Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Cpr-42-2018.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/42/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu STD DONIVO a.s., Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, zast. AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: H. B., nar. X.XX.XXXX, M. N. XXXX/ XX, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 1.170,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.170, 72 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 614, 46 eur od 12.9.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 26.9.2018 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1170,72 eur, ktorý odôvodnil tak, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu zo dňa 5.9.2013 s určeným druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“ (ďalej ako vodič MKD. Keďže žalovaný nespĺňal potrebné kvalifikačné predpoklady na výkon práce uvedenej v pracovnej zmluve, uzatvoril so žalobcom taktiež dohodu o získaní kvalifikácie zo dňa 5.9.2013. Deň nástupu do práce bol z toho dôvodu v zmluve dohodnutý ako deň nasledujúci po dni získania spôsobilosti viesť nákladné vozidlo nad 3,5 tony a jazdnú súpravu, ktorá sa preukazuje vodičským oprávnením skupiny C+E, po absolvovaní kurzu základnej kvalifikácie za účelom získania osvedčenia základnej kvalifikácie vodiča cestnej dopravy a karty vodiča. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný pri uzavretí pracovnej zmluvy nespĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon práce v nej určenej, v dôsledku čoho s ním žalobca uzatvoril aj dohodu o získaní kvalifikácie. Predmetom tejto dohody bol záväzok žalobcu na jeho náklady zabezpečiť pre žalovaného získanie potrebnej kvalifikácie pre výkon práce vodiča MKD a na druhej strane záväzok žalovaného zotrvať po získaní potrebnej kvalifikácie v pracovnom pomere u žalobcu po dobu najmenej päť rokov odo dňa vzniku pracovného pomeru. Žalobca splnil svoje záväzky vyplývajúce mu z vyššie uvedenej dohody o získaní kvalifikácie a prostredníctvom autoškoly Autoškola AUTOPROGRES, s.r.o., so sídlom Tovarnícka 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 31426859 (ďalej ako Autoškola) zaplatil žalovanému kvalifikáciu, pričom celkové náklady vynaložené za týmto účelom predstavovali sumu vo výške 1200 eur s DPH (jednalo sa o vodičské oprávnenie skupiny C (faktúra Autoškoly č. 85/2013 v sume 600 eur s DPH) a kurz základnej kvalifikácie vodiča KKV (faktúra Autoškoly č. 15/2014 v sume 600 eur s DPH). Túto kvalifikáciu žalobca uhradil za žalovaného zo svojich prostriedkov, o čom svedčí výpis z účtu. Žalobca zabezpečil a uhradil žalovanému príslušný vodičský preukaz v autoškole a žalovaný príslušne kurz navštevoval a úspešne ukončil, pričom v zmysle Dodatku k pracovnej zmluve č. 1/2013 z 21.3.2014 vznikol pracovný pomer a prvým dňom nástupu do práce bol deň 24.3.2014. Následne žalovaný doručil žalobcovi Výpoveď zo dňa 16.6.2016, v zmysle ktorej ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol rodinné dôvody a deň skončenia pracovného pomeru označil 20.6.2016. Žalobca síce akceptoval jednostranný prejav vôle skončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnanca, avšak neakceptoval skončenie pracovného pomeru k 20.6.2016, pretože žalovaný nerešpektoval výpovednú dobu, ktorou mal byť viazaný a počas ktorej mal riadne vykonávať práce vodiča MKD. Žalobca preto odpoveďou na výpoveď zo dňa 16.6.2016 oznámil
