Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) , o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.11.2018 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2020 takto

rozhodol:

Podľa , , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe sa

obžalovaný W. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Q., H. XXX/XX, okres Dunajská Streda,

u z n á v a v i n n ý m , ž e v presne nezistenom čase dňa 21.10.2016 v Bratislave, v Petržalke, na Antolskej ulici si od nestotožnenej osoby kúpou bez povolenia zadovážil 1 ks mikroténový sáčok, ktorý obsahoval konope (marihuanu) s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 11-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy s tým, že hodnota konope (marihuany) o hmotnosti 5234 mg ( 5,234 g) na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje sumu najmenej 52,34 Eur, pričom podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok, následne tie neoprávnene prechovával u seba až do dňa 21.10.2016 do 21.56 hod., kedy v meste Q., bola u neho na základe príkazu vykonaná osobná prehliadka, počas ktorej bola u neho nájdená vyššie uvedená vec, ktorú mal ukrytú v spodnom prádle a následne bola táto vec zaistená,

t e d a

- neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku ,

č í m s p á c h a l

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4(štyri) mesiace.

Podľa sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa , súd obžalovanému ukladá aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného W. Q. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) , na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 21.10.2016 v Bratislave, v Petržalke, na Antolskej ulici si od nestotožnenej osoby kúpou bez povolenia zadovážil 1 ks mikroténový sáčok, ktorý obsahoval konope (marihuanu) s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 17 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok, následne tie neoprávnene prechovával u seba až do dňa 21.10.2016 do 21.56 hod., kedy v meste Q., bola u neho na základe príkazu vykonaná osobná prehliadka, počas ktorej bola u neho nájdená vyššie uvedená vec, ktorú mal ukrytú v spodnom prádle a následne bola táto vec zaistená.

Za tento trestný čin uložil okresný súd obžalovanému podľa s použitím , a nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením pre jeho výkon v zmysle Trestného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa okresný súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 147-150 spisu.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný na hlavných pojednávaniach v podstate nepopieral spáchanie žalovaného skutku, priznával sa, že uvedenú dávku účinnej látky sám si zadovážil a prechovával u seba až do dňa 21.10.2016, kedy boli v meste Q. zastavení a po vykonaní osobnej prehliadky sám dobrovoľne vydal nájdenú drogu, k čomu ho nikto nenútil, avšak namietal určenú dávku drogy, z ktorého dôvodu žiadal k veci vypočuť znalca, ktorý by určil minimálnu dávku potreby drogy pre neho. Okresný súd v predmetnej veci vypočul aj družku obžalovaného (svedkyňu V. K.), ktorá taktiež potvrdila uvedené okolnosti, ktoré udával samotný obžalovaný, keďže sa vyjadrila v tom smere, že je pravdou, že u obžalovaného boli nájdené psychotropné látky a to konkrétne marihuana, túto látku zadovážil obžalovaný, ale bola určená pre nich obidvoch, bola prítomná pri nájdení uvedenej látky, obžalovaný ju mal v trenkách a vydal ju dobrovoľne a taktiež vedela o tom, čo u seba prechováva obžalovaný, pričom túto látku obžalovaný získal v Bratislave v Petržalke na Antolskej ulici a uvádzala zhodne ako obžalovaný, že z nájdeného množstva drogy oni by mali oveľa menej dávok ako je to uvedené v skutku. Okresný súd za účelom potvrdenia obhajoby obžalovaného v predmetnej veci vypočul aj znalca MUDr. Mária Straku, ktorý ako znalec z odboru psychiatria na otázku či vie určiť špeciálne na obžalovaného jednotlivú dávku drogy uviedol, že on ako lekár psychiater neurčuje žiadne dávky, ale existuje smernica KEU PZ, ktorá sa raz za čas mení a množstvo jednorázovej dávky má určitý rozsah a ohľadne marihuany je to od 10 do 20 mg v jednej dávke, čo zodpovedá aj tomu, ako to bolo stanovené a jednoznačne ďalej uviedol, že on dávku nestanovuje. Okresný súd ďalej vo veci vypočul ako svedka aj Mjr. Ing. W. N. na čl. 120, ktorý na otázku obhajcu obžalovaného jednoznačne uviedol, že oni neurčovali v prípravnom konaní v rámci Expertízneho ústavu obvykle jednorázovú dávku pre konkrétneho užívateľa, ale určovali bežnú jednotlivú dávku drogy všeobecne pre väčšinu užívateľov, keďže nepoznajú konkrétneho užívateľa a preto sa nevedia vyjadriť, aká je jeho konkrétna jednorázová dávka a oni neurčujú v znaleckom posudku špeciálne množstvo dávok pre konkrétneho užívateľa.

