Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-36-2010.pdf
PDF · 201.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/36/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 795 216, proti žalovanému Dušan Jendek, Legionárska 21, Bratislava, IČO: 37 152 530, o zaplatenie 12 071,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12 036,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 13. 06. 2009 až do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03. 07. 2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 071,56 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 03. 07. 2007 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej vykonával žalovaný vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu ako spolupracujúca osoba sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu prostredníctvom žalobcu, ako aj zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu. Žalobca poskytol žalovanému na začiatok jeho sprostredkovateľskej činnosti preddavok na províziu vo výške 164 372,- Sk (= 5 456,14 eur), ktorá bola žalovanému prevedená bezhotovostným prevodom na jeho účet v dvoch platbách, a to dňa 31. 07. 2007 a dňa 31. 08. 2007, každá po 82 186,- Sk (= 2 728,07 eur). Žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa - poradcu návratné individuálne preddavky vo výške 221 000,- Sk (= 7 335,86 eur). Dňa 23. 01. 2009 podal žalovaný žalobcovi žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k jej ukončeniu ku dňu 23. 01. 2009. Žalobca po jej ukončení vykonal v súlade čl. IV zmluvy o sprostredkovaní vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného s tým, že na províziu, ktorá prináležala za činnosť žalovaného v tom-ktorom mesiaci, započítal časť zo sumy poskytnutej ako preddavok na províziu a individuálnych preddavkov. V decembri 2008 bola týmto spôsobom na pohľadávku vzniknutú titulom poskytnutia preddavku na províziu a individuálnych preddavkov započítaná provízia žalovaného v sume 717,99 eur a v januári 2009 v sume 2,45 eura. Žalovaný bol v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom povinný vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli zo strany žalobcu poskytnuté na výkon jeho sprostredkovateľskej činnosti v celkovej výške 12 071,56 eur. Na základe Všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov, ktoré boli v zmysle zmluvy o sprostredkovaní jej neoddeliteľnou súčasťou a v ktorej mali žalobca so žalovaným podrobne upravené vzájomné práva a povinnosti, bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18 % ročne z dlžnej čiastky.
2. Okresný súd Bratislava III vydal dňa 26. 08. 2009 platobný rozkaz č.k. 39Ro/650/09, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako poisťovacím agentom a žalovaným ako podriadeným sprostredkovateľom poistenia bol uzavretím zmluvy o sprostredkovaní založený obchodný záväzkovo-právny vzťah. V rámci tohto vzťahu medzi žalobcom a žalovaným prebiehalo pravidelné mesačné vyúčtovanie produkcie žalovaným, na základe ktorého dochádzalo aj k určovaniu výšky provízie na príslušný mesiac. Žalovaný k žalobcom zaslanému vyúčtovaniu za mesiac december 2008 vzniesol dňa 02. 03. 2009 v súlade s článkom II B, bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov námietky, v ktorých uviedol, že so zaplatením zrazených súm - preddavkov, ktoré mu boli žalobcom poskytnuté na začiatku zmluvného vzťahu, resp. s ich započítaním voči provízií v zmysle vyúčtovania za mesiac december 2008 nesúhlasil z dôvodu, že v júni 2007 na seminári konanom v Banskej Bystrici zástupca žalobcu za účasti väčšiny svojich spolupracovníkov vrátane žalovaného verejne prisľúbil, že im zaplatí odmenu vo výške jeho priemernej provízie, ktorú dosahoval ešte počas predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou CAPITOL a.s., IČO: 35 750 448 za predpokladu splnenia podmienky, na základe ktorej sa zaviažu uzavretím zmlúv o sprostredkovaní so žalobcom k sprostredkovaniu poistenia, a že túto nebude požadovať vrátiť. Žalovaný podmienku žalobcu, ktorú určil vo verejnom prísľube splnil , uzatvoril so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa zaviazal k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Žalobca po uzavretí zmluvy v súlade s verejným prísľubom zaplatil žalovanému sľúbenú odmenu vo výške 5 456,15 eur. V súlade s uvedeným verejným prísľubom žalobcu boli žalovanému každý mesiac zo strany žalobcu zasielane vyúčtovania až do decembra 2008. Z vyúčtovaní zaslaných žalovanému od júla 2007 až do novembra 2008 bolo zrejmé, že žalobca neevidoval voči žalovanému žiadny záväzok titulom poskytnutých preddavkov na províziu, nakoľko pri položke „Zúčtovanie zálohy" uvádzal sumu „0". Sumy poskytnuté žalobcom dňa 31. 07. 2007 vo výške 82 186,- Sk (= 2 728,07 eur) a dňa 31. 08. 2007 vo výške 82 186,-Sk (= 2 728,07 eur) nebolo možné považovať za preddavok na províziu (zálohu) z dôvodu, že samotná zmluva o sprostredkovaní, ani Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou, pojem „preddavok na províziu" nepoznali a neupravili možnosť jeho poskytnutia zo strany žalobcu. Je zrejmé, že článok IV. zmluvy o sprostredkovaní, na ktorý sa žalobca odvolával, sa na ním uplatnený nárok nevzťahoval. Podľa článku IV. zmluvy o sprostredkovaní bol žalobca oprávnený riešiť pohľadávky, ktoré mu vznikli na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv formou ťarchopisu (započítaním pohľadávky) a ich vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu. Pokiaľ by súd vyhodnotil vyhlásenie žalobcu zo dňa 24. 03. 2009 tak, že malo charakter odpustenia dlhu, ktoré malo byť viazané na splnenie určitej podmienky, a to vykázanie určitej produkcie, tak toto podľa žalovaného bolo splnené. Rovnako bola splnená aj podmienka písomnej formy odpustenia dlhu, nakoľko žalobca skutočnosť odpustenia dlhu potvrdil aj písomne tým, že na jednotlivých vyúčtovaniach vyhotovených následne po svojom vyhlásení uviedol pri položke „Zostatok zálohy", resp. „Zúčtovanie zálohy" nulový zostatok. Predmetné vyúčtovania boli zo strany žalovaného akceptované bez vznesenia akýchkoľvek námietok. Žalovaný rovnako nesúhlasil ani s uplatneným nárokom žalobcu voči nemu na zaplatenie sumy vo výške 221 000,-Sk (= 2 728,07 eur), pretože ho žalobca špecifikoval ako návratné individuálne preddavky, ktoré žalovanému poskytol v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa. Žalovaný nemal však žiadnu vedomosť o záväzku voči žalobcovi vzniknutého titulom nevrátenia individuálnych preddavkov, a takisto ani samotná zmluva o sprostredkovaní v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov takýto pojem návratných individuálnych preddavkov nepoznala.
