Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-14-2020.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu INTRAVIS s.r.o., so sídlom Americká trieda 11, 040 13 Košice, IČO: 47 942 495, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785 proti žalovanému GREEN POWER RS, s.r.o., so sídlom Kokava nad Rimavicou č. 1445, PSČ 985 05, IČO: 47 505 419, zast. Mgr. Matej Milovčík, so sídlom Strojárska 590, 069 01 Snina, IČO: 42 382 068 o zaplatenie 3.840,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/51/2019-51 zo dňa 16. decembra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/51/2019-51 zo dňa 16. decembra 2019 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete v celom rozsahu zamietol žalobu o zaplatenie 3.840,- Eur s príslušenstvom. V druhej výrokovej vete uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.840,- Eur s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal tovar, ktorý mu žalobca dodal, avšak žalovaný si tento tovar odmietol bezdôvodne prevziať a odmietol aj uhradiť vystavenú faktúru za cenu objednaného tovaru. Tvrdil, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obch. zák., pričom medzi povinnosti kupujúceho patrí podľa § 447 Obch. zák. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a prevziať tovar. Uvedené povinnosti si žalovaný nesplnil. Žalobca si preto uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny nedodaného tovaru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur ako aj príslušného úroku z omeškania.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný nezaslal (správne malo byť uvedené „zaslal“) žalobcovi objednávku avšak žalobca túto objednávku riadne nepotvrdil a neprijal návrh na uzavretie zmluvy bez pripomienok, resp. bez výhrad, obmedzení a iných zmien v zmysle § 44 ods. 2 Obch. zák. (správne malo byť uvedené „Občianskeho zákonníka“). Objednávka obsahovala presnú špecifikáciu plnenia, miesta a času, ktorý bol pre žalovaného podstatný. Tovar mal byť žalobcovi ako predávajúcemu (správne malo byť uvedené „žalobcom ako predávajúcim“) fyzicky dodaný dňa 15.07.2019 v sídle žalovaného na adrese Kokava nad Rimavicou 1445. Tovar takto dodaný nebol. Žalovaný (správne malo byť uvedené „žalobca“) tovar nedodal v súlade s objednávkou a podľa § 414 ods. 1 písm. a) Obch. zák. Dispozitívna úprava miesta
a spôsobu dodania v zmysle § 412 Obch. zák. bola žalovaným v objednávke modifikovaná určením presného miesta dodania tovaru, a to uvedením sídla žalovaného. Žalobca ako subjekt poskytujúci aj iné plnenie pre žalovaného mal vedomosť o tom, že tovar mal byť dodaný práve spôsobom uvedeným v objednávke a v zmysle dohody a praxe medzi stranami mala byť vykonaná skúška. Žalovaný žalobcovi faktúru vrátil.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a žalovaný doručil žalobcovi objednávku formou e-mailu, pričom nezaslal žiaden úkon v žiadnej forme, ktorý by znamenal zrušenie objednávky a odstúpenie od tejto objednávky alebo odstúpenie od zmluvy. Podľa žalobcu medzi stranami, ktoré sú podnikateľskými subjektmi, došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom žalobca bol pripravený plniť budúce objednávky. Žalovaný plnenie neprijal a nezaplatil ani dohodnutú kúpnu cenu, pričom podľa žalobcu išlo o funkčný tovar. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť tovar, čo sa aj stalo, tento bol pripravený tovar dodať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
5. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Rastislava Chomiaka (správne malo byť uvedené „Chomjaka“), predmet plnenia bol žalobca pripravený vydať a žalovaný si ho neprevzal, resp. odmietol tento tovar prevziať a zároveň zaň zaplatiť. Pred dodaním tovaru vystavil žalobca zálohovú faktúru, pričom v deň dodávky tovaru p. Šarmánek (správne malo byť uvedené „Šamánek“) uviedol, že tovar v tento deň neprevezmú, pričom na druhý deň žalobca aj tak vykonal pokus o dodávku tovaru, avšak opakovane mu oznámili v Rimavskej Sobote, že tovar neprevezmú, tak stiahol naspäť šoféra.
6. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zotrval na svojich výhradách, že žalobca ako dodávateľ a predávajúci objednávku nepotvrdil. Žalovaný tvrdil, že odmieta zaplatiť za tovar, ktorý je pre neho nefunkčný, žalobca nepreukázal účelnosť tohto tovaru, pričom žalobca poskytujúci aj iné plnenie si je vedomý, že predmetná chemická látka, ktorá bola predmetom zmluvného vzťahu nie je funkčná a účelná. Žalovaný ďalej tvrdil, že ak by aj súd považoval zmluvu za riadne uzavretú, tak v zmysle doterajšej spolupráce zmluvných strán, ako aj zo zápisu z ich stretnutia je zrejmé, že predmetom ich rokovaní bolo sprevádzkovanie čističky odpadových vôd a v rámci postupnosti krokov boli vykonané v rámci bodu 10 príprava a dávkovanie chémie. V zmysle záverov tohto stretnutia sa mal vykonať aj test.
7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, a to tým, že žalovaný zaslal žalobcovi objednávku a žalobca ju e-mailom dňa 27.06.2016 prijal. Tým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, v zmysle ktorej bol žalobca povinný žalovanému dodať a žalovaný tento tovar prevziať v stanovenom termíne a na určenom mieste.
8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca objednávku žalovaného riadne nepotvrdil a teda neprijal návrh na uzavretie zmluvy bez pripomienok podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu tým, že žalovaný zaslal objednávku žalobcovi a žalobca túto potvrdil e-mailovou poštou a uviedol, že dátum dodania tovaru potvrdí ihneď, ako dostane informácie od prepravcu a prijal ju, konkludentným spôsobom prejavil vôľu uzavrieť túto zmluvu a teda zmluva medzi stranami sporu uzavretá bola.
9. S odkazom na ust. § 414 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka okresný súd konštatoval, že žalobca ako predávajúci bol povinný dodať tovar žalovanému ako kupujúcemu dňa 15.07.2019 v mieste plnenia GREEN POWER RS, s.r.o., so sídlom Kokava nad Rimavicou č. 1445, Slovenská republika, k čomu však nedošlo. Podľa okresného súdu žalobca tvrdil, že žalovaný odmietol prostredníctvom svojho pracovníka F. tento tovar prevziať, ktorú skutočnosť žalovaný poprel a tvrdil, že tovar nebol použiteľný na účel, na ktorý bol určený, neboli vykonané jeho skúšky, a to vhodnosť a účelnosť predmetnej chemickej látky na chemické čistenie technologických vôd v čističke odpadových vôd a predmetná chemická látka by nedokázala plniť funkciu na účel, na ktorý bola objednaná, o čom žalovaný predložil odborné vyjadrenie č. 8/2019.
10. Na základe tohto skutkového stavu dospel okresný súd k záveru, že nebolo preukázané, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar prostredníctvom svojho pracovníka F. Šamáneka, pričom z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že tento pracovník bol oprávnený konať za žalovaného
vo veci odmietnutia dodávky a na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dodania tovaru, resp. jeho bezdôvodného odmietnutia prevzatia. Uviedol, že samotný žalobca poukazoval na to, že vykonal pokus o dodávku tovaru, avšak v Rimavskej Sobote oznámili, že tovar neprevezmú, tak stiahol naspäť prepravcu, pretože sa nechcel dobíjať do areálu v Kokave nad Rimavicou, keď mu oznámili, že tovar neprevezmú. Podľa okresného súdu však žalobca nepredložil o tom relevantný dôkazový materiál. Pretože žalobca podľa okresného súdu nepreukázal, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar a tento tovar nebol žalovanému dodaný, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní priznal mu náhradu trov v celom rozsahu voči žalobcovi.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v celom rozsahu včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
13. Žalovaný namietal skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia v bode 15 jeho odôvodnenia, ktoré sú podľa neho nesprávne, keď okresný súd v citovanom odseku poukazoval na nepreukázanie, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar prostredníctvom svojho zamestnanca F. a zároveň nevyplýva z dokazovania, že tento pracovník bol oprávnený konať za žalovaného vo veci odmietnutia dodávky a súd mal preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dodania tovaru, resp. jeho bezdôvodného odmietnutia prevzatia.
14. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, keď v bode 15 napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že zamestnanec žalovaného F. N. nebol osobou oprávnenou na odmietnutie tovaru. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nespochybnil oprávnenie p. N. konať za neho, ani jeho oprávnenie prijať či odmietnuť plnenie od žalobcu. Namietal, že bez toho, aby túto skutočnosť považovali sporové strany za spornú, súd sám považoval túto skutočnosť za spornú bez toho, aby o tom upovedomil strany sporu podľa § 181 ods. 2 CSP a tento postup považoval za nesprávny. Keďže žalovaný nikdy oprávnenie p. N. konať so žalobcom nespochybnil, súd nemal právo túto skutočnosť skúmať a keď tak urobil, urobil tak nad rámec civilného sporového konania, čím sa dopustil hrubého procesného porušenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Posudzovaním sporovými stranami nenamietanej skutkovej okolnosti a neoznámením existencie tejto sporovej otázky malo dôjsť zo strany okresného súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva. Žalobca navyše poukazoval v odvolaní na skutočnosť, že z vykonaných listinných dôkazov musel súd vedieť o tom, že p. N. bol poverený v zmysle § 15 Obchodného zákonníka na úkony obvykle spojené s objednaním a dodaním tovaru, pričom odkázal na objednávku, kde je táto osoba uvedená ako kontaktná osoba za žalobcu a je uvedená aj ako osoba zodpovedajúca za správnosť a zároveň táto objednávka bola poslaná aj s jeho e-mailovej adresy. Žalobca zhrnul, že súd vôbec nemal skúmať oprávnenie p. N. konať za žalovaného, nakoľko to žalovaný nenamietal.
15. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že na preukázanie svojich tvrdení navrhol a v konaní aj bol vykonaný dôkaz na preukázanie odmietnutia prevzatia dodania tovaru. Na pojednávaní dňa 09.12.2019 bol vypočutý, a teda bol vykonaný dôkaz výsluchom osoby P.. Q. L., ktorý uviedol, že predmet dodania bol pripravený dodať žalovanému, ale žalovaný mu prostredníctvom p. N. oznámil, že tovar neprevezme, a preto bol šofér aj s naloženým tovarom stiahnutý z cesty na miesto dodania. Žalobca uviedol, že ak sa v spise nachádza čo i len jeden dôkaz o nejakej skutočnosti, súd z nej musí vychádzať. Podľa žalobcu v spise sa nachádza dôkaz výpoveďou P.. Q. L., ktorý preukazuje, že k dodaniu tovaru nedošlo z dôvodu odmietnutia jeho prevzatia žalovaným. Súd neuviedol v napadnutom rozhodnutí, že by na tento dôkaz nebral ohľad, nespochybnil pravdivosť tejto výpovede, či jej dôveryhodnosť. Uviedol, že CSP nepožaduje od sporovej strany, aby skutočnosť už preukázanú a protistranou nevyvrátenú opätovne dokazovala ďalšími dôkazmi, a preto žalobca už nenavrhol ďalšie dôkazy, keď samotný žalovaný tak neučinil a nenavrhol dôkaz, v tomto prípade výsluch p. N.. Podľa žalobcu v spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci, že by k odmietnutiu prevzatia tovaru zo strany žalovaného nedošlo tak, ako to vyplýva z výsluchu R. L., keď žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom p. N. ani inou osobou a nenavrhol vykonať ani iný dôkaz, ktorý preukázal, že prevziať tovar neodmietol. Súd mal preto vychádzať z dôkazu, a to z výpovede P.. Q. L., ktorý preukazuje, že žalovaný odmietol tovar prevziať. Je preto nesprávny záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bezdôvodne odmietol tovar prevziať.
16. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, poukázal na skutočnosť, že k dodaniu tovaru naozaj nedošlo, čo sporné nie je, sporný bol dôvod nedodania, ktorý podľa žalobcu bol v tom, že žalovaný tovar bezdôvodne odmietol prevziať, čo bolo preukázané výpoveďou P.. R. L.. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že zo znenia objednávky bolo preukázané, že žiadna dohoda medzi stranami sporu o akýchsi skúškach pred dodaním tovaru dohodnutá nebola. Žalovaný pred dodaním tovaru ani pri jeho odmietnutí neuviedol vlastnosti, či kvalitu tovaru ako dôvod jeho neprevzatia, tovar si ani neprezrel a bezdôvodne oznámil žalobcovi, že ho neprevezme. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v konaní nijakým spôsobom preukázané neboli, iné dôkazy žalovaný neoznačil ani nenavrhol vykonať, a preto mal súd žalobe vyhovieť.
17. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na dôvod vydania zálohovej faktúry odkazom na bod 6 objednávky žalovaného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.01.2020. V ňom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po náležitom právnom posúdení. Uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo porušenie povinností žalobcu ako predávajúceho, ktorý bezdôvodne nedodal žalovanému ako kupujúci tovar v deň určený v objednávke a na miesto určené v tejto objednávke. Podľa žalovaného žalobca tovar nedodal bezdôvodne. Je bezpredmetný dôvod, prečo žalobca nepovažoval za potrebné tovar dodať, t. j. fyzicky doviezť na miesto plnenia určené v zmluve a v deň určený v zmluve. Nepostačovala spôsobilosť žalobcu tovar dodať, t. j. byť pripravený dodať tovar, ale žalobca mal v určený deň fyzicky doručiť tovar na miesto plnenia v Kokave nad Rimavicou. Podľa žalovaného je irelevantné, či by sa žalobcovi alebo jeho dopravcovi javilo hospodárne alebo nehospodárne pokračovať v ceste do Kokavy nad Rimavicou ako sídla žalovaného a miesta plnenia potom, čo zatelefonoval žalovanému v momente, keď sa nachádzal v meste Rimavská Sobota tak, ako to tvrdil konateľ žalobcu na pojednávaní 09.12.2019, t. j. vo vzdialenosti cca 28 km od miesta plnenia z celkovej vzdialenosti cca 156 km od sídla žalobcu v Košiciach. Podľa žalovaného žalobca bezdôvodne nedokončil cestu, t. j. dopravu tovaru do sídla žalovaného s irelevantným argumentom nehospodárnosti, pretože sa „nechcel dobíjať do areálu v Kokave nad Rimavicou“. Základom je skutočnosť, že žalobca tovar bezdôvodne nedodal v deň určený v objednávke a na miesto určené v objednávke.
19. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nepredvedenia funkčnosti tovaru, a preto sa k týmto tvrdeniam viac nevyjadril. Takisto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k otázke uzavretia zmluvy, ktorú súd náležite skutkovo a právne posúdil. Dôvodom zamietnutia žaloby nebol ani spôsob vystavenia faktúry.
20. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne tvrdenie súdu o nepreukázaní oprávnenia F. Šamáneka konať za žalovaného vo veci odmietnutia dodávky, podľa žalobcu sa jedná o výsledok zásady voľného hodnotenia dôkazov a dôsledkom neunesenia dôkazného bremena žalobcu o údajnej bezdôvodnosti odmietnutia prevzatia tovaru. Podľa žalovaného je správne požadovať, aby skutočnosť, ktorú žalobca tvrdí (že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar) a s ňou súvisiace otázky (kto za neho konal) dokazoval práve žalobca, pričom je neprípustné túto dôkaznú povinnosť prenášať na žalovaného a vytýkať súdu prvej inštancie porušenie procesných pravidiel.
21. Žalovaný zdôrazňoval, že ak bolo cieľom žalobcu preukázať odmietnutie prevzatia tovaru a bezdôvodnosť takéhoto odmietnutia, potom neunesenie dôkazného bremena zaťažuje práve žalobcu ako procesnú stranu sporu. Žalobca považoval za nekorektné vytýkať súdu prvej inštancie procesné porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu, že výsluch konateľa žalobcu na preukázanie odmietnutia prevzatia tovaru a bezdôvodnosti takéhoto odmietnutia nepostačoval okresnému súdu a iný dôkaz o tejto otázke žalobca nenavrhol. Podľa žalovaného, ak žalobca riadne dopravil tovar v deň určený v objednávke do miesta plnenia v Kokave nad Rimavicou a ak by žalovaný odmietol tento tovar prevziať, nič žalobcovi nebránilo navrhnúť dôkaz výsluchom vodiča, prípadne kuriéra ako svedka. Konateľ žalobcu však bezdôvodne a nepochopiteľne stiahol vodiča prípadne kuriéra v momente, keď bol ešte na ceste práve v meste Rimavská Sobota. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi e-mailom objednávku č. 10-LŠ-25062019 na dodanie tovaru DAI-ICHI DK SET P 3110 D, 200kg, 16,- Eur/kg za dohodnutú cenu 3.200,- Eur bez DPH s termínom plnenia 15.07.2019 a s miestom plnenia GREEN POWER RS, s.r.o., 1445 Kokava nad Rimavicou, Slovenská republika. Žalobca mailom zo dňa 27.06.2019 potvrdil žalovanému prijatie objednávky s tým, že termín dodania bude potvrdený hneď ako dostane informáciu od jeho prepravcu. Žalobca vystavil zálohovú faktúru č. ZP 190007 dňa 15.07.2019, ktorá bola odoslaná e- mailom žalovanému v tento deň s oznámením, že tovar bude žalobcovi v tento deň doručený a následne ho žalobca vie doručiť žalovanému na miesto plnenia. Dňa 16.07.2019 žalobca mailoval žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že dnes nebol žalovaným tovar prevzatý, v prípade ak nebude prevzatý ani nasledujúci deň, bude žalobca nútený účtovať poplatok za uskladnenie tovaru.