Na základe týchto okolností okresný súd následne so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal listinné dôkazy z prípravného konania a to znalecké posudky z Expertízneho ústavu na čl. 10-12

a z odboru psychiatrie na čl. 16-26, ako aj ďalšie listinné dôkazy - príkaz na prehliadku a zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov, príkaz a zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadke, fotodokumentáciu, hlásenie o použití služobného psa a žiadosť o stanovenie hodnoty drogy a odpoveď, z ktorých listinných dôkazov súd mal preukázané na čl. 12, že bolo zadržané od obžalovaného sušené konope s hmotnosťou 5234 mg a s priemernou koncentráciou 9,8 % hmotnostných THC obsahujúce 513 mg THC a rastlina rodu Cannabis v zmysle je zaradené do I. skupiny omamných látok ako aj účinná látka Tetrahydrokanabinol je taktiež zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Uvedené a predložené konope považuje expertízny ústav za 17 - 51 bežný jednotlivých dávok drogy, pričom pri posudzovaní počtu bežných jednotlivých dávok sušenej konope vychádzali z obsahu účinnej látky THC, pričom expertízny ústav v súčasnosti považuje za bežnú jednotlivú dávku 10 - 30 mg THC. Expertízny ústav neurčuje množstvo obvykle jednorázovej dávky drogy pre konkrétneho užívateľa. U obžalovaného bola skúmaním na stere rúk zistená prítomnosť stôp metamfetaínu a kokaínu.

Zo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku okresný súd zistil, že obžalovaný je psychicky závislý na kanabinoidoch, z hľadiska psychiatrického je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v čase spáchania skutku zachovalé a prítomné v celom rozsahu. Doporučil u obžalovaného nariadiť ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.

Okresný súd z ďalších listinných dôkazov na čl. 40-66 mal za preukázané, že na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a osobnú prehliadku, ako boli nájdené a u koho zaistené drogy. Na toto poukázali aj zápisnice o prehliadke tela obžalovaného ako aj jeho družky.

Okresný súd po vyhodnotení pripojenej fotodokumentácie z prípravného konania ako aj pachových stôp na čl. 67 a stanovenie hodnoty nájdených drog na čl. 68 mal po objektívnej ako aj subjektívnej stránke preukázanú skutkovú podstatu zločinu podľa , , keďže obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku. Subjektom uvedeného trestného činu, teda páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva najmä v aktívnom konaní páchateľa. Toto konanie musí byť neoprávnené a spočíva aj v prechovávaní aj v kúpe. Na základe uvedených okolností následne prvostupňový súd uznal vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pritom neprijal obhajobu obžalovaného ohľadne určenia jednotlivých dávok aj s poukazom na závery znaleckého posudku Expertízneho ústavu, ale aj výpoveď svedka Ing. N..

Pri výmere výšky a druhu trestu súd sa riadil ustanoveným a nasl. a po zvážení najmä osoby páchateľa, ktorý sa sústavne dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúci uložený podmienečný trest odňatia slobody nemal na neho dostatočný prevýchovný účinok, resp. skúšobná doba podmienečného prepustenia nemala na neho dostatočný prevýchovný účinok, po vyhodnotení stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to priznania sa obžalovaného a na druhej strane, že už bol pre trestný čin odsúdený, dospel k záveru, že účel trestu v riešenom prípade možno dosiahnuť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby za súčasného zaradenie pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch bol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou s poukazom na preukázanú závislosť na kanabinoidoch.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný W. Q. proti výroku o vine a treste, ako i prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré obaja odvolatelia následne aj náležite písomne odôvodnili.

