Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/1200/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: Z.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. č. XXX, XXX XX S. N., proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Z., zastúpeného advokátskou kanceláriou A. & S., s.r.o., so sídlom N. 3, XXX XX C., o zaplatenie sumy 31.534,22 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 31.534,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.11.2000 sa stala členkou Stavebného bytového družstva občanov so sídlom v Pezinku, na základe čoho vlastnila členský podiel k 2-izbovému bytu č. XX na Záhoráckej ul. č. XX v Malackách.. Tento družstevný byt predala manželom Adamovičovým za kúpnu cenu 950.000,- Sk (31.534,22 Eur), ktorá bola poukázaná na bankový účet žalovaného. K zaplateniu kúpnej ceny prišlo na základe toho, že v mesiaci november 2003 so žalovaným uzavrela ústnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že žalobkyňa požičia sumu 950.000,- Sk žalovanému na kúpu 4-izbového bytu na Q. v Malackách. Pôžička bola s lehotou splatnosti do 10 rokov odo dňa uzavretia ústnej zmluvy, resp. odo dňa pripísania peňazí na účet žalovaného. Keďže v decembri 2016 uplynie 10 rokov domáha sa žalobkyňa svojho nároku na súde. Ďalej žalobkyňa uviedla, že po dostavbe bytu na Q., prešiel tento do výlučného vlastníctva žalovaného. Do bytu sa nasťahovali spoločne so žalovaným ako aj s dvomi neskôr tromi maloletými deťmi. Byt spoločne užívali do februára 2012, kedy sa žalovaný z bytu odsťahoval. Mesačne žalobkyňa platila všetky úhrady za užívanie bytu a polovicu hypotéky žalovaného, ktorú si zobral na byt. Dňa 14.07.2015 sa žalobkyňa z bytu aj s deťmi odsťahovala. V ten mesiac sa stretla so žalovaným v advokátskej kancelárii A., kde v rámci jednania o mimosúdnej dohode, jej žalovaný prisľúbil 20.000,- Eur. Nakoniec žalovaný bol ochotný zaplatiť iba 5.000,- Eur. Žalobkyňa súhlasila len s podmienkou, že žalovaný písomne uzná zvyšok dlhu tak, aby začala plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Žalovaný s týmto nesúhlasil. Priamym svedkom ústnej zmluvy o pôžičke bola matka žalobkyne Z.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobkyne je vykonštruovaný, šikanózny, bez akéhokoľvek právneho a skutkového základu. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu majú tri deti. Kúpu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve v Pezinku financoval žalovaný a to vo výške 700.000,- Sk. Žalobkyňa zabezpečovala veci súvisiace s nadobudnutím bytu a preto uzatvorila kúpu členského podielu na svoje meno. Žalobkyňa nemala

dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla kúpnu cenu za členský podiel v byte vyplatiť sama, preto túto kúpu financoval žalovaný. Následne, keď sa predával družstevný byt, finančné prostriedky z predaja išli na účet žalovaného. Tým sa žalovanému vrátili finančné prostriedky. Následne z týchto finančných prostriedkov uhradil žalovaný časť kúpnej ceny 4-izbového bytu na Q. v Malackách. Čo sa týka čestného prehlásenia matky žalobkyne Z. je matkou žalobkyne a má osobný záujem na tom, aby jej dcéra v konaní uspela, dôkaz je preto účelový. Žalovaný nikdy neprijal od žalobkyne pôžičku, ani sa so žalobkyňou o poskytnutí akejkoľvek pôžičky nebavil. Žalovaný poukázal na tvrdenie žalobkyne o tom, že pôžička sa má premlčovať v decembri 2016 (splatnosť mala teda nastať v decembri 2016, Z. uvádza, že splatnosť pôžičky mala nastať najneskôr do 10 rokov od novembra 2003, a teda najneskôr v novembri 2013, nie v decembri 2013. Ani žalobkyňa ani jej matka pritom neuvádzajú konkrétny dátum. Taktiež je pozoruhodné, že pôžička mala byť splatná práve za 10 rokov, pričom žalobkyňa nevyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky ani raz, a to až do podania žaloby. Ďalej žalovaný uviedol, že je pravdou, že dňa 28.07.2015 kontaktovala žalovaného A. ale nie v súvislosti s vrátením pôžičky, ale v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na email zo dňa 08.01.2014, v ktorom nalieha na žalovaného, aby jej potvrdil, že zálohu na 4 izbový byt dávali sporové strany spoločne. Prílohou tohto emailu bolo čestné vyhlásenie napísané žalobkyňou, v ktorom mal žalovaný potvrdiť uvedenú skutočnosť. Žalovaný ho odmietol podpísať. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný považuje nárok žalobkyne za nedôvodný a navrhol súdu žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi sporových strán, výsluchmi svedkov Z., oboznámením sa s výpisom z účtu žalovaného a účtu žalobkyne vedeného v Unibanke, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Malacky, čestným vyhlásením M. K. emailom a prílohou emailu zo dňa 08.01.2014, potvrdením Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s., emailom JV., potvrdením o pôžičke zo dňa 28.10.2000, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 03.12.2003, potvrdením zo dňa 03.12.2003 a zistil tento skutkový a právny stav.