žalovanému, že akceptuje skončenie pracovného pomeru, avšak obsahovo nesúhlasil so znením, že pracovný pomer končí k 20.6.2016, pretože žalovanému beží od 1.7.2016 do 31.8.2016 výpovedná doba. Žalobca súčasne vyzval žalovaného na nástup do zamestnania a plnenie si pracovných povinností počas výpovednej doby s ohľadom na možnosť uplatnenia sankcie stanovenej v pracovnej zmluve, ak žalovaný nebude počas výpovednej pracovať. Táto odpoveď žalovanému bola doručený dňa 21.6.2016. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.3.2018. Počas výpovednej doby zamestnanec nepracoval a neplnil si svoje povinnosti. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje alikvotnú časť dlžnej sumy vo výške 614,46 eur, čo predstavuje neodpracovanú časť z dohody o získaní kvalifikácie, za neodpracované dni. Podľa čl. 4.1 Dohody o získaní kvalifikácie „V prípade, že zamestnanec nesplní svoj záväzok zotrvania v pracovnom pomere u zamestnávateľa, uvedený v čl. III. Tejto dohody, je povinný nahradiť zamestnávateľovi náklady spojené so získaním kvalifikácie. Zamestnanec je povinný nahradiť v prípade nesplnenia svojho záväzku uvedeného v č. III. Tejto dohody, celú sumu vynaložených nákladov, uvedených v bode 2.8 tejto dohody, v lehote 10 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru.“ Splatnosť sumy nastala 10.9.2016, nakoľko tento deň pripadol na sobotu, prvým dňom omeškania je deň 12.9.2016. Žalovaný bol na dobrovoľné splnenie úhradovej povinnosti vyzvaný predžalobnou výzvou na úhradu záväzku zo dňa 7.2.2018, pričom z dôvodu vysokej sumy mu bola poskytnutá aj možnosť dohodnúť sa na splátkach. Žalovaný na výzvu reagoval opäť podaním predžalobnou výzvou na úhradu záväzku - oznámením žiadosti o predloženie dokladov, dôkazov a ich návrhu na riešenie zo dňa 16.2.2018, v zmysle ktorého vytkol skutočnosti, kedy mal byť založený pracovný pomer, a kedy mal byť pracovný pomer ukončený. Požiadal o zaslanie dokladov, kedy sa tak malo stať a zaslanie textu výpovede. Na toto podanie žalovaného odpovedal právny zástupca žalobcu listom Odpoveď na Váš list a návrh na riešenie zo dňa 16.2.2018 datovaný 25.7.2018, v ktorom navrhol riešenie formou dohody o urovnaní, nakoľko v dvoch bodoch bolo skutočne zahrnuté, že nárok spoločnosti STD DONIVO, a.s. voči Ľubomírovi B. je vo výške 614,46 eur a to z titulu dohody o získaní kvalifikácie, ktorú si žalovaný neodpracoval. Nárok H. B. voči spoločnosti STD DONIVO a.s. predstavuje 281,56 eur a to z titulu dovolenky za rok 2015 tzv. starej dovolenky, ktorá bola nesprávne krátená z dôvodu absencii pána B. v práci. Táto dovolenka má byť skutočne preplatená žalovanému. Ako výsledok, keďže žalobca aj žalovaný mali vzájomné pohľadávky a zákonník práce neumožňuje ich započítanie, bolo navrhnuté uzatvorenie dohody o sporných nárokoch, v ktorej by sa pán B. zaviazal uhradiť 332,90 eur, tj. len sumu rozdielu horeuvedených nárokov. K listu boli pripojené aj listiny, ktoré požadoval zaslať tj. jeho výpoveď, mzdový odpis a splnomocnenie pre koncipienta advokátskej kancelárie. Na tento list zareagoval žalovaný Listom zo dňa 3.8.2018, v ktorom uviedol v podstate spokojnosť, že bolo zistené nesprávne krátenie dovolenky, požiadal o výplatu sumy 281,56 eur, ktorá suma predstavuje tzv. starú dovolenku na jeho účet. Vyjadril sa k svojmu vlastnému prejavu vôle - výpovedi ako návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou, k čomu nemali dôjsť a vyjadril sa, že nevie, kto vlastne spoločnosť STD DONIVO zastupuje, či advokátska kancelária, alebo koncipient alebo samotná spoločnosť koná sama. Uviedol, že popiera, kedy bol založený pracovný pomer a žiada vysvetliť, kedy skončil pracovný pomer. Poprel, aby listina, ktorou skončil pracovný pomer bola výpoveďou. K návrhu dohody o urovnaní sa nevyjadril, to znamená, že žalobca nedostal odpoveď na svoju pohľadávku, ktorú eviduje voči žalovanému. Nakoľko skutočne došlo k nesprávnemu kráteniu dovolenky, bol žalobca zo strany svojho právneho zástupcu poučený, že je nevyhnutné doplatiť tzv. starú dovolenku za rok 2015, ktorá bola v mzdovom softvéri nesprávne krátená, pričom žalobca zaplatil žalovanému podľa jeho žiadosti dňa 3.8.2018 doručeného žalobcovi dňa 10.8.2018 sumu 281,56 eur, ktorá predstavuje sumu za dovolenku za rok 2015 podľa jeho žiadosti. Následne žalobca poslal o úhrade sumy informáciu žalovanému a vo forme listu Odpoveď na Vašu žiadosť z 14.8.2018, rovnako požiadal o úhradu svojej pohľadávky za vodičský preukaz, nakoľko žalovaný sa k tejto nevyjadril, dohodu neuzatvoril. Na tento list odpovedal žalovaný priamo