Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1) S. R., T.. XX.XX.XXXX, v rade 2) S. R., T.. XX.XX.XXXX, B. H. Y. T. U. Č.. XXX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Zajac s.r.o., so sídlom Martin, P. Mudroňa 39, IČO: 46 255 281, proti žalovanému: Obec Košťany nad Turcom, Košťany nad Turcom č. 64, IČO: 00 316 741, právne zastúpený JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 42 214 297, v konaní o odstránenie stavby a zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o odstránenie stavby zamieta.

II. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby „sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky“ žalovaného, nachádzajúcej sa v k.ú. Y. T. U. postaveného na KN-C parc.č. XX/X, označeného v Geometrickom pláne č.5C/32/2017 znaleckého posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotoveného znalcom Ing. Matejom Sýkorom, zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok, nachádzajúci sa v k.ú. Y. T. U. označený ako KN-C parc.č. XX/X o výmere 2 m2 podľa Geometrického plánu č.5C/32/2017 zo dňa 23.8.2019 a v Znaleckom posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotoveného znalcom Ing. Matejom Sýkorom za účelom výkonu vlastníckeho práva k stavbe.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalovaného o zriadenie vecného bremena zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ odplatu za zriadenie vecného bremena v sume 562,10 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 27.7.2017 žiadal, aby žalovaný bol povinný odstrániť stavbu sociálneho zariadenia v Y. C. W., zriadenú na časti pozemku parc.č. X.-Y. XX/X - F. B. D. XXX I., zapísaných na LV č.X Y..Ú.. Y. T. U.. V písomne podanej žalobe uviedol, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č. C-KN XX/X - záhrady o výmere XXX I., zapísanej na LV č.X, Y..Ú.. Y. T. U.. Dňa 30.3.2016 ohlásila B. Y. T. U. stavebné úpravy a drobné opravy na parc.č. X.-Y. XXX/XX v k.ú. Y. T. U.. Ohlásenie bolo T. B. U. C., ktorý je spoločným stavebným úradom. Tento ohlásenie prijal a bolo evidované ako stavebné úpravy sociálneho zariadenia v „Y. C. W.“ a kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu na pozemkoch C-KN č. XXX/XX, XXX/X, doplňujúce stavby v budove XXX. Stavebný úrad vydal oznámenie, ktorým bolo ohlásenie drobnej stavby bez námietok prijaté. Dňa 26.7.2016 B. Y. T. U. podala žiadosť úradným listom o vydanie rozhodnutie pre opatrenie na susednom pozemku parc.č.XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. V oznámení bol ako zaťažený pozemok určený pozemok žalobcov a žalobcovia boli označení ako povinní z rozhodnutia. Dňa 12.8.2016 sa konalo

ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaní pre opatrenie na susednom pozemku. Žalobcovia tu predložili technickú správu zo dňa 10.8.2016 o zameraní novovybudovaného nadzemného stavebného objektu (sociálneho zariadenia) a pôvodného oplotenia. Zo správy vyplýva, že objekt zasahuje do pozemku žalobcov a to ostreším v šírke od 0,28 m do 0,30 m a základmi v šírke od 0,18m do 0,21m. Žalobcovia žiadali o zastavenie stavby a zabezpečenie plechovej strechy, aby nedošlo ku škodám na zdraví a majetku. Stavebný úrad na základe žiadosti a výsledku ústneho pojednávania vydal 25.8.2016 rozhodnutie pre opatrenia na susednom pozemku, ktorým uložil žalobcom strpieť práce spojené s vykonávaním stavebných úprav na stavbe sociálneho zariadenia. Námietke uplatnenej žalobcami o zastavení stavebných prác nevyhovel, s odôvodnením, že existuje geometrický plán č.XX/XXXX na zameranie stavby parc.č. C-KN XXX/XX a určenie vlastníctva k pozemku na oddelenie a určenie vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, pričom údaje z katastra majú byť pravdivé pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Voči rozhodnutiu stavebného úradu žalobcovia podali odvolanie 14.9.2016. Okresným úradom Žilina dňa 20.2.2017 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcov, ktorým bolo žalobcom uložené strpieť práce spojené s vykonávaním stavebných úprav stavebníkom a to B. Y. T. U.. Odvolací orgán rozhodol, že predmetné rozhodnutie zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Okrem iného uviedol, že podľa ustanovenia § 127 ods.3 zakotvená povinnosť vlastníka susedného pozemku umožniť vstup na svoj pozemok alebo stavbu za splnenia stanovených podmienok a to v rozsahu, v akom je preukázateľne nevyhnutné. Okresný úrad Žilina sa zaoberal argumentačnými dôvodmi stavebného úradu, oboznámil sa s technickou správou geodeta V.. Y. zo dňa 10.8.2016 a obsahom oznámenia o vybavení podnetu, vydaným Okresnou prokuratúrou v Martine. Deklaroval, že argumentácia stavebného úradu ohľadne existencie geometrického plánu č.XX/XXXX je neodborná, neprijateľná, nakoľko geometrický plán bol vyhotovený za účelom zamerania pôvodnej stavby sociálneho zariadenia, ktorého nadzemná časť bola v celom rozsahu odstránená, teda geometrický plán ako dôkaz na posúdenie zásahov novej stavby do práv žalobcov stratil skutkový aj právny význam. Vzhľadom k tomu, že stavebník naďalej pokračoval v realizácií stavby, žalobcovia podali dňa 21.4.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby žalovaný sa zdržal a nepokračoval v stavebných prácach. Uznesením č.k. -51 bolo vyhovené návrhu žalobcov. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Odvolací súd uznesením zo dňa 27.10.2017 potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovia poukázali na to, že bol podaný návrh na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu. Návrh podali dňa 22.8.2016 prostredníctvom právneho zástupcu na Okresnú prokuratúru v Martine. Domáhali sa preskúmania zákonnosti postupu stavebného úradu. Dňa 24.11.2016 okresnou prokurátorkou v Martine bolo vydané oznámenie o vybavení podnetu, v ktorom bolo konštatované okrem iného, že na základe predloženia technickej správy V.. I. Y., autorizovaného geodeta a kartografa je zrejmé, že stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcov. Toto malo byť podnetom na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, resp. mal dohľad vykonávať sám stavebný úrad po zistení tak závažnej skutočnosti, ako je realizovanie stavby v rozpore s jej vyhlásením a to na cudzom pozemku. Prokurátorka vydala upozornenie smerujúce B. U. C. za porušenie ustanovení Zákona o správnom konaní § 3 ods.1, ods.4 a Stavebného zákona § 98 ods.1. Prokurátorka nariadila, aby bol vo veci bezodkladne vykonaný štátny stavebný dohľad a v prípade porušenia zákona resp. zistenia, že stavba je realizovaná v rozpore s obsahom ohlásenia vyvodiť zodpovednosť za priestupok. V žalobe žalobcovia poukázali na to, že žalovaný stavbu realizoval, postupoval v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona, pretože stavba presiahla na pozemok žalobcov. V podstate sa jednalo o tzv. verejné WC, pričom štyri kusy okien týchto sociálnych zariadení smerujú priamo do záhrady žalobcov.

2. Žaloba bola zaslaná žalovanému, aby sa k nej písomne vyjadril. Podaním zo dňa 16.8.2017, doručené súdu 17.8.2017 žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadril k podanej žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovia namietajú skutočnosť, že stavba ohlásená B. Y. T. U., nachádzajúca sa na pozemku C-KN XXX/XX Z. X.-Y. Č..XXX/X zapísaná na LV č.XXXX Y..Ú.. Y. T. U., evidovaná ako stavebné úpravy sociálneho zariadenia v „Y. T. W.“ a „kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu“ zasahujú do ich vlastníckych práv, nakoľko sa jedná o ich bezprostredne susediaci pozemok. Poukázali na technickú správu, vypracovanú autorizovaným geodetom a kartografom, v zmysle ktorej objekt zasahuje do pozemku žalobcov ostreším a aj základmi. Žalovaný mal za to, že len geometrický plán je relevantným právnym dokumentom na preukázanie rozmerov a tvarov pozemku. Žalovaný namietal technickú správu predloženú žalobcami do konania, nakoľko geometrický plán č.XX/XXXX na zameranie stavby považoval za jediný hodnoverný dokument, pričom z neho nevyplýva, že stavba by zasahovala do susediaceho pozemku. Žalovaný bol toho názoru,

