Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-324-2019.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/324/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. D., E.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa matky P. D., E.. XX.XX.XXXX, I. T. XX/X, XXX XX B., na návrh P. D.U., E.. XX.XX.XXXX, I. T. XX/X, XXX XX B., o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava návrh navrhovateľky z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojim návrhom žiadala, aby súd zveril maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že matka maloletého - jej dcéra nemá záujem o svojho syna, ona sa o neho od malička stará. Ani jej druh o jej syna nemá záujem. Už majú svoju rodinu. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na návrhu trvá, pretože vnuk je od malička v jej starostlivosti, matka za ním nechodí, nič mu nekupuje a druha matky sa maloletý bojí. Druh matky je agresívny, lebo žiarli na matku dieťaťa. Ona žije s otcom druha matky, ktorý má ďalších dvoch synom a druh matky na nich žiarli. Matka bola maloletá keď syna porodila, preto sa začala o neho starať ona. Matka má ďalšie dieťa B. o ktorú sa riadne stará. Maloletý pozná svoju sestru, lebo keď matka s ňou príde na návštevu tak sa spolu hrajú. Matka ku nim chodí keď jej druh vystrája. Maloletý má už tri a pol roka a do materskej školy ešte nechodí. Poberala na neho rodičovský príspevok. Býva s ním v rodinnom dome svojho druha. V druhej časti domu býva jej dcéra I. D. s druhom a deťmi. Aj matka maloletého býva na tej istej ulici. Je nezamestnaná asi pred 6 rokmi pracovala v čokoládovni v Bratislave. Má dve dospelé deti, ktoré pochádzajú z jej prvého vzťahu s iným mužom. S terajším druhom nemá deti. Jej druh má 6 detí. Je nezamestnaný, vybavuje si invalidný dôchodok.
2. Matka s návrhom nesúhlasila a vo svojej výpovedi uviedla, že sa chce o syna starať. Otcovstvo voči dieťaťu nie je určené. Bola maloletá keď syna porodila a po dovŕšení plnoletosti ho navrhovateľka - jej matka nechcela dať. K navrhovateľke nechodí kvôli druhovi, ktorý žiarli na svojho brata. Kvôli tomu mali nezhody a nežili spolu, ale už obnovili spolužitie a spoločne sa starajú o dcéru B., ktorá bude mať 3 roky. Rodičovský príspevok na dcéru poberá jej druh, lebo aj túto dcéru porodila ešte pred dovŕšením plnoletosti. Bývajú v prenajatom dome v jednej miestnosti, kde sú podmienky pre starostlivosť o deti. Syn ju pozná, je však pravdou, že ju oslovuje P.. Vie však to, že ona je jeho mama. Svoju matku
- navrhovateľku nenavštevuje, aby neboli hádky. Keď jej povedala, že si syna chce zobrať, ona jej povedala, že jej ho nedá. Matka trvala na tom, že jej druh súhlasí stým, aby sa starala o maloletého. S druhom žije dobre, teraz nie je agresívny a alkoholické nápoje nepožíva. So starostlivosťou o dcéru jej pomáha.
3. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/347/2016 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 3.11.2016 súd ustanovil maloletému za poručníka starú matku P. D.U. z dôvodu, že matka maloletého ešte nedovŕšila plnoletosť a otcovstvo voči dieťaťu uznané nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.12.2016 a matka dieťaťa dňa 18.10.2019.
4. Z predloženého rodného listu súd zistil, že otcovstvo nebolo určené a matkou dieťaťa je P. D..
5. Podľa správy od Mestského úradu B. matka maloletého žije s druhom S. D. a ich dieťaťom B. D. a s dieťaťom z predchádzajúceho vzťahu O. D.U. na adrese T. XX/X. Okrem nich vo vedľajšej miestnosti býva P. matka - navrhovateľka a jej druh S.X. D. starší. Starostlivosť o deti a domácnosť je skôr na nižšej úrovni. Bývajú v prístavbe rodinného domu, každá rodina obýva jednu miestnosť, ktorá slúži aj ako kuchyňa a spálňa. Matka a jej druh sú nezamestnaní, rodina poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Navrhovateľka aj jej druh poberajú dávky v hmotnej núdzi, sú taktiež nezamestnaní.