4. Vo výsluchu žalobkyňa uviedla, že nadobudla v roku 2000 družstevný byt za 700.000,- Sk. Boli to jej všetky peniaze. V tomto byte bývali so žalovaným od roku 2000 do roku 2003. Medzi tým sa im narodila druhá dcéra a potrebovali väčší byt. Keď išli žiadať od banky úver, banka im úver nedala z dôvodu, že žalobkyňa bola v tom čase na materskej dovolenke. Žalovaný prišiel na myšlienku, že zatají, že má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom a tak získa od banky úver. Následne bol žalovanému poskytnutý úver. Za prítomnosti matky sa dohadovali, že žalobkyňa predá byt a všetky peniaze dá žalovanému a on ich použije ako časť platby za nový byt. Družstevný byt predala na jeseň 2003, mohlo to byť koncom novembra 2003. Žalobkyňa mala ísť podpisovať s kupujúcimi kúpnu zmluvu na bytové družstvo. Vtedy sa dohodli so žalovaným, že peniaze z predaja jej družstevného bytu pôjdu na účet žalovaného a on následne zafinancuje kúpu stavebného materiálu na výstavbu. V tom čase bola u nich matka žalobkyne, ktorá bola svedkom ich dohody. Byt sa začal stavať v marci 2004, kolaudácia prebiehala približne do konca roku 2004. Hypotéku čerpal žalovaný približne na začiatku roku 2005. Byt nadobudol žalovaný 21.03.2005. V čase kedy žalovaný nadobudol byt a žiadal banku na hypotéku, vystupoval pred bankou sám ako žiadateľ. Žalobkyňa nemohla byť spolužiadateľom, aby banka nezistila, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom. Z toho dôvodu sa nestala podielovou spoluvlastníčkou bytu. Ich dohoda so žalovaným bola, že sa do 10 rokov vysporiadajú a to tak, že buď jej daruje polovicu bytu, alebo jej vráti peniaze. Po narodení tretieho dieťaťa po 1,5 roku žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti. Žalobkyňa zostala bývať v byte sama. Chcela sa so žalovaným vysporiadať, žalovaný jej však ponúkol sumu 5.000,- Eur s čím žalobkyňa nesúhlasila. Od roku 2012 - 2015 počas bývania v byte žalobkyňa platila polovicu hypotéky. Následne v roku 2015 získala hypotéku na 90.000,- Eur na kúpu domu na bývanie s deťmi, nakoľko sa zo dňa na deň z bytu musela vysťahovať. Čo sa týka pôžičky vo výške 300.000,- Sk, žalovaný túto pôžičku dostal o p. K. a žalovaný následne túto sumu vložil na stavebné sporenie. Zo stavebného sporenia nemohol žalovaný nadobudnúť družstevný byt. Družstevný byt sa mohol nadobudnúť iba za hotovosť.

