Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1219-2007.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Er/1219/2007
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany, vo veci exekúcie oprávneného W. S., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, XXX XX H., proti povinnému: R. S., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, XXX 01 Topoľčany, o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod Ex 691/2007, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava náhradu trov exekúcie vo výške 55,18 eura .
III. Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava poukázala odmenu v sume 55,18 eur preddavkovo zo štátnych prostriedkov na účet č.: SK47 1100 0000 0026 2882 4012, VS: 6912007, vedený v Tatra banka a.s., Bratislava do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
IV. Súdny exekútor JUDr. Jozef Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava je povinný vrátiť preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 66,39 eur na účet Okresného súdu Topoľčany do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P 328/2005-41 zo dňa 30.11.2005 a č.k. 9P 272/2006-28 zo dňa 26.10.2006. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil 13.12.2007 pod číslom 5406 017912 č.k. 5Er/1219/2007 - 12 pre vymoženie výživného s príslušenstvom a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
2. Dňa 02.12.2019 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách zároveň s návrhom zástupcu oprávneného - W. G. XXXX, H., v ktorom zástupca uvádza, že žiada exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. X písm. h), keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku - Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013 - exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok, resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, pričom súdny exekútor uviedol nasledovné: počas exekučného konania bolo vykonané šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka resp. držiteľa motorových vozidiel , banky neevidujú žiadne účty povinného, kataster nehnuteľností povinného neeviduje ako vlastníka nehnuteľností. V registri Sociálnej poisťovne - ústredie je povinný evidovaný ako zamestnanec v období od 13.09.1999 do 10.01 2001, od toho času je povinný nezamestnaný. Na adrese trvalého pobytu sa povinný nenachádza, zásielky adresované povinnému sa vrátili späť s poznámkou „ adresát neznámy“. V centrálnom registri exekúcií je celkovo zaevidovaných 13 exekučných konaní vedených proti povinnému. Do dnešného dňa neboli v exekučnom konaní vymožené žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor napokon uviedol, že pohľadávka oprávneného sa na základe týchto skutočností javí ako nevymožiteľná možnosťami a prostriedkami exekučného práva. Keďže exekúcia napriek vykonaným lustráciám, zistenému majetku s vykonaným úkonom úspešná nebola, súdny exekútor dospel k záveru, že sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
7. Na základe podnetu súdneho exekútora, predložených vykonaných úkonov na zistenie majetku povinného a písomností z predloženého exekútorského spisu EX 691/2007 mal súd za preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na základe vyššie uvedeného súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
10. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
11. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
12. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
14. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z časovej odmeny § 14 ods. l písm. a), úkonovej odmeny podľa § 14 ods. l písm. b) a podľa § 15 ods. l a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky MS SR Č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 v sume 71,11 eur.
15. Súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 od. 3 a § 15 vyhlášky sumu 29,88 eur za 9 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (1x získanie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 4x zisťovanie majetku povinného, 1x zisťovanie bydliska povinného).
16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú časovú odmenu, t.j. časovú odmenu za: vyhotovenie žiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a vyhotovenie žiadostí o lustrácie, nakoľko mu za tieto činnosti priznal odmenu podľa § 14. ods. 3 § 15 vyhlášky a zároveň v rámci náhrady hotových výdavkov, pričom súd má za to, že by išlo by o duplicitné priznanie odmeny.
17. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu.
18. Podľa § 22 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 2,80 eur ako náhradu poštovných výdavkov podľa preukázaných doručeniek v predloženom exekútorskom spise EX 691/2007 (2x doporučená zásielka do vlastných rúk á 1,40 eur). Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi odmenu za vynaložené poplatky za elektronické lustrácie bankových účtov, t.j. 19 x 0,70 eur v sume 13,30 eur.
19. Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 55,18 eur (29,88 eur +13,30 eur +2,80 eur + 9,20 eur ako 20% DPH.)
20. Súd zároveň zvážil, komu uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že je na mieste, aby túto povinnosť znášal súd s poukazom na ustanovenie poslednej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V danom prípade začatie exekúcie zavinil povinný tým, že neplnil svoju vyživovaciu povinnosť tak, ako mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie súdu, teda návrh oprávneného na začatie exekúcie bol podaný dôvodne pre správanie sa povinného, preto nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
21. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 55,18 Eur.
22. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>.
23. Podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
24. Predmetná exekúcia bola vedená na vymoženie pohľadávky na výživnom, preto bol v poverení na vykonanie exekúcie určený aj preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur). Preddavok bol na účet súdneho exekútora poukázaný dňa 19.12.2007. Nakoľko je exekúcia zastavená, súd uložil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava povinnosť vrátiť preddavok na odmenu súdneho exekútora v sume 66,39 eur.
25. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.