že žaloba je predčasná, nakoľko v predmetnom spore nebolo právoplatne ukončené stavebné konanie a pre rozhodnutie tohto sporu je nutné počkať na právoplatné rozhodnutie stavebného úradu. Ďalej poukázal najmä na namietaný tvrdený rozsah zásahu do vlastníckych práv žalobcov, kedy budova stavby sociálnych zariadení má podľa žalobcov zasahovať do susediaceho pozemku v presahu postavenej stavby okolo 20 cm a zastrešením okolo 28 cm. Nový objekt sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky budovaný žalovaným bol v rovnakých obvodných základoch ako časť objektu „latrín“, ktoré boli dovtedy na tomto pozemku postavené. Základy neboli rozširované, boli len predĺžené. Celý objekt bol zateplený a má dôjsť k jeho omietnutiu. Bol vybudovaný vo verejnom záujme pre účely potreby obyvateľov obce. Žalovaný mal za to, že nakoľko sa jedná o stavbu, vybudovanú vo verejnom záujme, ktorá slúži pre potreby obyvateľov obce a na jej výstavbu boli vynaložené značné finančné prostriedky z rozpočtu obce, nebolo by spravodlivé, aby takto nákladná investícia bola zmarená. Žalovaný mal za to, že kedy sa v prípade o dodatočnom povolení stavby, prípadne súdnom konaní preukázalo takto nepatrné zasiahnutie stavby sociálnych zariadení do pozemku žalobcov, nebolo by spravodlivé vzhľadom na charakter stavby značné finančné prostriedky vynaložené na jej výstavbu a verejný záujem obyvateľov obce, rozhodnúť o odstránení stavby. Konanie o odstránenie stavby pokladal za neúčelné a nehospodárne.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 25.1.2018, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcov sa pojednávania zúčastnil. Právna zástupkyňa žalovaného si prevzala termín pojednávania dňa 3.11.2017, pojednávania sa nezúčastnila a na pojednávanie sa neospravedlnila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dokladmi - ohlásením drobnej stavby zo dňa 30.3.2016, oznámením G. Ú. B. U.V. C. zo dňa 5.4.2016, oznamom Stavebného úradu pre opatrenia na cudzom pozemku zo dňa 21.7.2016, oznámením o začatí konania pre opatrenia na susednom pozemku a pozvánka na ústne jednanie zo dňa 26.7.2016, záznamom z ústneho pojednávania miestneho zisťovania zo dňa 12.8.2016, technickou správou zo dňa 10.8.2016, rozhodnutím pre opatrenia na susednom pozemku zo dňa 25.8.2016, návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu podanom na Okresnú prokuratúru v Martine dňa 22.8.2016, oznámením o vybavení podnetu Okresnou prokuratúrou Martin zo dňa 24.11.2016, rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 20.2.2017, podnetom na preskúmanie zákonnosti vydaný Okresným úradom Žilina zo dňa 13.2.2017, pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. , fotografiou stavby žalovaného vyhotovenej vo dvore žalobcov, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 14.7.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázali na súvisiace konania, o ktorých predložili listinné doklady do spisu, predovšetkým na technickú správu zo dňa 10.8.2016, v ktorej bol zakreslený zásah do pozemku žalobcov vo vyčíslených výmerách. Uvedená technická správa bola podkladom pre konanie o neodkladnom opatrení vo veci Okresného súdu Martin sp.zn. , kedy súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, že žalovaný bol povinný zdržať sa a nepokračovať v stavebných prácach na stavbe oznámenej ohlásením, ktoré bolo evidované ako „stavebné úpravy sociálneho zariadenia v Y. C. W. a kanalizačná prípojka na stavajúcu kanalizáciu“ na pozemkoch zapísaných na LV č.XXXX ako parcely registra C parc.č. XXX/XX Z. XXX/X Y..Ú.. Y. T. U. ako doplňujúcu stavbu k budove XXX. Neodkladné opatrenie na základe odvolania žalovaného bolo predmetom posúdenia odvolacieho súdu, ktorý uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie dňa 27.10.2017 potvrdil. Žalobcovia na pojednávaní ďalej uviedli, že na mieste, kde sa nachádza novovybudovaný objekt žalovaného sa predtým nachádzali suché WC, išlo o oveľa menšiu stavbu, približne o polovicu. V čase, keď začal žalovaný realizovať stavbu ich nikto neoslovil, ani im to nedal na vedomie. Až potom, keď zistili úmysel žalovaného, urobili právne kroky. Dnes však stavba stojí a zasahuje na ich pozemok. Zo stavby sú okná, ktoré vedú priamo do ich záhrady. Mali vedomosť o tom, že stavbu začal žalovaný prenajímať na účely podnikateľským subjektom (stavba slúži ako WC).

6. Právny zástupca žalobcov navrhol, aby vzhľadom k tomu, že žalovaná strana sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, vydal súd rozsudok pre zmeškanie, čomu súd vyhovel.