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcov (na č.l. 154-156 a č.l. 202-208) uviedol, že nepopiera, že si zaistené omamné látky zakúpil pre vlastnú potrebu, avšak zaistené množstvo predstavuje pre neho ako pravidelného, ťažko závislého užívateľa drog menej jednotlivých dávok. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je tiež zrejmé, že uvedené množstvo marihuany s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC zodpovedá maximálne 10-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy a preto je potrebné jeho konanie kvalifikovať v súlade s ustanovením § 171

ods. 2 písm. c) . Okresný súd sa tiež nevysporiadal s výpoveďou svedkyne V. K., ktorá uviedla, že predmetná marihuana mala byť určená pre oboch a teda mala patriť viacerým osobám, čo by pri vyššie uvedenom výpočte predstavovalo 5 dávok pre každého. Ďalej uviedol, že po spáchaní skutku si vstúpil do svedomia, začal abstinovať a dobrovoľne absolvoval liečbu závislosti v Centre pre liečbu drogovo závislých na Hraničnej 2 v Bratislave od 29.05.2018 do 10.12.2018, o čom priložil fotokópiu preukazu pacienta. Je toho názoru, že vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti (keďže sa od začiatku priznával, svoje konanie oľutoval a vykonal kroky smerujúce k náprave), je postačujúci alternatívny trest v podobe podmienečného trestu odňatia slobody a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste zrušil a vo veci sám rozhodol o prekvalifikácii predmetného skutku a o uložení miernejšieho, príp. alternatívneho trestu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 152-153) poukázala na to, že jej odvolanie smeruje voči výroku o treste v neprospech obžalovaného, nakoľko považuje uložený trest odňatia slobody pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. s poukazom na § 38 ods.2 Tr. zák., uložený obžalovaného na samej spodnej hranici trestnej sadzby za nezákonný, nakoľko obžalovanému vzhľadom na jeho iba čiastočne priznávajúcu výpoveď, keď spochybňoval množstvo zaistených drog a na to nadväzujúcu právnu kvalifikáciu, mu nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. S poukazom aj na ustálenú judikatúru súdov SR (napr. R 15/2015) preto navrhla, aby odvolací súd pri nezmenenej právnej kvalifikácii zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol v súlade s ustanovením § 172 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.4 a § 37 písm. m) Tr. zák. o uložení trestu odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby minimálne vo výmere 5 rokov a 4 mesiace.

Konanie pred odvolacím súdom:

Odvolací súd verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného W. Q. a len v prítomnosti obhajcu obžalovaného a zástupcu krajskej prokuratúry, pretože obžalovaný predvolanie na verejné zasadnutie riadne prevzal dňa 23.01.2020, no zároveň osobitným písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu prostredníctvom obhajcu požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti a preto boli splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup odvolacieho súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považuje v napadnutej časti za nezákonný a preto je potrebné s poukazom na písomne prezentované dôvody odvolania ohľadom nesprávnej kvalifikácie predmetného činu a na to nadväzujúce nezákonné ukladanie trestu, aby o vine a treste rozhodoval odvolací súd sám.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na odvolacích dôvodoch okresnej prokurátorky a navrhol mu v celom rozsahu vyhovieť za súčasného zamietnutia odvolania obžalovaného pre jeho nedôvodnosť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa odsek l , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné čiastočne a odvolanie okresnej prokurátorky je plne dôvodné a preto musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a sám vo veci rozhodnúť v zmysle z nasledujúcich dôvodov.

K výroku o vine:

Odvolací súd vidí pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o vine predovšetkým pri ustálených skutkových záveroch, a to najmä s ohľadom na rozsah predmetného skutku obžalovaného, ktorý aj napriek prezentovaným dôvodom na strane obhajoby a s poukazom na ustálenú judikatúru, súd prvého stupňa na rozdiel od obžaloby skutok neupravil, a to aj v rozpore s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, keď dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru odvolacieho súdu potvrdzuje skutkové závery takým spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej časti tohto (odvolacieho) rozsudku.

Odvolací súd z hľadiska odôvodnenia prvostupňového súdu v zásadných smeroch nemal pochybnosti o vine obžalovaného W. Q. ( ktorý sa čiastočne priznal k spáchanému trestnému činu, a jeho priebeh aj podrobne popísal), a to už z vykonaného dokazovania po podaní obžaloby a hlavného pojednávania. Je však zrejmé, že dôkazy, ktoré mohli byť vo veci vykonané, vykonané neboli, a to napriek návrhom procesných strán, resp. neboli vykonané takým spôsobom, ako to prezentuje okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na str. 3 uviedol, že v súlade s mimo iného oboznámil aj hodnotu zaistených drog ( na č.l. 68), hoci zo zápisnice v hlavného pojednávania takáto skutočnosť nevyplýva, čo odvolací súd napravil tým, že v súlade s ods. ods.5 a Tr. por,. tento dôkaz vykonal sám, nakoľko je nevyhnutným pre správne ustálenie skutkového stavu.

