Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-2053-2023.pdf
PDF · 100.18 KB
Case nature
Subarea
44Ek/2053/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D. XX.XX.XXXX, XX/XX, XXX XX E. C., proti povinnému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX H. A., právne zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o vymoženie 25.881,75 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, pod I. XXXXX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.08.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 25.881,75 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. J. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 20.03.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.04.2019 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/2053/2023 dňa 07.09.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, ktorý exekúciu vedie pod sp. J. XXXXX XXX/XX. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.09.2023 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 12.09.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.09.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s ostatnými prílohami dňa 02.10.2023. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.09.2023 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dňa 18.02.2020 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená Dohoda o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorou došlo k nahradeniu exekučného titulu, t. j. rozhodnutia Okresného súdu Pezinok I. XXX/X/XXXX zo dňa 20.03.2019. Povinný poukazuje na skutočnosť, že podpis oprávneného je na predmetnej dohode notársky overený. Vzhľadom na uvedené povinný žiada vedenú exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastaviť.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 23.09.2023. Oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie absolútne nesúhlasí. Oprávnený uvádza, že návrh na exekúciu podal po zrelej úvahe, nakoľko už v apríli 2022 a v máji 2022 povinný nezaplatil dohodnutú sumu 200,- Eur, v júni 2022 zaplatil len 50,- Eur, následne v novembri 2022 opäť nezaplatil 200,- Eur, v roku 2023 poslal na účet len splátky, a to v januári 200,- Eur, v apríli 100,- Eur a dodnes neplatí dohodnuté splátky. Oprávnený nesúhlasí s odôvodnením návrhu právneho zástupcu povinného, nakoľko oprávnený nenamieta Dohodu o urovnaní, ani svoj podpis na tejto dohode (sám ju predložil k návrhu na vykonanie exekúcie), ale jej nedodržiavanie povinným v bode 2.2, kde je uvedené, že pri nezaplatení čo i len jednej splátky stráca výhodu splátok. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že už v roku 2022 (25.4., 2.5., 24.5. a napokon aj 1.7.) telefonicky upozorňoval garanta dohody, že prístupom ich mandanta (povinného) môže dôjsť z jeho strany k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uvádza, že má pocit, že Dohoda o urovnaní bola pripravená účelovo, aby povinný získal čas, s tým, že nemá v úmysle dodržať ani záverečnú splátku v marci 2024. Na základe uvedeného oprávnený podal návrh na exekučné vymoženie nezaplateného zvyšku pohľadávky z právoplatného Rozsudku BSM. Oprávnený zastáva názor, že sa dalo tejto situácii predísť, keby bol povinný hneď po predaji vyplatil zlomok ceny spoločného majetku, vyrátaný súdom z ceny domu na K. XX, C. - 121.000,- Eur, keďže ho povinný predal podľa odhadu oprávneného z prístupných údajov z roka 2019 na realitných portáloch za 190.000,- Eur. Oprávnený ďalej uvádza, že bytovú otázku mal povinný v tom čase vyriešenú a mohol ho hneď z predaja domu vyplatiť. Následne však povinný kúpil 2 ďalšie byty v Bratislave. Oprávnený ďalej uviedol, že začiatkom roka 2020 ho oslovil právny zástupca povinného, a to s návrhom Dohody o urovnaní, na ktorý oprávnený ústretovo pristúpil a umožnil tak povinnému 4 roky splátok, ale ani tie nerealizuje. Na základe ďalšieho podrobnejšieho vysvetlenia oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 7. Dňa 26.01.2024 oprávnený doručil tunajšiemu súdu doplnenie svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený bližšie súdu priblížil kontext uzatvárania dohody o urovnaní a jej právne zhodnotenie. Oprávnený doplnil, že bol s exekučným titulom čiastočne spokojný a nič nenamietal, naopak, povinný podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu a namietal výšku vysporiadania a aj krátku dobu povinnosti na výplatu. Oprávnený sa dozvedel, že povinný predal ich rodinný dom a to ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vysporiadaní BSM. Oprávnený na túto skutočnosť upozornil kataster, ktorý konanie prerušil. V tom čase však povinný už obdržal kúpnu cenu a vznikol tak právny stav, kedy bolo pre povinného jednoduchšie správoplatniť rozhodnutie o BSM. Z uvedeného dôvodu povinný vzal odvolanie voči exekučnému titulu späť a uzavrel s oprávneným dohodu o urovnaní dlhu. Oprávnený chcel povinnému vyjsť v ústrety a žiadosť o splátkový kalendár povinného akceptoval. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že aj napriek formuláciám v dohode „o nahradzovaní pôvodných záväzkov“, si boli účastníci dohody vedomí, že tu stále ostáva možnosť oprávneného iniciovať exekučné konanie, v prípade, že povinný nebude v zmysle uzavretej dohody plniť. Oprávnený k samotnej dohode o urovnaní uvádza, že 1/ vysporiadať BSM možno iba dohodou o vysporiadaní BSM a ak nedôjde k takejto dohode, tak rozhodnutím súdu, 2/ povinný sa nemôže platne vzdať svojich práv ohľadne iniciovania v iných súdnych konaniach, 3/ povinný sa nemôže platne vopred vzdať svojho práva iniciovať súdne/exekučné konanie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, o to viac, ak si povinný neplní svoje záväzky. