Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. W., nar. X.X.XXXX, štátna príslušníčka X., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: D. W., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom W. XXXX/XX, N., štátna príslušníčka X., zastúpená: advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, a otca: P. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, O., G.-F. T., štátny príslušník X., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá V. W., nar. X.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: V. W., nar. X.X.XXXX, výživným vo výške 70,-eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.1.2018.

IV. Zročné výživné na výživu maloletej: V. W., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 12.1.2018 do 29.2.2020 v sume 1.722,90 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 70,-eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročným celý dlh.

V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2018, doplneným v podaní doručenom dňa 5.2.2018, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloletú bude aj zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovala tiež určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej (pôvodne vo výške 300,- eur mesačne) a styk otca s maloletou navrhovala neupraviť.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a ani spolu nehospodária. Spolu s maloletou žijú už takmer tri roky na Slovensku, pričom matka tu aj pracuje a maloletá navštevuje školu. Na X. síce prebieha rozvodové konanie, ale konanie o rozvod manželstva nie je obligatórne spojené s konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a preto súd nerozhoduje o tom, ktorému z rodičov sa po rozvode maloleté dieťa zverí. Spolu s maloletou sa na území Slovenskej republiky zdržuje na základe súhlasu otca, ktorý sa

jej začal vyhrážať, že tento súhlas zruší, napriek tomu, že maloletá mu povedala, že chce zostať žiť s matkou na Slovensku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej a kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

4. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý mal doručenie návrhu ako aj predvolania na pojednávanie vykázané zverejnením oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (, ), nakoľko súdu sa napriek opakovaným pokusom nepodarilo doručiť mu zásielky v rámci medzinárodnej spolupráce pri doručovaní písomností podľa Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Haag 15. novembra 1965, vyhl. č. ) <http://www.hcch.net/index_en.php?act=conventions.text&cid=17>.

5. Maloletá V. navštevuje X. ročník bilingválneho gymnázia. Býva spoločne s matkou. Je zdravá, má len bežné potreby primerané jej veku (strava, oblečenie a obuv, hygiena, cestovné, školské potreby, telefón, krúžky a voľnočasové aktivity, kultúrne podujatia), zdravotný stav má dobrý. Okrem pomernej časti výdavkov na bývanie v sume 105,- eur mesačne matka dokladovala aj výdavok na súkromnú školu v sume 1500,- eur ročne (125,- eur mesačne). Podľa potvrdenia školy zo dňa 12.6.2019 všetky záležitosti týkajúce sa maloletej ako aj všetky platby súvisiace s návštevou školy rieši a platí matka.

6. Matka maloletej je od júna 2018 rozvedená, a to na základe rozhodnutia Z. obvodného súdu v meste G. z 21.6.2018 spis. č. 759/15914/17. V Slovenskej republike má povolený pobyt a je riadne zamestnaná. Podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem cca 1.100 eur mesačne. Spoločne s dcérou býva v byte zakúpenom na hypoúver, pričom náklady na bývanie dosahujú sumu cca 210,- eur mesačne (mimo úverovej splátky). Okrem toho má matka spolu s bývalým manželom v BSM rodinný dom na G.. Hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.

7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u matky dňa 31.1.2020 vyplynulo, že matka žije v jeden a pol izbovom byte spolu s dcérou, pričom maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na svoj zdravý psychický aj fyzický vývin. Otec dieťaťa sa na výchove dcéry nepodieľa, na výživu neprispieva.

8. Maloletá v pohovore s kolíznym opatrovníkom (bez prítomnosti matky) uviedla, že sa nechce vrátiť na X., v N. sa jej veľmi páči, zvykla si tu. Chodí na bilingválne gymnázium so zameraním na anglický jazyk, aj škola sa jej páči. Učí sa veľmi dobre, na vysvedčení bude mať čisté jednotky, možno jednu dvojku. Na otázku ohľadne otca maloletá uviedla, že s otcom prerušila akýkoľvek kontakt, zablokovala si ho aj facebooku. Keď sa s ním bavila, stále sa vypytoval iba na mamu. Bol agresívny a arogantný. Viac uviesť nechcela.

9. Právna zástupkyňa matky v konaní pred súdom uviedla, že matka a otec sú už rozvedení, rozvodové konanie prebehlo na X., avšak práva a povinnosti rodičov k maloletej nie sú upravené. Túto skutočnosť aj dokladovala. Otec na výživu maloletej nijakým spôsobom neprispieva, matka však aktuálne nemá vedomosť o jeho majetkových pomeroch. Na X. prebieha konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhla, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa podania návrhu a zročné výživné bude otec zaviazaný uhrádzať v splátkach po 70 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť, a to najmä s ohľadom na vzťahy maloletej s otcom a na jej vek (takmer XX rokov).