Na druhej strane je pravdou, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyvinul snahu o hodnotenie dôkazov v súlade s ust. a aj pri písomnom vyhotovení rozsudku, so zreteľom na nevyhnutnosť náležitostí písomného vyhotovenia rozsudku, vysvetliť procesným stranám jeho myšlienkové pochody pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne a potom aj z vysporiadania sa s obhajobou obžalovaného, resp. s tvrdeniami obžaloby jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, aby tak bol zrozumiteľný dôvod rozhodnutia o každom výroku vo výrokovej časti rozsudku aspoň čiastočne.

Treba však v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť, že vyhodnotenie dôkaznej situácie z pohľadu hodnotenia rozsahu predmetného skutku, prvostupňový súd vykonal nezákonným a nesprávnym postupom pri ustálení rozsahu spáchanej trestnej činnosti z hľadiska jej prepočtu na obvyklé jednorázové dávky a tiež s poukazom na absenciu vyjadrenia hodnoty drogy zadováženej obžalovaným dňa 21.10.2016.

V danej súvislosti a aj s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného má odvolací súd za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru NS SR a uviesť nasledovné:

Najvyšší súd v uznesení pod sp. zn. , zo 16. decembra 2014 (R 87/2015) a následne i vo svojom uznesení pod sp. zn. zo dňa 26. júla 2017 vyslovil, že : „Obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle , sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer“ (R 87/2015 - I).

Už len z vyššie uvedeného je zrejmé, že metodika výpočtu obvykle jednorazovej dávky používaná v KEÚ (subjektívne kritérium) nezodpovedá zmyslu a podstate v ustanoveniach , a .

V súlade s R 87/2015 sa k spôsobu určenia obvykle jednorazovej dávky a k výkladu tohto právneho pojmu vyjadril aj Krajský súd v Žiline v uznesení, sp. zn. , z 20. septembra 2011, ktorý svoje právne úvahy „zhmotnil“ v nasledujúcej právnej vete : „Obvykle jednorazovú dávku konopy - marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušené materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy.“ S ohľadom na význam správneho a predpokladanie i konečného vyriešenia spôsobu určovania obvykle jednorazovej dávky považoval najvyšší súd za potrebné podrobne poukázať na úvahy, ktoré Krajský súd v Žiline viedli k vysloveniu právnej vety (bez toho, aby ich sám prezentoval ako jeho vlastné a preto z označeného uznesenia Krajského súdu v Žiline cituje: „K tejto štandardne používanej metodike KEÚ pri určovaní počtu obvyklých jednorazových dávok konopy - marihuany nadriadený súd uvádza, že ju nepovažuje za tú najobjektívnejšiu. V tomto smere si treba uvedomiť, že údaj o samotnej koncentrácii THC nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa známy, nakoľko koncentrácia a obsah THC, ako najdôležitejšej účinnej látky konope, ktorá zodpovedá za psychoaktívne účinky, sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Pre bežného konzumenta údaje o množstve THC nebývajú spravidla k dispozícii. Inak povedané, KEÚ pri výpočte obvykle jednorazovej dávky marihuany vychádza z koncentrácie THC. Ten, kto marihuanu vypestuje, predáva, kupuje (resp. inak zadovažuje) či konzumuje však obsah jej THC nepozná. Je veľmi nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii plynovú chromatografiu a na základe stanoveného obsahu THC rozdelil zadováženú

marihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok stanovených KEÚ (najvyšší súd dopĺňa, že obvinený by zároveň musel poznať aj závislosť konkrétneho konzumenta aby obvykle jednorazovú dávku pripravil presne pre neho). Každý však pozná váhové množstvo konope - marihuany a konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná cigareta obsahuje priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konopy. Počet obvykle jednorazovej dávky konopy

- marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy, a nie od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového množstva), je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu), a nie podľa jej koncentrácie účinnej látky THC v nej obsiahnutej. Krajský súd zdôrazňuje, že z hľadiska subjektívneho pohľadu tak dealera, ako i kupujúceho (či inak zadovažujúceho si túto drogu) a konzumenta tejto drogy je vždy obvykle jednorazová dávka vyjadrená len hmotnostne, a nie podľa obsahu účinnej látky THC ovplyvňujúcej kvalitu a účinok tejto drogy.