3. Žalobca sa ďalej vyjadril v konaní tak, že bolo pravdou, že zmluva o sprostredkovaní vo svojich ustanoveniach neustanovovala podmienky poskytnutia zálohy na províziu, t.j. zmluva neobsahovala povinnosť žalobcu poskytnúť zálohu na províziu, a ani právo žalovaného požadovať zálohu na províziu od žalobcu. V žiadnom prípade však poskytnutie preddavku nebolo spojené s vyhlásením, že sa jednalo o nenávratné finančné prostriedky. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky ako zálohu na jeho províziu, na ktorú mu mal v budúcnosti vzniknúť nárok pri obvyklom vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti. Zálohy boli žalovanému poskytnuté po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca tým reagoval na žalobcom vyslovené obavy z existenčných problémov, očakávaných ako dôsledok postoja predchádzajúceho obchodného partnera žalovaného - spoločnosti CAPITOL a.s., IČO: 35 750 448, ako aj s ohľadom na splatnosť provízie v zmysle zmluvy. Dňa 20. 06. 2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnili viacerí pozvaní sprostredkovatelia poistenia, pracujúci ešte v spoločnosti CAPITOL a.s. vrátane žalovaného, súčasní spoločníci žalobcu,
ktorí v tom čase ešte nebol zapísaní v obchodnom registri a taktiež zástupcovia spoločnosti AXA životní pojišťovna a.s. Na uvedenom stretnutí bolo oznámené, že žalobca bol založený, a zároveň bol prezentovaný spôsobom fungovania žalobcu v budúcnosti, taktiež prebiehala debata o možnej spolupráci s potencionálnymi zmluvnými partnermi. Prerokovaná bola aj otázka možnosti poskytnutia zálohy na províziu v mesiaci júl 2007 a august 2007. Systém výpočtu výšky zálohy (80 % z priemernej hodnoty provízie dosiahnutej tým-ktorým sprostredkovateľom v CAPITOL a.s. v posledných troch mesiacoch) bol nastavený tak, aby poskytnutá záloha z časti pokryla životný štandard žalovaného, ako aj ostatných sprostredkovateľov poistenia. Ak by na stretnutí v Banskej Bystrici mal zaznieť verejný prísľub, tento musel spĺňať formálne náležitosti predpokladané zákonom na to, aby bol schopný vyvolať právne účinky. Jednou z uvedených podmienok bolo, že verejný prísľub by malo byť verejné vyhlásenie adresované neobmedzenému počtu osôb. V danom prípade sa jednalo o vyhlásenie, ktorého adresátmi boli pozvaní sprostredkovatelia, ktorí boli volaní jednak priamo jedným zo spoločníkov žalobcu alebo svojim postupovo vyšším poradcom, pod ktorým vykonávali sprostredkovateľskú činnosť v spoločnosti CAPITOL a.s., pričom stretnutie nebolo prístupné širokej verejnosti, a nebolo urobené formou verejného prejavu (napr. v televízii, rozhlase, tlači, na plagátoch). Z toho vyplývalo, že neboli splnené základné podmienky verejného prísľubu. Prejav zakladateľa žalobcu, svedka E. F. L. na stretnutí v Banskej Bystrici sa nemohol považovať za verejný prísľub pre nesplnenie náležitosti takéhoto právneho posúdenia z dôvodu, že sa nejednalo o „bližšie neobmedzený - počet osôb", lebo na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti CAPITOL a.s., a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL a.s. a uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom. Neboli navrhnuté ani vykonané žiadne právne úkony, ktoré mali byť schválené do troch mesiacov od vzniku žalobcu, taktiež žalobca do troch mesiacov od jeho vzniku neprevzal žiadne záväzky a ani žiadne neboli schválené, a nebol vyhotovený žiadny zoznam právnych úkonov, ktoré mal žalobca schváliť podľa Obchodného zákonníka. Uvedeného stretnutia v Banskej Bystrici sa zúčastnil aj zástupca spoločnosti AXA životní pojišťovna, a.s. A.. G. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť AXA životní pojišťovna, a.s. by bez akéhokoľvek protiplnenia neposkytla žalobcovi pôžičku, z ktorej boli vyplatené zálohy na provízie žalovanému, ak by bolo na stretnutí dňa 20. 06. 2007 v Banskej Bystrici tvrdené, že sa malo jednať o nenávratné plnenie, pričom spoločnosť AXA životní pojišťovna, a.s. by sa nikdy prostredníctvom žalobcu dobrovoľne nestala „darcom štedrej finančnej odmeny" bez protiplnenia žalovaného. Peňažné prostriedky poskytnuté spoločnosťou AXA životní pojišťovna, a.s. boli určené na podporu úvodnej fázy podnikania žalobcu, ale nie ako dar pre „potenciálnych" sprostredkovateľov. Žalobca pristúpil na riešenie otázky poskytnutia zálohy jednak z dôvodu, že v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok by bola provízia žalovaného za činnosť sprostredkovateľa v mesiaci júl 2007 vyplatená v septembri 2007 a za činnosť vykonávanú žalovaným v auguste 2007 až v októbri 2007 a jednak z dôvodu postoja spoločnosti CAPITOL a.s., ktorá odmietla vyplatiť odchádzajúcim sprostredkovateľom províziu za posledné dva mesiace. Žalovaný pred tým, ako uzatvoril zmluvu so žalobcom, vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť CAPITOL a.s. V prípade, ak by sa žalovaný (ako aj iní sprostredkovatelia) rozhodol zahájiť spoluprácu s iným subjektom, provízia za sprostredkovateľskú činnosť, ktorá mu prináležala, mu vyplatená nemala byť. Preto časť poskytnutej zálohy mala byť zúčtovaná oproti provízií v prípade, ak by bola vyššie spomínaná provízia z CAPITOL a.s. vyplatená tomu-ktorému sprostredkovateľovi; a to najneskôr v prvých štyroch mesiacoch spolupráce, v ktorých mala byť žalobcom vyúčtovaná sprostredkovateľská činnosť sprostredkovateľov. Zvyšná časť poskytnutej zálohy mala byť zúčtovaná počas platnosti zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. K zúčtovaniu zálohy malo dôjsť v priebehu trvania platnosti zmluvy v prípade, ak by bola sprostredkovateľmi dosiahnutá celková produkcia 30 000 NNJ, t.j. produkcia žalobcu ako celku. Uvedenú úroveň celkovej produkcie žalovaný počas platnosti a účinnosti zmluvy so žalobcom nedosiahol. Uvedené sa v prípade žalovaného nestalo, nakoľko mu z CAPITOL a.s. provízia vyplatená nebola. Následne žalovaný podal žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o sprostredkovaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný zúčtoval žalovanému ostávajúcu časť poskytnutej zálohy oproti provízii za december 2008 a za január 2009 spolu vo výške 720,44 eur. Žalobca poskytol žalovanému okrem uvedených záloh na províziu aj individuálne preddavky na základe žiadosti žalovaného, a to dňa 25. 02. 2008 vo výške 26 000,- Sk, dňa 21. 01. 2008 vo výške 60 000,- Sk, dňa 21. 12. 2007 vo výške 10 000,- Sk, dňa 20. 11. 2007 vo výške 20 000,- Sk, dňa 18. 10. 2007 vo výške 60 000,- Sk a dňa 19. 09. 2007 vo výške 55 000,-Sk, čo spolu predstavuje sumu 231 000,- Sk (= 7 667,80 eur), pričom z tohto žalovaný vrátil sumu 10 000,- Sk (= 331,94 eur) a z toho dôvodu mu ostalo vrátiť z poskytnutého individuálneho preddavku zvyšnú sumu vo výške 221 000,- Sk, t.j. 7 335,86 eur. Žalobca poskytoval žalovanému,
ako aj ostatným sprostredkovateľom zálohy z cudzích finančných zdrojov získaných od spoločnosti AXA životní pojišťovňa a.s. rovnako titulom preddavku na províziu. Žalobca mal povinnosť takto nadobudnuté finančné prostriedky vrátiť spoločnosti AXA, čo preukázal Dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní poistenia zo dňa 22. 06. 2007, z ktorého bolo zrejmé, že žalobcovi boli skutočne poskytnuté finančné prostriedky od spoločnosti AXA, pričom týchto 7 mil. Sk bolo použitých na poskytnutie zálohy (preddavku) na províziu jednotlivých sprostredkovateľov. Ako vyplývalo z predloženého Dodatku č. 1, uvedená suma (7 mil. Sk) mala byť splatená najneskôr do 31. 12. 2009. Už z uvedeného bolo zrejmé, že tým, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté ako záloha na províziu jednotlivým sprostredkovateľom, a títo svoju spoluprácu so žalobcom ukončili na začiatku tohto roka, nebolo by možné ich sprostredkovateľskou činnosťou zabezpečiť vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov od spoločnosti AXA. Zálohy na províziu boli zo strany žalobcu poskytnuté viacerým sprostredkovateľom poistenia, niektorí z nich po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom tieto finančné prostriedky vrátili, s niektorými žalobca uzatvoril splátkový kalendár, na základe ktorého finančné prostriedky postupne uhrádzali a rovnako sú takí, s ktorými viedol žalobca súdne konanie. Aj na základe týchto konaní sa tvrdenie žalovaného o tom, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom titulom verejného prísľubu ako odmena za to, že s ním žalovaný uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, javilo ako nepravdivé. Dôkazom, že žalobca poskytol žalovanému zálohu, ktorú bol povinný vrátiť, bolo čestné vyhlásenie H. Y., nar. XX. XX. XXXX, v ktorom uviedla, že sa dňa 20. 06. 2007 zúčastnila informatívneho stretnutia v kinosále centra Európa v Banskej Bystrici, na ktorom nepočula nič o nenávratnosti navrhnutých finančných výpomocí na mesiac júl a august 2007. Na uvedenom stretnutí počula, že ak by mali byť výpomoci vyplatené, mali byť vyplatené ako zálohy na budúce provízie a časom sa mali zúčtovať. Obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu až zápisom spoločnosti do obchodného registra, a preto spoločnosti do dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky. V období po založení spoločnosti, ale pred jej vznikom, má za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať aj zakladateľ, ktorým bol aj E. F. L.. Avšak v zmysle ust. § 57 až § 64 Obchodného zákonníka v prípade relevantného verejného prísľubu by bol zaviazaný sám E. F. L. a na spoločnosť žalobcu by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote troch mesiacov od vzniku spoločnosti spoločnosť výslovne schválila a prevzala. Vtedy by z nich spoločnosť žalobcu bola viazaná od počiatku, čo sa však nestalo. Žalobca v podvojnom účtovníctve účtoval zálohu poskytnutú žalovanému na účte 314 -poskytnuté preddavky, na ktorom sa účtovali poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky poskytnuté dodávateľom pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. Žalobca poskytnutú zálohu v júli a v auguste 2007 zaúčtoval na dlžníckej debetnej strane účtu 314 - poskytnuté preddavky a na veriteľskej kreditnej strane účtu 221 - bankové účty, teda účtoval voči žalovanému poskytnutý preddavok
- pohľadávku, ktorú žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť. Svedecké výpovede účastníkov stretnutia v Banskej Bystrici sa líšili, pretože niektorí uvádzali, že časť poskytnutých finančných prostriedkov bola vratná, niektorí uvádzali, že poskytnuté finančné prostriedky boli nevratné. V bode programu, ani z výpovedí týchto účastníkov nevyplývalo, že by na tomto stretnutí bol daný verejný prísľub. Dňa 23. 01. 2009 jednostranným právnym úkonom zo strany žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vzniknutom na základe zmluvy o sprostredkovaní, a to na základe žiadosti žalovaného zo dňa 22. 01. 2009. Zmluvný vzťah sa ukončil skôr, ako sa vyplatená záloha vrátane individuálneho preddavku skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a takto získané bezdôvodné obohatenie by mal žalovaný vydať.