žalobcovi odpoveďou na list zo dňa 14.8.2018 datovaný dňa 24.8.2018, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27.8.2018, ktorého obsahom bolo v krátkosti to, či žalobcu ešte stále zastupuje advokátska kancelária, nakoľko komunikuje so žalovaným aj sám a znova požiadal o oznámenie, kedy a na základe čoho skončil a čo žalovaný porušil. Na základe vyššie uvedeného navrhujú, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaný je povinný v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1170,72 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 614,46 eur od 12.9.2016 do zaplatenia. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2018 uviedol, že dôkazy (korešpondenčné listy), ktoré predkladá žalovaný, predložil už žalobca vo svojom podaní, aby konajúci súd mal k dispozícii všetku dokumentáciu pri rozhodovaní o spornom nároku. Žalobca so žalovaným viedol dlhodobú komunikáciu. Z listov, ktoré posielal žalovaný je zrejmé, že k dohode by nikdy nedošlo, pretože je to práve žalovaný,
ktorý stále od žalobcu požadoval vysvetlenia a dôkazy s úmyslom naťahovať čas (o čom svedčí aj námietka premlčania vznesená na konci podania žalovaného). Skutočným úmyslom žalovaného nikdy nebolo dohodnúť sa na úhrade vzájomných sporných nárokov. Žalovaný uvádza, že po celý čas vzájomnej komunikácie žiadal od žalobcu preukázanie dôkazov a dokladov, ktorými preukáže hodnovernosť uplatnených nárokov. Napriek tomu, že tieto dôkazy boli žalovanému zaslané dňa 16.2.2018 (jedná sa najmä o výpoveď žalovaného z pracovného pomeru) a súčasne boli preverené námietky žalovaného (najmä námietka nepreplatenej zle vykrátenej dovolenky za rok 2015) odmietol žalovaný dohodnúť sa na úhrade vzájomných pohľadávok. Žalobca uznal, že v účtovnom programe tento mechanicky vykrátil všetku zostávajúcu dovolenku, nakoľko softvér nerozlišoval medzi krátením dovolenky za rok 2015 a rok 2016, a z dôvodu absencii túto dovolenku vykrátil celú. Z uvedeného dôvodu uhradil žalovanému ním požadovanú sumu 281,56 eur, ktorú chcel pôvodne riešiť dohodou o sporných nárokoch. Je to však práve žalovaný, ktorý síce svoje peňažné plnenie požadoval a aj ho získal, avšak odmietol sa vyjadriť k vysporiadaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Keďže nedošlo k dohode medzi sporovými stranami a komunikácia medzi nimi prebiehala zbytočne dlho, bez akéhokoľvek výsledku pre žalobcu (kým na strane žalovaného boli jeho nároky uspokojené vo výške 281,56 eur) neostalo žalobcovi nič iné, len sa obrátiť na súd. Žalobca z obsahu odporu vníma, že naďalej bude úlohou okresného súdu posúdiť akým spôsobom bol skončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, pretože táto skutočnosť je medzi sporovými stranami sporná. Žalobca uvádza, že posúdil jednak obsah a označenie listiny označenej ako „Výpoveď zo dňa 16.3.2016“ autorom ktorej je žalovaný ako aj správanie žalovaného, ktorý viac do práce nenastúpil ako výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce bez udania dôvodu. Týmto jednostranným právnym úkonom dal žalovaný najavo, že má záujem skončiť pracovný pomer, avšak nesprávne uviedol výpovednú dobu ako 20.6.2016. Žalobca teda na toto podanie reagoval listom zo dňa 16.6.2016 s jej ukončením 31.8.2016. Súčasne žalovaného vyzval na túto skutočnosť, že je povinný počas výpovednej doby pracovať, inak môže byť žalovaný postihovaný peňažnou sankciou dohodnutou v pracovnej zmluve pre prípad nedodržania povinnosti pracovať vo výpovednej dobe. Žalovaný vo svoje obrane tvrdí, že podal návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, pričom tento návrh žalobca neakceptoval. S ohľadom na uvedené, tak mal skončiť pracovný pomer medzi sporovými stranami výpoveďou zo strany žalobcu. Žalobca sa s právnym názorom žalovaného nestotožňuje. Jednak preto, že na výpoveď zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje uvedenie príčiny skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 Zákonníka práce, pričom taká listina ani neexistuje. Zamestnávateľ nie je