Nemožno opomenúť, že stíhaný trestný čin (prečin) si vyžaduje z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku všetkým zložkám protiprávneho konania. Preukázať úmysel konzumenta sušenej konopy - marihuany zabezpečiť si dávku sušenej konopy - marihuany s konkrétnou percentuálnou koncentráciou THC a podľa tejto si pripraviť počet dávok by mal každý orgán činný v trestnom konaní a súd prinajmenšom obtiažne. Pri takejto kvantifikácii obvykle jednorazových dávok marihuany musia byť v trestnom konaní po odbornom zistení, že zaistený sušený rastlinný materiál je rodu Cannabis - konopa, ďalej odborne - znalecky dokazované len nasledovné skutočnosti: - koncentrácia účinnej látky THC v sušenej rastlinnej hmote konopy, aby bolo zrejmé, či zaistený sušený rastlinný materiál konopy možno považovať za psychotropnú látku, ktorá by bola schopná ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 20.05.2004), hodnota - cena zaistenej marihuany, za ktorú sa táto droga predáva v čase a na mieste činu „na ulici.“ Najvyšší súd považoval vyššie uvedené závery krajského súdu za správne a preto si ich osvojil.

Napokon svoje úvahy najvyšší súd zosumarizoval a uviedol, že obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle sa rozumie dávka drogy, ktorá sa bežne konzumuje pri jednom použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej (kupovanej) na jedno použitie. Takto určená obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať minimálne také množstvo účinnej látky, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca či už v zmysle útlmu alebo excitácie. Pojem „obvykle“ nemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu konzumentovi drogy, ale všeobecne vo vzťahu ku konkrétnej droge. Skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí obvykle jednorazovú dávku na použitie je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle druhá veta nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v postavení znaleckého ústavu. Riešenie právnych otázok a vyslovovanie právnych záverov patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu. V zmysle je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle jednorazová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú látku v zmysle . Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu stíhaného prečinu, nie však preto, že prechovával menšie množstvo drogy, aké zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke na použitie. S ohľadom na uvedené dovolací súd nad rámec nevyhnutého v predmetnej veci uvádza. Z ustanovenia vyplýva, že prechovávaním drogy pre vlastnú potrebu je neoprávnená držba drogy v takom množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky (to znamená trom obvykle jednorazovým dávkam a menej, nie však viac). Pokiaľ obvinený prechováva napr. 3,76 obvykle jednorazovej dávky sušiny rastliny rodu Cannabis má tak v držbe drogu už vo väčšom rozsahu v zmysle , podľa ktorého prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Množstvo

drogy v neoprávnenej držbe je v citovanom zákonnom ustanovení ohraničené len hornou hranicou - najviac desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky, pričom spodnú hranicu logicky určuje ustanovenie . Preto neoprávnená držba drogy v akomkoľvek množstve presahujúcom trojnásobok obvykle jednorazovej dávky spadá do kategórie podľa - vo väčšom rozsahu.

Rovnako z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy nemožno aplikovať subjektívne kritérium (pozn. určovať jednorazovú dávku podľa reálnej potreby a spotreby drogy individuálnym konzumentom - obvineným), pretože takýto mechanizmus určovania počtu dávok nezohľadňuje rovnaký zákonný postup ku ktorémukoľvek páchateľovi trestného činu podľa . Predovšetkým ale najvyšší súd v spomenutom rozhodnutí explicitne vyjadril nesprávnosť určovania obvykle jednorazovej dávky prostredníctvom účinnej látky v droge, nakoľko pre bežného konzumenta nie sú údaje o množstve účinnej látky v droge spravidla k dispozícii. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy je preto vždy nutné postupovať podľa hmotnostného kritéria, a nie podľa obsahu účinnej látky ovplyvňujúcej kvalitu a účinok drogy. Napokon sa v citovanom uznesení najvyšší súd zaoberal aj otázkou správnosti premisy vyslovenej Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. , že: „Za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení , . Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či mal páchateľ prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero častí.“ Najvyšší súd si uvedenú právnu vetu bez výhrad osvojil.