7. Proti rozsudku zo dňa 25.1.2018 žalovaný podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd vo veci konal, rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo vo veci vytýčené pojednávanie dňa 13.2.2019, kedy právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že stavba, ktorú postavil žalovaný presahuje toleranciu , pričom poukázal na technickú správu, predloženú žalobcami. Z technickej správy zo dňa 10.8.2016 vyplynulo, že bola stanovená odchýlka plus mínus tri centimetre, stavba však nesporne zasahuje do pozemku žalobcov. Podľa neho žalovaný mal dodržať zákon avšak pri stavbe chcel stavať len na základe ohlásenia, ale išlo o stavbu, ktorá 200% svojím pôdorysom je väčšia ako pôvodná stavba, zväčšenie bolo zo 7m2 na 21,05 m2 z čoho vyplynulo, že nemohlo ísť o drobnú stavbu s čím sa neskôr stotožnili aj orgány, ktoré to posudzovali. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že podľa ich názoru dosiaľ nie je preukázané, že zasahuje stavba do pozemku žalobcov. Nakoľko tento stav bol sporný, navrhla vypracovať geometrický plán. V dobe, keď sa začalo stavať, žalovaný sa domnieval, že postupuje v súlade so stavebným zákonom a stavia na svojom pozemku. Následne došlo k rozhodnutiu, že to nie je v súlade so stavebným zákonom, nepostačuje ohlásenie stavby, žalovaný potom požiadal o dodatočné povolenie. Stavba v súčasnej dobe nie je skolaudovaná, čaká sa na rozhodnutie súdneho sporu. Podľa právnej zástupkyne žalovaného nie sú splnené podmienky na odstránenie stavby, javilo by sa to ako neúčelné a nespravodlivé. S poukazom na ustanovenie žiadala, aby sa posúdila aj taká možnosť riešenia veci, ak by stavba bola na cudzom pozemku, teda možnosť zriadenia vecného bremena v prípade odstránenia rozporov, týkajúcich sa umiestnenia stavby. Starosta B. Y. T. U., teda žalovaný uviedol, že sama obec nie je stavebným úradom, preto požiadali Stavebný úrad B. U. C., drobnú stavbu ohlásili, nakoľko sa týkala stavieb do 25 m2, následne však došlo k tomu, že bolo rozhodnuté o potrebe stavebného povolenia. Stavba bola rekonštrukciou klasických starých latrín, ktoré už nevyhovovali. Tieto obec využíva príležitostne. Išlo o rekonštrukciu, kedy zistili, že steny nie sú izolované. Stavba stojí tak, že je vybudovaná na pôvodnej žumpe. V prípade umiestnenia ďalej od žalobcov by musel byť robený výrub stromov. Zväčšenie pôvodnej stavby je o 100%. Stará stavba bola zameraná len 3x1,5 m. Verejné WC bolo postavené tak, že tam majú odvetracie okná v zmysle projektu, pričom vetranie je štrbinové. Vedeli by pristúpiť na to, že okná by sa dali zamurovať a riešiť vetranie iným spôsobom. Tak isto presah strechy je možné vyriešiť. Zotrval na tom, že stavba je postavená na pôvodných základoch. Pokiaľ išlo o zväčšovanie stavby v plotovej línii sa zväčša zväčšovala z 3 na 6 m na obecnom pozemku.

9. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Znalec V.. I. G. vypracoval znalecký posudok, ktorého súčasťou bol geometrický plán č.5C32/2017-01/2019 zo dňa 23.8.2019. V uvedenom znaleckom posudku znalec odpovedal na otázky, ktoré mu boli uložené v znaleckej úlohe a v závere posudku uviedol: západná stena stavby sociálneho zariadenia na CKN parc.č. XXX/XX nepresahuje na pozemok KN-C parc.č. XX/X. Posúdenie tejto steny je bez zateplenia, ktoré v čase merania nebolo realizované. Severná stena stavby sociálneho zariadenia C-KN parc.č. XXX/XX presahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X, posúdenie tejto steny je bez zateplenia, ktoré v čase merania nebolo realizované. Presah severovýchodného rohu stavby presahu 14 cm a presah severozápadného rohu 19 cm. Západná strana ostrešenia stavby sociálneho zariadenia na C-KN parc.č.XXX/XX nepresahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X. Severná stana ostrešenia stavby sociálneho zariadenia na C-KN parc.č. XXX/XX presahuje na pozemok C-KN parc.č.XX/X. Presah severovýchodného rohu ostrešenia presahuje 26 cm a presah severozápadného rohu 26 cm. Vo vyhotovenom geometrickom pláne č.5C32/2017-01/2019, v ktorom je oddelené C-KN parc.č.XX/X

- záhrada o výmere 2 m2, ktorý predstavuje kolmý priemet presahu ostrešenia stavby sociálneho zariadenia na C-KN parc.č. XX/X.

10. Po vypracovaní znaleckého posudku právna zástupkyňa žalovaného zaslala vyjadrenie, z ktorého bolo zrejmé, že mala záujem, aby znalcom bola vyčlenená aj časť, ktorá by slúžila na dostavbu, opravu a údržbu stavby vo vlastníctve žalovaného a zároveň bola stanovená výška odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalovaný si dal vypracovať geometrický plán V.. D. I. č.255/2019 zo dňa 25.10.2019, kde bola vyčlenená časť, o ktorú má žalovaný záujem pre zriadenie vecného bremena. Zároveň bol predložený znalecký posudok č.64/2019, vypracovaný znalkyňou V.. U. Y., ktorým bola stanovená hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalovaný poukázal na charakter stavby ako aj tú skutočnosť, že došlo k vybudovaniu slušných sociálnych zariadení namiesto latrín, ktoré sa tam predtým nachádzali, spôsobovali zápach. Vzhľadom na veľkosť presahu, 2 m2 ako aj skutočnosti, že žalovaný preukázal, že stavba bola vybudovaná vo verejnom záujme a vynaložil na to značné finančné prostriedky z rozpočtu obce, žiadal, aby nebolo vyhovené žalobe žalobcov na odstránenie časti stavby, ktorá presahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný predložil technickú správu z júla 2018, podľa ktoré nie je

možné zo statického hľadiska upraviť prípadný presah stavby, t.j. čiastočné zbúranie stavby bez toho, aby došlo k jej narušeniu.