oprávnený ukončiť pracovný pomer výpoveďou bez udania dôvodu ako je tomu v prípade zamestnanca v § 67 Zákonníka práce. Správanie žalovaného, ktorý doručí listinu označenú ako výpoveď z pracovného pomeru, pričom v tejto listine len nesprávne uvedie deň skončenia pracovného pomeru, nie je možné považovať za neplatné, resp. za žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou. Správanie žalovaného považuje žalobca len za prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Odôvodnenie sumy, ktorá bola požadovaná vo výzve na zaplatenie oproti sume, ktorá je požadovaná v návrhu na vydanie platobného rozkazu vychádza z toho, že žalobca požadoval od žalovaného pôvodne len náklady súvisiace so zaplatením vodičských kurzov. Vo výzve nepožadoval žalobca peňažnú sankciu dojednanú v čl. 19 Pracovnej zmluvy, nakoľko štatutárni zástupcovia žalobcu v prípade rýchleho vybavenia pohľadávky z dohody o získaní kvalifikácie túto sankciu neuplatňujú. Bol to práve žalovaný, ktorý po celý čas popieral existenciu pohľadávky žalobcu (za vodičský preukaz), nechcel ju uhradiť, ba čo viac, ani po tom, čo žalovaný uznal svoju časť pohľadávky (za nepreplatenú pohľadávku) odmietol žalovaný uzatvoriť ponúkanú dohodu o urovnaní, v ktorej by došlo ku kompenzácii pohľadávok a vec by bola uzatvorená. Keďže nedošlo k dohode a písomná korešpondencia neviedla k žiadnemu výsledku a ukončeniu sporu, rozhodol žalobca, že si voči žalovanému uplatní dve peňažné pohľadávky a to na dvoch rôznych základoch: -peňažná pohľadávka, ktorá vznikla z Dohody o získaní kvalifikácie za neodpracovaný čas (§ 155 ods. 3 ZP), pričom záväzok bol splatný skončením pracovného pomeru naraz dňa 10.9.2016 vo výške 614,46 eur. -peňažná pohľadávka (§ 62 ods. 8 ZP), ktorá vznikla z Pracovnej zmluvy inkorporovaná v článku 19, ktorej plnenie, resp. splatnosť nebola osobitne dohodnutá ani zákonom predpokladaná a teda sa má za to, že žalovaný je ju povinný uhradiť do 7 dní po výzve žalobcu (§33 ods. 3 ZP). Výzva na zaplatenie tejto sumy je splnená aj jej vykonaní v žalobnom návrhu. Výška tejto sankcie bola vyčíslená podľa pravidiel stanovených zákonníkom práce vo výške 556,46 eur. Svoj peňažný nárok nepovažuje žalobca za premlčaný. Nakoľko premlčanie nie je osobitne upravená Zákonníkom práce v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 ZP sa na právne vzťahy použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Občiansky
zákonník v § 101 uvádza, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonávať po prvý raz. Žalovaný jednostranným právnym úkonom - výpoveďou vyvolal právny stav, kedy sa práva mohli po prvýkrát vykonať až po uplynutí výpovednej doby. Výpovedná doba uplynula dňa 31.8.2016. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Topoľčany dňa 1.10.2018 a teda preukázateľne pred skončením plynutia výpovednej doby, riadne a včas. Námietku premlčania nepovažuje žalobca za dôvodnú. PZ žalobcu uviedol, že bola podpísaná dohoda po skončení pracovného pomeru, čo je však dvojstranný právny úkon a ich výpoveď zo dňa 16.6. uvádza iba prejav dobrej vôle. Z listiny na čl. 19 vôbec nevyplýva, že by chcel žalovaný so zamestnancom dohodnúť zostať 1-2 mesiace doma ako tvrdí. Pokiaľ PZ žalovaného tvrdí, že nevyzvali žalovaného na nástup do práce, opäť listinný dôkaz posledný odstavec uvádza skutočnosť, že žalovaný bol vyzývaný počas výpovednej doby k nástupu do zamestnania. Okrem toho zamestnávateľ STD DONIVO nemohol žiadnym spôsobom reagovať, že by dal výpoveď žalovanému, nakoľko nemal túto právnu možnosť a oni súhlasili s jednostranným ukončením pracovného pomeru zo strany žalovaného. A tak ako uviedli v vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného, že nie je podstatná forma listiny, ktorou došlo k ukončeniu pracovného pomeru, ale jej obsah, z ktorého vyplýva výpoveď zo strany zamestnanca. Nemajú žiadnu vedomosť, že počas doby plynutia výpovednej doby, by im bol zaslaný doklad o ošetrení člena rodiny ako i práceneschopnosti žalovaného. 