Spôsobom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy sa najvyšší súd zaoberal aj v rozsudku sp.zn. , v ktorom konštatoval, že „ustanovenie hovorí o prechovávaní omamnej a psychotropnej látky a nie o prechovávaní účinnej látky v omamnej, či psychotropnej látke“.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené úvahy ( s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a s poukazom aj na odvolacie námietky obžalovaného na ne v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje) je potrebné aplikovať aj na prejednávaný prípad.

Zo znaleckého posudku vypracovanom KEÚ PZ BA č. PPZ-KEU-BA-EXP-2016/14391 vyplýva, že mikroténový sáčok, ktorý im bol predložený ( a ktorý bol zaistený obžalovanému) obsahoval konope (marihuanu) s hmotnosťou 5234 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostných, obsahujúce 513 mg THC.

Podľa vyššie popísaného spôsobu určovania počtu obvykle jednorazových dávok obžalovaným prechovávané množstvo marihuany zodpovedalo potom nie najmenej 17-im (ako uvádza obžaloba a znalecký posudok), ani nie 10-im (ako namieta obžalovaný), ale najmenej 11-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy s tým, že hodnota konope (marihuany) o hmotnosti 5234 mg (5,234 g) na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje sumu najmenej 52,34 Eur.

Rozsahom činu je nutné totižto rozumieť hodnotu „drogy“. Keďže skutková podstata trestného činu podľa § 172 Tr. zák. je tzv. „dílerskou skutkovou podstatou“, automaticky sa predpokladá, že páchateľ s látkou nakladal spôsobom vyjadreným v písm. a) až d) ods. 1 vždy na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám. Z uvedeného dôvodu kvantifikácia rozsahu činu má zodpovedať hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom (konzumentom). Vzhľadom teda na skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172 Tr. zák. a jeho povahu, kedy sa automaticky predpokladá predaj a distribúcia ďalším osobám, je hodnotu drogy potrebné vyčísliť vždy a to i v prípade, že táto nedosahuje hodnotu podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák.

Z odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky ( č. l. 69, 201) oboznámeného na verejnom zasadnutí postupom podľa a mal odvolací súd za preukázané, že hodnota 1 gramu psychotropnej látky marihuany (konope) v 4. štvrťroku 2016 v trnavskom kraji (kde bola obžalovanému látka zaistená) bola od 10 eur do 15 eur a teda zaistené množstvo marihuany bolo

možné predať najmenej za sumu 52,34 eur ( to je 10 eur cena za 1 gram marihuany x zaistené množstvo marihuany v prejednávanej veci 5,234 g sa rovná 52,34 eur).

K vykonanej úprave skutkovej vety odvolací súd uvádza, že v skutkovej vete obžaloby podanej pre trestný čin podľa § 172 Tr. zák. nie je síce potrebné uvádzať počet obvyklých jednorazových dávok presahujúcich počet 10, keď pojem obvykle jednorazová dávka ako právny pojem je objektívnym znakom skutkovej podstaty výlučne iba trestného činu podľa § 171 Tr. zák. s poukazom na § 135 Tr. zák, no odvolací súd ponechal výpočet množstva zaistenej psychotropnej látky (modifikovaný v zmysle ustálenej judikatúry NS SR) po modifikácii výroku o vine v jej skutkovej časti z dôvodu, že v danom prípade išlo o hraničné určenie množstva zaistenej drogy a na to nadväzujúcu ustálenú právnu kvalifikáciu zodpovedajúcej kvalifikačným znakom zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) , nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku vo väčšom množstve ako 10 obvykle jednorazových dávok (v danom prípade najmenej 11 dávok) v zodpovedajúcej hodnote na čiernom trhu vo výške najmenej 52,34 Eur.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že z výpovede svedkyne V. K. vyplýva, že časť drogy bola zaobstaraná obžalovaným pre ňu, nakoľko už takéto konanie samé o sebe ( bez ohľadu na množstvo zaistených psychotropných látok) napĺňa skutkovú podstatu v zmysle § 172 ods.1 písm. c) Tr. zák. Odvolací súd však danú skutočnosť aj s poukazom na absenciu odvolania prokurátora v danom smere (nakoľko prokurátor namietal výlučne výrok o treste) a zásadu „reformatio in peius“ nepremietol do skutkovej časti napadnutého rozsudku a nezohľadnil ani pri právnej kvalifikácii predmetného trestného činu, čo by bolo v neprospech obžalovaného.