11. Právny zástupca žalobcov k uvedenému vyjadreniu zaslal stanovisko, že žalobcovia niekoľkokrát prezentovali svoj názor, že nesúhlasia so zriadením vecného bremena, spočívajúceho v umiestnení a užívaní stavby a to vytvorením novej parcely KN-C č.parc.XX/X o výmere 2m2. Žalobcovia žiadali, aby boli súdom posudzované okolnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, účel užívania stavby, rozsah, v akom stavba bráni užívaniu pozemku. Žalovaný, ktorý v iných konaniach vystupoval ako stavebný úrad, by vedieť mal a mohol, že na takéto stavebné úpravy, aké chcel zrealizovať, nie je možné ohlásenie stavby, ale že sa vyžaduje stavebné povolenie, ktorého účastníkom by boli aj žalobcovia. Túto povinnosť žalovaný obišiel a stavebné úpravy realizoval na základe ohlásenia drobnej stavby listom zo dňa 30.3.2016. Následne B. U. C. ako spoločný stavebný úrad vydal oznam stavebného úradu zo dňa 21.7.2016, ktorým vyzval žalobcov na sprístupnenie pozemku parc.č.C- KN XX/X za účelom vykonania stavebných úprav, vonkajšie omietky na stavbe sociálneho zariadenia stavebníka B. Y. T. U.. Žalobcovia na tento oznam reagovali listom zo dňa 25.7.2016, v ktorom nesúhlasili so stavebnými úpravami z titulu zásahu do ich pozemku (podľa technickej správy spracovanej autorizovaným geodetom V.. I. Y.) žiadali o pozastavenie prác, žalovaný to neakceptoval, v stavbe pokračoval. Až následne došlo k ďalším konaniam na stavebnom úrade, okresnej prokuratúre a na návrh žalobcov bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 22.5.2017, kedy práce boli skutočne pozastavené. Z uvedeného podľa žalobcov nemožno vyvodiť dobromyseľnosť u žalovaného. K tvrdeniu žalovaného o tom, že stavba je vo verejnom záujme žalobcovia uviedli, že sociálne zariadenie, ktoré budú využívať aj návštevníci pri rôznych podujatiach, nie je vo verejnom záujme. Pokiaľ ide o investície, žalovaný mal možnosť za nižšie náklady postaviť sociálne zariadenie v inej časti pozemku, ktorého je vlastníkom a nemuselo dôjsť k narušeniu vlastníckych práv žalobcov.

12. Na pojednávaní, konanom dňa 29.1.2020 právny zástupca žalobcov zotrval na žalobe, ktorou sa domáhali odstránenia stavby žalovaného, ktorá zasahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Zopakoval, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena s tým, že nie je vo verejnom záujme obce, aby sa zachovala v nezmenenom stave stavba žalovaného, pretože má slúžiť akciám, poriadaným občianskymi združeniami. Žalovaný od počiatku vedel, že predmetná stavba zasahuje do pozemku žalobcov. Nepristúpil k riadnemu stavebnému povoleniu, ale chcel to vyriešiť len ohlásením stavby, čo bolo v rozpore so zákonom. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na svojich vyjadreniach. Podľa nej nebolo preukázané, že by obec konala s úmyslom poškodiť žalobcov, znehodnotiť im ich pozemok alebo iným spôsobom ich znevýhodniť. Mimosúdne rokovania neviedli k uzavretiu sporu. Starosta obce ako zástupca žalovaného uviedol, že zriadenie sociálnych zariadení sú prístavbou k budove súpisné číslo XXX na rovnakom pozemku. Táto budova slúži ako hasičská zbrojnica, kde v časti je i bufet, je tu priestor, kde sa konajú aj akcie. Sú tu priestory na využívanie detského ihriska a podobne. Podľa neho ide o priestor, ktorý slúži na verejné účely. Spočiatku pri začatí stavby so žalobcami komunikovali, no následne žalobcovia im zakázali vstup na pozemok. Predmetná stavba tam aj v minulosti existovala, len došlo k jej prestavbe a nesporne aj rozšíreniu, ale to len v časti na pozemku žalovaného. Žalovaný uviedol, že je ochotný a schopný zabezpečiť na vlastné náklady prestavbu obvodného múru s umiestnením okien tak, aby obvodný múr, ktorý je v presahu nemal žiadne okná, a okná s odvetrávaním by neboli nasmerované do záhrady žalobcov.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - ohlásením drobnej stavby zo dňa 30.3.2016, oznámením G. Ú. B. U. C. zo dňa 5.4.2016, oznamom Stavebného úradu pre opatrenia na cudzom pozemku zo dňa 21.7.2016, oznámením o začatí konania pre opatrenia na susednom pozemku a pozvánka na ústne jednanie zo dňa 26.7.2016, záznamom z ústneho pojednávania miestneho zisťovania zo dňa 12.8.2016, technickou správou zo dňa 10.8.2016, rozhodnutím pre opatrenia na susednom pozemku zo dňa 25.8.2016, návrhom na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu podanom na Okresnú prokuratúru v Martine dňa 22.8.2016, oznámením o vybavení podnetu Okresnou prokuratúrou Martin zo dňa 24.11.2016, rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 20.2.2017, podnetom na preskúmanie zákonnosti vydaný Okresným úradom Žilina zo dňa 13.2.2017, pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. , fotografiou stavby žalovaného vyhotovenej vo dvore žalobcov, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 14.7.2017, technickou správou z 7/2018 čl. 116 a nasledujúce, znaleckým posudkom č.6/2019

