Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu O.. Q. O., nar. X.X.XXXX, O. B. S., O. XX, toho času ÚVTOS, v Dubnici nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10, proti žalovanej B. R.R., K.. XX.X.XXXX, bývajúcej v Č., W. XXX/XX, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -194 zo dňa 19.8.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej vydania hnuteľnej veci, konkrétne troch kusov trezorov značky Mauser v hodnote 3.000 €, 6.800 € a 5.000 €, ďalej poplašného zariadenia v hodnote 1.800 €, desiatich kusov kovových regálov v hodnote 1.200 €, troch kusov váh na zlato v hodnote 600 €, dvoch kusov drevených stolov v hodnote 300 € z dôvodu, že je ich vlastníkom. Neskôr žalobný návrh doplnil o alternatívny petit v znení, že žiada, aby mu žalovaná uhradila 18.900 €, pretože tieto veci si privlastnila bez jeho súhlasu a vedomia tak, že ich zobrala z priestorov v Medzeve, ktoré mala prenajaté spoločnosť RADMA s.r.o.. Žalobca uviedol, že je konateľom a súčasne spoločníkom tejto firmy a tieto veci patria jeho osobe. Žalovanú písomne vyzval na vrátenie vecí, ona však zámerne zásielku v odbernej lehote neprebrala.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Nie je pravdivý dôvod, o ktorom tvrdí žalobca, že došlo k privlastneniu hnuteľných vecí jej osobou ako samostatne zárobkovo činnou osobou, ale neuznala nárok ani čo do kvantity vecí. Nie je držiteľkou vecí, ktorých sa žalobca domáha a preto nie je ani vecne pasívne legitimovanou v tomto spore. Poukázala na to, že je vlastníčkou obchodného podielu spoločnosti RADMA s.r.o. spolu so svojou dcérou Q. I.. Obchodná spoločnosť podnikala prostredníctvom troch prevádzok, neskôr boli dve prevádzky zrušené a tretia bola prevedená na žalovanú ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Vzápätí spolu s dcérou previedli obchodné podiely na žalobcu za kúpnu cenu po 150,- Sk, pretože táto cena zodpovedala hospodárskej hodnote spoločnosti, ktorá už nevlastnila žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, ani iný majetok. Žalobca na túto spoločnosť chcel podnikať, v tom čase ho brala ako za zaťa, pretože žil s jej dcérou a očakávali narodenie dieťaťa. Poukázala na to, že v dôsledku neharmonického spolužitia po dlhých rokoch útrap v roku 2015 jej dcéra podala na žalobcu trestné oznámenie pre týranie jej osoby a osobu ich syna a na revanš žalobca podal na jej dcéru takmer 700 trestných oznámení.