2. Žalovaný v odpore zo dňa 31.10.2018 uviedol, že po celý čas komunikácie so žalobcom žiada len dôkazy a doklady, ktorými preukáže hodnovernosť a oprávnenosť jeho údajného nároku voči nemu, lebo žalobca neustále hovorí o nejakom jeho údajnom porušení zmluvy, či nejakej právnej povinnosti a o tom, že dal údajne výpoveď z pracovného pomeru, čo však nie je pravdou, lebo on podal len návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou ku konkrétnemu dátumu, čo zamestnávateľ neakceptoval a naopak - jeho pracovný pomer u zamestnávateľa, čiže žalobcu skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa, čiže žalobcu, čo vlastne znamená, že ani nemal možnosť údajný záväzok splniť z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, čiže žalobcu. Neustále žalobcovi a AK pripomínal uvedenú skutočnosť a upriamoval jeho pozornosť na to, akým spôsobom bol jeho pracovný pomer u zamestnávateľa, čiže žalobcu skončený. Okrem uvedeného žalobca a AK od neho žiadali uhradiť úplne inú sumu, ako teraz požadujú v PR. Žalobca a jeho právny zástupca odôvodňujú svoj údajný nárok z pracovnej zmluvy a jej dodatku, Zákonníka práce a tvrdenia, že mal porušiť nejakú svoju právnu povinnosť a podať výpoveď z pracovného pomeru, čo je podľa jeho názoru úplný nezmysel. Koniec koncov to žalobca a AK priznávajú v jednom zo svojich podaní, kde už nehovoria o porušení zmluvy z jeho strany, či výpovedi z pracovného pomeru z jeho strany, ale už len o nedorozumení, čo morálnej povinnosti, takže podľa jeho názoru:
- neexistuje nejaká príčinná súvislosť medzi údajným nárokom žalobcu a údajným porušením nejakej právnej povinnosti z jeho strany, vyplývajúcej mu z pracovnej zmluvy a jej dodatku,
- jeho pracovný pomer u žalobcu určite neskončil na základe výpovede zo strany zamestnanca, ale naopak skončil na základe výpovede zo strany zamestnávateľa
- údajný nárok, aj by aj existoval, považuje za premlčaný. Vzhľadom na uvedené a daný skutkový a právny stav veci uplatnený údajný nárok žalobcu odmieta, neuznáva, čo do rozsahu, výšky a dôvodov a žiada tento zrušiť a v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.4.2019 uviedol, že nastúpil k zamestnávateľovi na základe zmluvy, ktorú spísali. Potom vykonával vlastne vodičské oprávnenie, potom bol spísaný dodatok k zmluve. Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru tak on došiel do Zvolena s dotyčným pracovníkom STD DONIVA, oznámil, že sa chce dohodnúť na základe rodinných problémov, ktoré mal doma, že by nejako skončil pracovný pomer, ale s tým, že keď s mu to vyrieši, že by znova nastúpil. Poradil mu spísať dohodu, ktorá spísaná vo Zvolene. A kým prišiel domov, prišla mu sms, že s tým nesúhlasia a že s ním ukončujú pracovný pomer. Listinu - dohodu osobne videl, bolo tam napísané, obsah si presne nepamätá, ale išlo o vyriešenie rodinných problémov, že nemôže vlastne nastúpiť, pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia. Je pravdou, že dohodu podpisoval. Pokiaľ mu bol samosudcom predložený k nahliadnutiu dôkaz - dohoda na čl. 18, túto podpisoval a odovzdával zamestnávateľovi tým dňom, ktorý je uvedený na tejto dohode. Formálne koncipovanie výpovede na čl. 18 vykonal STD DONIVO, a.s., ktorého meno si nepamätá. Pokiaľ sa v tejto výpovedi uvádza dátum skončenia pracovného pomeru k dňu 20.6.2016, tento dátum korešponduje, nakoľko v tom čase nemohol pracovať u zamestnávateľa z rodinných dôvodov. Kým odišiel zo Zvolena do Topoľčian prišla mu sms, že s dohodou nesúhlasia a dávajú mu výpoveď. V ten deň si nepamätá, koľko listín - dokumentov podpisoval, ale myslí, že len ten, ktorý mu bol predložený na pojednávaní. O práci vo firme STD DONIVO sa dozvedel na základe inzerátu, v ktorom hľadali vodičov a tak na to