6. Zo správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu matky a neuvedeného otca. Matka porodila dieťa ako maloletá. Z iného mimomanželského vzťahu matky a otca S. D. pochádza dieťa B. D.Á.. Šetrenie bolo vykonané na adrese T. XX v B. a bolo zistené, že rodina na uvedenej adrese obýva prenajatú časť rodinného domu pozostávajúcu z jednej miestnosti riadne zariadenú. Príjem rodiny pozostáva z prídavku na deti a rodičovského príspevku. 19.02.2020 matka oznámila ich úradu, že žije so svojim druhom S. D. a ich dcérou B. a starostlivosť o maloletého O. zabezpečuje jej matka od narodenia, lebo ona v tom čase mala iba 14 rokov. Maloletý si u svojej starej matky zvykol. Jej druh žiarli na svojho brata, požíva alkoholické nápoje, kvôli čomu ju aj zbil. 18.02.2020 ju druh z domu vyhodil a prespala a u kamarátky. Ocitla sa teda bez domova. Bolo jej poskytnuté sociálnoprávne poradenstvo a na základe dohody s Centrom pre deti a rodiny Dobšiná sa riešila otázka jej bývania. 19.02.2020 však centrum oznámilo, že matka na pobyt do ich zariadenia nenastúpila a s druhom obnovila spolužitie. V rodine preto bolo vykonané sociálne zisťovanie a matka s úsmevom uviedla, že situácia v rodine sa vyriešila a vrátila sa s dcérou k svojmu druhovi s ktorým obnovila spolužitie. Aj dňa 24.02.2020 pri opakovanom šetrení potvrdila, že žijú spolu a s návrhom svojej matky - navrhovateľky nesúhlasí a o dieťa sa chce starať. Navrhovateľka jej bráni v starostlivosti o dieťa, nechce ho odovzdať do jej starostlivosti. 24.02.2020 bolo vykonané šetrenie aj u navrhovateľky a bolo zistené, že so svojim druhom S. D. starším obývajú polovicu domu vo vlastníctve jej druha pozostávajúcu z jednej miestnosti. V ďalšej časti domu žije matka druha navrhovateľky a jeho syn s rodinou. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 66,30€. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom už nemá. Aj jej druh je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi zvýšenú o ochranný príspevok z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhovateľka bola maloletému ustanovená za poručníka z dôvodu, že sa maloletý narodil maloletej matke, ktorá mala iba 15 rokov. Funkcia poručníka po dovŕšení plnoletosti matky jej zanikla. Uviedla, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje od narodenia dieťaťa je medzi nimi vytvorený aj citový vzťah. Bola poučená o tom, že je v najlepšom záujme dieťaťa vyrastať v rodine rodiča. Bolo zistené aj to, že pomery u matky dieťaťa a u navrhovateľky sú v podstate identické. Najlepší záujem dieťaťa je pritom vyrastať v starostlivosti rodiča a preto kolízny opatrovník navrhuje návrh zamietnuť.
7. Zo správy od Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka a navrhovateľka nepoberajú dávku v nezamestnanosti ani dávku nemocenského poistenia.
8. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník poukázal na prevedené dokazovanie najmä na správu o prešetrených pomeroch a poukázal na to, že matka má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého a záujem dieťaťa si vyžaduje, aby vyrastalo v rodine matky a preto návrh navrhol zamietnuť.
9. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
10. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
11. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu matky a neuvedeného otca. Matka dieťa porodila pred dovŕšením plnoletosti, mala iba 15 rokov a otcovstvo nebolo určené a preto súd ustanovil poručníka pre maloletého v osobe starej matky - navrhovateľky. Matka však už v súčasnej dobe je plnoletá, nadobudla teda všetky rodičovské práva a povinnosti a to aj vo vzťahu k maloletému. Otcovstvo voči dieťaťu naďalej nie je určené. Matka žije s druhom a spoločne sa starajú o ich maloletú dcéru B. Je síce pravdou, že v spolužití matky a jej terajšieho druha boli nezhody najmä kvôli jeho žiarlivosti, ale obnovili spolužitie a v súčasnej dobe je ich spolužitie dobré a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletú dcéru. Žijú v takých istých, resp. porovnateľných podmienkach ako navrhovateľka - stará matka zo strany matky. Obývajú dokonca ten istý dom v ktorom každý má vyhradené svoje bývanie v jednej miestnosti. Stará matka - navrhovateľka teda nemá lepšie podmienky a predpoklady k tomu, aby zabezpečovala starostlivosť o maloletého. Z prevedeného dokazovania pritom vyplýva aj to, že maloletý svoju matku pozná, stretávajú sa, maloletý vie, že je jeho matkou, ale stará matka bráni matke v tom, aby sa ujala starostlivosti o svoje dieťa. Záujem dieťaťa si však vyžaduje, aby bol vychovávaný rodičmi v danom prípade svojou matkou, v jej rodinnom prostredí, spolu so svojim súrodencom - sestrou B.. Z týchto dôvodov podľa názoru súdu samotný záujem maloletého si vyžaduje, aby stará matka dieťa odovzdala do starostlivosti matky. Návrh starej matky - navrhovateľky, preto súd nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Nič nebude brániť starej matke v tom, aby aj naďalej sa podieľala na starostlivosti o maloletého - pomáhala matke so starostlivosťou o jej deti, teda aj o maloletého vnuka a tým sa nenaruší ani jej vzájomný citový vzťah s maloletým.
12. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).