Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoP-8-2020.pdf
PDF · 129.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov : matky H. Pozlátkovej, bytom T. pod T., U. rad XXX/X a otca H. H., bytom R. P. XXX, právne zastúpený Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, v konaní o návrhu matky maloletého dieťaťa o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca mal. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. októbra 2019, č.k. 6P/39/2017-175, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého H. za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 sumou 170,- Eur mesačne. Výrokom III. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 vo výške 3.059,- Eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15. dňa každého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Výrokom V. zrušil uznesenie sp. zn. 6P/39/2017-9 zo dňa 25.07.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/62/2017 zo dňa 24.11.2017. Výrokom VI. vo zvyšku návrh matky zamietol a výrokom VII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril mal. Pavla do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne, nedoplatok na zročnom výživnom od podania návrhu žiadala zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletým navrhla neupraviť. Uznesením sp. z. 6P/39/2017-9 zo dňa 25.07.2017 súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 50,- Eur mesačne počnúc dňom doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení, ktoré bol v zmyslel uznesenia súdu povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.08.2017 a právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 4CoP/62/2017-21, dňa 15.12.2017.
3. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav. Z výsluch matky zistil, že od 01/2017 býva v byte U. rad XXX/X, T. pod T.. V spoločnej domácnosti žije s partnerom a s deťmi. S partnerom má dieťa R. H., partner
sa volá R. T., je na invalidnom dôchodku. Má tri vyživovacie povinnosti, a to k A. A., nar. XX.XX.XXXX, H. H., nar. XX.XX.XXXX a R. H., nar. XX.XX.XXXX. R. A. prispieva na A. sumou 50,- Eur od roku 2012 na základe rozhodnutia súdu. Výdavky s priateľom majú také, že platia sumu 320,- Eur za byt, v ktorom sú v nájme. V tejto sume 320,- Eur sú zahrnuté i náklady za užívanie bytu. Má výdavky na stravu. Na mal. H. má výdavky na stravu také, že minie asi 150,- Eur mesačne, pretože mu musí variť 2x denne, musí mať čerstvú stravu, nemôže mať zohrievanú stravu. Má histamínovú intoleranciu a kvôli tomu mu musí 2x denne variť. Trpí detským autizmom. Užíva každý deň vitamínové prípravky s obsahom B vitamínu, probiotické kultúry, kupuje mu prípravok Bio Gaia. Užíva lieky od kŕčov tráviacej sústavy Algifen. Užíva tiež sprej na dýchanie; na lieky, ktoré má od MUDr. Kabátovej platí 60,- Eur. Ďalej má výdavky na ošatenie, hračky a plienky, nakoľko je plienkovaný, mesačne kupuje 3 balíky plienok, v jednom balíku je 50 ks plienok, jeden balík plienok stojí 8,90 Eur. Otec maloletého dieťaťa sa ani na jedno pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v prítomnosti jeho právneho zástupcu. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. S podaným návrhom súhlasí, až na výšku vyživovacej povinnosti, ktorú matka požaduje. Informoval súd, že otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zapretie otcovstva k mal. H. H. dňa XX.XX.XXXX. Uvedené konanie je vedené pod sp. zn. 4PC/6/2018. Otec dieťaťa žije spoločne s matkou, ktorej prispieva na chod domácnosti, ale nehnuteľnosť, v ktorej bývajú je vo vlastníctve sestry otca maloletého dieťaťa a na uvedenej adrese býva aj sestra otca. V spoločnosti Ruger bol a je zamestnaný v súčasnosti na základe pracovnej zmluvy. Nemal vedomosť o tom, že by otec dieťaťa podnikal. Mal vedomosť o tom, že otec dieťaťa je zamestnanec s minimálnou mzdou, pričom zamestnávateľ ho podľa potreby miestami vyšle do Čiech za prácou na zákazkách. Diéty zamestnávateľ neuvádzal. Ak teda nejaké dostáva, k tomu by sa mal vyjadriť on, prípadne zamestnávateľ. Zo správy ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom súd zistil, že matka maloletého v období od januára do marca 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, v období od apríla do decembra 2017 vo výške 213,20 Eur, v období od januára do decembra 2018 vo výške 214,70 Eur, pričom v roku 2019 poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur. Rodičovský príspevok poberala do mesiaca júla 2019. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom R. T., ktorý je otcom R. H., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého dieťaťa podľa vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom, ktoré vyjadrenie bolo dané vo veci rozvodu manželstva vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9P/4/2016, žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrami. V tomto konaní poukazoval na zhoršenie jeho zdravotného stavu, avšak preukázané nebolo. Otec dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti, okrem vyživovacej povinnosti k mal. H., nemá, o žiadnych netvrdil, a to ani v rámci konania o rozvod manželstva, ani v rámci tohto konania. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že napriek tomu, že otec maloletého deklaroval len minimálny príjem vo forme minimálnej mzdy, ktorú mal dosahovať od spoločnosti Ruger s.r.o. Turzovka v období od apríla 2017 do marca 2018 dosiahol v spoločnosti Ruger s.r.o. Turzovka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 350,34 Eur a diéty priemerne mesačne vo výške 3.680,- Kč. Deklaroval iba príjem z čistej mzdy za obdobie od januára 2018 do júla 2018 v priemere mesačne 372,27 Eur. V období od júla 2018 do decembra 2018 dosiahol v spoločnosti Ruger CZ s.r.o. priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 13.176,- Kč. V konaní o rozvod manželstva prebiehajúcom na Okresnom súde Čadca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že v zamestnaní na území Slovenskej republiky pre neho nemali pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike, preukázané nebolo. V konaní o rozvod manželstva súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval pre spoločnosť Ruger, s.r.o., Turzovka spolu s diétami po prepočte na menu eurokurzom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške približne 880,- Eur mesačne. Nebolo preukázané v konaní, že by mal otec zvýšené výdavky v akomkoľvek smere. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že otec ignoroval pojednávania súdu, ktoré boli v predmetnej veci nariaďované. Na pojednávania sa dostavoval iba jeho právny zástupca, ktorému podľa názoru súdu otec neposkytoval všetky informácie týkajúce sa jeho najmä zárobkových pomerov. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 19.03.2018 vyplynulo, že matka žije v súčasnosti s troma maloletými deťmi a partnerom R. T., v 4-izbovom podnájomnom byte na adrese Brezová pod T., U. rad č. XXX/X. Maloletý H. je v celodennej starostlivosti matky. Matka by ho rada zaúčala v špecializovanom predškolskom zariadení, čo však nie je možné i z dôvodu nedostatku financií, i z dôvodu nedodržiavania hygieny zo strany maloletého. Pavol je stále plienkovaný a má problémy s únikom stolice, a to najmä pri stresovej záťaži. Maloletý má obmedzenie i v strave. Bola mu diagnostikovaná intolerancia laktózy a histamínu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje upraviť stravu a vylúčiť z nej potraviny obsahujúce histamín, čerstvé pečivo a väčšinu mliečnych výrobkov. Maloletému bol MUDr. Emíliou Činčulovou - pedopsychiatričkou DFN Bratislava - Kramáre diagnostikovaný autizmus. Maloletý H. pravidelne užíva vitamínové prípravky s obsahom B vitamínu, probiotické kultúry, lieky od kŕčov tráviacej súpravy a spreje na rozšírenie priedušiek, nakoľko sa opakovane pri strese dusil. Nakoľko mal. H. s cudzími ľuďmi úplne odmieta
komunikovať, trpí detským autizmom a stresové situácie u neho spôsobujú únik stolice, nebolo možné s mal. H. vykonať pohovor. Maloletý určite racionálne nepochopil, čo znamená súdne pojednávanie i keď sa ho kolízny opatrovník snažil s predmetným konaním oboznámiť. Matka uviedla, že otec maloletého H. videl naposledy, keď mal maloletý 10 mesiacov. Maloletý otca nepozná, nepamätá si ho. Šetrením pomerov v domácnosti matky bolo zistené, že všetky tri maloleté deti žijú vo vyhovujúcich bytových a hygienických podmienkach, matka dbá o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí. Maloletý H. má zabezpečené všetky potrebné hygienické potreby. Matka sa v rámci svojich finančných možností snaží riešiť i jeho zdravotný stav aj prípadné zaškolenie maloletého do kolektívu. Je zjavné, že maloletý reaguje veľmi citlivo na každý nový podnet i na neznámych ľudí. Svoju nepohodu si psychosomatizuje. Záverom kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. H. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v sume primeranej potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Upravovať styk otca s maloletým dieťaťom nepovažoval za potrebné, nakoľko otec o maloletého vôbec nejaví záujem a maloletý otca vôbec nepozná, je to pre neho cudzia osoba. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 15.05.2019 bolo zistené, že mal. H. sa naďalej nachádza v priamej starostlivosti matky. Bytové podmienky matky sú od podania poslednej správy zo dňa 24.10.2018 nezmenené a sú vyhovujúce. Náklady spojené s prenájmom bytu sa zvýšili z 320,- Eur na 330,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. 4Pc/15/2018-66 zo dňa 24.04.2019 bol návrh otca na zapretie otcovstva k mal. H. zamietnutý. Znaleckým posudkom z odboru genetika bolo otcovstvo p. H. k mal. H. dokázané. Otec sa so synom nestretáva, nejaví o neho žiaden záujem. Maloletý H. nastúpi od septembra 2019 do Špeciálnej materskej škôlky v Myjave, nakoľko má diagnostikovaný autizmus. Maloletý je stále plienkovaný a má problémy s únikom stolice v (pre neho) stresujúcich situáciách. Sledovanie v kardiologickej ambulancii bolo ukončené. Detská lekárka MUDr. Balážová so sídlom v Brezovej pod Bradlom odporučila neurologické vyšetrenie kvôli chrbtici. V mesiaci jún 2019 sa má maloletý z dôvodu častých respiračných chorôb zúčastniť výberu mandlí v Piešťanoch, za čo bude matka platiť 100,- Eur. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 9P/4/2016-142 zo dňa 26.03.2019 bolo na návrh otca maloletého dieťaťa manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, rozvedené, pričom týmto rozsudkom bol mal. H. na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude tiež maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu mal. H. H., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 170,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený. Rozsudok v časti rozvodu manželstva, zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky i v časti styku, ktorý bol neupravený, nadobudol právoplatnosť dňom 07.06.2019. Napadnutý bol zo strany otca dieťaťa v časti výroku III. určenia výživného.
4. Vzhľadom ku skutočnosti, že konanie o rozvod manželstva v časti rozvodu manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019, pričom konanie vo veci 6P/39/2017 je konaním o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas pred rozvodom manželstva, súd upravoval práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu iba s účinnosťou od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. do 07.06.2019. Je nesporné, že v tomto období osobnú starostlivosť o dieťa vykonávala výlučne matka, ktorá ju vykonávala riadne, otec sa o maloletého vôbec nezaujímal, neprejavoval o neho záujem a preto súd rozhodol tak, že zveril mal. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa. V súlade so zákonom o rodine súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú mal. H. oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti bolo preukázané, že matka maloletého v období od januára do marca 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, v období od apríla do decembra 2017 vo výške 213,20 Eur, v období od januára do decembra 2018 vo výške 214,70 Eur, pričom v roku 2019 poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur. Rodičovský príspevok poberala do mesiaca júla 2019. Za obdobie od 29.05.2017 doposiaľ nebola poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok garančného poistenia a dávok v nezamestnanosti. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom R. T., ktorý je otcom R. H., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej má vyživovaciu povinnosť k A. A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú otec na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 3P/66/2011-35 z 19.04.2012 platí výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Zatiaľ nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom k zdravotnému stavu maloletého dieťaťa - H. sa na úrade práce ešte nestihla zahlásiť. Jej partner R. T. poberá invalidný dôchodok, ktorý v roku 2017 poberal vo výške 205,60 Eur mesačne, v roku 2018 vo výške 209,70 Eur mesačne, v roku 2019 vo výške 215,20 Eur mesačne, ktorá suma je súčasnou sumou jeho dôchodku. Na základe dohody o vykonaní práce mal príjem 250,- Eur mesačne. Matka maloletého má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k A. A. nar. XX.XX.XXXX a R. H., nar. XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu jej možnosti v súčasnosti sa
