Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-56-2019.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojteková vo veci navrhovateľa ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, U., t. č. B. V. XX, O., a osoby oprávnenej na výživné: H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, U., toho času na neznámom mieste, o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa na osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa 22.07.2013 vo výške 100,- eur mesačne a to s účinnosťou od 01.10.2019.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2019 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, pričom poukázal na to, že na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa 22.07.2013 má voči toho času už plnoletému dieťaťu stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne. Uviedol, že plnoleté dieťa v roku 2018 ukončila povinnú 10-ročnú školskú dochádzku a od tej doby sa živí brigádami, pričom podľa jeho názoru je schopná sa sama živiť.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné, ktorá doručenie predvolania mala vykázané postupom podľa ustanovenia § 111 ods. 3 CSP, resp. § 116 ods. 2 CSP.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2018, rodným listom maloletého dieťaťa navrhovateľa, pripojenými spismi tunajšieho súdu, sp. zn. XXP/XX/XXXX a XXP/ XX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.7.2013, právoplatným dňa 2.8.2013 bolo manželstvo rodičov toho času už plnoletého dieťaťa rozvedené, toho času už plnoleté dieťa bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že vyživovacia povinností navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné bola určená tak, že otec je povinný prispievať na výživu toho času už plnoletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne. Osoba oprávnená na výživné nadobudla plnoletosť dňa 13.9.2019, z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že bola niekoľkokrát zamestnaná u zamestnávateľa Pro-Temp spol. s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 13, Bratislava, toho času nezamestnaná, bez evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, resp. poberateľ dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na dieťa, či iných štátnych dávok/ prídavkov, resp. príspevkov.
5. Navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 5.3.2020 pridržiaval návrhu zo dňa 4.10.2019, uviedol, že podľa jeho vedomostí už plnoletá dcéra neštuduje, je samostatná a schopná sa sama živiť, pričom nemal vedomosť o tom, či pracuje, keďže spolu nie sú v kontakte, naposledy boli v kontakte v decembri 2018, kedy mu dcéra napísala, že keď zaplatí dlžné výživné, doručí mi potvrdenie o návšteve školy. Poukázal na to, že v minulosti mal titulom výživného vyčíslený dlh, nakoľko si vyživovaciu povinnosť neplnil, v dôsledku čoho mu bol uložený podmienečný trest 8 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. V čase trestného konania bol dlh vo výške cca 3.200,- Eur, ktorý splácal spolu s bežným výživným na adresu matky toho času už plnoletého dieťaťa na P.O. Box Bratislava, nakoľko dcéra mu nedala číslo účtu. Naposledy uhradil výživné v januári 2020, pričom uviedol, že dlh ešte predstavuje sumu cca 2000,- Eur. Navrhol, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť od 1.10.2019, t. j. odo dňa prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh.
6. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967).
13. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.
14. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u oprávnenej na výživné nastala taká zmena skutočností, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Keďže oprávnená bola v konaní pasívna a sama neprodukovala žiadne dôkazy, nepreberala súdne zásielky, nestavila sa na pojednávanie, súd si sám zistil, že v roku 2019 bola niekoľkokrát zamestnaná v spoločnosti Pro-Temp spol. s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 13, Bratislava, pričom toho času je dobrovoľne nezamestnaná, bez evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, resp. poberateľ dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na dieťa, či iných štátnych dávok/prídavkov, resp. príspevkov. Súd mal na základe uvedeného za preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére boli v danom prípade splnené. Oprávnená nekomunikuje s navrhovateľom, neinformuje ho o dôležitých skutočnostiach potrebných pre posúdenie ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti, preto trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné zrušil.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie navrhovateľa, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie osoby oprávnenej na výživné v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).