Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-16-2019.pdf
PDF · 107.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného Advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému H. G., X.. XX.X.XXXX, F. X. F. XXX, XXX XX F. X. F. o zaplatenie 135,54 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe, doručenej súdu dňa 15.3.2019, domáhal voči označenému žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 135,54 € z titulu neuhradenej istiny predstavujúcej zostatok nesplateného úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa 1.3.2013, ktorú uzavrel žalovaný s predchodcom žalobcu, bankovým subjektom ČSOB a. s. Popri istine uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 135 € od 11.12.2018 do zaplatenia a uplatnil aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba v súlade s § 116 ods. 2 CSP doručená oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 5.12.2019, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 297 písm. b) C.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. 4. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä: zmluvou o povolenom prečerpaní čl. 16, všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB čl. 17, sadzobníkom čl. 22, zmluvou o postúpení pohľadávky čl. 5 = 9, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky čl. 15 a oznámením postúpenia pohľadávky čl. 32. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery.
5. Predchodca žalobcu, bankový subjekt ČSOB a. s. ako veriteľ so žalovaným ako klientom - dlžníkom uzavreli na základe žiadosti žalovaného dňa 1.3.2013 zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXR k bežnému účtu žalovaného, ako klienta veriteľa, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do výšky úverového limitu 150 €, pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a sadzbe úroku z omeškania 5,75 % ročne. Zmluvu uzavreli na dobu neurčitú s tým, že dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie veriteľa - banky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 veriteľ postúpil pohľadávku z
uvedenej zmluvy celkom vo výške 243,60 €, z čoho istina predstavuje 135,54 €, úroky z úveru 83,87 € a úroky z omeškania 24,19 €. Tie si však žalobca neuplatnil. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 13.12.2018, z ktorého však nevyplýva, kto bol jeho odosielateľom a či ho žalovanému vôbec zaslal, keď k žalobe žalobca nepripojil ani podací hárok ani doručenku. K uvedenej listine neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia. Žalobca v žalobe uviedol v rámci skutkových tvrdení len to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť.
6. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi predchodcom žalobcu a žalovanou - 1.3.2013, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a, b, d, f, g, i, w ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.
Podľa § 11 ods. 21 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. 22)
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
8. Posudzovaný právny vzťah, ktorý vznikol medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej
predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal predchodcovi žalobcu ako veriteľovi vrátiť na požiadanie, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. I zo samotnej zmluvy vyplýva, že jej predmetom je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania. Predchodca žalobcu bol teda v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
9. Žalobca učinil predmetom sporu istinu úveru vo výške 135,54 € spolu so zákonným úrokom z omeškania. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k týmto záverom. Nebolo sporné a zo skutkových zistení a listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXR poskytol predchodca žalobcu ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do výšky úverového limitu 150 €, pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a sadzbe úroku z omeškania 5,75 % ročne. Zmluvu uzavreli na dobu neurčitú s tým, že dlžník bol povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie veriteľa. Následne pohľadávku z uvedenej zmluvy, predstavujúcu nezaplatenú časť istiny úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2018 predchodca žalobcu ako veriteľ postúpil na žalobcu. Postúpenie pohľadávky preukazoval samotnou zmluvou, prílohou k nej, ktorá preukazuje rozsah postúpenia a aj oznámením o postúpení pohľadávky, z ktorého však vôbec nevyplýva, ktorý subjekt (či predchodca žalobcu alebo žalobca sám) postúpenie oznamoval (uvedené nevyplýva ani z obsahu oznámenia). K oznámeniu žalobca nepripojil ani žiadny dôkaz, ktorým by preukázal aspoň zaslanie oznámenia žalobcovi. Súdu však postačovala samotná zmluva o postúpení pohľadávky, vrátane jej prílohy, v nadväznosti na § 524 OZ.
10. Skôr, ako začal súd hodnotiť dôvodnosť žalobného nároku (jeho základ a výšku), zaoberal sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, i v nadväznosti na ustanovenie § 525 ods. 1 OZ, v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko pohľadávku voči žalovanému spotrebiteľovi postupoval veriteľ ako bankový subjekt žalobcovi ako subjektu nebankovému.
11. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo podľa § 91 a nasl. cit. zákona. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom(bankou) a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený či povinný o záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Aj zákonodarca pri formulácii tohto ustanovenia vychádzal z principiálnej nepostupiteľnosti pohľadávky banky podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak by neexistovalo špeciálne dovoľujúce ustanovenie. Týmto dovoľujúcim ustanovením je v danom prípade ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 OZ je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť
postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac, ak ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
12. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, je vzťahom z bankového úveru, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou - zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu, nad jej činnosťou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách). Na druhej strane, z výpisu z obchodného registra, ako i z úradnej činnosti, je súdu známe, že žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže spravovať takzvaný živý bankový úver. V danom prípade bez predloženia listinných dôkazov o ukončení zmluvného vzťahu medzi predchodcom žalobcu - bankou a žalovaným o takéto postúpenie (tzv. živého úveru) šlo.
13. Nesporné v danom prípade bolo, že keďže na žalobcu bola postupovaná pohľadávka z bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ (a to aj osobu, ktorá nie je bankou) bolo možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia. V prípade bankových úverov § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu zo strany banky adresovanú jej klientovi, ktorý je nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu.
14. Uvedené ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách by malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu pri nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úrok z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval (k čomu s určitosťou dochádzalo aj v danom prípade, keď popri istine bola predmetom postúpenia aj pohľadávka titulom úrokov (pričom v tomto smere bolo irelevantné, či ich žalobca uplatnil alebo nie)). Takéto správanie banky potom nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka v danom prípade túto možnosť zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný.
15. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa uzatvára na dobu neurčitú a že dlžník je povinný úver splatiť na požiadanie veriteľa, v danom prípade banky. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by jeho predchodca žalovaného požiadal o plnenie, o vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré mu boli z jeho strany poskytnuté formou povoleného prečerpania z účtu žalovaného. Nedoručil žiadnu výzvu, ktorú by bolo možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, na základe ktorej by žalovaný ako dlžník vedel, kedy a s akou sumou sa dostal do prečerpania a ktorú je povinný splatiť. Nepreukázal teda doposiaľ splatnosť poskytnutého úveru, keďže zmluva bola uzavretí na dobu neurčitú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd postúpenie pohľadávky vyhodnotil za neplatné.
16. Pri hodnotení postúpenia ako neplatného dospel súd potom automaticky k ďalšiemu záveru, a to k záveru o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo bolo hlavným dôvodom, pre ktorý žalobu zamietol.
17. Súd však považuje za potrebné záverom poukázať aj na to, že aj keby bola aktívna vecná legitimácia žalobcu daná, žalobca by úspešný nebol, nakoľko vo vzťahu k predmetu sporu neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. V rámci skutkových tvrdení v žalobe uviedol len to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Pritom zo zmluvy je
zrejmé, že splátky neboli dojednané, pretože šlo o úver vo forme povoleného prečerpania, pri ktorom je dlžník povinný splatiť dlh na požiadanie veriteľa (pričom požiadanie dlžníka o splatenie úveru žalobca nepreukázal). Preto súdu ani nebolo zrejmé, aké splátky žalovaný neplnil a akú konkrétnu povinnosť tým mal porušiť. K výške nároku žalobca rovnako neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy, aby bolo súdu i žalovanému zrejmé, ako žalobca, resp. jeho predchodca k výške žalovanej sumy dospel (napr. výpis z účtu, resp. karty o jednotlivých obratoch (kreditných, debetných) žalovaného a pod.). Žalobca neprodukoval žiadne tvrdenie ani k okamihu vzniku omeškania. Jeho žaloba bola strohá, všeobecná, formulárová. Nie je povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia namiesto žalobcu z pripojených listín, ktoré majú preukazovať už konkrétne žalobcove tvrdenie.
18. Súd zároveň poukazuje aj na to, že zmluva predchodcu žalobcu so žalovaným neobsahuje ani všetky zákonné náležitosti, a to minimálne náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. w/ ZoSÚ (v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), keď v zmluve absentujú akékoľvek informácie o práve od zmluvy odstúpiť, vzhľadom k čomu sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov (čoho si bol žalobca zrejme vedomý, keď úroky z úveru ani neuplatnil).
19. O trovách tohto sporového konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, za súčasnej aplikácie článku 17 CSP, keď rozhodoval podľa úspechu v spore, ktorý mal žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Vychádzajúc však z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému v tomto spore žiadne trovy nevznikli. Súd preto v súlade s článkom 17, konajúc hospodárne, rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, teda rozhodol bez potreby vydávania ďalšieho samostatného uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého by trovy konania žalovaného predstavovali 0 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa §125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.