zamestnať, vzhľadom k zdravotnému stavu mal. H., v súčasnosti nie sú reálne. Napriek tomu u otca, ktorý deklaroval iba príjem vo výške minimálnej mzdy bolo zistené, že od apríla 2017 do marca 2018 dosiahol v spoločnosti Ruger s.r.o. Turzovka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 350,34 Eur, avšak i diéty priemerne mesačne vo výške 3.680,- Kč. Do mesiaca júla pracoval stále v spoločnosti Ruger spol. s r.o. Turzovka. Deklaroval iba čistý príjem, nesporne však i v tomto období poberal diéty. Za obdobie od júla 2018 dosiahol v spoločnosti Ruger CZ s.r.o. priemernú mesačnú mzdu vo výške 13.176,- Kč. Za obdobie od januára do apríla 2019 otec dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 14.625,50 Eur. Svoje tvrdenie v rozvodom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Čadca realizované prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, že na území Slovenskej republiky nemajú pre neho pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike, preukázané nebolo. Súd tak i v tomto konaní, rovnako ako Okresný súd Čadca v konaní o rozvod manželstva, vychádzal v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine z príjmu, ktorý otec dosahoval v spoločnosti Ruger s.r.o. Turzovka spolu s diétami po prepočte na menu eurokurzom ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Čadca vo výške približne 880,- Eur mesačne. Otec nemá vyživovaciu povinnosť, ani nebolo u neho preukázané, že by mal zvýšené výdavky. S poukazom na reálne možnosti matky a otca a s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom k jeho zdravotnému stavu veľmi vysoké, súd tak určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- Eur mesačne, a to za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019. Podľa názoru súdu, ani táto výška vyživovacej povinnosti nemôže zabezpečiť všetky potreby maloletého dieťaťa a v danom prípade ani nevyváži osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorá ako súd už uviedol, s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť i naďalej venovať maloletému dieťaťu, pričom jej možnosti zamestnať sa súd považoval za mimoriadne obmedzené. Na návrh rodičov súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, k tomuto dodal, že úprava styku by ani nebola reálna vzhľadom k tomu, že otec maloletého dieťaťa dlhodobo neprejavuje záujem o dieťa, nestretáva sa s ním, nekomunikuje s ním, nezaujíma sa o neho žiadnym spôsobom. Z jeho prístupu je možno konštatovať výslovnú ľahostajnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Či si otec neuvedomuje potrebu pomôcť matke s výchovou a výživou maloletého dieťaťa, potrebu dieťaťa mať obidvoch rodičov, resp. či je vo vzťahu k tomu ľahostajný, súd nezistil. V každom prípade však postoj otca, ako rodiča je odsúdeniahodný. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 vo výške 3.059,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku. Nedoplatok vypočítal nasledovne: za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 otec by mal zaplatiť celkom výživné vo výške 4.130,- Eur (od 29.05.2017 do 31.05.2017 - 170:31x3=16,45, za 06 - 12/2017 - 170x7=1.190,- Eur, za 01-12/2018 - 170x12=2.040,- Eur, za 01 - 05/2019 - 170x5=850,- Eur, za obdobie od 01.06.2019 do 06.06.2019-170:30x6=33,99 Eur; spolu 16,45+1.190+2.040+850+33,99=4.130,- Eur). Na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vydaného súdom v tomto konaní sp. zn. 6P/39/2017-9 zo dňa 25.07.2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 25.08.2017 mal zaplatiť 1.071,28 Eur titulom výživného (08/2017 - 50:31x7=11,29 Eur, 09 - 12/2017 - 4x50=200,- Eur, 01 - 12/2018 - 50x12=600,- Eur, 01 - 05/2019 - 50x5=250,- Eur, od 01.06. do 06.06.2019 - 50:30x6=9,99 Eur; 11,29 Eur+200,- Eur+600,-Eur + 250,- Eur + 9,99 Eur = 1.071,- Eur). Celkom tak nedoplatok činí 4.130 - 1.071=3.059,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd rozhodol vo veci samej a bolo potrebné vypočítať i nedoplatok na výživnom, súd zrušil uznesenie sp. zn. 6P/39/2017-9 zo dňa 25.07.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/62/2017 zo dňa 24.11.2017. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa, a to proti výroku II. a III. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko určil neprimerane vysoké výživné na maloleté dieťa, vzhľadom na príjem otca mal.. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nezákonné a nespravodlivé. Výživné vo výške 170 Eur je pre neho neprijateľné a v žiadnom prípade s ním nemôže súhlasiť, súčasne nesúhlasí ani s výšku pravidelných mesačných splátok vo výške 100 Eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na maloleté dieťa, ktoré uvádzala matka mal., má zato, že tieto sú účelovo nadhodnotené, pričom súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou pravdivosti ňou uvádzaných výdavkov. Skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval výdavky tvrdené matkou za preukázané, je neakceptovateľná, nakoľko matka v konaní nepreukázala a relevantným spôsobom nezdokladovala ani jeden výdavok, ktorý v súvislosti s maloletým H. má. Pričom je potrebné uviesť, že vo vyjadreniach matky sú viaceré rozpory, ktoré v rámci konania pred súdom prvej inštancie neboli odstránené. Matka ďalej v konaní produkovala tvrdenia, že mesačne vynakladá 40 Eur na vitamíny pre maloletého H.. Tieto tvrdenia taktiež neboli v konaní preukázané. Relevantným
spôsobom nepreukázala o aké vitamíny ide, či ich predpisuje lekárka alebo ide o voľnopredajné vitamíny a taktiež nebola preukázaná ich cena. Napriek skutočnosti, že matka tieto tvrdenia nepreukázala, súd prvej inštancie pri rozhodovaní na tieto výdavky prihliadal, ba dokonca pri konečnom rozhodovaní počítal s výdavkom na lieky pre maloletého v sume 40 Eur mesačne. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď opäť v celom rozsahu uznal matkou tvrdené výdavky na plienky na maloletého H.. Matka na pojednávaní dňa 17.6.2019 produkovala tvrdenia, že mesačne spotrebuje 4-5 balíkov plienok v sume cca 50 Eur, avšak v konaní 9P/14/2016 pred OS Čadca produkovala tvrdenia, že mesačne minie 8 balíkov plienok v sume 103,84 Eur. V tomto prípade však opäť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvodnosť týchto výdavkov. Ďalej nie je zrejme či sú plienky maloletému predpisované lekárkou alebo nie. Nakoľko, ak by plienky boli predpisované lekárkou, tak by mali byť aspoň z časti hradené zdravotnou poisťovňou. Má zato, že na základe vyššie uvedených skutočnosti, súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. V tomto prípade súd prvej inštancie opomenul smerovanie dokazovanie k zisteniu reálnych pomerov maloletého H. vo vzťahu k jeho dôvodným potrebám, ako aj k reálnym zárobkovým pomerom otca mal.. Taktiež poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti je nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sume výživného vo výške 170 Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z príjmu otca vo výške 880 Eur, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti dosahuje prijem 480 Eur. Obdobný prijem dosahoval aj keď pracoval pre spoločnosť Ruger, s.r.o. Jeho prijem sa nezmenil po prestúpení do spoločnosti Ruger CZ, s.r.o., čo preukazujú aj výplatné pásky ním predložené. Čo sa týka názoru súdu, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné, ktoré bolo súdom prvej inštancie určené, zdôraznil, že jeho mesačný zárobok predstavuje cca 480 Eur, pričom bol nútený prácu pre spoločnosť RUGER, s.r.o. ukončiť a bolo mu ponúknuté miesto v českej spoločnosti RUGER CZ, s.r.o.. V tomto prípade nejde o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, ale nútené ukončenie, nakoľko zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer, a teda išlo o ukončenie práce z dôležitých dôvodov. Napriek tejto skutočnosti nezostal nečinný a bez príjmu, práve naopak, prácu si zabezpečil aj na území Českej republiky. Súd prvej inštancie nebral ohľad na skutočnosť, že býva v rodinnom dome a musí sa podieľať na všetkých nákladoch, ktoré sú spojené s chodom domácnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti je platenie výživného v sume 170 Eur mesačne pre neho natoľko zaťažujúce, že by nedokázal pokryť ani svoje základné životné potreby. Pokiaľ ide o výšku mesačných splátok v sume 100 Eur, tak uviedol, že takáto výška splátky je pre neho neprijateľná, priam likvidačná. Vzhľadom aj na jeho nízky prijem, je potrebné zohľadniť, že po uhradení bežného výživného a splátky za zameškané výživné, mu nezostane ani suma životného minima. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol neadekvátne k skutočným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca mal.. Rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko sa nezohľadnili všetky dôkazy, ktoré by viedli k správnemu zhodnoteniu a objasneniu skutkového stavu. V jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch je prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 90 Eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu mal. H. za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 sumou 90 Eur mesačne a vo výroku III. tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 je povinný splácať v mesačných splátkach po 10 Eur k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15. dňa každého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s odvolaním otca nesúhlasí. Má za to, že je v schopnostiach otca zabezpečiť si mesačne taký príjem, ktorý pokryje nielen jeho náklady na živobytie, ale i jeho maloletých detí. Navyše maloletý H. je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom. Navštevuje psychiatrickú, psychologickú, otorinolaryngologickú a imunoalergologickú ambulanciu. Z dôvodu úniku stolice si vyžaduje neustále plienkovanie, má znížený intelekt, intoleranciu na histamín a laktózu a oslabený imunitný systém. Z týchto zdravotných dôvodov bol začlenený do Špeciálnej materskej školy v Myjave, kde ho matka denne vodí. Nebolo možné umiestniť ho do bežného predškolského zariadenia v rámci bydliska matky. Matka má nepochybne vyššie náklady týkajúce sa starostlivosti o maloletého H. v porovnaní so zdravým dieťaťom v jeho veku. Výživné v sume 170 Eur/ mesačne na zdravotne znevýhodnené dieťa vo veku 6 rokov považuje za adekvátne. To, že otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie 2 rokov si zavinil sám, nakoľko sa opakovane nedostavoval na súdne pojednávania. Určiť splátky výživného na dlhé obdobie vôbec neplní účel, na ktorý bolo výživné určené, preto sa mu suma dlhujúceho výživného po 100 Eur/mesačne rozrátaná na 30 mesiacov zdá vyhovujúca
a je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu. 7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV., V., VI. a VII., odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 9. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 10. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 11. Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68 CMP a správne rozhodol, keď určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého Pavla za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019 sumou 170 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že od podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu, bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené, predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na čas od podania návrhu na úpravu práv a povinností k mal. do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov. Pokiaľ ide o výživu mal. dieťaťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zobral do úvahy jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako i vek mal. dieťaťa, jeho nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojené jeho zvýšené opodstatnené potreby. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloletému bol MUDr. Emíliou Činčulovou
- pedopsychiatričkou DFN Bratislava - Kramáre diagnostikovaný autizmus, navštevuje psychiatrickú, psychologickú, otorinolaryngologickú a imunoalergologickú ambulanciu. Z dôvodu úniku stolice si vyžaduje neustále plienkovanie, má znížený intelekt, intoleranciu na histamín a laktózu a oslabený imunitný systém. Z toho dôvodu má obmedzenie i v strave, teda jeho zdravotný stav si vyžaduje upraviť stravu a vylúčiť z nej potraviny obsahujúce histamín, čerstvé pečivo a väčšinu mliečnych výrobkov. Maloletý H. pravidelne užíva vitamínové prípravky s obsahom B vitamínu, probiotické kultúry, lieky od kŕčov tráviacej sústavy a spreje na rozšírenie priedušiek, nakoľko sa opakovane pri strese dusil. Teda bolo preukázané, že matka má nepochybne podstatne vyššie náklady týkajúce sa starostlivosti o maloletého H. v porovnaní so zdravým dieťaťom v jeho veku. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú námietku otca mal., že neboli riadne preukázané výdavky na maloletého, nakoľko matka v priebehu konania v dostatočnom rozsahu uviedla, resp. špecifikovala výdavky, ktoré jej v súvislosti so starostlivosťou o maloletého vznikajú. Ďalej bolo preukázané, že matka maloletého v období od januára do marca 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, v období od apríla do decembra 2017 vo výške 213,20 Eur, v období od januára do decembra 2018 vo výške 214,70 Eur, pričom v roku
