Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/22/2024

Potvrdené rozhodnutím 42Cob/25/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zastúpeného advokátom Mgr. Františkom Baraniakom, so sídlom M.R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 55 980 473 proti žalovanému: Euro Bauer s.r.o., so sídlom Národná 811/10, 010 01 Žilina, IČO: 52 086 577, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/22/2024-82 zo dňa 23. februára 2024 takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/22/2024-82 zo dňa 23. februára 2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A., A., A. A. B. C. XX, XXX XX D. D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený: F. G. D., H., A. A. F. I. XXXX/XX, XXX XX J. K., E.: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. D. A., A. A. M. XXX/XX, XXX XX N., E.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX doplnený elektronickými podaniami doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX H. J. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX doplnený podaniami doručenými súdu dňa XX.XX.XXXX H. J. XX.XX.XXXX, ktoré v mene žalobcu podal ním zvolený právny zástupca, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na nasledovných nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného:

- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XX O. P. XXX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast,

- pozemok – parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX, O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Q. F., obec: Q. R., katastrálne územie: Q. R., vedenom O. S. Q. F., katastrálnym odborom, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar a je vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na O. A. D. D. na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX číslo podania XXXXXXXXXX.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške XX.XXX,XX L. s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar - stavebný materiál. Žalobca uviedol, že na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar, za ktorý mu vystavil faktúry bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX, avšak žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil ani časť z jeho pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žalobca voči žalovanému podal žalobu v rámci upomínacieho konania, ktoré je vedené na O. A. D. D., ktorou sa domáha priznania pohľadávky vo výške XX.XXX,XX L. s príslušenstvom. Žalobca si od žalovaného uplatňuje okrem nároku na zaplatenie dlžnej sumy aj nárok na fixné úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX L.. Ďalej uviedol, že žalovaný je ku dňu XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. R., okres: Liptovský Mikuláš ako pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/ XX O. P. XXX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č.

XXX/XXX O. P. XX F., druh pozemku: Trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX O. výmere XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast, pozemok - parcela registra KN “C“, parc. č. XXX/XXX, O. P. XX F., druh pozemku: trvalý trávny porast. Žalobca uviedol, že žalovaný iné nehnuteľnosti, ani iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku podľa verejne dostupných registrov vôbec nevlastní, hoci ešte donedávna bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. R., obec: Q. R., okres: Q. F., ktoré žalobca bližšie špecifikoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré žalovaný na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod P./XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, previedol na firmu A. R. A., M. XXX/XX, N., T. XXX XX, A., E.: XX XXX XXX, ktorá je spriaznená so žalovaným nakoľko má rovnakých konateľov v osobe U. V. bytom W. XXXX/XX N. XXX XX. Podľa žalobcu je pritom z diagramu väzieb systému cribis zrejmé, že osoby, ktoré pôsobia v organizačných štruktúrach žalovaného majú vytvorenú nepriehľadnú sieť firiem, cez ktoré robia obchodné machinácie s nehnuteľným majetkom podľa potreby s cieľom poškodiť svojich veriteľov. Zároveň žalobca dňa 02.02.2024 zistil, že žalovaný bol vlastníkom aj iných nehnuteľností v k.ú. Q. R., ktoré tvorili predmet výrokovej časti uznesenia O. A. Q. F. A. B. XXXX/XX/ XXXX B. J. XX.XX.XXXX, z ktorých ku dnešnému dňu už nevlastní ani jednu nehnuteľnosť, pričom tieto previedol na tretie osoby v čase, keď už bol po splatnosti s úhradou vymáhanej pohľadávky voči žalobcovi. Žalobca taktiež zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX previedol na doposiaľ nezistený subjekt nehnuteľnosť - rozostavanú budovu bez označenia súpisným číslom v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré sa nachádzali a boli zapísané na LV č. XXXX H. XXXX k.ú. K.. Žalobca nadobudol pocit, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti a k tomu, aby sa pohľadávka žalobcu vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na O. A. D. D. stala nevymožiteľnou. V spojení s peňažným nárokom žalobcu, ktorý vymáha v rámci upomínacieho konania existuje riziko, že exekúcia bude ohrozená, teda že po skončení upomínacieho konania nemusia byť ním uplatňované pohľadávky uspokojené v rámci exekúcie v exekučnom konaní. Daná obava vyplýva jednak z postojov a postupov žalovaného (nereagovanie na výzvy žalobcu ako veriteľa, neuhradenie ani časti pohľadávky napriek uplynutiu viac ako XX dní od ich splatnosti, predaj nehnuteľného majetku a neuhradenie splatných záväzkov) a jednak z povahy, predmetu činnosti a majetkových pomerov žalovaného (transformácia nehnuteľného majetku na peniaze). Všetky tieto okolnosti podľa žalobcu nasvedčujú tomu, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich záväzkov a svoje eventuálne finančné zdroje asi smeruje do vlastných iných aktivít. Rovnako podľa žalobcu ide o okolnosti, ktoré jednoznačne osvedčujú pochybnosti o majetkovej, resp. kapitálovej, primeranosti žalovaného, ktorá môže následne ohroziť exekúciu. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaný nenakladá so svojím majetkom zodpovedne a tak, aby mal primeraný kapitálový tok a rezervy na plnenie svojich záväzkov, čo môže vyústiť do platovej neschopnosti, ktorá skutočnosť predstavuje zásadné riziko vo vzťahu k prípadnej následnej exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca nadobudol obavu o to, že nútený výkon jeho pohľadávok voči žalovanému v rámci exekúcie bude ohrozený. Žalobca má za to, že všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie len že osvedčil, ale aj preukázal. Uvedená obava žalobcu o tom, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená je podľa jeho názoru objektívne preukázateľná tým, že časť nehnuteľností, ktoré vlastnil na začiatku zmluvného vzťahu so žalobcom previedol na spriaznené osoby, v nedávnej minulosti (dňa XX.XX.XXXX) previedol aj všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v k.ú. K., dlžník má viacero pohľadávok voči tretím osobám (daňový úrad) a zároveň žalovaný okrem vyššie uvedených nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo, nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti. Podľa žalobcu je z vyššie uvedeného zrejmé a preukázané, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa pohľadávka žalobcu vymáhaná v súdnom konaní na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX stala nevymožiteľnou.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil a pripojil ako dôkazy faktúry a dodacie listy, predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX, podací hárok L., sledovanie zásielky U., návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o podaní a doručenku, potvrdenie O. D. o pridelení čísla podania XXXXXXXXXX, úrokové sadzby L., Q. vlastníctva č. XXXX H. X. XXXX, výpis z O. A. M. A. A. R. A., diagram väzieb cribis, uznesenie O. A. Q. F. A. B. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a správy z portálu index podnikateľa.