čl. 160 a nasledujúce, geometrickým plánom čl. 195 a nasl., znaleckým posudkom č.64/2019 čl.197 a nasledujúce, kúpnou zmluvou čl.223, výpisom z LV č.XXX k.ú. Y. T. U. a situačnou snímkou s fotografiami čl. 226 a nasledujúce, geometrickým plánom čl. 252 a nasledujúce a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z pripojených listinných dokladov vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. mal súd preukázané, že žalovaný B. Y. T. U. mal záujem o stavbu verejných WC na svojom pozemku a to v časti, kde hraničil pozemok žalovaného s pozemkom žalobcov. Verejné sociálne zariadenia mali byť postavené na mieste, kde sa do t.č. nachádzali WC „latríny“ a nespĺňali štandard takéhoto zariadenia. Z pripojených listín bolo zrejmé, že žalovaný ohlásil drobnú stavbu vrátane stavebných úprav, udržiavacích prác a domovej prípojky, inžinierskych sietí dňa 30.3.2016. Dňa 5.4.2016 B. U. C. ako stavebný úrad aj pre B. Y. T. U. vydal oznámenie stavebného úradu s tým, že nemal námietok proti ohláseniu drobnej stavby. Následne stavebný úrad dňa 25.1.2016 vydal oznam stavebného úradu pre opatrenia na susednom pozemku k vykonaniu ohlásenej drobnej stavby. Dňa 26.7.2016 bolo stavebným úradom vydané oznámenie o začatí konania pre opatrenia na susednom pozemku s pozvánkou na ústne pojednávanie, určené na 12.8.2016. Na ústnom pojednávaní dňa 12.8.2016 bol spísaný záznam. Žalobcovia predložili technickú správu zo dňa 10.8.2016, v zmysle ktorej novovybudovaný stavebný objekt zasahuje do ich pozemku parc.č. XX/X a to v časti základov a v časti ostrešia. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 25.8.2016 pre opatrenia na susednom pozemku bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 20.2.2017 s tým, že vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z pripojených listinných dokladov vyplynulo, že žalovaný mal nesporne pred začatím stavby sociálneho zariadenia požiadať o vydanie stavebného povolenia a v podstate takýmto spôsobom aj následne postupoval. Z listinných dokladov ďalej vyplynulo, že rozsah stavebných prác bol väčší, ako bolo uvedené v ohlásení stavby a to predovšetkým na zmeny konštrukcie, stavebnými úpravami došlo k rozšíreniu pôdorysu betónového základu z pôvodnej stavby cca 7 m2 na 21m2, vymurovanie nových obvodových stien, osadenie štyroch nových okien zo severnej strany stavby, ktoré smerujú do dvora žalobcov. Z fotodokumentácie je zrejmé, že v podstate bolo odstránené staré sociálne zariadenie, ktoré nemalo vodovodnú ani kanalizačnú prípojku a vybudované nové rozsiahlejšie aj s inžinierskymi sieťami, ktoré tam boli privedené po pozemku žalovaného. Uvedený skutkový stav bol v tomto štádiu a rozsahu nesporný. Pokiaľ by bol žalovaný v čase budovania resp. prestavby sociálnych zariadení akceptoval predloženú technickú správu V.. I. Y., z ktorej bolo zrejmé, že sociálne zariadenie v časti bude budované aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov parc.č. KN-C XX/X mohlo dôjsť k tomu, že sa predíde celému dlhému sporu, ktorý sa vedie správnom a občiansko-právnom konaní. Žalovaný mal možnosť umiestniť novovybudovaný stavebný objekt na pozemku vo svojom vlastníctve. Z fotodokumentácie je zrejmé, že bolo možné posunúť stavbu smerom do pozemku vo vlastníctve žalovaného. Preukázané bolo, že do tohto novovybudovaného objektu cez svoj pozemok privádzal žalovaný aj vodu a odpad a umiestnenie stavby vo vzdialenejšom mieste od hranice pozemkov strán sporu by tak isto tieto inžinierske siete mohli byť privedené. V čase, keď súd rozhodoval o návrhu žalobcov stavebný objekt bol už vymurovaný, zastrešený, uzavretý oknami aj dverami. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný tak, že ho zadal vypracovať súd (stranami sporu akceptovaný) bolo zrejmé, že stavba sociálneho zariadenia presahuje na pozemok žalobcov KN-C parc.č. XX/X celkove v rozsahu 2 m2.