reagoval. Zamestnávate od momentu - doručenia SMS s ním vôbec nekomunikoval ani neupozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany, akurát poslal listy o náhrade vodičského oprávnenia. Počas výpovednej doby ho zamestnávateľ nevyzval na nástup do práce ani na okamžitý nástup do práce. Počas výpovednej doby sa nachádzal doma, nakoľko mal zdravotné problémy so svojou dcérou, pričom formálne bol doma na OČR a zároveň bol práceneschopný. Nedostal žiadny list od zamestnávateľa, v ktorom by bol upozorňovaný na skutočnosť, že musí dodržať dvojmesačnú výpovednú lehotu, pričom ak ju nedodrží, tak mu bude hroziť jednomesačná náhrada mzdy. Do Zvolena žalovaný prišiel s tým, že sa chcel dohodnúť, že bude 1-2 mesiace doma a potom bude môcť nastúpiť opäť u zamestnávateľa STD DONIVO. PZ žalovaného uviedol, že je sporné ako skončil pracovný pomer, tvrdia však, že zamestnanec bol vo Zvolene u zamestnávateľa, kde komunikoval so zamestnancom žalobcu, tam bola naformulovaná textáž skončenia pracovného pomeru, kde je jasne uvedený dátum, že chce skončiť pracovný pomer k 20.6.., čiže nemôže ísť o výpoveď a naopak zamestnávateľ odpovedal, že s týmto skončením pracovného pomeru nesúhlasí a že mu dáva výpoveď. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany - žalovaného, pracovnom zmluvou na čl. 10-12, dodatkom č.1 k pracovnej zmluve na čl. 17, dohodou o získaní kvalifikácie na čl. 13-14, faktúrami na čl. 15-16, potvrdením o zrealizovaní transakcie na čl. 15 p.v. - 16p.v., výpoveďou na čl. 18, odpoveďou na výpoveď na čl. 19, potvrdením o výške priemerného mesačného zárobku na čl. 28-29, predžalobnou výzvou na čl. 30, mzdovým listom na čl. 35, oznámením sociálnej poisťovne Topoľčany na čl. 147, 149, mzdovým listom na čl. 152, lekárskymi potvrdeniami na čl. 107-112 a zistil tento skutkový stav: Strany sporu uzavreli dňa 5.9.2013 pracovnú zmluvu s určeným druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“, pričom žalovaný nespĺňal potrebné kvalifikačné predpoklady na výkon práce v uvedenej pracovnej zmluve a bola s ním uzatvorená Dohoda o získaní kvalifikácie zo dňa 5.9.2013, pričom ako deň nástupu do práce bol z tohto dôvodu v zmluve dohodnutý ako deň nasledujúci po dni získania spôsobilosti viesť nákladné vozidlo nad 3,5 tony a jazdnú súpravu, ktorá sa preukazuje vodičským oprávnením skupiny C+E, po absolvovaní kurzu základnej kvalifikácie za účelom získania osvedčenia základnej kvalifikácie vodiča cestnej dopravy a karty vodiča. Predmetom dohody bol záväzok žalobcu na jeho náklady zabezpečiť pre žalovaného získanie potrebnej kvalifikácie pre výkon práce vodiča MKD, a na druhej strane záväzok žalovaného zotrvať po získaní potrebnej kvalifikácie v pracovnom pomere u žalobcu po dobu najmenej 5 rokov odo dňa vzniku pracovného pomeru (článok III. bod č. 3.2. dohody). Túto kvalifikáciu vykonal žalovaný v autoškole Autoprogres s.r.o., pričom žalobca zaplatil žalovanému túto kvalifikáciu a celkové náklady vynaložené za týmto účelom predstavovali sumu 1200 eur s DPH (jednalo sa o vodičské oprávnenie skupiny C a kurz základnej kvalifikácie vodiča KKV), ktorá kvalifikácia bola žalobcom uhradená za žalovaného z jeho finančných prostriedkov. Žalovaný tento kurz v autoškole navštevoval a úspešne ukončil, pričom v zmysle dodatku k pracovnej zmluve č. 1/2013 z 21.3.2014 mu vznikol pracovný pomer a prvým dňom nástupu do práce bol deň 24.3.2014. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď zo dňa 16.6.2016, v zmysle ktorej ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol rodinné dôvody, a deň skončenia pracovného pomeru označil 20.6.2016. Žalobca akceptoval jednostranný prejav vôle skončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnanca - žalovaného, avšak neakceptoval skončenie pracovnému pomeru k 20.6.2016, z dôvodu, že žalovaný nerešpektoval výpovednú dobu, ktorou mal byť viazaný a počas ktorej mal riadne vykonávať práce vodiča MKD a preto mu oznámil, že akceptuje skončenie pracovného pomeru, avšak obsahovo nesúhlasí so znením, že pracovný pomer končí k 20.6.2016, pretože žalovanému bežala výpovedná doba od 1.7.2016 do 318.2016. Zároveň vyzval žalovaného na nástup do zamestnania a plnenie si pracovných povinností, pričom táto odpoveď mu bola doručená 21.6.2016. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.8.2016, pričom počas tejto doby zamestnanec - žalovaný nepracoval a neplnil si svoje povinnosti. Žalovaný bol vyzvaný - Predžalobnou výzvou na úhradu záväzku dňa 7.2.2018, pričom z dôvodu vysokej sumu mu bola poskytnutá aj možnosť dohodnúť sa na splátkach. Z bodu 19 a 20 pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že strany v spore sa dohodli, že v zmysle právnych predpisov zamestnávateľ - žalobca zabezpečí získanie odbornej spôsobilosti pre výkon práce, ktorá bola dohodnutá touto pracovnou zmluvou prostredníctvom tretej osoby oprávnenej na uvedenú činnosť na základe zamestnávateľa. Zamestnávateľ uhradí celú čiastku stanoveného poplatku za potvrdenie o odbornej spôsobilosti zamestnanca, ktoré potvrdenie má platnosť stanovenú dobu od jeho vydania určenú pre jednotlivú odbornú spôsobilosť. Po uplynutí uvedenej doby je nevyhnutné, že zamestnanec si musí odbornú spôsobilosť obnoviť. V prípade, ak zamestnanec ukončí svoj pracovný pomer pred uplynutím doby platnosti potvrdenia o odbornej spôsobilosti za vydanie ktorého zamestnávateľ uhradil celý poplatok, je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi pomernú časť poplatku, ktorá pripadá na dobu do skončenia platnosti takéhoto potvrdenia o odbornej spôsobilosti. Ďalej dohodli, že ak
zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku zamestnanca za jeden mesiac. V dobe plynutia výpovednej doby t.j. od 1.7.2016 do 31.8.2016 Sociálna poisťovňa pobočka Topoľčany nevyplácala žalovanému a takisto jeho partnerke W. G. nemocenské dávky, ošetrovné, ani materské. Žalovaný dosiahol v období od januára 2016 do júna 2016 čistú mzdu 7932,40 eur. Priemerný mesačný zárobok za mesiac júl 2016 bol vo výške 556, 46 eur. Žalovaný bol práceneschopný od 8.8.2016 do 15.8.2016, a jeho partnerka bola na lekárskom ošetrení 27.6.2016, 12.7.2016, 26.8.2016, pričom lekár doporučil nutnú starostlivosť o dieťa partnerom do ukončenia liečby, ktorá bude trvať minimálne14 dní od 27.6.2016. 4.l. Podľa § 155 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu , ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa na určitý čas v pracovnom pomere , alebo mu uhradí náklady spojené so štúdiom a to aj vtedy , keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 61 ods. 1 ZP výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa § 62 ods. 1,6,8 ZP ak je daná výpoveď pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve : dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Podľa § 67 ZP zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Podľa § 134 ods. 1 - 2, 4 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci vo štvrťroku , v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako hodinový priemerný zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesto. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V 2/1967: ak je vo výpovedi zamestnanca alebo zamestnávateľa nesprávne uvedená výpovedná doba alebo tam nie je uvedená vôbec, nemá to za následok neplatnosť výpovede, ale pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. S III, s 70: výpovedná doba je zákonným dôsledkom výpovede, nemusí byť preto vo výpovedi uvedená správne, ak má byť výpoveď platná a nemusí byť vo výpovedi uvedená vôbec. Ak zamestnávateľ alebo zamestnanec neuvedie správnu dĺžku výpovednej doby, nie je výpoveď neplatná, avšak pracovný pomer sa skončí uplynutím (minimálnej ) výpovednej doby. 4.2. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí , je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom , čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 4.3. Peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce právne viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca, pretože sa vychádza zo zásady, že zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu. Oprávnenie