3. Žalobca v replike uviedol, že uvedené hnuteľné veci zapožičala žalovaná svojej dcére Q. I., ktorá prevádzkuje momentálne prevádzku v Q.. Tiež tvrdil, že pokiaľ argumentuje žalovaná zmluvou o prevode práv a povinností medzi spoločnosťou RADMA, s. r. o. ako predávajúcou a jej osobou ako nadobúdateľom zo dňa 10.5.2008, tak táto zmluva upravuje len práva a povinnosti k záložným zmluvám a nie dispozičné právo k veciam, ktorých sa v tomto konaní domáha. Na to žalovaná v duplike uviedla že, nie je vlastníčkou ani držiteľkou vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, pretože tieto veci nikdy nemala, nevlastnila, ani ich neužívala. Tieto skutočnosti uvádzali strany sporu aj v konaní pred policajnými orgánmi. Žalovaná poukázala tiež na to, že žalobca ničím nepreukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha ani spoločnosť RADMA tieto veci nevlastnila.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa , a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda nepreukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáha, resp. ktorých hodnoty sa domáha. Naopak, v spore bolo preukázané, že spoločnosť RADMA, s. r. o. prevádzkovala tri záložne, z toho dve boli zrušené v roku 2008 a časť ich zariadenia bola presťahovaná do záložne v Q., ktorá v činnosti pokračovala po 10.6.2008 už ako prevádzka B. R. SZČO, ktorú skutočnosť žalovaná tvrdila nielen v tomto spore, ale už pred podaním žaloby zo strany žalobcu v konaní ČVS: ORP-97/5-VYS-KE-2016, už tam žalovaná uvádzala, že Q. O. mal záujem o kúpu spoločnosti RADMA, s. r. o., pričom predmetné tri pobočky záložní, ktoré RADMA riadila ho nezaujímali a preto sa s dcérou žalovanej dohodli, že sa zrušia uvedené pobočky záložní a jedna z nich - záložňa v Q. sa následne po jej zrušení prevedie na žalovanú ako živnostníčku. Súd poukázal na to, že ani vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne stotožniť hnuteľné veci patriace spoločnosti RADMA, s. r. o. s hnuteľnými vecami, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Vykonaným dokazovaním jednoznačne vyplynulo, že žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku nedisponuje žiadnou so žalovaných hnuteľných vecí, pretože už podnikateľskú činnosť nevykonáva a v prevádzkovaní záložne pokračuje jej dcéra Q. I.Č., žalovaná má totiž pozastavenú podnikateľskú činnosť od 1.7.2017. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na neho ako fyzickú osobu bolo prevedené vlastnícke právo k uvedeným veciam písomnou zmluvou spoločnosti RADMA, s. r. o., tak túto zmluvu nepredložil. Keď v žalobe tvrdil, že hnuteľné veci, ktorých sa domáha patria jeho osobe, po spochybnení jeho aktívnej legitimácie žalovanou predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok z 1. 1. 2017, kde spoločnosť RADMA s.r.o. bola uvedená ako postupca a žalobca ako postupník podľa a nasl. . Keď bol upozornený právnou zástupkyňou žalovanej, že takouto zmluvou nemožno previesť vlastnícke právo, následne vypovedal, že zo spoločnosti RADMA na svoju súkromnú osobu previedol majetok spoločnosti RADMA zmluvou o prevode práv a povinností z 11.6.2008. Toto produkovanie nových tvrdení žalobcom podľa vývoja dôkaznej situácie potvrdzuje aj neotvorená zásielka predložená žalobcom na pojednávaní, ktorá obsahovala výzvu žalobcu žalovanej na vrátenie žalovaných hnuteľných vecí s odôvodnením, že tieto získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou RADMA s. r. o. a postupníkom Q. O. zo dňa 1.1.2017. Po oboznámení tohto dôkazu súdom žalobca uviedol, že v tejto výzve urobil pisársku chybu, a to v dátume zmluvy o postúpení pohľadávok, a že ide o 11.6.2008 a nejedná sa o zmluvu o postúpení pohľadávok, ale o zmluvu o prevode práv a povinností. Pozornosti súdu neušlo ani to, že obálka bola na rube prelepená priesvitnou lepiacou páskou, k čomu došlo po odoslaní zásielky, pretože na rube obálky vpravo hore sa nachádzal text oznámené 8.2.2017 a podpis, ktorého časť sa nachádza pod lepiacou páskou. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktorých sa v spore domáha a preto súd prvej inštancie jeho žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa , , , a zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť úspešnej žalovanej všetky trovy konania, t. j. v rozsahu 100 %.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a tvrdil, že v predmetnom konaní boli vydané dva rozsudky, a to dňa 13.8.2019 na pojednávaní na Okresnom súde Košice - okolie

a následne ďalší rozsudok ako druhý v poradí, a to v písomnom vyhotovení zo dňa 19.8.2019 (č. k. -194) na ktorom pojednávaní sa strana sporu nezúčastnila, čo je úplné neakceptovateľné. Takýmto postupom súd prvej inštancie znemožnil, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na pojednávaní dňa 13.8.2019 súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne vypočutie svedkyne U. Y.. V odôvodnení rozsudku zo dňa 19.8.2019 v bode 10. súd nesprávne uvádzal, že na pojednávaní dňa 19.8.2019 žalobca predložil uzavretú obálku, lebo také pojednávanie nikdy v právnej veci nebolo. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku v bode 18. jeho odôvodnenia a poprel, že by sa v spise nachádzal výpis zo živnostenského registra z 19.8.2019 na obchodné meno B. R., miesto podnikania Čaňa, ani sa nikdy v spise nenachádzal. Do dňa 13.8.2019 sa s takýmto výpisom neoboznámil a súd prvej inštancie iba čiastočne doplnil dokazovanie a následne pridal skutkové a právne závery na jemu neznámom pojednávaní (19.8.2019). Vydal v poradí druhý rozsudok napriek tomu, že okolnosti významné pre svoje rozhodnutie neverifikoval dostatočným spôsobom a v zákonom predpísanej podobe. Keďže došlo k porušeniu právnych predpisov súdom prvej inštancie vydaním dvoch rozsudkov (na pojednávaní 13.8.2019 č. k. -170), ktorý do dnešného dňa nebol vydaný s odôvodnením, v písomnej podobe a druhý rozsudok zo dňa 19.8.2019 č. k. -194, na ktoré ho súd prvej inštancie ako procesnú stranu ani neprizval. V konečnom dôsledku všetky tieto okolnosti spôsobujú nepresvedčivosť výroku rozsudku ani jeho preskúmateľnosť a preto žiadal, aby bol rozsudok v plnom rozsahu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a poukázala na to, že predmetné odvolanie nespĺňa požiadavky podľa ust. a nie je riadne odôvodnené. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie čo znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. . Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd v odvolacom konaní už ani nemôže posudzovať, ani zisťovať aj keby následne v odvolacom konaní najavo vyšli, nemôže na ne prihliadať. Žalobca okrem ťažkopádnych úvah o neúčasti žalovanej, ktorá sa rozhodla ďalších pojednávaní nezúčastniť neuviedol, prečo považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, aj keď bol v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia riadne poučený o náležitostiach odvolania vrátane odvolacích dôvodov, ktoré všetky sú v poučení uvedené. Žalovaná navrhla, aby súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu toho, že nemá náležitosti podľa .