15. Žalovaný do konania pripojil geometrický plán č.275/19 V.. N. W. zo dňa 10.11.2019, ktorý dal vyhotoviť v nádväznosti na nezodpovedanie otázky znalcom a zakreslenie 12 m2 parcely presahu určenej znalcom v posudku č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotovené znalcom V.. I. G. ako KN- C parc.č.XX/X o výmere 2 m2. Vzhľadom na závery znaleckého posudku 6/2019 a doloženého geometrického plánu č.275/2019 žalovaný žiadal, aby súd v súlade s ustanovením rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky, postaveného na KN-C parc.č. XX/X označeného v geometrickom pláne č.5C32/2017 znaleckého posudku č.6/2019, zodpovedajúcu právu vlastníka stavba užívať pozemku označený ako KN-C parc.č.XX/X o výmere 2 m2 za účelom výkonu vlastníckeho práva ku stavbe a následne zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky, postaveného na KN-C parc.č. XX/X zodpovedajúce právu vlastníka stavby vstupu na pozemok, označený ako parc.č. XX/X o výmere 12 m2 za účelom dostavby, opráv a údržby stavby. Žalovaný uviedol, že sa zaviaže uhradiť náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 125 euro. Žalobcovia so zriadením vecného bremena v celom rozsahu nesúhlasili a žiadali, aby žalovaný odstránil stavbu sociálneho zariadenia o výmere 2 metrov, ktorá presahovala na ich pozemok.

16. Pri hodnotení žaloby žalobcov a návrhu žalovaných bolo nesporné, že stavba, ktorú realizoval žalovaný bola budovaná na mieste, kde boli postavené latríny, ktoré boli verejným sociálnym zariadením a slúžili pri príležitosti akcií, poriadaných obcou, prípadne záujmovým združeniam so súhlasom obce. Latríny nesporne boli v nevyhovujúcom stave. Žalovaný predložil technickú správu z júla 2018 V.. I. G., že nie je možné zasiahnuť do stavby v podobe odstránenia jej časti v jej obvode (v obvodnom múre), nakoľko obvodné múry sú nosným prvkom stavby, pričom zásah do nich by nebol možný bez porušenia statiky celej stavby a narušenia statiky objektu. Teda v prípade odstránenia časti stavby, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcov by došlo k poškodeniu statiky stavby, nebolo by ju možné užívať a musela by byť ako stavba odstránená. Je nesporné, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z ustanovenia , ktorý umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli usporiadané tak, aby nedochádzalo k mareniu investícií.

17. Podľa ustanovenia súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením a je potrebné ho aplikovať vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa ). Ak by nešlo o takú stavbu, možno sa proti rušivým zásahom brániť vypratávacou žalobou podľa ustanovenia . Na základe ustanovenie ide o rôzne druhy vlastníckych žalôb a to žalobu o odstránenie stavby, prikázanie stavby alebo žalobou požadujúcou voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul (napríklad právo nájmu, užívacie právo). Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t.j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba. Na občianskoprávnej neoprávnenosti stavebníka nemôže nič zmeniť nie len nedopatrením či pochybením stavebného úradu vydané stavebné povolenie alebo dokonca ani subjektívne presvedčenie neoprávneného stavebníka, že si nepočína nedovolene. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku, stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti. Ustanovenie sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t.j. spojené so zemou pevným základom. Zákon vo výnimočných prípadoch umožňuje zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech vlastníka stavby. Takýto návrh môže podať tiež vlastník neoprávnenej stavby. Podmienkou zriadenia vecného bremena je, že ide o neoprávnenú stavbu (nie nepovolenú čiernu stavbu). Súd môže zriadiť vecné bremeno podľa pri splnení podmienok a to je podanie žaloby, poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku. V danom prípade bola zo strany žalovaného podaná žaloba, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena tak, ako bolo v rozsudku špecifikované. Vecné bremeno podľa sa zriaďuje za náhradu. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno vychádzať len z cenových predpisov alebo z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, ale je potrebné vychádzať zo skutočností, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia a prihliadať na okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavby zriadená. Pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodujúca kompenzácia ujmy vlastníka pozemku s prihliadnutím i na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. Je na mieste určiť výšku tejto náhrady s prihliadnutím na mieru zavinenia na vzniku neoprávnenej stavby. Ak je zavinenie dané, potom je na mieste určiť náhradu sumou, presahujúcou obvyklú cenu tejto náhrady v obdobných vzťahoch, vznikajúcich na zmluvnom základe. Zákon pripúšťa sankčnú i materiálnu povahu náhrady. Jej zmyslom je kompenzácia ujmy vlastníka pozemku, nie však jeho obohatenie. Súd mal preukázané podmienky, za akých bola postavená stavba, že žalovaný mal záujem riešiť aj ohlásenie stavby, ktoré bolo nedostatočné, následne požiadal o stavebné povolenie, čím teda stavba nenadobudla charakter neoprávnenej stavby. Z dôvodu jej zachovania súd nerozhodol o