K výroku o treste a ochrannom opatrení:

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje v . Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 3 rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v Tr.zák. je 3 až 10 rokov), t. j. ide o zločin ( Tr.zák.).

Pokiaľ ide o obžalovaného W. Q., odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu nezistil prítomnosť žiadnej poľahčujúcej okolnosti a súčasne tak, ako súd prvého stupňa, zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa , keďže je nepochybné, že obžalovaný bol už doposiaľ 11-krát právoplatne odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť (väčšinu odsúdení obžalovaný nemá doposiaľ zahľadených) a preto je zrejmé, že túto právnu skutočnosť vyhodnotil okresný súd správne.

Odvolací súd tak, ako to namietal i prokurátor v podanom odvolaní, však jednoznačne nesúhlasil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Je faktom, že obžalovaný viackrát vyslovil úprimnú ľútosť, ale jeho úprimnosti odvolací súd neuveril. Obžalovaný, ktorý bol v minulosti 11-krát súdne trestaný, viackrát vyslovil úprimné oľutovanie svojich konaní, ale jeho ďalšie správanie, ktorým je opakované trestná činnosť v minulosti, ako i správanie v prejednávanom konaní, ktorým sa snažil „vyťažiť“ miernejšiu právnu kvalifikáciu (hoci priebeh skutku a množstvo zaistenej drogy tomu nezodpovedal) napokon o jeho úprimnom postoji vôbec nenasvedčuje. Odvolací súd preto v súlade s názorom prokurátora dospel k záveru, že v prípade páchateľov, ktorý sa opakovane dopúšťajú trestnej činnosti a v základnom konaní sa celom rozsahu nepriznajú k spáchanej trestnej činnosti a jej právnej kvalifikácii, túto úprimne neoľutujú, nie je v súlade so zákonom priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na to, že sa páchateľ k spáchaniu skutku „ v podstate“ doznal tak, ako to naznačil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému a následne pri ukladaní trestu, pretože pri prevahe priťažujúcich okolností v zmysle Tr. zák. je trest uložený obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby Tr. zák. vo výmere 3 rokov v rozpore s .

Odvolací súd preto (aj s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery) podľa , , ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uznal obžalovaného W. Q. vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) , na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a následne podľa Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, teda na samej spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, keď súčasne zohľadnil kritéria uvedené v Tr. zák. a násl., ale najmä rozsah spáchania trestnej činnosti, ktorá vzhľadom na ustálenie právnej kvalifikácie bola ( s poukazom na zaistených 11 obvykle jednorazových dávok) hraničným kvalifikačným momentom a tiež snahu obžalovaného dobrovoľným absolvovaním protitoxikomanického liečenia sa liečiť zo závislosti a tým zamedziť páchanie obdobného druhu trestnej činnosti do budúcna. Aj napriek tomu u obžalovaného W. Q., ako osoby opakovane recidivujúcej v oblasti nelegálneho správania sa, už ukladanie miernejšieho trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, neprichádzalo do úvahy.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. krajský súd pri ukladaní nepodmienečného trestu súčasne obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko je preukázateľné, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Napokon odvolací súd rozhodol po zrušení výroku o vine v napadnutom rozsudku opätovne aj o uložení ochranného ambulantného protitoxikomanického liečenia obžalovanému, nakoľko tento druh ochranného opatrenia má plné opodstatnenie nielen v záveroch znalca MUDr. Mária Straku, ale aj v jednotlivých dôkazoch nachádzajúcich sa v spisovom materiály, z ktorých (vo svojom súhrne) vyplýva, že obžalovaný je psychicky závislý na kanabinoidoch a predmetnú trestnú činnosť páchal práve v súvislosti s užívaním návykových látok (§ 73 ods.2 písm. d) Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedeného teda krajský súd o odvolaniach okresnej prokurátorky a obžalovaného W. Q. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.