zamestnávateľa na peňažnú náhradu Zákonník práce upravuje na sumu, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Na to, aby bol naplnený účel tejto satisfakcie je potrebné, aby sa zamestnávateľ už pri uzatváraní pracovnej zmluvy resp. pri jej zmene so zamestnancom dohodol na tejto peňažnej náhrade za nedodržanej výpovednej doby. Ak tak neurobí v písomnej forme a v pracovnej zmluve, takáto dohoda účastníkov pracovného pomeru je neplatná. 5. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd žalobu žalobcu za preukázanú. Žalobný nárok, ktorý si uplatnil žalobca predstavoval sumu pozostávajúcu zo záväzku vzniknutého z porušenia dohody o získaní kvalifikácie vo výške 614, 46 eur a záväzku vzniknutého z porušenia povinnosti zotrvať v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Čo sa týka uplatneného žalobného nároku vzniknutého z porušenia dohody o získaní kvalifikácie, bolo listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že žalovaný odpracoval iba časť uhradenej kvalifikácie v zmysle dohody po získaní kvalifikácie a to podľa článku 4.1. dohody o získaní kvalifikácie. Zároveň preukázal, že bolo povinnosťou žalovaného zotrvať v pracovnom pomere po dobu 5 rokov, tj. od 24.3.2014 do 24.3.2019, tj. celkove 1826 dní, pričom skutočná doba zotrvania v pracovnom pomere bola od 24.3.2014 do 31.8.2016, teda 891 dní, kde počet neodpracovaných dní bol vo výške 935 dní a preto alikvótna časť dlžnej sumy predstavuje sumu 614,46 eur. Žalobca zároveň listinnými dôkazmi a to faktúrou na čl. 15 - 16 ako aj potvrdením o zrealizovaním transakcie na čl. 15 - 16 preukázal, že vynaložil tieto finančné prostriedky na získanie kvalifikácie zamestnanca - žalovaného, pričom sa jednalo o vodičské oprávnenie skupiny C a kurz základnej kvalifikácie vodiča KKV, ktorý aj žalovaný absolvoval. Vzhľadom k tomu, že splatnosť dlžnej sumy - 614, 46 eur nastala dňa 10.9.2016 a nakoľko tento deň pripadol na sobotu, žalovaný sa dostal do omeškania dňom 12.9.2016 a preto žalobca správne uplatnil z hľadiska času ako aj výšky úrok z omeškania. Pokiaľ v konaní namietol žalovaný dôvody podania výpovede skutočnosť kto podal výpoveď, ako aj čas ukončenia pracovného pomeru, súd má za to, že listinnými dôkazmi na čl. 18 - 19 bolo preukázané, že výpoveď dal zamestnanec a v tejto výpovedi bola nesprávne uvedená výpovedná doba, táto však nemala za následok neplatnosť výpovede, ale pracovný pomer sa ukončil uplynutím výpovednej doby, tj. 31.8.2016. V zmysle aj citovanej judikatúry je zrejmé, že výpovedná doba je zákonným dôsledkom výpovede a nemusí byť preto vo výpovedi uvedená správne , ak má byť výpoveď platná a nemusí byť vo výpovedi uvedená vôbec. Ak však zamestnanec, v tomto prípade žalovaný neuviedol správnu dĺžku výpovednej doby , nie je výpoveď neplatná a pracovný pomer sa jednoznačne skončil uplynutím zákonnej / minimálnej / výpovednej doby, ktorá v tomto prípade bola v dĺžke dvoch mesiacov a teda pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil 31.8.2016. Čo sa týka ďalšej časti žalobného nároku vo výške 556, 46 eur, predstavujúceho záväzok vzniknutý z porušenia povinnosti zotrvať v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, tento nárok bol preukázaný jednak samotným vyjadrením žalovanej strany - žalovaného, ktorý sám uviedol, že je pravdou, že počas plynutia výpovednej doby nezotrval u zamestnávateľa, čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu nezotrvania žalovaného u zamestnávateľa - žalobcu počas plynutia výpovednej doby a to v sume priemerného mesačného zárobku, tj. v sume 556, 46 eur a to s poukazom k § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Súd mal zároveň osvedčené listinným dôkazom na čl. 19, že žalovaný bol vyzvaný počas výpovednej doby k nástupu do zamestnania, pričom túto výzvu prevzal dňa 21.6.2016. Pokiaľ aj v podanom odpore žalovaný uviedol, že ak by aj údajný nárok žalobcu existoval, považuje ho za premlčaný, súd poukazuje na skutočnosť, že splatnosť žalobného nároku, resp. splatnosť dlžnej sumy nastala 10.9.2016 a žaloba bola podaná 26.9.2018 je zrejmé, že žaloba bola uplatnená v zákonnej dobe a nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. 6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.