2019 poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur, a rodičovský príspevok poberala do mesiaca júla 2019. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom R. T., ktorý je otcom R. H., nar. XX.XX.XXXX a ďalej má vyživovaciu povinnosť k A. A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú otec na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 3P/66/2011-35 z 19.04.2012 platí výživné vo výške 50 Eur mesačne. Naproti tomu u otca, ktorý deklaroval iba príjem vo výške minimálnej mzdy bolo zistené, že od apríla 2017 do marca 2018 dosiahol v spoločnosti RUGER s.r.o. Turzovka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 350,34 Eur, avšak i diéty priemerne mesačne vo výške 13.680,- Kč. Do mesiaca júl 2018 pracoval stále v spoločnosti RUGER spol. s r.o. Turzovka. Za obdobie od júla 2018 dosiahol v spoločnosti RUGER CZ s.r.o. priemernú mesačnú mzdu vo výške 13.176,- Kč, za obdobie od januára do apríla 2019 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 14.625,50 Eur. Svoje tvrdenie, že na území Slovenskej republiky nemali pre neho pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike, preukázané nebolo. Teda čo sa týka námietky otca mal., že nie je v jeho schopnostiach plniť si výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 170 Eur mesačne, z dôvodu, že jeho mesačný zárobok predstavuje cca 480 Eur a prácu pre spoločnosť RUGER, s.r.o. bol nútený ukončiť, pričom mu bolo ponúknuté miesto v českej spoločnosti RUGER CZ, s.r.o., odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie otca, že v zamestnaní na území Slovenskej republiky pre otca nemali pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike, pričom ani v odvolacom konaní nebolo otcom preukázané, že došlo k nútenému ukončeniu pracovného pomeru z dôležitých dôvodov ako je zánik predchádzajúceho zamestnania. Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie správne v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v zamestnaní pre spoločnosť RUGER, s.r.o. Turzovka, kde spolu s diétami po prepočte na menu euro tento činil 880 Eur mesačne. Ďalej bolo preukázané, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, a rovnako nebolo u neho preukázané, že by mal zvýšené výdavky. S poukazom na reálne možnosti matky a otca a s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom k jeho zdravotnému stavu veľmi vysoké, súd prvej inštancie správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- Eur mesačne, a to za obdobie od 29.05.2017 do 06.06.2019, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu, ani táto výška vyživovacej povinnosti nemôže zabezpečiť všetky potreby maloletého dieťaťa a v danom prípade ani nevyváži osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, nakoľko otec maloletého dieťaťa dlhodobo neprejavuje záujem o dieťa, nestretáva sa s ním, nekomunikuje s ním, nezaujíma sa o neho žiadnym spôsobom. Z jeho prístupu je možno konštatovať výslovnú ľahostajnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, nakoľko matke mal. s výchovou a výživou maloletého dieťaťa nepomáha, teda tento postoj otca, ako rodiča je odsúdeniahodný. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletý Pavol je odkázaný svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jeho matka, nie je schopná sama hradiť všetky jeho preukázané výdavky. Obrana otca mal. detí, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške, sa teda odvolaciemu súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby zmenil zamestnanie a zabezpečil si tak aj vyšší príjem. Odvolací súd je preto toho názoru, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa, aby si našiel lepšie platenú prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť súdom určené výživné. Vzhľadom na vyššie uvedená súd prvej inštancie teda správne určil výživné otcovi od podania návrhu na súd od 29.05.2017 do právoplatnosti rozvodu manželstva do 06.06.2019 (rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.06.2019), sumou 170 Eur mesačne. Za správny považoval odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Odvolací súd rovnako námietku otca uvádzanú v odvolaní, že výška mesačných splátok v sume 100 Eur je pre neho neprijateľná, priam likvidačná, nepovažoval za dôvodnú, nakoľko skutočnosť, že otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie 2 rokov si zavinil sám, nakoľko sa opakovane nedostavoval na súdne pojednávania, pričom určiť splátky výživného na dlhé obdobie vôbec neplní účel, na ktorý bolo výživné určené, preto suma dlhujúceho výživného po 100 Eur/mesačne rozrátaná na 30 mesiacov je v záujme maloletého dieťaťa. 13. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky otca mal. uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.