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. 3. 2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. , riadne oznámené.

10. Napriek námietke žalovanej, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti, pretože neobsahuje odvolacie dôvody v uvedené, odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu vydaním údajných dvoch rozsudkov a tým, že strana sporu nebrala účasť na pojednávaní dňa 19.8.2019, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že v podstate ide o opis odvolacieho dôvodu uvedeného v , preto odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať

dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , .

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa (teraz ). Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa .

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

14. Z obsahu spisu (vzhľadom na namietané skutočnosti v odvolaní) odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 13.8.2019, kde bol prítomný žalobca, ktorý bol predvedený a bola prítomná žalovaná ako aj jej právna zástupkyňa. Aj v zápisnici o pojednávaní je konštatované, že sa dostavili strany sporu ako aj predvolaní svedkovia, pričom sa dostavila aj právna zástupkyňa žalovanej, ktorá predložila do spisu plnú moc. Na č. l. 177 súdneho spisu (č. l. 8 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.8.2019) sa nachádza zaprotokolované uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým pripustil podľa rozšírenie žalobného petitu o alternatívny petit a znenie tohto petitu je v zápisnici uvedené. Uznesenie bolo vyhlásené s odôvodnením a poučením. Na tomto pojednávaní ako už bolo konštatované, bol žalobca prítomný a bolo ukončené tak, že bolo odročené na deň 19.8.2019 s tým, že prítomní vzali termín pojednávania na vedomie a nebudú už predvolaní. Ďalej je tam uvedené, že preročenie pojednávania bolo uvedené na predvolaní eskorte. Žalobca žiadal doručenie zápisnice z pojednávania do výkonu trestu. Ďalej zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 19.8.2019 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, kde bol žalobca prítomný, bola prítomná aj právna zástupkyňa žalovanej JUDr. Ľudmila Raffáčová, žalovaná prítomná nebola. Súd podľa konal v jej neprítomnosti a pojednávanie riadne prebehlo. Tak žalobca ako aj zástupkyňa žalovanej dostali priestor na záverečné reči a uznesením podľa súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne bol vyhlásený rozsudok v znení, ktorého výrok sa odrazil aj v písomnom vyhotovení rozsudku č. k. -194 s tým, že v zápisnici je zaprotokolované, že tento rozsudok bol vyhlásený s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.

15. Odvolací súd teda konštatuje, že tvrdenia žalobca a jeho odvolacie námietky nie sú pravdivé, pretože neexistujú dva rozsudky súdu prvej inštancie v tejto veci. Podľa názoru odvolacieho súdu sa zrejme mylne žalobca domnieva, že súd pokiaľ protokoloval uznesenie o pripustení alternatívneho petitu jeho žaloby zrejme v priamej reči, čo je aj zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.8.2019, žalobca pokladal toto pripustenie žalobného petitu za rozsudok vo veci samej, čo však nie je pravda. Rozsudok bol vyhlásený až v závere pojednávania 19.8.2019 aj s poučením o opravnom prostriedku a na tomto pojednávaní bol žalobca prítomný a tento rozsudok bol aj písomne vyhotovený.

16. Pokiaľ dôvodí žalobca, že nebola žalovaná prítomná na druhom pojednávaní, t. j. dňa 19.8.2019 a súd pojednával v jej neprítomnosti, nepredstavuje to taký procesný postup súdu, ktorý by mal za

následok odňatie spravodlivosti žalobcovi. Žalovaná sa dobrovoľne tohto pojednávania nezúčastnila, bola však prítomná jej právna zástupkyňa a ona nesprávny postup súdu ani nenamietala. Nemôže namietať žalobca odňatie výkonu spravodlivosti tým, že žalovaná nebola prítomná na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správy potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešná žalovaná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).