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť. 8. Poverený súdny exekútor sa vyjadril len k doručovaniu písomností v tomto exekučnom konaní. 9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 516 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. 15. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 16. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. 17. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. 18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 19. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 20. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 21. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.02.2020 Dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo k nahradeniu pôvodného záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu novým záväzkom, a teda k zániku pôvodného záväzku, preto exekučný titul nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, pričom z uvedeného dôvodu je exekúcia neprípustná. 22. Súd mal po preskúmaní spisu za preukázané, že podkladom pre vedenie exekučného konania bol exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. J. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 20.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2019, ktorým súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté rozvodom strán sporu, pričom III. výrokom uvedeného rozsudku bol žalobca (v tomto exekučnom konaní povinný) zaviazaný zaplatiť žalovanému (v tomto exekučnom konaní oprávnenému) sumu vo výške 32.031,75 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že došlo k zániku pôvodného záväzku, nakoľko tento bol nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi povinným a oprávneným dňa 18.02.2020, pričom povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil aj listinný dôkaz a to predmetnú dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi povinným a oprávneným dňa 18.02.2020. Súdu predmetnú dohodu predložil aj oprávnený, a to k návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Jedným zo spôsobov zániku záväzku je aj dohoda o urovnaní, pričom k takémuto zániku záväzku môže dôjsť aj po vzniku exekučného titulu. V zmysle ustanovenia § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. V zmysle § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o kogentnú právnu úpravu, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z dohody o urovnaní. Dohoda o urovnaní je zmluvou, ktorou si strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok, a to tým, že vzájomné práva a povinnosti si upravia a nahradia novými. Z uvedeného tak vyplýva, že doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým záväzkom, a to tým, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom takéhoto urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu odstraňuje to čo je medzi účastníkmi sporné alebo pochybné, avšak nie
zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku a jeho nahradením novým záväzkom. 24. Súd mal po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh za preukázané, že medzi oprávneným a povinným došlo dňa 18.02.2020 k uzavretiu dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd z dohody o urovnaní zistil, že predmetná dohoda bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18.02.2020, a teda po vzniku exekučného titulu. Z predmetnej dohody vyplýva, že touto dohodou o urovnaní si strany dohody upravili všetky práva medzi nimi sporné alebo pochybné v súvislosti so záväzkom vyplývajúcim z III. výroku právoplatného rozsudku zo dňa 20.03.2019, ktorý vydal Okresný súd Pezinok, v konaní, v ktorom figurujú strany dohody ako strany sporu, pod sp. J. XXX/X/XXXX. Účastníci dohody sa v bode 2.1 dohody o urovnaní okrem iného dohodli, že: „za účelom urovnania Sporného nároku, ako aj Záväzku vrátane vykonateľného/splatného Záväzku po právoplatnosti Rozsudku, nahrádzajú tento záväzok, vykonateľný/splatný Záväzok ako aj Sporné nároky z nich plynúce, novým záväzkom uvedeným v bode 2.2 tejto Dohody o urovnaní.“ V bode 2.2 dohody o urovnaní sa strany dohody dohodli, že všetky doterajšie práva a povinnosti medzi stranami dohody v súvislosti so záväzkom, resp. vykonateľným/splatným záväzkom nahrádzajú novovzniknutým záväzkom, v ktorom sa A. F. C. zaviazala zaplatiť A. B. C. sumu urovnania v celkovej výške 32.031,75 Eur, a to formou 47 mesačných splátok vo výške 200,00 Eur a 48 poslednou mesačnou splátkou vo výške 22.631,75 Eur. Účastníci sa taktiež v predmetnej dohode o urovnaní dohodli, že platnosť nadobúda dohoda o urovnaní dňom podpisu účastníkov, pričom účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.03.2019, pod sp. J. XXX/X/XXXX. 25. Ako už bolo vyššie uvedené dohodou o urovnaní zaniká pôvodný záväzok a vzniká nový záväzok vyplývajúci z urovnania. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje možnosť nahradiť aj záväzok, o ktorom bolo predtým právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní. To znamená, že dohodou o urovnaní možno odstrániť aj spornosť judikovaného práva či povinnosti. Súd v tomto bode dáva do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 86/2020 zo dňa 15.12.2021: „Dohodou o urovnaní účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností. Dohoda o urovnaní je samostatným právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku. Dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Pochybnosti sa môžu týkať otázok skutkových aj právnych, pričom môže ísť aj o pochybnosť subjektívnej povahy. Účelom uzavretia dohody o urovnaní je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí novým záväzkom. Dohodou o urovnaní tak možno upraviť vzájomné práva a povinnosti v pomerne širokom rozsahu. Dohoda o urovnaní sa môže týkať niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadne ktorých účastníci neboli v zhode, ale aj celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi (tzv. generálne urovnanie), s výnimkou tých práv a im zodpovedajúcich povinností, na ktoré niektorý z účastníkov v čase uzavretia dohody o urovnaní nemohol pomýšľať (napr. ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti). Doterajší záväzok, ktorý zanikol, je nahradený novým záväzkom, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom.“ 26. „....Na základe uvedeného dovolací súd uzavrel, že dohodou o urovnaní si účastníci môžu urovnať akékoľvek záväzky a im zodpovedajúce práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné, ktorými sú oprávnení disponovať. Zákon nevylučuje, aby predmetom dohody o urovnaní bol aj vzťah, o ktorom bolo už súdom právoplatne rozhodnuté. Teda, dohodou o urovnaní, uzavretou podľa § 585 a nasl. OZ, možno nahradiť aj záväzok, o ktorom sa predtým právoplatne rozhodlo v súdnom konaní, pretože uzavretie dohody o urovnaní, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť judikovaného práva alebo povinnosti, zákon nevylučuje. Naopak, jej uzavretie je plne v súlade so zásadou prejavu individuálnej autonómie vôle strán.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 86/2020 zo dňa 15.12.2021). 27. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že oprávnený sa nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, aj keď bolo o takomto záväzku predtým právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní, nakoľko dohodou o urovnaní došlo k zániku pôvodného záväzku a vznikol nový záväzok, ktorý vyplýva z dohody o urovnaní. V predmetnom prípade sa oprávnený domáhal vymoženia zostatku pohľadávky vo výške 25.881,75 Eur, pričom podkladom na vedenie exekučného konania bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Z obsahu spisu mal však súd za preukázané, že oprávnený a povinný po vzniku (20.03.2019) a právoplatnosti exekučného titulu (09.04.2019) uzavreli dohodu o urovnaní zo dňa 18.02.2020, ktorou zanikol pôvodný záväzok vyplývajúci z exekučného titulu a vznikol nový záväzok vyplývajúci z dohody o urovnaní. V zmysle dohody o urovnaní zo dňa 18.02.2020 medzi oprávneným a povinným, táto nadobudla platnosť dňom podpisu oboch účastníkov dohody (t. j. 18.02.2020) a účinnosť
táto dohoda nadobudla dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.03.2019, pod sp. J. XXX/X/XXXX v znení ku dňu podpisu tejto dohody, v právnej veci vyporiadania BSM medzi stranami dohody (10.04.2019). Súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je platným právnym úkonom, ktorý neodporuje účelu zákona a ani ho neobchádza, pričom obsahom bola prejavená vôľa strán vysporiadať záväzok povinného voči oprávnenému, ktorý vznikol titulom vyrovnania podielov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 28. Súd tak v tomto bode konštatuje, že v danom prípade pôvodný záväzok povinného voči oprávnenému vyplývajúci z exekučného titulu zanikol, a to konkrétne dohodou o urovnaní zo dňa 18.02.2020. Oprávnený sa tak nemôže domáhať splnenia pôvodného záväzku, ktorý vyplýva z exekučného titulu, nakoľko v danom prípade vznikol nový záväzok medzi oprávneným a povinným. Súd tak nesúhlasí s tvrdením oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, že môže v tomto prípade na podklade vykonateľného exekučného titulu iniciovať exekučné konanie, nakoľko v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie zánik záväzku po vzniku exekučného titulu. 29. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu v celom rozsahu v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko po vzniku exekučného titulu došlo k zániku nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd exekúciu zastaví aj v prípade, ak to žiadny z účastníkov nenavrhol a súd dospel k záveru, že je tu jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Preto sa súd už nezaoberal ostatnými tvrdeniami oprávneného vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, keďže exekučný súd zistil také nedostatky, na základe, ktorých exekúciu zastavil. (I. výrok) 30. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 31. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. 32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 33. V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení Exekučného poriadku a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd ukladá povinnosť uhradiť náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. Podľa § 21 ods. 2 spolu s § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50 % z celkovej výšky náhrady paušálnych trov 60,00 Eur, t. j. náhrada paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur (50 % zo 60,00 Eur + 20 % DPH). V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávneného. (II. výrok) 34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 38. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.