25. Žalobca tvrdil, že k dodaniu tovaru nedošlo z dôvodu odmietnutia jeho prevzatia na základe telefonického oznámenia zamestnancom žalovaného F. Šamánkom. Túto skutočnosť mal potvrdiť konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 09.12.2019. Žalovaný toto tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru popieral.
26. Vzhľadom na tvrdenie strán sporu sporná nebola skutočnosť nedodania tovaru v dohodnutý deň a na dohodnuté miesto určenia. Spornou ostala otázka dôvodu nedodania tovaru.
27. Podľa § 409 ods.1 zák.č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej aj ObZ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
28. Podľa § 409 ods.2 ObZ v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
29. Podľa § 412 ods.1 ObZ, ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.
30. Podľa § 414 ods.1 písm. a) ObZ predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.
31. Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
32. Podľa § 448 ods.1 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
33. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o nepreukázaní bezdôvodného odmietnutia prevzatia tovaru žalovaným a s jeho záverom o nedôvodnosti žaloby a s jej zamietnutím. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
34. Súd prvej inštancie správne posúdil vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, t.j. uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka na základe objednávky vystavenej žalovaným a následne odsúhlasenej a konkludentným spôsobom potvrdenej zo strany žalobcu. Predmetom takto uzavretej zmluvy, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, bola povinnosť žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému ako kupujúcemu dohodnutý tovar v danom množstve za dohodnutú cenu v konkrétny deň na konkrétne určené miesto.
35. Žalovaný, ktorý pôvodne namietal existenciu a uzavretie zmluvy medzi stranami konania, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožnil so záverom okresného súdu o preukázaní uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu.
36. Sporná medzi stranami konania nebola skutočnosť, že v dohodnutý deň a na dohodnuté miesto určenia žalobca ako predávajúci dohodnutý tovar žalovanému ako kupujúcemu nedodal. Sporná ostala medzi stranami sporu otázka dôvodu nedodania tohto tovaru v dohodnutý deň a v dohodnutom mieste určenia, keď žalobca tvrdil, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevzatie tohto tovaru. Žalovaný tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru popieral.
37. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.
38. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
39. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s úpravou Civilného sporového poriadku konštatoval nepreukázanie oprávnenia p. N. konať v mene žalovaného pri odmietnutí prevzatia tovaru. Odvolací súd musí súhlasiť, že táto skutková okolnosť sporná medzi stranami nebola, žalovaný ju nenamietol. Oprávnenie p. N. konať v mene žalovaného sa nepovažuje za sporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP a preto mal súd prvej inštancie v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP vychádzať z nespornej skutočnosti, t.j. z dostatku oprávnenia p. N. za žalovaného na prípadné odmietnutie prevzatia tovaru. Odvolací súd však konštatuje, že uvedené procesné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď žalobu zamietol.
40. Podstatnou skutočnosťou a dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar a tento tovar nebol žalovanému dodaný (bod 17 napadnutého rozhodnutia). S takýmto vyhodnotením skutkových zistení odvolací súd súhlasí.
41. V odvolaní žalobca namietal, že preukázal nedôvodné odmietnutie tovaru výpoveďou konateľa žalobcu P.. Q. L. na pojednávaní dňa 09.12.2019. Zároveň tvrdil, že v konaní sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci, že by k odmietnutiu prevzatia tovaru zo strany žalovaného nedošlo, pričom žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom p. N. ani inou osobou a nenavrhol vykonať ani iný dôkaz, ktorý preukázal, že prevziať tovar neodmietol.
42. Odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno odmietnutia prevzatia tovaru zaťažuje žalobcu. Je to žalobca, ktorý tvrdí, že tovar žalovanému dodal, ale tento ho bezdôvodne odmietol prevziať. Je procesnou povinnosťou žalobcu preukázať jeho skutkové tvrdenia o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru zo strany žalovaného. Nie je to žalovaný, ktorý má preukázať, že tovar neodmietol prevziať, pretože by sa jednalo o preukázanie negatívnej skutočnosti, ktorá z objektívneho hľadiska preukázateľná nie je. Naopak je to žalobca, ktorý si procesným spôsobom uplatňuje svoj nárok a tvrdí, že žalobca odmietol prevziať tovar, pričom na tomto skutkovom tvrdení založil svoj nárok na peňažné plnenie voči žalobcovi. Tým že žalovaný tvrdí, že tovar neodmietol prevziať, nedošlo k presunu dôkazného bremena na žalovaného o tom, aby mal preukázať tvrdenie negatívnej skutočnosti, že neodmietol prevziať tovar. Naopak, dôkazné bremeno stále zaťažuje žalobcu v tom, že je povinný preukázať jeho tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru zo strany žalobcu.
43. Súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu p. L., ktorý tvrdil, že žalovaný a v jeho mene konajúci p. N. telefonoval žalobcovi o odmietnutí prevzatia
tovaru. Žalovaný však v priebehu celého konania, ako aj bezprostredne po výpovedi uvedeného konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 12.09.2019, toto skutkové tvrdenie konateľa žalobcu popieral. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval nepreukázanie bezdôvodného odmietnutia prevzatia tovaru žalovaným, keď toto tvrdenie žalobcu ostalo sporné a spornosť nebola vyvrátená ani výpoveďou konateľa žalobcu, ktorú žalovaný priamo na pojednávaní opätovne poprel. Dôsledkom je stav spornosti tvrdenia žalobcu o odmietnutí prevzatia tovaru žalovaným. Bol to žalobca, ktorý mal procesne vyhodnotiť situáciu po popretí výpovede konateľa žalobcu tak, aby preukázal svoje tvrdenia aj inými dôkaznými prostriedkami, čo však žalobca nevykonal. Nebol to žalovaný, ktorý mal navrhnúť výpoveď svedka N., keďže žalovaný tvrdil, že odmietnutie nebolo vykonané, ale naopak bol to žalobca, ktorý mohol na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť iné dôkazy, pokiaľ aj po výpovedi konateľa žalobcu ostalo jeho tvrdenie o odmietnutí prevzatia tovaru sporné. Žalobca však žiadne ďalšie dôkazy neoznačil a nepredložil.
44. Pokiaľ preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jeho tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí tovaru, jeho vyhodnotenie skutkových zistení je správne.
45. Žalobca v odvolaní uvádzal, že za účelom preukázania odmietnutia prevzatia tovaru v konaní navrhol vykonanie dôkazu a tento aj bol vykonaný, a to výsluchom osoby P.. Q. L., ktorý potvrdil, že žalovaný mu prostredníctvom p. N. oznámil, že tovar si neprevezme. Odvolací súd konštatuje, že podľa výpisu z obchodného registra ako aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.12.2019 vyplýva, že P.. Q. L. je konateľom žalobcu, t.j. jeho konanie je konaním strany sporu. Ustanovenie § 195 ods. 1 CSP pripúšťa ako dôkaz výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ak ich nemožno preukázať inak. Takýto dôkaz súd nariadi na návrh strany sporu. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz výsluchom strany sa vykoná až vtedy ak tvrdené skutočnosti nie je možné preukázať inak, čo vyplýva zo samotného postavenia strany sporu, ktorá je sama zainteresovaná na výsledku sporu. Výsluch strany sporu ako dôkazného prostriedku je preto výsledkom skutkovej situácie, keď určitú skutočnosť nie je možné preukázať inak. Zároveň musí byť splnená aj procesná podmienka na to, aby výsluch strany mohol byť považovaný za dôkaz, a to jeho nariadenie súdom na návrh. Aj dôkaz výsluchom strany sporu podlieha jeho vyhodnoteniu súdom. Ak nie sú splnené uvedené skutkové a procesné predpoklady nie je možné považovať výsluch strany sporu za dôkaz, ale len za prednes strany sporu, t.j. jedná sa o skutkové tvrdenia strany (napr. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 740).