4. Žalovaný sa ďalej vyjadril tak, že na stretnutí v Banskej Bystrici p. L. sľúbil, že poisťovacím agentom by mali byť vyplácané prvé dve platby tak, že prvá v hodnote 80 % priemerného platu za február až apríl a druhá v hodnote 80% priemerného platu za marec až máj a zároveň sľúbil, že konečné produkty by mali byť aj pre iné poisťovacie spoločnosti ako AXA. Zároveň uviedol, že vyššie uvedené platby by nikto nemal chcieť naspäť. Nakoľko žalovaný vedel, že nie celý jeho tím by mal chcieť prejsť ku žalobcovi, osobne sa stretol s p. L., kde mu túto skutočnosť uviedol. L.alovanému sľúbil príjem tak, že v nasledovných 6 mesiacoch mu bude dorovnaný do výšky 80 000,- Sk. Žalovaný poslal 10 000,- Sk žalobcovi, pretože p. L. považoval za seriózneho obchodníka a bolo mu povedané, že na základe problémov so zúčtovaním by mal poslať nejakú čiastku, tak poslal uvedenú sumu. Všetky dohody sa uzatvárali ústne a neexistoval o nich písomný záznam. Na základe rastúcej nespokojnosti sa tímy z Bratislavy a východu dohodli na podaní výpovede, ktorú spísali dňa 23. 01. 2009. Žalobca túto výpoveď akceptoval a od žalovaného požadoval vrátiť iba určité materiály, avšak jeho finančnej podlžnosti v akceptovaní výpovede neuviedol ani slovo. Pri právnej kvalifikácii by sa nemal vziať verejný prísľub na zreteľ. Keďže bolo plnenie až po vzniku spoločnosti žalobcu možno z toho dôvodiť, že prišlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal na svoj prechod do spoločnosti žalobcu, ktorý sa zaviazal na zaplatenie určitých peňažných prostriedkov. V konaní mal žalobca zodpovedať otázku, prečo by mal žalovaný plniť, čo musel preukázať určitým právnym titulom, ktorý z vyjadrení žalobcu zrejmý nebol. Žalobca nepreukázal, že jeho plnenia bolo potrebné vrátiť. Individuálne preddavky mali plniť funkciu doplatku do určitej výšky, aby bola garantovaná výška príjmu žalovaného tak, aby mu bol zachovaný istý štandard vo vzťahu k jeho doterajšiemu príjmu a skutočnosti, že k žalobcovi neprešiel celý tím žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že tieto preddavky bolo treba vrátiť, bolo v rozpore so samotným účelom týchto preddavkov.
5. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb 36/2010 -426 zo dňa 09. 05. 2011 tak, že žalobe žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Súd v predmetnom rozsudku zistený skutkový stav právne posúdil v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2, § 57 ods. 1 , § 62 ods.1, § 64 ods. 1 až 4, § 261 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 266 ods. 1 až 4, § 269 ods. 1 a 2, § 272 ods. 1 a 2, § 642, § 643, § 644, § 645, § 647, §650 Obchodného zákonníka, ďalej podľa ust. § 1 ods. 2, § 24, § 35 ods. 1 a 3, § 37 ods. 1, §43a ods.1 a2, § 43c ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 1, § 451 ods.1 , § 451 ods. 2, § 456, § §574 ods.1, § 850, §851, § 852 Občianskeho zákonníka.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 07. 2007 a dňa 23. 1. 2009 podal žalovaný u žalobcu žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, ktorú žalobca akceptoval ku dňu 03. 02. 2009. Z výpovede rôznych svedkov ako i E. F. L. mal súd prvej inštancie za preukázané, že uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo, že žalovaný spolu s E. F. L. a A. Y. vykonávali do mája roku 2007 činnosť pre spoločnosť CAPITOL a.s., ktorá s nimi v tomto čase rozviazala zmluvný vzťah a, že E. F. L. zvolal prostredníctvom vedúcich obchodných zástupcov sprostredkovateľov fungujúcich ešte v spoločnosti CAPITOL a.s. verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 20. 06. 2007 v Banskej Bystrici a na ktorom bol zúčastneným odprezentovaný podnikateľský zámer spoločnosti žalobcu, ktorá bola v tom čase síce založená, no do obchodného registra bola zapísaná až dňa 22. 06. 2007. Žalovaný podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi ním a žalobcom dňa 03. 07. 2007 vyvíjal pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov, za čo sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť províziu dojednanú vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov. V tejto zmluve nebola žiadna zmienka o prípadných zálohách alebo preddavkoch na provízie v prospech žalovaného. Za nespornú v konaní súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že žalovaný obdržal z účtu žalobcu bezhotovostnú platbu dňa 31. 07. 2007 a dňa 31. 08. 2007 celkovo vo výške 5 456,14 eur, pričom výška týchto platieb bola odvodzovaná od priemernej provízie dosahovanej jednotlivými sprostredkovateľmi spoločnosti CAPITOL a.s. v mesiacoch február, marec, apríl a máj 2007. Spornou otázkou bolo, či boli tieto platby dohodnuté ako zálohy, ktoré treba vrátiť, alebo nevratné príspevky slúžiace na motiváciu sprostredkovateľov. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní tejto otázky nemal k dispozícii žiadny písomný doklad o tomto druhu platieb, a preto sa pri dokazovaní zameral na svedecké výpovede tých, ktorí sa zúčastnili verejného zhromaždenia v Banskej Bystrici. Súd prvého stupňa sledujúc hospodárnosť konania použil zápisnice z pojednávaní na iných súdoch, ktoré svedkov vypočuli ku skutkovým okolnostiam, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť aj v tomto konaní, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa týchto pojednávaní zúčastnil a mal možnosť sa k nim vyjadriť a klásť svedkom otázky. Z výpovedí svedkov Y., M. X., Š. R., Z. W., Ľ. M., Ing. Z. W., Ing. J. V., J. F., V Z., M. P. a J. F. súd zistil, že všetci zhodne vypovedali, že na verejnom zhromaždení v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007 odznel z úst p. L. prísľub, že spoločnosť žalobcu jednotlivým sprostredkovateľom vyplatí dve provízie, z ktorých jedna bude vratná za splnenia predpokladu, že spoločnosť CAPITOL a.s. vyplatí ich provízie. Za osobitne hodnotné výpovede považoval súd prvej inštancie výpovede svedkov J. F. a M. O., ktorí napriek tomu, že vrátili obe platby vypovedali, že jedna z platieb mala byť vratnou jedine za splnenia uvedeného predpokladu vyplatenia provízie spoločnosťou CAPITOL a.s. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nevierohodné účtovné doklady žalobcu, z ktorých vyplývalo, že sumy poskytnuté žalovanému boli zaúčtované ako zálohy, nakoľko ako zálohy boli zaúčtované aj platby žalobcu za činnosť svedka Brejchu. Keďže v konaní nebolo preukázané naplnenie predpokladu pre vrátenie platby, keďže spoločnosť CAPITOL a.s. nevyplatila sprostredkovateľom ich provízie, považoval súd prvej inštancie túto spornú platbu za X.. Podporne pritom použil mesačné vyúčtovania, ktoré žalobca pravidelne žalovanému zasielal a v ktorých nebola pri položke „dlh“ uvedená žiadna suma, čo predpokladá vyrovnané účty medzi žalobcom a žalovaným a nie zúčtovanie návratných prostriedkov. O nenávratnom charaktere žalovanej sumy presvedčil súd aj fakt, že v bode IV žiadosti žalovaného o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal na žalobcom
vyhotovenom tlačive, sa nenachádzala ani zmienka o dlhu žalovaného voči žalobcovi a aj napriek tomu žalobca toto odstúpenie od zmluvy prevzal a s takto vyplneným tlačivom vyjadril svoj súhlas. Z uvedeného preto tunajší súd vyvodil záver, že žalovaný neporušil dojednanie medzi ním a žalobcom, keď platby, ktoré obdržal žalobcovi nevrátil a že žalobca žalovaný nárok nijakým spôsobom nepreukázal.
