Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-33-2016.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok prostredníctvom sudcu JUDr. Tomáša Micháleka v spore žalobcu: J. L. R., C..R.., R. R.: P.S. XX, Ž., A.: XX XXX XXX proti žalovanému: K. V., X.. XX.XX.XXXX, L.: H.K. XXX/XX, R. D., o zaplatenie 9.269,05 eura príslušenstvom takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 500,- eur od 28.07.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 28.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo 7. marca 2017 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.769,05 eura, vyčísleného úroku v sume 448,31 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 6,69 eura, úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 8.769,05 eura od 28.07.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.769,05 eura od 28.07.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 448,31 eura od 28.07.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti o zaplatenie 500,- eur žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 89,72 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným 23.10.2013 zmluvu, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky v sume 10.000,- eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver stodvadsiatimi mesačnými splátkami po 155,73 eura splatnými v dvadsiaty deň kalendárneho mesiaca. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca 27.07.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný uhradil pred zosplatnením úveru celkom sumu 2.662,69 eura, z ktorom bola čiastka 730,95 eura započítaná na istinu poskytnutého úveru. Dlh žalovaného na istine úveru predstavoval sumu 9.269,05 eura. Súd vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie úroku v neuhradených splátkach úveru do predčasnej splatnosti úveru (448,31 eura) a vyčísleného úroku z omeškania s neuhradenými splátkami úveru do jeho predčasnej splatnosti (6,69 eura). Pokiaľ išlo o poplatok za poskytnutie úveru (500,- eur), tento bol automaticky inkasovaný v deň prevodu finančných prostriedkov na účet určený žalovaným a žalovanému boli na účet odoslané finančné prostriedky znížené o poplatok. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie úveru v plnej výške 10.000,- eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobu v časti o zaplatenie sumy 500,- eur ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok vo výške 13,9 % z priznanej časti istiny 8.769,05 eura počnúc dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z priznanej časti istiny 8.769,05 eura a z vyčísleného úroku v sume 448,31 eura od 28.07.2015 do zaplatenia. Čistý úspech žalobcu v spore predstavoval 89,72 %.
2. Proti zamietajúcemu výroku žalobca podal odvolanie. Odôvodnil ho nesprávnym právnym posúdením, nakoľko použitie časti poskytnutej sumy žalovanému na úhradu poplatku dohodnutého priamo v zmluve o úvere nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému žalobcom ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Mal za to, že podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve o úvere ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnil, že pri určení výšky poplatku za poskytnutie úveru postupoval v súlade s právnymi predpismi a má nárok na poplatok za poskytnutie úveru.
3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XX z 18. novembra 2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že zistil skutkový stav tak, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur a na strane druhej však uvádza, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky len v sume 9.500,- eur, preto žalobu v časti 500,- eur zamietol. Súd prvej inštancie zároveň dôvodil, že nakoľko bol dohodnutý poplatok 500,- eur, ktorý bol zinkasovaný v deň prevodu finančných prostriedkov a na účet žalovanému boli odoslané finančné prostriedky vo výške 9.500,- eur, žalobca tak reálne poskytol žalovanému len sumu 9.500,- eur. Odvolací súd mal za to, že dané odôvodnenie je nezrozumiteľné bez logického súvisu a súd prvej inštancie vyvodil nedôvodnosť žaloby v zamietajúcej časti bez toho, aby jeho skutkové závery boli dostatočne vysvetlené a mali oporu vo vykonaných dôkazoch. Závery súdu prvej inštancie sú nepresvedčivé, nakoľko nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že úverovou zmluvou žalobca síce reálne previedol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 9.500,- eur, avšak to bolo odôvodnené tým, že došlo k započítaniu v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 01.11.2013, kedy suma poukázaná na účet žalovaného je znížená o poplatok za poskytnutie úveru. Nepreskúmateľnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, to znamená v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie listinných dôkazov pripojených k žalobe - zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu s účinnosťou od 01.11.2013 (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), upomienky z 27.05.2015 a výzvy na predčasné splatenie úveru z 27.07.2015 a zistil nižšie uvedený skutkový stav sporu, ktorý žalovaný výslovne nepoprel. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. 5. Žalobca na základe zmluvy o úvere z 23.10.2013 uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- eur za dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur. Strany si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 13,9 % až do splatnosti úveru a sadzbu úroku z omeškania 5 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 155,73 eura splatných v dvadsiaty deň kalendárneho mesiaca. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca vyhlásil 27.07.2015 predčasnú splatnosť úveru. Do predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.162,69 eura vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur, z ktorej čiastka 730,95 eura pripadala na úverovú istinu. Zostatok na istine úveru predstavoval 9.269,05 eura.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 23.10.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa článku V písm. A bod 4 všeobecných obchodných podmienok úver bude v deň čerpania úveru poskytnutý na úverový účet v plnej výške, z ktorej bude automaticky inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru a zvyšná suma peňažných prostriedkov úveru bude poukázaná na klientom určený účet v zmysle úverovej zmluvy.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným 23.10.2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000,- eur za dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur. Žalobca sa uzatvorením zmluvy o úvere zaviazal bezhotovostne previesť na účet zadaný žalovaným peňažné prostriedky v sume 10.000,- eur. Na druhej strane vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru v sume 500,- eur. Po vzájomnom započítaní pohľadávok zmluvných strán žalobca odoslal na účet žalovaného sumu 9.500,- eur, čo však nemalo žiaden vplyv na výšku poskytnutého úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi zaplatením 120 mesačných splátok po 155,73 eura pozostávajúcich z príslušnej časti istiny úveru a úroku. V dôsledku omeškania žalovaného s mesačnými splátkami žalobca vyhlásil 27.07.2015 úver za predčasne splatný. Do predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.162,69 eura, z ktorej žalobca započítal na istinu úveru čiastku 730,95 eura. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- eur, pri predčasnom splatení úveru dlh žalovaného na úverovej istine činil 9.269,05 eura. Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo 7. marca 2017 súd prvej inštancie už právoplatne rozhodol o časti istiny úveru 8.769,05 eura, predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu ostala zostávajúca časť úverovej istiny 500,- eur. Na základe vyššie uvedených skutkových záverov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu vo výške 500,- eur.
14. Súd priznal žalobcovi dohodnutý úrok 13,9 % ročne zo sumy 500,- eur počnúc dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t. j. 28.07.2015 do zaplatenia. V zmysle platnej právnej úpravy je dlžník povinný vrátiť veriteľovi dlžnú sumu s úrokom. Úrok predstavuje cenu, za ktorú dlžník získava peniaze veriteľa a je pochopiteľné, že pri vrátení získaných peňazí je povinný zaplatiť aj cenu, za ktorú ich získal, a to bez ohľadu na to, či bol úver predčasne vyhlásený za splatný alebo nie, keďže veriteľ
s peniazmi, ktoré má dlžník, jednoducho nemôže žiadnym spôsobom disponovať. Súd považoval úrok obsiahnutý v zmluve o úvere z 23.10.2013 za primeraný.
15. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 500,- eur, keď stranami dohodnutý úrok z omeškania neprevýšil zákonný úrok z omeškania (5,05 %) a to od 28.07.2015 do zaplatenia.
16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Súd priznal úspešnému žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok (§ 357 ods. 1 písm. m) Civilného sporového poriadku). Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.