Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-10-2020.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Subarea
5C/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcu: Mesto Martin, so sídlom Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, proti žalovanej: Z. U., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XXXX/X, XXX XX Č., zastúpenej procesným opatrovníkom: W. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Martin, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností pre okres Martin, v katastrálnom území W., na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemkom na parc. č. KN-E 537, záhrada o výmere 365m2 a pozemkom na parc. č. KN-E 538, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 678m2.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Dňa 25.11.2019 bolo žalobcovi doručené uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci ČVS: ORP-220/2- VYS-CA-2019 zo dňa 16.10.2019, vo veci trestného stíhania voči žalovanej, nakoľko dňa 30.11.2018 žalovaná predložila Okresnému úradu Martin, katastrálnemu odboru notársku zápisnicu (osvedčenie vyhlásenia o vydržaní) sp. zn. N: 405/2018, NZ: 45174/2018, NCRls: 45844/2018 spísanú dňa 27.11.2018, spolu so žiadosťou o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, ktorými deklarovala, že splnila podmienky vydržania, a že sa stala výlučnou vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností, pričom ale uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Následne Okresný úrad Martin, katastrálny odbor na základe predložených písomností zapísal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú. Žalovaná predložila na Okresný úrad Martin, katastrálny odbor doklady s nepravdivými údajmi, s úmyslom uviesť pracovníka Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru do omylu, a to za účelom vykonania neoprávneného zápisu vkladu do katastra nehnuteľností, v snahe obohatiť sa na škodu na majetku nestotožnených vlastníkov celkovo vo výške 104 300,- eur. Trestné stíhanie voči žalovanej bolo predmetným uznesením ČVS: ORP-220/2-VYS-CA-2019 zo dňa 16.10.2019 zastavené, nakoľko žalovaná v čase spisovania notárskej zápisnice sp. zn. N: 405/2018, NZ: 45174/2018, NCRls: 45844/2018 konala v duševnej poruche, ktorá ju v tom čase robila na uvedený právny úkon nespôsobilou, a teda žalovaná nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Žalobca naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že dňa 30.07.2018 podal na Slovenský pozemkový fond žiadosť o majetkovoprávne vyporiadanie predmetných pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nakoľko ide o pozemky, ktoré sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalobcu. Nakoľko však došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na žalovanú, ďalšie rokovanie vo veci uvedenej žiadosti, ako aj celkovo možnosť žalobcu sa majetkovo vyporiadať so Slovenským pozemkovým fondom je znemožnená. Žalobca má za to, že
za súčasného stavu môže žalovaná s predmetnými nehnuteľnosťami voľne disponovať, zaťažiť ich ťarchami, previesť na inú osobu, a to aj napriek skutočnosti, že išlo o neoprávnené nadobudnutie vlastníckeho práva, na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
3. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil súdu výpis z listu vlastníctva č. 7375, notársku zápisnicu sp. zn. N: 405/2018, NZ: 45174/2018, NCRls: 45844/2018 spísanú dňa 27.11.2018 na notárskom úrade notára PhDr. et PhDr. JUDr. Ladislava Kupku, PhD., LLM, oznámenie Slovenského pozemkového fondu k majetkovoprávnemu vyporiadaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Martin zo dňa 30.01.2019 a uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci ČVS: ORP-220/2- VYS-CA-2019 zo dňa 16.10.2019.
4. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Civilného sporového poriadku takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.
12. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia
alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
13. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj všetkých pripojených dôkazov má súd za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou stranou pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnom konaní. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ak by došlo zo strany žalovanej k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, došlo by k bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu. Skutočnosť, že žalobca mal so Slovenským pozemkovým fondom, ako predchádzajúcim vlastníkom predmetných nehnuteľností, začaté rokovania o ich odkúpení, pričom toto odkúpenie od Slovenského pozemkového fondu bolo z dôvodu prevodu vlastníckeho práva na žalovanú znemožnené, nespôsobilo žalobcovi bezprostredné ohrozenie práv a oprávnených záujmov, resp. bezprostredne hroziacu ujmu na právach a oprávnených záujmoch. Zo samotného rokovania ešte nemožno dedukovať, že by ku kúpe/predaju predmetných pozemkov aj v skutočnosti došlo, pričom žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, preukazujúci, že by Slovenský pozemkový fond v budúcnosti predmetné pozemky žalobcovi mal predať. Za podstatnú skutočnosť súd považuje aj to, že tak ako žalobca rokoval o odkúpení sporných pozemkov so Slovenským pozemkovým fondom, môže rokovať aj s ktorýmkoľvek iným vlastníkom predmetných pozemkov.
14. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vyplývajúcich z ďalších listinných dôkazov, majúc pritom na zreteli zmysel neodkladných opatrení, dospel k záveru, že v danom prípade žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, a to skutočnosťou, že právam žalobcu hrozí zo strany žalovanej bezprostredné nebezpečenstvo ujmy a preto je potrebné poskytnúť mu dočasnú ochranu jeho práv, spočívajúcu v uložení zákazu žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 odôvodnenia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
18. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda v zmysle vyššie citovaných ustanovení jej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko ale súd zo súdneho spisu vznik trov konania žalovanej v priebehu konania nemal preukázaný, nárok na ich náhradu jej nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.