7. Žalobca podal predmetnému rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca žalovanému poskytol určité vyrovnanie za to, že u žalobcu začal pracovať a že tieto platby nemali vratný charakter, nakoľko toto konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, kedy došlo k uzavretiu konkludentnej zmluvy, na základe ktorej došlo k vyplateniu peňažných prostriedkov, nakoľko žalovaný ani svedkovia sa nezhodli na jej obsahu, ani na čase jej uzavretia, a ani na okruhu zúčastnených zmluvných strán, čo znamenalo, že takýto právny úkon nevznikol konkludentným prejavom vôle, ale bol absolútne neplatným. Uviedol, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdeniami strán sporu, že medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzavretí zmluvy a že žalovaný priamo i nepriamo uviedol, že so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako je zmluva o sprostredkovaní, a o konkludentnom uzavretí ďalšej zmluvy sa ani nezmienil. Ďalej žalobca namietal, že E. F. L. sám vypovedal, že na stretnutí v Banskej Bystrici nebol osobou konajúcou v mene spoločnosti a taktiež, že na stretnutí nepovedal zúčastneným, že im žalobca poskytne prostriedky, ktoré nebudú musieť vrátiť. Žalobca poukazujúc na ust. § 64 Obchodného zákonníka uviedol, že zakladateľ spoločnosti ani osoba konajúca v mene spoločnosti pred jej vznikom neschválili žiadnu dohodu či zmluvu, a tak nedošlo ani k dodatočnému schvaľovaniu takýchto úkonov s odkladnou podmienkou, a teda nemohli nastať žiadne následky z takýchto úkonov. Ďalej zdôraznil, že so žalovaným žalobca uzavrel jedine zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mu mala patriť odmena, vyplatené prostriedky za mesiace júl a august 2007 boli zálohovými platbami na odmenu, čo vyplývalo aj z vyúčtovania z kolónky príjem, z čoho muselo byť žalovanému jasné, že nešlo o odmenu samotnú, ale len o jej zálohu. Žalobca ďalej namietal dôveryhodnosť svedeckých výpovedí svedkov Y., R., X., R., P., W., P., F., P., F. a M., ktorí majú postavenie žalovaných v iných konaniach. Spochybnil tiež výpovede svedkov p. H. a p. V., ktorí nevedeli s istotou uviesť, či na stretnutí v Banskej Bystrici odznelo, že peňažné prostriedky nebude nutné vrátiť. Za účelovú žalobca označil výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že chcel žalovaného žalovať za neoprávnené započítanie poskytnutej zálohy do odmeny za sprostredkovanie. Výpoveď svedka O. považoval za nevierohodnú, nakoľko svoj dlh písomne uznal, hoci s tým nebol stotožnený. Žalobca ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že sa argumentačne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že sa počítalo s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov formou zúčtovania oproti dosiahnutej mimoriadnej provízii v prípade mesačného objemu spoločnosti viac ako 30 000 NNJ a o tom, že spoločnosť žalobcu tento objem niekoľkonásobne prevýšila, o čom svedčí aj výpoveď svedka P.. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal, že súdu prvej inštancie predložil početné účtovné doklady, z ktorých vyplývalo, že poskytnuté peňažné plnenie bolo zúčtované ako záloha, a keďže žalovanému z vyúčtovania za mesiace júl a august bolo jasné, že sa jednalo o zálohu, v ďalších mesiacoch sa už v kolónke dlh vyskytovala „0“. V konečnom vyúčtovaní nebola záloha spomenutá preto, lebo zálohové platby boli zúčtované k odmenám za sprostredkovateľskú činnosť po uplynutí 6 týždňov po produkčnom mesiaci. Z uvedených dôvodov žalobca považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, zasahujúci do záväzkového vzťahu účastníkov, nezohľadňujúc pritom zásady poctivého obchodného styku.
8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že súd prvej inštancie argumentačne jasne obsiahol faktickú stránku prípadu, keď na základe nepomenovanej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky od žalobcu ako odmeny za to, že začal pre žalobcu pracovať, pričom jeho vôľa bola prejavená až samotným vyplatením súm a nie vyhlásením zakladateľa žalobcu - F. na stretnutí v Banskej Bystrici. Žalovaný vzhľadom na uvedené podotkol, že vzhľadom na uvedené ako i fakt, že k uzavretiu nepomenovanej zmluvy došlo až po vzniku žalobcu, nebola žalobcova námietka ohľadom argumentačného nevysporiadania sa súdu prvej inštancie s ust. § 64 Obchodného zákonníka relevantnou, nakoľko tento úkon žalobcu nebolo nutné dodatočne schvaľovať. Uviedol, že z vyjadrenia F. na stretnutí v Banskej Bystrici a následnom vyplatení peňažných prostriedkov potvrdil, že došlo slobodne, vážne, určite k zrozumiteľnému prejavu vôle žalobcu, aby pre neho žalovaný pracoval, žalovaný túto ponuku prijal a prijal tiež žalobcom poskytnuté peňažné plnenie ako odmeny za rozhodnutie pre žalobcu pracovať ako sprostredkovateľ. K výhrade žalobcu ohľadom skutočnosti, že medzi ním a žalovaným nedošlo k rokovaniu o uzavretí nepomenovanej zmluvy a že medzi nimi vznikla jedine zmluva o sprostredkovaní žalovaný vo vyjadrení uviedol, že osobné rokovanie nebolo podmienkou platného uzavretia zmluvy. Žalovaný tiež namietol tvrdenie žalobcu, že poskytnuté plnenie
bolo zálohovou platbou zúčtovateľnou pri vyplácaní mimoriadnej odmeny, nakoľko žalobca neuviedol a nepreukázal, za splnenia akých podmienok a v akej výške mala byť táto mimoriadna provízia vyplácaná, a preto považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý sa týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu nezaoberal, za správny. Uviedol, že súd prvej inštancie zdôraznil vo svojom rozsudku, že svedecké výpovede svedkov stojacich v obdobnom pomere k žalobcovi hodnotil len podporne, s prihliadnutím na ich záujem na výsledku konania, a rovnako musel prihliadnuť aj na výpovede svedkov L. a G., ktorí uviedli, že majú záujem na výsledku konania, hoci na opačnom ako svedkovia, ktorých žalobca taktiež žaloval. Preto súd prvého stupňa zdôraznil výpovede svedkov F., Y. a p. O., ktorí neboli v žiadnom pomere so žalobcom a napriek tomu potvrdili výpovede iných svedkov ako i tvrdenia žalovaného o nenávratnosti poskytnutého plnenia, pričom žalobca svedkov s podobnou vierohodnosťou na podporu svojich tvrdení súdu nevedel uviesť, a preto považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní svoj nárok, za správny.
9. Odvolací súd prejednal odolanie nariadením pojednávania, na ktorom žalovaný uviedol, že zmluva o sprostredkovaní nesúvisela s poskytnutým plnením, ktorého postup bol žalovanému ozrejmený na stretnutí v Banskej Bystrici, a na základe ktorého následne žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, po ktorej uzavretí žalobca vyplatil sľubované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Uviedol tiež, že dva roky dostával od žalobcu vyúčtovania, v ktorých bola v kolónke dlh uvedená nula, a až následne žalobca poslal žalovanému vyúčtovanie vyplatených provízií, kde uviedol, že sa jedná o zálohové platby. Uviedol tiež, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukázal a ktorým bolo zrušené a vrátené rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo vydané pre procesné pochybenia a nie pre vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a vec i správne posúdil. Skonštatoval tak, ako súd prvej inštancie, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom nepreukázal opodstatnenosť svojej pohľadávky a i keď preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov, nepreukázal ich vratný charakter. Ním kvalifikovaný započítateľný preddavok na províziu sprostredkovateľa nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Preto v súlade s názorom súdu prvej inštancie skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla dohoda o vyplatení peňažných prostriedkov, ktoré mali mať kompenzačný charakter za to, že žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu o sprostredkovaní a mal pre neho vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Poukázal vo svojom rozhodnutí na viaceré svedecké výpovede a skonštatoval, že žalobcom tvrdené uznanie dlhu zo strany žalovaného sa neuskutočnilo, nakoľko žalobca nepreukázal bez pochybností, že čiastočným plnením žalovaný dlh uznal za zvyšnú časť žalovanej istiny. Preto napadnutý rozsudok ako správny rozsudkom č.k. 3 Cob/322/2011-643 zo dňa 03. 10. 2012 potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie, v ktorom dôvodil najmä odňatím možnosti konať pred súdom z toho dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu bol zmätočný a nedostatočne odôvodnený, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť. Namietal, že odvolací súd sa v rozsudku stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o uzavretí nepomenovanej zmluvy, ku ktorej došlo až po vzniku spoločnosti žalobcu, pričom nespĺňala základné podmienky platného právneho úkonu. Rozhodnutie odvolací súd zmätočne odôvodnil a nedal odpovede na všetky jeho námietky uvedené v odvolaní. Na základe uvedených dôvodov skonštatoval dovolací súd naplnenie dovolacieho dôvodu, nakoľko považoval rozsudok odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnený, čo spôsobilo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Dovolací súd vytýkal odvolaciemu súdu, že vo svojom rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu o neplatnosti právneho úkonu - uzavretia nepomenovanej zmluvy, pretože tento úkon považoval za nejasný a neurčitý a samotní účastníci popreli rokovanie o uzavretí nepomenovanej zmluvy. Naviac žalovaný v konaní uviedol, že so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní, čím vylúčil možnú existenciu ďalšej konkludentne uzavretej zmluvy. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, č.k. 3Cob/322/2011-643 zo dňa 03. 10. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal rozhodnúť i o trovách dovolacieho konania.