4. Doplňujúcimi podaniami zo dňa XX.XX.XXXX H. B. J. XX.XX.XXXX žalobca súdu ako dôkaz doručil odsúhlasenú inventarizáciu pohľadávok zo strany žalovaného a platobný rozkaz O. A. D. D. A. B. XXXX/ XXX/XXXX B. J. XX.XX.XXXX.

5. Podľa , a (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa ustanovenia , a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia , , a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

12. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

14. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne

odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

15. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

16. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

17. Na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu a pripojenými listinami súd konštatuje, že má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 31.788,83 eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetná

pohľadávka žalobcu bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podaným na O. A. D. D., pričom súdom vydaný platobný rozkaz je súčasťou spisového materiálu na X. XX H. XX spisu. Konanie je na O. A. D. D. vedené pod spisovou značkou XXXX/XXX/XXXX. Súd zdôrazňuje že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na O. A. D. D..

18. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok, súd konštatuje, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. Súd má za to, že na žalobcovi, ktorý žiada zriadiť záložné právo na veciach patriacich žalovanému za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, zásadne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval či osvedčoval existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená (obdobne rozhodnutie M. A. A. U., Y. A. B. XXXX XX/XXXX)

19. Osvedčenie však už nie je možné tvrdiť vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil jednak tým, že žalovaný nereaguje na výzvy žalobcu k uhradeniu jeho pohľadávky; tým, že žalovaný má pohľadávky voči viacerým tretím osobám (daňový úrad); tým, že žalovaný vyvíja aktivity smerujúce k prevodu jeho nehnuteľného majetku na tretie osoby; ako aj tým že žalovaný nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti okrem tých, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam súd konštatuje, že tieto žalobca nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal.

20. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaný previedol niektoré svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, nezakladá automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť žalovaného ako svojho veriteľa, pričom žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne zbavoval svojho nehnuteľného majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný odplatne previedol vlastnícke právo ku svojím nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil na začiatku zmluvného vzťahu so žalobcom nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie preto súd nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom dosiahnuť nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako argumentuje žalobca vo svojom návrhu. Žalobca sa len domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijako osvedčené (súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca doložil do spisu súvahu aktív, pasív, výkaz ziskov a strát za rok XXXX, hoci k prevodom malo dôjsť aj v roku XXXX, XXXX). Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok.

21. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na spoločnosť A. R. A.. Súd uvádza, že hoci je v tejto spoločnosti totožný štatutár ako u žalovaného, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na takúto osobu, resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom spisového materiálu nie je zrejmé, že tento prevod bol uskutočnený za cenu nižšiu ako trhová cena, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom svojím veriteľom zdôvodňovať prečo takúto transakciu uskutočnil.

22. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka žalobcu, že žalovaný svoje finančné zdroje smeruje do vlastných iných aktivít, čím žalovaný nenakladá so svojím majetkom zodpovedne, ktorá skutočnosť predstavuje zásadné riziko vo vzťahu k prípadnej exekúcii. Úvahy žalobcu o tom, že žalovaný sa vyhýba plneniu svojich záväzkov za účelom smerovania finančných zdrojov do iných aktivít majú len charakter domnienok a predpokladov,

pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť, s poukazom na neosvedčenie predaja majetku žalovaného za cenu pod trhovú hodnotu, naplnená nebola. Nakoľko k prevodu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX H. XXXX došlo podľa titulu nadobudnutia uvedeného v predmetných listoch vlastníctva na základe uzatvorenia kúpnych zmlúv (ktorú skutočnosť má súd osvedčenú zo samotných listov vlastníctva), za predaj majetku - vedených nehnuteľností žalovaný nadobudol finančné prostriedky, ktoré patria do spoločnosti, čím vlastne žalovaný iba pretransformoval svoj majetok z majetku nehnuteľného na finančné prostriedky. Z obsahu spisu nevyplýva a ani to žalobca napokon netvrdil (a teda ani neosvedčili), že predmetný predaj nehnuteľností by bol iba „fiktívny“, s cieľom znížiť hodnotu majetku žalovaného, tzn. vykonaný bez reálnej protihodnoty, s cieľom ukrátiť tak všetkých veriteľov žalovaného. Zo správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa mienil ukrátiť v priznaných právach, tak aby ich nemohol uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný budúci výkon. Žalobca taktiež neosvedčil, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnutné za predaj nehnuteľností použil, resp. chcel použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že z priloženého listu vlastníctva č. XXXX má osvedčené, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti, na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo, nadobudol na základe kúpnych zmlúv zavkladovaných po P./XXXX, P./XXXX, P., P., P./XXXX, P./XXXX, a teda, že žalovaný v ostatnom období nemohol, tak ako to tvrdí žalobca, vykonávať len systematický prevod svojho majetku, ale taktiež nehnuteľnosti nadobúdal.

23. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že žalovaný má viacero pohľadávok voči tretím osobám, poukazujúc na dlh voči daňovému úradu ku dňu XX.XX.XXXX vyplývajúci z portálu Z., tento už podľa názoru súdu nereflektuje aktuálnu majetkovú situáciu žalovaného v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto ho súd nepovažuje za smerodajný na posúdenie či je žalovaný schopný plniť svoje záväzky. Ku dňu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má súd navyše z verejne dostupných registrov osvedčené, že žalovaný nie je daňovým dlžníkom, ktorá skutočnosť navyše vyplýva aj zo samotného listinného dôkazu, na ktorý žalobca vo svojom návrhu odkazuje /správa z portálu Z. na č.l. XX súdneho spisu/.

24. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu svojej podnikateľskej činnosti, ako aj o tvrdenie o hrozbe platobnej neschopnosti žalovaného, súd musí opätovne konštatovať, že ide o hodnoverne neosvedčené domnienky žalobcu, ktorý na podporu svojich tvrdení v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalobcom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve žalobca je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.

25. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný v minulosti previedol svoj nehnuteľný majetok. Samotný dlh nemôže byť bez preukázania ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo žalovaného. Takýmto dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorým by žalobca osvedčil, že žalovaný cielene znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa.

26. Na záver súd uvádza, že podmienky, za akých boli iným veriteľom žalovaného v minulosti zriadené zápisy na príslušných listoch vlastníctva (žalobcom predložené uznesenie O. A. Q. F. A. B. XXXX/XX/ XXXX B. J. XX.XX.XXXX), súd v rovine posúdenia žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia neskúma. Povinnosť osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, prináleží žalobcovi vo vzťahu k zabezpečeniu jeho nároku.

27. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní je žalovaný, ktorému svedčí podľa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Pri svojom rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd zo záveru, že žalobca bol v konaní plne neúspešný a žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania, súd rozhodol že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.