voči rozhodnutiu, ktorým mu obec Adamovské Kochanovce uložila predmetnú pokutu, mohol tieto uplatniť v správnom konaní o predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nenamietal ním tvrdenú nezákonnosť uloženej pokuty v správnom konaní, nejedná sa o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. Zároveň si právny zástupca oprávneného uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie - vo výške 32,66 EUR(16,60 EUR za úkon právnej služby + 10,62 EUR ako režijný paušál + 20 % DPH).
9. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
10. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účel tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
11. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa..
12. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu týkajúce sa skutočnosti duplicitne vymáhanej pokuty uloženej v správnom konaní a toho, že pokuta (ktorá je predmetom prebiehajúcej exekúcie) v akomkoľvek správnom konaní nie je deliteľná. Povinný taktiež namietal skutočnosti spočívajúce v tom, že jedno rozhodnutie s jedným evidenčným číslom nemôže obsahovať viac ako jedno odôvodnenie a tým pádom je podľa povinného preto protiprávne, nezúčtovateľné a neexekvovateľné. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú výlučne procesného postupu, v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný. V tejto súvislosti exekučný súd považuje za potrebné poukázať na zmysel a účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním a ani konaním, v ktorom sa exekučné tituly ako aj procesný postup orgánu, ktorý exekučný titul vydal preskúmavajú. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. 20 Cdo 2041/2007). Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť a ani preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, ale je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 5 Cdo 72/97, R 102/1998). Preto namietanie procesného postupu, v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku.
18. Aj napriek vyššie uvedenému exekučný súd považuje za vhodné a účelné sa vyjadriť k dôvodom zastavenia exekúcie uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o duplicitu vymáhania pokuty uloženej povinnému v správnom konaní (podľa názoru povinného už uhradenej manželkou povinného) v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zákon o priestupkoch ani Trestný zákon nepoznajú kolektívnu resp. spoločnú zodpovednosť za protiprávne konanie. Princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za protiprávne konanie je nesporne jedným zo základných princípov nielen tzv. „veľkého trestania“ (ukladania trestov v rámci trestného konania), ale aj správneho trestania. Z uvedeného dôvodu sa individuálna zodpovednosť musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia o priestupku tak, že aj v prípade spoločného konania (resp. spáchania priestupku spoločným konaním) dvoch fyzických osôb má byť ich konanie na účely rozhodovania o vine a sankcii posudzované samostatne, čo sa následne v zmysle § 12 ods. 1 priestupkového zákona má premietnuť aj do uloženej sankcie a jej odôvodnenia. Zákon o priestupkoch vychádza z princípu individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá vylučuje možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti, preto každá fyzická osoba (páchateľ) zodpovedá za vlastné protiprávne konanie. Táto zodpovednosť sa označuje ako deliktuálna zodpovednosť. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, môže byť subjektom priestupku len samostatná fyzická osoba, ktorá je páchateľom priestupku. Subjektívna stránka predstavuje zavinenie. Zákon o priestupkoch v § 57 v podstate počíta s tým, že k spáchaniu priestupku môže dôjsť aj spoločným konaním viacerých osôb, aj keď to explicitne neustanovuje na rozdiel od Trestného zákona, ktorý v § 20 definuje osobu spolupáchateľa, ktorý prichádza do úvahy, ak spoločným konaním dôjde k spáchaniu trestného činu. V takomto prípade zodpovedá každý zo spolupáchateľov, ako keby spáchal trestný čin sám. Princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za spáchaný trestný čin sa následne premieta do § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, keď v rámci zásad ukladania trestov sa pri spolupáchateľoch prihliada na účely uloženia trestu na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Uvedené je potrebné premietnuť aj na prípady, keď k spáchaniu priestupku došlo spoločným konaním viacerých osôb, tak ako v danom prípade. Preto podľa názoru konajúceho súdu oprávnený ako správny orgán správne vyhodnotil mieru zavinenia u oboch účastníkoch konania a v závislosti od toho aj správne uložil každému z nich pokutu. Obec Adamovské Kochanovce v rámci správneho konania a vydávania rozhodnutia nepostupoval v rozpore so zákonom, nakoľko v postavení správneho orgánu neuložil pokutu nad rámec stanovený zákonom, a zároveň ani v jednom z predmetných rozhodnutí obec neurčila, že uloženú pokutu majú zaplatiť obaja manželia spoločne a nerozdielne, čo v zmysle základných princípov trestania a individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby ani nie je možné, s prihliadnutím na čo teda nemôže dochádzať k duplicitnému vymáhaniu uloženej pokuty. Vzhľadom na už vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia, exekučný súd nie je oprávnený sa zaoberať námietkou povinného týkajúcou sa procesného postupu súdu v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať, príp. meniť alebo rušiť právoplatné rozhodnutia súdov, resp. správnych orgánov. Inak by exekučný súd zasiahol do právnej istoty, ktorá vznikla nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu ako aj do dvojinštančnosti samotného konania. Povinný pokiaľ mal pochybnosti o správnosti a zákonnosti predmetného exekučného titulu mal možnosť voči predmetnému rozhodnutiu obce podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o čom bol aj v konečnom dôsledku poučený v závere samotného rozhodnutia, avšak túto možnosť nevyužil, čo potvrdzuje aj fakt, že predmetný exekučný titul bol súdu doručený s riadne opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou orgánu, ktoré dané rozhodnutie vydal. Preto pokiaľ povinný chce zvrátiť účinky exekučného titulu a žiada preskúmať exekučný titul ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, nemôže tak robiť v exekučnom konaní, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že samotné namietanie procesného postupu správneho orgánu, ktorý exekučný titul vydal je pre exekučné konanie bezpredmetné a nemôže mať na už prebiehajúcu exekúciu žiadne dôsledky. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov vo výške 32,66 EUR, ktoré pozostávajú z jedného právneho úkonu právnej služby vo výške 16,60 EUR, režijného paušálu vo výške 10,62 EUR vrátane 20 % DPH. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške, avšak len v sume 22,70 EUR, nakoľko právny zástupca oprávneného si uplatnil úkon právnej služby v plnej výške bez toho, aby na výpočet trov právneho zastúpenia aplikoval ustanovenie § 13a ods. 2 písm. c Vyhlášky a svoju odmenu znížil o jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny za každý úkon, a teda oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca priznanú sumu (22,70 EUR) neprislúcha.
24. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.