10. Matka sa v konaní pred súdom pripojila k prednesu svojej právnej zástupkyne. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní byt o výmere 44 m2, na ktorý spláca hypotéku vo výške 483 eur mesačne , a kde aj spolu s dcérou býva. Okrem hypotéky má náklady na bývanie vo výške 210 eur mesačne. Dosahuje príjem cca. 1.100 eur netto mesačne. Pokiaľ ide o vzťah otca s maloletou, tak uviedla, že stretávanie otca s mal. od roku 2017 neprebieha a on ani inak neprejavuje o dcéru záujem, pričom od podania návrhu na výživné nič neuhradil. O príjme otca ako ani o jeho nákladoch na bývanie nemá vedomosť. Čo sa týka vyporiadania BSM, tak ide o rodinný dom t.č. v užívaní otca, ktorý spoluvlastnia na G..

11. Kolízny opatrovník maloletej v konaní pred súdom uviedol, že súhlasí s navrhovanou úpravou práv a povinností rodičov k maloletej, s výškou výživného v sume 70 eur mesačne ako aj s výškou splátok zročného výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloletú s prihliadnutím na jej vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj reálne vykonáva, pričom s touto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník. Vzhľadom na skutočnosť, že otec žije na neznámom mieste, o maloletú sa nezaujíma, podľa vyjadrenia matky ju nevidel už od roku 2017, a tiež s ohľadom na vek maloletej (takmer XX rokov) súd neupravoval styk otca s maloletou, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník.

19. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom.

20. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd považuje za potrebné ozrejmiť východiská pre svoje rozhodnutie v tomto konaní. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných

pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

21. Pri určovaní výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej primeraných jej veku ako aj z možností obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o pomery rodičov, matka dosahuje v zamestnaní priemerný príjem, vlastní jeden a pol izbový byt, ktorého kúpu financovala hypoúverom, a kde spolu s dcérou aj býva. Spolu s otcom má v BSM aj rodinný dom na G.; súdne konanie o vyporiadaní BSM vedené na X. nie je ukončené. Ďalšie informácie o príjmových, výdavkových a majetkových pomeroch otca sa súdu nepodarilo zistiť. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je preto na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka. I keď otec pravdepodobne žije na Ú. G., t.č. V. F. T., kde priemerná mzda dosahuje nižšiu úroveň než v Slovenskej republike (podľa zdroja: <http://www.srspol.sk/clanek-rosstat-realna-mzda-v-rusku- vyrastla-o-7-8-16699.html> priemerná nominálna mzda v apríli 2018 dosiahla XX XXX F., t.j. cca 602 eur), vzhľadom na skutočnosť, že otec je aktuálne v produktívnom veku, súd vychádzal z vysoko pravdepodobného predpokladu, že má možnosť získať si príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletej sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Navyše z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že takto určená výška výživného nezodpovedá skutočným nákladom vynakladaným matkou na dcéru, keď len pomerná časť výdavkov na bývanie dosahuje sumu 105,- eur mesačne a školné sumu 125,- eur mesačne a tiež nezohľadňuje osobnú starostlivosť poskytovanú maloletej výlučne matkou. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletej, súd považoval výživné požadované matkou vo výške 70,- eur mesačne za primerané. Pri určovaní výživného na maloletú súd v neposlednom rade vychádzal aj zo sumy životného minima ustanovenej Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. na nezaopatrené dieťa, ktorá do 30.6.2019 predstavovala 93,61 eur a od 1.7.2019 predstavuje 95,96 €. Súd konštatuje, že nepovažuje presunutie zodpovednosti povinného rodiča (tu otca maloletej) za výživu dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, výlučne alebo v podstatnej miere na druhého rodiča (tu matku maloletej), ktorý/á sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, tak z hľadiska zákona, záujmu maloletého dieťaťa ako ani z hľadiska etiky príbuzenských vzťahov, za prípustné.

22. Súd výživné v zmysle zákona určil od podania návrhu dňa 12.1.2018, pričom zročné výživné za obdobie od 12.1.2018 do 29.2.2020 (24 mesiacov x 70 = 1.680 eur + 19 dní mesiaca január 2018=42,90 eur) ustálil na sumu 1.722,90 eur. Na návrh matky maloletej a so súhlasom kolízneho opatrovníka súd povolil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným s tým, že v prípade neuhradenia akejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku može podať odvolanie otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie ostatných účastníkov konania proti tomuto

rozsudku nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.