46. V prejednávanej veci okresný súd nenariadil dôkaz výsluchom žalobcu ako strany sporu, žalobcu na pojednávanie na deň 09.12.2019 ani nepredvolával a konateľ žalobcu sa na pojednávanie dostavil so svojim právnym zástupcom, ktorému bolo doručené predvolanie a nebola mu uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť konateľa žalobcu p. Q. Chomjaka. Na návrh predložený až na pojednávaní dňa 09.12.2019 právnym zástupcom žalobcu okresný súd konateľovi žalobcu umožnil vyjadriť sa a odpovedať na otázky súdu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.12.2019 nevyplýva, že Q. L. bol súdom pred jeho výpoveďou poučený podľa § 150 ods. 1 CSP, prípadne v zmysle § 203 v spojení s ust. § 195 ods. 4 CSP. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že odmietnutie prevzatia tovaru mal oznámiť za žalovaného p. N. a o tejto skutočnosti mal byť informovaný aj vodič prepravcu vykonávajúci prepravu tovaru. Z týchto skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že jeho tvrdenia o odmietnutí prevzatia tovaru bolo možné preukázať aj inými dôkazmi, a to výsluchom uvedených osôb (p. N., vodič prepravcu), ktoré však žalobca nenavrhol. Na základe uvedeného vyplýva, že neboli splnené skutkové a ani procesné predpoklady na to, aby výsluch konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 09.12.2019 mohol byť považovaný sa dôkaz. Odvolací súd posúdil výsluch tejto osoby ako prednes žalobcu, t.j. ako jeho skutkové tvrdenia, ktoré ostali sporné.
47. Na to, aby žalobca preukázal jeho tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru zo strany žalovaného, musel by žalobca preukázať, že 1/ tovar dodal žalovanému v požadovanom množstve a kvalite, že 2/ tovar bol žalovanému doručený v dohodnutý deň 15.07.2019 a že 3/ že v požadovanom množstve a kvalite v dohodnutý deň bol doručený do dohodnutého miesta dodania Kokava nad Rimavicou 1445. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, čo sporné nebolo, že v deň 15.07.2019 do dohodnutého miesta plnenia žiaden tovar žalobca nedoručil. Samotný žalobca potvrdil, že vodič mal byť vrátený späť pred dorazením do určeného miesta plnenia z dôvodu telefonátu od žalovaného, že tento tovar neprevezme. V konaní preto nebolo preukázané doručenie tovaru v
dohodnutý deň na dohodnuté miesto plnenia. Táto skutočnosť pritom sporná medzi stranami konania nebola.
48. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo nehospodárne, aby motorové vozidlo s objednaným tovarom ďalej pokračovalo v ceste, keď v priebehu tejto cesty dostal informáciu od žalovaného, že tovar neprevezme, toto tvrdenie by mohlo byť relevantné vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že žalovaný skutočne týmto spôsobom žalobcu informoval o neprevzatí tovaru. Ako bolo uvedené vyššie, túto skutočnosť však žalobca nepreukázal a nenavrhol vykonanie dôkazov na preukázanie tohto tvrdenia. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal bezdôvodné odmietnutie prevzatia tovaru zo strany žalovaného, nepreukázal že tovar bol doručený v dohodnutý deň do dohodnutého miesta určenia a že pri takto doručenom tovare v súlade so zmluvnými podmienkami žalovaný bezdôvodne odmietol prevzatie tohto tovaru.
49. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdenia žalobcu o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru zo strany žalovaného je preto správny.
50. Pokiaľ nebolo sporné, že tovar dodaný nebol a žalobca nepreukázal bezdôvodné odmietnutie jeho prevzatia zo strany žalovaného, potom žalobca nepreukázal vznik nároku na zaplatenie kúpnej ceny tovaru v zmysle § 447 a § 448 ods.1 ObZ. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na zaplatenie kúpnej ceny je preto správne a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods.1 CSP.
51. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne dôvody spôsobilé zmeniť záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdenia žalobcu o bezdôvodnom odmietnutí prevzatia tovaru zo strany žalovaného.
52. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania je správne a odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v druhej výrokovej vete.
53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalobcovi v plnom rozsahu.
54. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).