odstránení neoprávnenej stavby. Mal záujem o spravodlivé vyriešenie vzťahov medzi stranami sporu, teda vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Z ustanovenia je zrejmé, že možno zohľadniť aj záujmy stavebníka a poskytnúť mu určitú zákonom priznanú ochranu. Vecné bremeno, ktoré sa zriadi v prospech stavebníka by malo zaťažovať vlastníka pozemku v nevyhnutnej a minimálnej miere. Na túto skutočnosť súd prihliadal i pri svojom rozhodovaní pokiaľ rozhodol tak, že zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby. Súd teda vyhovel návrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby sociálnych zariadení a kanalizačnej prípojky, postaveného na KN-C parc.č. XX/X, označeného geometrickým plánom č.6/2019 zo dňa 23.8.2019, vyhotoveného znalcom V.. I. G., zodpovedajúce právu vlastníka stavby užívať pozemok, označený ako parcela KN-C č. XX/X o výmere 2 m2 za účelom výkonu vlastníckeho práva k stavbe. V časti, v ktorej žiadal žalovaný zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby za účelom dostavby, úprav a údržby bola žaloba zamietnutá, pretože podľa názoru súdu týmto nebola splnená podmienka vecného bremena tak, že by bol zaťažovaný vlastník pozemku v nevyhnutnej a minimálnej miere. Už tým, že žalovaný zasiahol do pozemku žalobcov došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva ďalším zásahom, v prípade zriadenia vecného bremena o ďalšiu výmeru a to 12 m2 by došlo k obmedzeniu, avšak nedôvodne. Pokiaľ bude mať žalovaný záujem o opravu a údržbu stavby, je to možné riešiť s vlastníkom pozemku dohodou, prípadne ďalšími možnosťami, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona. Zriadením vecného bremena súd rozhodol o vyporiadaní vzťahov medzi stranami sporu, teda medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Pokiaľ bolo zriadené vecné bremeno, je nesporné, že nedošlo k vyhoveniu žaloby o odstránenie stavby z pozemku vo výmere 2 m2 tak, ako to žiadali žalobcovia, ale súd čiastočne vyhovel vzájomnej žalobe. Zo strany žalovaných bol predložený znalecký posudok V.. U. Y., ktorá stanovila hodnotu jednorazového odplatného za zriadenie vecného bremena. Vychádzajúc zo záverov tohto znaleckého posudku by jednorazové odplatné za zriadenie vecného bremena v prípade zriadenia vecného bremena vo výmere 2 m2 (parc.č.XX/X) bola suma 56,21 eura. Vzhľadom už ku konštatovanému charakteru odplaty za zriadenie vecného bremena, teda že táto odplata má charakter aj sankčnej povahy, pričom nejde o obohatenie sa vlastníka pozemku, ale znášanie konania vlastníka neoprávnenej stavby súd stanovil odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške desaťnásobku určeného znaleckým posudkom a to 562,10 eura. Takto určené odplatné bolo podľa názoru súdu zodpovedajúce všetkým zákonným náležitostiam s prihliadnutím na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . V konaní boli posudzované dve žaloby a to žaloba žalobcov o odstránenie stavby žalovaného a žalovaný podal žalobu o zriadenie vecného bremena. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že žalobu žalobcov zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných bolo sčasti vyhovené. Pomer úspechu strán sporu vo veci súd posúdil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia sa v konaní legitímnym spôsobom domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak vzhľadom na charakter stavby žalovaného, ktorú žiadali žalobcovia odstrániť, súd nevyhovel ich žalobe o odstránenie stavby a túto zamietol. Pokiaľ žalovaný žiadal ako vlastník neoprávnenej stavby vysporiadať vzťah k pozemku vo vlastníctve žalobcov, kde stavby žalovaného čiastočne presahovala, súd dospel k záveru, že je dôvod, aby v nevyhnutnom rozsahu a to vo výmere 2 m2 bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného. V časti, kde žiadal zariadiť vecné bremeno o ďalších 12 m2 tomu vyhovené nebolo. Takýto stav bol základom pre posudzovanie nároku na náhradu trov konania. Bolo dôvodné, aby ani jedna zo strán sporu nemala nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.