11. Odvolací súd opätovne prejednal vec a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny. Odvolací súd po opätovnom prejednaní veci uviedol, že súdu prvej inštancie vykonal v nej dostatočné dokazovanie a vec i správne právne posúdil. Tak ako súd prvej inštancie i odvolací súd konštatoval, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom nepreukázal opodstatnenosť svojej pohľadávky voči žalovanému z toho dôvodu, že síce preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, no nepreukázal ich vratný charakter. Žalobca síce tvrdil, že peniaze, ktoré žalovanému vyplatil, boli
vratné a slúžili ako určitý započítateľný preddavok na províziu sprostredkovateľa, no toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel tiež k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla určitá dohoda o vyplatení peňažných prostriedkov, ktoré mali mať kompenzačný charakter za uzavretie zmluvy o sprostredkovaní a vykonávaní sprostredkovateľskej činnosti pre žalobcu. O tejto dohode alebo tiež inominátnom kontrakte svedčili výpovede viacerých svedkov, a to tých, čo mali záujem na výsledku konania, ale aj tých, čo takýto záujem nemali. Odvolací súd poukázal na výsluch svedkov Y. a L., ktorí obaja prezentovali vízie vtedy novovznikajúcej spoločnosti žalobcu a zhodne uviedli (p. Y.) na pojednávaní na Okresnom súde v Galante, vedenom pod sp.zn. 24Cb/175/2009 dňa 20. 07. 2010 a p. L. na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III v tejto veci dňa 29. 11. 2010), že o vratnosti zálohových platieb na stretnutí v Banskej Bystrici nebola reč, avšak vedúci spolupracovníci vedeli, že v prípade, ak by žalobca dosiahol určitú produkciu, mohlo by prísť k vyplácaniu mimoriadnych provízií, na ktoré mohli byť zálohy započítané, a že k výplate týchto mimoriadnych provízií nikdy nedošlo, teda logicky zálohy nemohli byť ani započítané. Ak teda na stretnutí v Banskej Bystrici odznel určitý prísľub, na základe ktorého žalobca skutočne vyplatil peniaze tým zúčastneným, ktorí s ním uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, bolo konštatovanie súdu prvej inštancie o uzavretí inominátnej zmluvy konkludentným spôsobom správne. Argumentácia žalobcu, že p. Brejcha nebol oprávnený dať takýto prísľub ešte pred vznikom spoločnosti pritom neobstála, lebo sám žalobca vyplatil tieto prostriedky a až týmto jeho úkonom bol inominátny kontrakt uzavretý. Ak by teda žalobca považoval prísľub za neplatný, k vyplateniu peňazí nikdy nemalo dôjsť. Žalovaný pritom nemusel reflektovať na fakt, že týmto úkonom sa uzavrela inominátna zmluva. Ak by i k uzavretiu inominátnej zmluvy nedošlo, možno poskytnutie finančných prostriedkov považovať i za „náborový bonus“, nakoľko žalobca evidentne tieto prostriedky poskytol s cieľom presvedčiť žalovaného (a ďalších) na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní. K otázke návratnosti prostriedkov ešte odvolací súd uviedol, že tak ako žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pre zúčtovanie platieb na vyplatenú mimoriadnu províziu, tak rovnako nepreukázal naplnenie návratnosti príspevkov za mesiace júl a august 2007, kedy viacerí aj žalobcom nespochybnení svedkovia potvrdili, že tieto mali byť vrátené jedine v prípade vyplatenia provízií spoločnosťou Capitol a.s. K námietke žalobcu ohľadom predložených „početných vyúčtovaní“ preukazujúcich návratnosť zálohových platieb odvolací súd uviedol, že tieto pôsobili zmätočne, nakoľko ako súd prvej inštancie správne uviedol, boli do nich zahrnuté aj sumy vyplatené žalobcovi za činnosť p. L.. Rovnako tiež námietka žalobcu ohľadom uznania dlhu žalovaným čiastočným splatením poskytnutých záloh neobstála, nakoľko k tomuto započítaniu vôbec nemalo dôjsť, nešlo teda o činnosť žalovaného, ale o jednostranné započítanie „zálohy“ na odmenu za sprostredkovateľskú činnosť žalovaného. E. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že so žalovaným uzavrel individuálnu dohodu o poskytnutí dorovnávacieho príspevku/návratných individuálnych preddavkov do 80 000,- Sk mesačne, kedy sa zaviazal tieto prostriedky poskytovať žalobcovi na dorovnanie jeho nákladov v roku 2007, pričom žalovaný splatil z tohto plnenia 10 000,- Sk, toto plnenie žalovaného však rovnako nepovažovalo za uznanie dlhu, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim pochybnosť, že týmto plnením žalovaný uznal svoj dlh za zvyšnú časť žalovanej istiny v zmysle ust. § 403 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z tejto výpovede tiež vyplývalo, že medzi účastníkmi vznikla aj iná dohoda ako zmluva o sprostredkovaní zo dňa 03. 07. 2007. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené mal zato, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno.
12. Na základe dovolania žalobcu NSSR uznesením č.k. 2Obdo/66/2016-757 zo dňa 12. 10. 2017 zrušil rozsudok odvolacieho súdu 3Cob/196/2015-712 zo dňa 23. 03. 2016 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dovolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či strany sporu uzatvorili platnú nepomenovanému zmluvu, z ktorého dôvodu by mal žalovaný právo na peňažné plnenie, alebo či žalobca poskytol plnenie bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že účastníci uzatvorili platnú nepomenovanú zmluvu. V napadnutom rozsudku sa odvolací súd neriadil úpravou dovolacieho súdu, opätovne nevysvetlil odchýlenie sa od rozhodnutí, ktoré boli dovtedy vydané v skutkovo a právne identických kauzách, ktoré žalobca priložil k odvolaniu.
13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Odvolací súd sa vzhľadom na princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí stotožnil s právnym a skutkovým posúdením v rozsudku sp. zn. 43Cob/11/2012 Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde na základe totožných skutkových zistení bolo ustálené právne posúdenie v tom zmysle, že prísľub E. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007 nespĺňal podmienky verejného prísľubu podľa ust. § 850 Občianskeho zákona. Dohoda o nevratnosti poskytnutých finančných prostriedkov zo žiadnej písomnej
ani ústnej zmluvy a z vykonaného dokazovania nevyplynula. V konaní žalobca preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky, ktoré nemali charakter provízie dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní, preto ich vrátenie nebolo možné podriadiť písomne uzavretej zmluve o sprostredkovaní a vznik inej zmluvy v konaní medzi nimi preukázaný nebol. Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, nakoľko záloha na budúce provízie bola žalobcom uhradená žalovanému bez právneho dôvodu a nie z právneho dôvodu, ktorý odpadol po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Finančnú sumu, ktorú žalovaný obdržal od žalobcu nadobudol ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd bol teda toho názoru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré sa muselo vydať tomu na úkor koho vzniklo (žalobcovi). Úlohou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania posúdiť výšku uplatneného nároku a jeho príslušenstva.
14. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že celú žalovanú sumu už špecifikoval pri podaní žaloby.
15. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že keď prechádzal z jednej spoločnosti do druhej dal požiadavku, aby mu žalobca poskytol dorovnanie peňazí, s čím žalobca súhlasil a peniaze vyplatil. Keď žalovaný pred desiatimi rokmi opustil spoločnosť, žalobca si uvedené peniaze pýtal späť. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že o niečom svedčilo, keď 200 ľudí dalo výpoveď.
16. Strany sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 03. 02. 2020 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 04. 03. 2020.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 03. 07. 2007, Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov, žalobcovými vyúčtovaniami žalovaného, žiadosťou žalovaného na ukončenie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23. 01. 2009, žalobcovým akceptovaním žiadosti žalovaného na ukončenie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 02. 2009, námietkami žalovaného k vyúčtovaniu žalobcu zo dňa 02. 03. 2009, odpoveďou žalobcu na námietky žalovaného k vyúčtovaniu žalobcu zo dňa 24. 03. 2009, výzvou žalobcu na plnenie zo dňa 11. 05. 2009, listom žalovaného žalobcovi zo dňa 20. 05. 2009, výpismi z účtu žalobcu, Dodatkom č. 1 k zmluve o sprostredkovaní poistenia zo dňa 22. 06. 2007, daňovým priznaním žalovaného za rok 2007, dohodami o splátkach bývalých poradcov žalobcu so žalobcom, výsluchom E. na súdnom pojednávaní dňa 07. 03. 2011, čestným prehlásením H. čestným prehlásením E., kópiami zápisníc o súdnych pojednávaniach v obdobných veciach, kópiami súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, ako aj inými listinami, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.
18. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 03. 07. 2007 vyplývalo, že podriadený sprostredkovateľ poistenia (žalovaný) sa zaviazal k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi poisťovacím agentom (žalobcom) a tretími osobami. Z čl. II vyplývalo, že práva a povinnosti zmluvných strán boli upravené vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov žalobcu. Všeobecné zmluvné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Žalobca sa zaviazal pri výkone svojej činnosti z tejto zmluvy riadiť ustanoveniami tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a zákonom o poisťovníctve a zákonom o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Žalovaný sa zaviazal uskutočňovať činnosť, ktorá tvorila predmet tejto zmluvy s vynaložením odbornej starostlivosti, dbať na záujmy žalobcu a riadiť sa jeho pokynmi, atď. Z čl. IV vyplývalo, že pohľadávky žalobcu, ktoré mohli vzniknúť na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv, bol žalobca oprávnený riešiť formou ťarchopisu (započítaním pohľadávky) a ich vyrovnaním z nárokovateľných provízii žalovaného, a to bez súhlasu žalovaného rovnako ako dotovanie stornorezervy podľa platných všeobecných zmluvných podmienok. Podľa čl. V sa táto zmluva uzatvorila na dobu neurčitú. Zmluvný vzťah mohol byť v priebehu trvania zmluvného vzťahu vypovedaný okamžite ktoroukoľvek zo zmluvných strán bez uvedenia dôvodu a musel mať písomnú formu. Veci v tejto zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach výslovne neupravené sa riadili príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných súvisiacich právnych predpisov.
19. Z výpisov UNICREDIT Bank zo dňa 31. 07. 2007 a 31. 08.2007 vyplývalo, že žalobca uhradil žalovanému bezhotovostným prevodom na účet žalobcu v dvoch platbách dňa 06. 07. 2007 a dňa 02. 08. 2007, každú po 2 787,07 eur.
20. Z výzvy na plnenie zo dňa 11. 05. 2009 vyplývalo, že žalobca si uplatnil touto výzvou jeho pohľadávku vo výške 12 337,58 eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nevrátenia prijatého preddavku na províziu dohodnutú v zmluve o sprostredkovaní. Nakoľko žalovaný vypovedal zmluvu s okamžitou platnosťou, bolo povinnosťou žalovaného vyúčtovať prijatú zálohu na províziu a prípadný preplatok vrátiť.
21. Z ukončenia zmluvy o sprostredkovaní a ukončenie platnosti udelenia plnej moci zo dňa 03. 02. 2009 vyplývalo, že žalobca akceptoval ukončenie vzájomne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní k dátumu 23. 01. 2009. Ostané náležitosti zo zmluvného vzťahu sa mali riešiť v zmysle všeobecných zmluvných podmienok čl. II bod. 10.
22. Zo všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov vyplývalo, že tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. 6 zánikom zmluvného vzťahu so žalobcom zanikol principiálne nárok poradcu na akúkoľvek províziu, vrátane dynamizácie zmlúv a provízie za starostlivosť. Poradca bol oprávnený iba na tie provízie, na výplatu ktorých mu vznikol nárok v dobe platnosti zmluvy o sprostredkovaní.
23. Z námietok k vyúčtovaniu a výzvy na zaplatenie provízie zo dňa 02. 03. 2009 vyplývalo, že žalovaný nesúhlasil so zaplatením zrazených preddavkov, resp. s ich započítaním voči provízii v zmysle jednotlivých vyúčtovaní, ktoré žalobca poskytol ako zálohu na províziu na začiatku zmluvného vzťahu. Žalovaný uviedol ako argument to, že v júni 2007 na seminári konanom v Banskej Bystrici žalobca verejne vyhlásil, že nebude požadovať od klientov vrátenie - zaplatenie poskytnutých preddavkov. Súčasne z jednotlivých vyúčtovaní, ktoré predchádzali poslednému zaslanému vyúčtovaniu bolo zrejmé, že žalobca neevidoval voči žalovanému žiadny záväzok titulom poskytnutých preddavkov, nakoľko pri položke Zúčtovanie zálohy bola suma 0. Z uvedeného vyplývalo, že sa žalobca vzdal nároku na vrátenie poskytnutej zálohy, a teda bol žalovanému predmetný dlh odpustený. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zálohy od žalovaného, resp. jej započítanie a zrazenie z provízie žalovaný považoval za neopodstatnený, v rozpore s vyhlásením žalobcu, ako aj s jednotlivými vyúčtovaniami, na ktorých bol evidovaný nulový zostatok poskytnutej zálohy.
24. Z vyúčtovania za december 2018 vyplývalo, že finančné ocenenie predstavovalo sumu 755,78 eur, zrazený preddavok sumu 13 058,02 eur, ostatok k výplate bol -12 340,03 eur.
25. Z vyúčtovania za december 2019 vyplývalo, že finančné ocenenie predstavovalo sumu 2,45 eur, zrazený preddavok sumu 13 058,02 eur, ostatok k výplate bol -12 071,56 eur.
26. Z vyúčtovania od 7/2207-10/2017 vyplývalo, že žalobca neevidoval voči žalovanému žiadne záväzky z poskytnutých preddavkov.
27. Z odpovede na list zo 02. 03. 2009 vyplývalo, že žalovaný nepopieral fakt prijatia zálohy za províziu. Právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že jeho vyhlásenie malo len motivačný charakter a vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu nebolo žalobcom vykonaní vo forme písomnej dohody, čo by malo za následok absolútnu neplatnosť. Bolo povinnosťou žalovaného poskytnutý preddavok na províziu zaúčtovať v súlade s platnou právnou úpravou a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Nakoľko žalovaný nezúčtoval poskytnuté zálohy za províziu, tieto boli uvedené v ich celkovej výške v poslednom vyúčtovaní provízie, doručenom žalovanému pri ukončení spolupráce a následne sčasti započítané oproti provízií, na ktorú vznikol žalovanému nárok v mesiaci december 2009.
28. Z dodatku č. 1 k zmluve o sprostredkovaní poistenia-IC-PO vyplývalo, že zastúpený a žalobca sa s ohľadom na predpokladaný objem uzatvorených obchodov sprostredkovaných žalobcom v priebehu roku 2007 až 2011 a s ohľadom na prevádzkové potreby žalobcu dohodli na poskytnutí preddavku na provízie v súlade s podmienkami uvedenými v tomto dodatku. Zastúpený a žalobca sa dohodli na poskytnutí preddavku na provízie v celkovej výške 663 878,38 eur. Zastúpený a žalobca sa dohodli, že preddavok provízie bude zo strany splatený.
29. Z rozsudku Okresného súdu Komárno sp.zn. 5Cb/61/2010 vyplývalo, že H. bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 198,50 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bol platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah založený na zmluve o sprostredkovaní medzi stranami sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol H. zálohu 2 x 1 198,50 eur. V priebehu spolupráce časť poskytnutej zálohy v sume 1 198,50 eur bola zrazená z odmeny - z provízie v priebehu 4 mesiacov po 25%. Okresný súd Komárno skonštatoval, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že zo strany E. L. došlo k vykonaniu verejného prísľubu v súlade s ust. § 850 Občianskeho zákonníka v tom znení, že by poskytnuté finančné prostriedky žalobcom v prospech jednotlivých spolupracovníkov boli nenávratným finančným príspevkom. Žalobca uviedol, že by bolo nepredstaviteľné, že by bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, následne sprostredkovateľom odovzdaná určitá suma peňazí a sprostredkovateľ by bez akýchkoľvek záväzkov v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie, že išlo o nenávratný príspevok mohol kedykoľvek odísť. Poprel teda tvrdenia H. týkajúce sa vyhlásenia verejného prísľubu. Súd bol toho názoru, že verejný prísľub, na ktorý sa H. F. odvolával, mal byť realizovaný ešte pred vznikom žalobcu, teda dňa 20. 06. 2007. Nebolo sporné, že žalobca bol zaregistrovaný v obchodnom registri dňa 22. 06. 2017. Sám žalobca potvrdil, že predmetný sľub nebol u žalobcu schválený, a teda týmto sľubom žalobca nebol viazaný.
30. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn.22Cb/196/2009 vyplývalo, že G. bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 556,67 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bol platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah založený na zmluve o sprostredkovaní medzi stranami sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol G. peňažné prostriedky. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť obrany p. G. spočívajúca v uskutočnení verejného prísľubu zakladateľom žalobcu v období po jeho založení, ale pred jeho vznikom a ani prechod takéhoto vyhlásenia nevyplynul z výpovedí jednotlivých vypočutých svedkov, spolupracovníkov strán sporu. Súd mal za to, že sporné peňažné prostriedky boli p. G. vyplatené titulom zmluvného záväzkového vzťahu ako záloha na sprostredkovateľskú províziu, pričom v konaní nebol preukázaný žiaden právny dôvod, na základe ktorého by si p. G. mohla ponechať uvedené peňažné prostriedky po jeho zániku so žalobcom. V tomto prípade nemohlo dôjsť ani k odpusteniu dlhu žalobcom, ktorý si vyžadoval písomnú formu.
31. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 24Cb/174/2009 vyplývalo, že H. bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 014,74 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bol platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah založený na zmluve o sprostredkovaní medzi stranami sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol p. H. peňažné prostriedky. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť obrany p. H. spočívajúca v uskutočnení verejného prísľubu zakladateľom žalobcu v období po jeho založení, ale pred jeho vznikom, pričom v uvedenom období mal za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať aj zakladateľ, ktorým bol p. L., ktorý by preto bol v zmysle citovaných zákonných ustanovení v prípade relevantného verejného prísľubu zaviazaný sám, a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľuby prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov od vzniku spoločnosti spoločnosť výslovne schválila a prevzala, a vtedy by z nich spoločnosť bola viazaná od počiatku, čo však v konaní nebolo preukázané.
32. Z Dohôd o splátkach dlhu zo dňa 16. 09. 2009 vyplývalo, že žalobca uzatvoril so H., E., V. a H. dohodu o splátkach dlhu, ktorou vyššie uvedený dlžníci uznali svoj dlh voči žalobcovi, ktorý spočíval v preddavkoch na províziu.
33. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/447/2010 vyplývalo, že potvrdil prvostupňový rozsudok, nakoľko považoval dokazovanie za dostatočné. Na zdôraznenie svojho rozhodnutia odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že hoci dohoda o návratnosti vyplatenej zálohy na províziu nebola jednoznačne medzi stranami sporu dohodnutá, dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom bolo dostatočné pre vytvorenie komplexného pohľadu na okolnosti prípadu vrátane podmienok existujúcich v súvislosti s vyplatením provízie Z. Prejav zakladateľa na stretnutí konanom v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007 prvostupňový súd správne nepovažoval za verejný prísľub pre nesplnenie náležitosti takéhoto právneho posúdenia z dôvodu, že sa nejednalo ,,o bližšie neobmedzený počet osôb“. Na stretnutí bol počet osôb obmedzený počtom. Iba týmto osobám tak mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na províziu, ktorá sa vyratúvala z provízie dosahovanej v spoločnosti Capitol a.s. Uvedená skutočnosť potvrdzovala, že prejav s ponukou na vyplatenie zálohy na províziu bol určený nanajvýš všetkým zmluvným sprostredkovateľom spoločnosti Capitol a.s., ktorých počet bol daný určitým pevným
počtom osôb, teda nie počtom neobmedzených, ako vyžadovalo ust. § 850 Občianskeho zákonníka. Zároveň odvolací súd poukázal na nesprávny rozbor odvolateľa, ktorý mal za to, že pokiaľ sa nejednalo o verejný prísľub, malo byť plnenie zo strany žalobcu súdom považované za uzavretie inominátnej zmluvy, v súlade s ktorou by bolo povinnosťou žalovaného naplnenie spočívajúce v ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou Capitol a.s. a povinnosťou žalobcu poskytnúť odmenu za toto plnenie -províziu. Uvedené tvrdenie neobstálo nakoľko, medzi stranami sporu nebol preukázaný vznik takého právneho vzťahu, ktorý by zakladal vyplatenie odmeny ako nenávratného plnenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalovanému vzniklo právo na ponechanie si vopred vyplatenej zálohy, ktorá mala vlastne pokryť obdobie, kým žalovaný získal príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre žalobcu, a pokiaľ by žalovaný bol ďalej pokračoval v činnosti a zmluvnom vzťahu so žalobcom a bol by získal ďalšie provízie, tieto by sa boli jednoznačne započítali voči poskytnutej zálohe. Zmluvný vzťah sa skončil skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, a takto získané bezdôvodné obohatenie musel žalovaný vydať.
34. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/12/2011 a43Cob/328/2010 vyplývalo, že odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Lučenci tak, že vyhovel v časti a v časti ho zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalovaný nepreukázal právne relevantný dôvod na ponechanie si uvedenej sumy, bol povinný túto žalobcovi vrátiť v súlade so zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, keď pri ukončení zmluvného vzťahu mohol si ponechať len tie provízie, na ktoré mu vznikol nárok. Nakoľko žalovaný nepreukázal žiadny právny dôvod na to, aby predmetnú sumu po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom ponechal, odvolací súd považoval nárok žalobcu voči nemu titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia za oprávnený.
35. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15Cob/185/2011 vyplývalo, že odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky o zamietnutí žaloby potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe uvedených skutočností, ako aj vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prípade úhrady došlo medzi stranami sporu konkludentným spôsobom k uzavretiu nepomenovanej zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy žalobca v uvedených dňoch vyplatil žalovanému spomínané sumy, z ktorých jedna mala byť splatná v prípade obdržania provízie do spoločnosti Capitol a.s. a druhá suma bola poskytnutá ako nenávratná. Keďže žalovanému bola zo strany spoločnosti Capitol a.s. vyplatená jedna výplata, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, súd dospel k záveru, že jedna platba poskytnutá žalovanému bola návratná a druhá platba bola nenávratná. Zmluva o sprostredkovaní ani všeobecné zmluvné podmienky žalobcu neobsahovali pojem individuálne preddavky ani spôsob ich vrátenia. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalovanému spoločnosť Capitol a.s. vyplatila aj poslednú províziu, v dôsledku ktorej skutočnosti by mu následne vznikal povinnosť vrátiť žalobcovi aj druhú vyplatenú zálohu.
36. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní, sp. zn. 41Cob/291/2011 vyplývalo, že odvolací súd rozhodol v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., proti žalovanej H. o zaplatenie 310,68 eur s príslušenstvom tak, že v časti o zaplatenie istiny potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/180/2009-684 zo dňa 29. 03. 2012. Jednalo sa o skutkovo a právne totožnú vec s vecou prejednávanou. Krajský súd v Banskej Bystrici v uvedenom rozsudku konštatoval, že žalovanej sa v konaní nepodarilo preukázať, že medzi ňou a žalobcom bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva a na jej základe žalobca zaplatiť žalovanej dňa 06. 07. 2002 sumu 28 000,- Sk ako tzv. nenávratnú zálohu na budúcu províziu s tým, že žalovaná ju nebola povinná žalobcovi vrátiť tak ako tvrdila. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi bola dňa 03. 07. 2007 uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní. Zmluva o sprostredkovaní ani Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahovali žiadne ustanovenie upravujúce poskytnutie zálohy na budúcu províziu pre sprostredkovateľov, pričom aj samotné strany sporu zhodne uviedli, že záloha na províziu nebola žalovanej zaplatená na základe zmluvy o sprostredkovaní. Jednalo sa teda zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu a nie plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol po skončení zmluvného vzťahu. Finančnú sumu, ktorú žalovaná obdržala od žalobcu nadobudla ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 456 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že prísľub E. na stretnutí v Banskej Bystrici nespĺňal podmienky verejného prísľubu podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka z tých dôvodov, ktoré uviedol Okresný súd (prísľub nebol adresovaný neobmedzenému počtu osôb a nebolo preukázané splnenie podmienky určenej v prísľube, čo je zákonným predpokladom zaplatenia odmeny, alebo poskytnutia iného plnenia
tým, kto prísľub dal). Tiež nebolo preukázané, že E. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007 dal ústny prísľub v mene žalobcu, pretože žalobca po svojom vzniku (dňa 22. 06. 2007) neschválil tento jednostranný právny úkon E. tak, ako to vyžaduje ust. § 64 Obchodného zákonníka Odvolací súd teda dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu nakoľko záloha na budúce provízie bola žalobcom uhradená dňa 06. 07. 2007 žalovanej bez právneho dôvodu, a nie z právneho dôvodu, ktorý odpadol po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
37. Z rozsudku Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/11/2012 vyplývalo, že odvolací súd v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., proti žalovanému 1/ Y., žalovanému 2/ Ing. J. žalovanému 3/ G. rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679 zo dňa 31. 10. 2011 v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny potvrdil. V odôvodnení uvedeného rozsudku Krajský súd skonštatoval, že z prehlásenia E. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20. 06. 2007 nebolo možné ustáliť, že bol daný verejný prísľub o nenávratnosti záloh na provízie, ktoré mali byť sprostredkovateľom vyplatené tak, ako to tvrdili žalovaní. Nejednalo sa o verejný prísľub, pretože vyhlásenie p. Brejchu nesmerovalo k neobmedzenému okruhu osôb, ale voči účastníkom stretnutia ako budúcich sprostredkovateľov poistenia pre žalobcu. Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie v tom, že jediná zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným 1/, 2/ a 3/ uzavretá bola zmluva uzatvorená dňa 03. 07. 2007. Z tejto zmluvy nevyplývala pre žalobcu povinnosť poskytnúť žalovaným 1/, 2/ a 3/ zálohu na províziu a ani právo žalovaných 1/, 2/ a 3/ takúto zálohu na províziu od žalobcu požadovať. V čl. IV zmluvy o sprostredkovaní bolo dohodnuté aj to, že pohľadávky žalobcu, ktoré mohli vzniknúť na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv bol žalobca oprávnený riešiť formou započítania pohľadávok a ich vyrovnaní z nárokovateľných provízii poradcu, a to bez jeho predchádzajúceho súhlasu, rovnako ako dotovanie storno rezervy. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/ a 3/, že poskytnutím zálohy na provízie žalobcom dňa 03. 07. 2007 došlo k vzniku nepomenovanej ústnej zmluvy a toto plnenie neboli povinní žalobcovi vrátiť sa žalovaným relevantným dôkazom nepodarilo v konaní preukázať. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie bol toho právneho názoru, že E. na stretnutí v Banskej Bystrici nemohol v mene žalobcu robiť žiadne platné právne úkony, iba ak by ich bol žalobca po svojom vzniku s poukazom na ust. § 64 ods. 4 Obchodného zákonníka schválil, prípadne keby bol takýto návrh alebo prísľub uviedol do zmluvy o sprostredkovaní, ktorú spoločnosť žalobcu so žalovaným 1/,2/ a 3/ uzavrela. Dohoda o nevratnosti poskytnutých finančných prostriedkov zo žiadnej písomnej ani ústnej zmluvy a ani z dokazovania nevyplynula. V konaní žalobca preukázal, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ poskytol finančné prostriedky, ktoré nemali charakter provízie dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní, preto ich vrátenie nebolo možné podriadiť písomne uzavretej zmluve o sprostredkovaní a vznik inej zmluvy v konaní medzi nimi preukázaný nebol. Odvolací súd teda posúdil ako vecne správny názor súdu prvej inštancie, že sa jednalo o nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a mal ju každý, kto sa na úkor iných obohatil, a to či úmyselne alebo z nedbanlivosti.
38. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
39. Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
40. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
41. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
42. Podľa ust. § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne osvedčená.
43. Podľa ust. § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.
44. Podľa ust. § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.
45. Podľa ust. § 64 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne.
46. Podľa ust. § 64 ods. 3 Obchodného zákonníka osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne.
47. Podľa ust. § 64 ods. 4 Obchodného zákonníka štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.
48. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
50. Podľa ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
51. Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
52. Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
53. Podľa ust. § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
54. Podľa ust. § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
55. Podľa ust. § 647 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
56. Podľa ust. § 650 Obchodného zákonníka zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
57. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
58. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
59. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
60. Podľa ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
61. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
62. Podľa ust. § 391 ods. 3 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
63. Z vykonaného dokazovania a na základe názoru odvolacieho, ktorým je súd prvej inštancie viazaný podľa ust. § 391 ods. 3 C.s.p., mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky, ktoré nemali charakter provízie dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní, preto ich vrátenie nebolo možné podriadiť písomne uzavretej zmluve o sprostredkovaní a vznik inej zmluvy v konaní medzi nimi preukázaný nebol. Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, nakoľko záloha na budúce provízie bola žalobcom uhradená žalovanému bez právneho dôvodu, a nie z právneho dôvodu, ktorý odpadol po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Finančnú sumu, ktorú žalovaný obdržal od žalobcu nadobudol ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Úlohou súdu prvej inštancie bolo na základe vykonaného dokazovania posúdiť výšku uplatneného nároku a jeho príslušenstva.
64. Bezdôvodne obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu musel žalobca preukázať, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
65. Čo sa týkalo uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia, súd mal za preukázané, že žalovanému bola na jeho účet potom, čo bolo uzavretá zmluva o sprostredkovaní, poukázaná platba vo výške 12 792,- eur ( dve platby po 2 728,07 eur a jedna platba po 7 335,86 eur), ktorú žalobca poskytol žalovanému pre začiatok jeho sprostredkovateľskej činnosti ako preddavok na províziu. Dňa 23. 01. 2009 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe žiadosti žalovaného s tým, že žalobca po ukončení zmluvy vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti žalovaného podľa Všeobecných zmluvných podmienok a províziu, na ktorú vzniklo žalovanému právo, žalobca sčasti započítal oproti preddavku -zálohe. Mechanizmus započítania žalobcu teda fungoval tak, že z vyplatenej zálohy, z ktorej po odčítaní vzniknutého nároku na vyplatenie provízie zostal nárok na zaplatenie zostatku ako rozdielu medzi poskytnutým preddavkom na províziu a dosiahnutou výškou provízie. Takto započítal žalobca z ním poskytnutej zálohy vo výške 12 792,- eur sumu 720,44 eur (provízia žalovaného v sume 717,99 eur za mesiac december 2008 a v januári 2009 v sume 2,45 eura) a zvyšok žalobcom poskytnutej
zálohy, konkrétne sumu 12 071,56 eur žalobca žiadal od žalovaného vrátiť spolu s príslušenstvom. Súd sa nestotožnil s výškou žalobcom požadovanej istiny (matematickým výpočtom výšky žalobcovho nároku), nakoľko z vyúčtovania za mesiac január 2008 vyplývalo, že žalovaným dosiahnutá výška provízie za mesiac december 2008 bola 755,78 eur a nie ako žalobca uviedol v žalobe sumu 717,99 eur. Z vyúčtovania za december 2008 ďalej vyplývalo, že výška nezúčtovanej zálohy bola 12 792,- eur a k mesiacu december 2008 bola 12 074,01 eur. Rozdiel medzi oboma sumami predstavoval žalobcom uvedený zápočet za mesiac december 2018 v sume 717,99 eur, avšak súd z predmetného vyúčtovanie neporozumel, ako žalobca prišiel k výslednej sume nezúčtovanej zálohy k decembru 2008. Taktiež vo vyúčtovaní za december 2008 nebola vyplnená položka -zúčtované zálohy 12/2008 tak, ako tomu bolo vo vyúčtovaní za mesiac január 2009. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca mal započítať z ním poskytnutej zálohy vo výške 12 792,- eur sumu 758,23 eur (755,78 eur za mesiac december 2018 a 2,45 eura za mesiac január 2009), čiže žalobca mal nárok na zaplatenie zostatku v sume 12 036,22 eur ako rozdielu medzi poskytnutým preddavkom na províziu (12 792,- eur) a dosiahnutou výškou provízie (755,78 eur za mesiac december 2008 a 2,45 eura za mesiac január 2009).
66. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a názoru odvolacieho súdu, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému bolo potrebné posúdiť podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka titulom bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu je v časti istiny 12 036,22 eur dôvodná. Tunajší súd sa riadil pokynmi odvolacieho súdu, nariadil pojednávanie za účelom preukázania výšky uplatneného nároku a príslušenstva, avšak žalobca sa pridržiaval len tvrdení uvedených v žalobe. Žalovaný sa na základe vykonaného dokazovania a názoru odvolacieho súdu obohatil na úkor žalobcu tak, že žalobca preukázal zaplatenie sumy 12 792,- eur žalovanému, ako aj tú skutočnosť, že z tejto čiastky bolo žalovanému vrátené a žalobcom započítané plnenie vo výške 758,23 eur, pričom zvyšok 12 036,22 eur žalovaný žalobcovi nevrátil a ani riadne nepreukázal dôvod, pre ktorú by si mal túto čiastku zálohy ponechať. Žalovaný výšku sumy, ktorú žalobca žiadal vrátiť nesporoval, žalovaný len vo svojich vyjadreniach tvrdil, že žalobcom poukázaná suma mala byť nevratná, čo odvolací súd vzhľadom na princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ,,vyvrátil“. Žalovaný bol teda povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 036,22 eur.
67. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
68. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
69. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
70. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 30. 06. 2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
71. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania súd pri stanovení ich výšky vychádzal z právnej úpravy ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platnej pre tento zmluvný vzťah, v zmysle ktorej je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení, platnom a účinnom pre tento prípad. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že medzi žalobcom a žalovaným bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18 %, nakoľko dohoda o úrokoch medzi žalobcom a žalovaným sa netýkala prejedávanej sumy, pretože túto neposkytol žalobca žalovanému na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi stranami sporu.
72. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13. 05. 2009 do 03. 04. 2011 vo výške 1,75 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. ku dňu 13. 06. 2009 predstavovala výšku 9,75 % ročne.
73. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,75 % od 13. 06. 2009 až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi.
74. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
75. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
77. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu (keďže žalobcov neúspech sa týkal len nepatrnej časti istiny a uplatneného úroku z omeškania, pričom percentuálny pomer súd uvedie v uznesení o výške priznanej náhrady trov konania) priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods.2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.