Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_2T-2-2020.pdf
PDF · 77.66 KB
No categories available
2T/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného V. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/429/19/4404 z 13.01.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 05.03.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa
obžalovaný V. K., J.. XX.XX.XXXX I. H., Y. G. G. H. Č.. XXX, Y.. Č.. I. I. I. Ú. M. Ú. J. I. F. Y. I.,
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 429/19/4404 z 13.01.2020 pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase od 17.15 hod. dňa 11.09.2019 do 6.13 hod. dňa 12.09.2019 v obci Čechy na predajni U. Z. č. XXX, železnou tyčou rozbil sklenenú výplň výkladu predajne, vošiel dovnútra a odcudzil cigarety rôzneho druhu a množstva v hodnote 373,75 € a svojím konaním spôsobil poškodenej U. Z. , N., E. J., J. L., F.: XXX XXX, škodu na odcudzených veciach vo výške 373,75 € a poškodením zariadenia vo výške 356,39 €,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené právnické osoby: 1. M. - N. K. M..N.., G., O. V. Č.. X, F.:XXXXXXXX, 2. U. Z. J. L., N. O., E. J. Č.. X, J. L., F.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.01.2020 pod sp. zn. 2Pv/429/19/4404 obžalobu na obvineného V. K. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkyne L. G., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov Z.. S. L. M. Z.. V. Ž., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedkyňa L. G. (vedúca predajne potravín) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o vlámaní do predajne sa dozvedela v raňajších hodinách predmetného dňa na základe telefonického oznámenia svojej zástupkyne M. H.. Dostavila sa preto na miesto a upovedomila políciu. Z vonku videla vylomené sklo na výklade predajne a vypáčený stojan na cigarety, do predajne vtedy nevstúpila, ale až po príchode polície. Pri inventúre sa následne zistilo, že chýbajú cigarety v hodnote, uvedenej v obžalobe. Podľa vyjadrenia svedkyne ani jej zástupkyňa nemala vedomosť o páchateľovi činu, pretože po jej príchode do predajne tam už nikto nebol. Svedkyňa tiež vypovedala, že aj ona osobne sa pýtala ľudí, bývajúcich v okolí predajne, či niekto niečo nevidel alebo nepočul, keďže bolo spustené aj poplašné zariadenie, ale s negatívnym výsledkom.
Svedkovia Z.. S. L. (splnomocnenec poškodenej právnickej osoby U. Z., N. O. J. L.) M. Z.. V. Ž. (splnomocnenec právnickej osoby M. - N. K., M..N.., ktorá na základe poistnej zmluvy poskytla poistné plnenie), ktorých výpovede súd prečítal za podmienok podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, k samotnému skutku neuvádzali žiadne skutočnosti, vyjadrovali sa výlučne k okolnostiam súvisiacim s nimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie z nej súd zistil, že pri nej boli zaistené 4 stopy - 2 daktyloskopické stopy z vnútornej strany rámu vchodových dverí, 2 biologické stopy ako výtery z miesta po odobratí uvedených daktyloskopických stôp a 1 vecná stopa- cestovná taška na podlahe predajne.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru kriminalistickej identifikácie, odvetvia daktyloskopie, súd zistil, že obe na mieste činu zaistené daktyloskopické stopy boli vyhodnotené ako vhodné na individuálnu identifikáciu, tieto i boli porovnané systémom AFIS so zbierkou daktyloskopických kariet ako aj stôp z dosiaľ neobjasnených prípadov, pričom však zhodnosť zistená nebola.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, súd zistil, že na skúmaných biologických stopách (výter z miesta daktyloskopických stôp a z na skúmanie predloženej sivo-modrej cestovnej tašky, zaistenej pri ohliadke miesta činu) nebola zistená prítomnosť krvi ani iných viditeľných biologických stôp. DNA analýzou sterov z uvedených stôp bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pochádzajúceho od minimálne troch osôb, pričom tieto stopy boli vyhodnotené ako nepoužiteľné k individuálnej identifikácii a preto nebolo možné vykonať ani ich porovnanie s biologickou vzorkou DNA obžalovaného.
Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov k výške spôsobenej škody a tiež aj správ, charakteristík a súdnych spisov, vzťahujúcich sa na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.
Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, ktorý obžaloba kládla za vinu obžalovanému, sa stal a tento aj vykazuje znaky žalovaných prečinov, avšak podľa názoru súdu nebolo takto vykaným dokazovaním preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil práve obžalovaný V. K..
Obžalovaného totiž zo spáchania žalovaného skutku neusvedčuje, a to ani len nepriamo, žiadny v prejednávanej veci produkovaný dôkaz. Obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, pričom jeho vinu nemožno vyvodiť ani z výpovede žiadneho z v konaní vypočutých svedkov, keďže ani jeden z nich nebol priamym svedkom žalovaného skutku, ale títo vypovedali iba o okolnostiach, za ktorých tento vyšiel najavo, resp. k výške spôsobenej škody. Na mieste činu síce boli pri ohliadke zaistené aj stopy, ktoré i boli podrobené znaleckému skúmaniu jednak z odvetvia daktyloskopie a jednak z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, avšak ani výsledky tohto skúmania nepreukazujú žiadnu spojitosť s obžalovaným.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj orgány prípravného konania vzniesli obvinenie obžalovanému na základe v tom čase zadovážených a pre také ich rozhodnutie použiteľných dôkazov, ich kvalita a kvantita síce v uvedenom čase mohla byť postačujúca pre vyvodenie dostatočne odôvodneného záveru o tom, že skutok spáchal obžalovaný V. K., avšak to neznamená, že tento rozsah a kvalita dôkazov sú dostatočné preto, aby na obžalovaného bola podaná obžaloba a prípadne i rozhodnuté o jeho vine odsudzujúcim rozsudkom, resp. sú tieto dôkazy použiteľné v konaní pred súdom. Na uznanie viny požadovaný rozsah, kvalita a dokonca i použiteľnosť zadovážených dôkazov v konaní pred súdom je totiž iná, ako v štádiu prípravného konania pri rozhodovaní o vznesení obvinenia určitej osobe. Na uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku nemôžu byť dostatočným jeho inak (vzhľadom na množstvo jeho predchádzajúcich odsúdení pre zhodnú majetkovú trestnú činnosť a mnohokrát i s obdobným modus operandi) objektívne preukázané sklony k páchaniu takto motivovanej trestnej činnosti, pokiaľ táto jeho charakteristika nie je prepojená so žalovaným skutkom sústavou iných obžalovaného usvedčujúcich dôkazov, tvoriacich ucelený, sústavný a žiadnou dôvodnou pochybnosťou nerušený komplex dôkazov.
Podľa názoru súdu tak nemožno z vykonaných dôkazov vyvodiť jednoznačný, dôvodné pochybnosti nevzbudzujúci záver o tom, že žalovaného skutku sa dopustil práve obžalovaný V. K. a žiadne také a ani ďalšie dôkazy, ktorých vykonaním by bolo možné vec v tomto smere ešte bližšie objasniť, súdu neboli navrhnuté a ani jemu samému známe. S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obžalovaného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov a jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok, ako dokázaná nevina (ktorú obžalovaný ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať). Na uvedené pravidlo v prejednávanej veci súd zvlášť poukazuje preto, že uznať vinu obžalovaného nie je možné ani iba na základe toho, že jeho obrana sa javí byť nevierohodnou, ale vina obžalovaného musí byť pozitívne prokurátorom dokázaná, t.j. preukázaná dôkazmi, ktoré ho zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú takým spôsobom, že o vine obžalovaného neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti. Nakoľko v prejednávanej veci prokurátor v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodené právnické osoby, ktoré v prípravnom konaní včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody obligatórne odkázal podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).