5. Žalovaný vo výsluchu uviedol, že tvrdená pôžička zo strany žalobkyne je vymyslená. Žiadna pôžička medzi sporovými stranami nebola. Žalovaný uviedol, že byt nadobudol do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa nadobudla auto a záhradu. Žalovaný poprel, že by mala žalobkyňa toľko úspor, aby mohla financovať družstevný byt. Žalobkyňa mala stavebné sporenie, ktoré vybrala v roku 1999 a použila na kúpu auta, pričom následne leasing dosplácal žalovaný. Žalobkyňa síce pracovala v zahraničí ako au pair, ale úspory nemohli stačiť na kúpu bytu. Taktiež z dedičstva po otcovi za pozemky nenadobudla veľkú čiastku. Žalovaný tvrdil, že družstevný byt, ktorý nadobudla žalobkyňa v novembri 2000 financoval

on tak, že 300.000,- Sk mu požičal p. K., tieto som vložil na stavebné sporenie s tým, že mu bolo vyplatených ďalších 300.000,- Sk ako stavebný úver. O tom svedčí aj potvrdenie od stavebnej sporiteľne. Sumu 100.000,- Sk doložil z vlastných úspor. Družstevný byt nadobudla žalobkyňa po poskytnutí stavebného úveru dňa 21.11.2000 za cenu 700.000,- Sk. Dohodli sa, že byt bude napísaný na žalobkyňu, že žalovaný jej týchto 700.000,- Sk požičia. V tom čase žili v spoločnej domácnosti, vychovávali 2 maloleté deti. Žalobkyňa bola na materskej dovolenke, žalovaný pracoval v Bratislave. Ak by bolo niečo treba riešiť s bytom, bolo praktickejšie, aby byt bol písaný na žalobkyňu. Pôžičku voči p. K. aj voči stavebnej sporiteľni splácal splátkami cca 10.000,- Sk mesačne, čo žalobkyňa vedela, keďže v tom čase mali spoločný rozpočet. Stavebný úver bol zaplatený v roku 2007 tak, ako vyplýva z potvrdenia stavebnej sporiteľne. P. K. žalovaný dosplácal pôžičku v roku 2003 po predaji družstevného bytu. Vzhľadom na to, že žalovaný financoval nadobudnutie družstevného bytu, s B. ako kupujúcimi tohto družstevného bytu sme sa dohodli, že kúpnu cenu zaplatia na jeho účet, kúpna cena bola 950.000,- Sk. Z tejto sumy poslal 700.000,- Sk p. E.i ako zálohu na stavbu nového bytu. B. ich nechali bývať ešte v družstevnom byte do júna 2004. Zvyšná časť za nový byt bola financovaná prostredníctvom úveru z banky vo výške 1.800.000,- Sk. Aby banka dala žalovanému takýto úver, dohodli sa spoločne so žalobkyňou, že uvedie, že je slobodný a bezdetný. Ak by banka zistila, že má deti, dohoda so žalobkyňou bola taká, že vyhlási, že nebude nič požadovať vo vzťahu k nárokom na výživné. Žalovaný ďalej poukázal na tvrdenie žalobkyne v návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom v roku 2014, t.j. 2 roky po rozchode, v ktorom uviedla, že centrum právnej pomoci jej pomáha dostať byť do vlastníctva. Čo sa týka stretnutia u JV.j žalovaný uviedol, že stretnutie u JV.j prebehlo, žalobkyňa požadovala najprv 35.000,- Eur neskôr 20.000,- Eur. Počas spoločného spolužitia žalobkyňa nadobudla záhradu, ktorú financovala jej matka. Tu postavila dom, išlo o menší dom v záhradkárskej osade. Sem ešte spoločne chodili a sem odišla žalobkyňa po odsťahovaní z jeho bytu. Následne túto nehnuteľnosť predala za 70.000,- Eur a kúpila si dom v S. za 150.000,- Eur, ktorý financovala hypotékou vo výške 90.000,- Eur.

6. Svedkyňa Z.á vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa spolu so žalovaným po začatí spoločného spolužitia bývali u nej v Dulovciach. Tu sa im narodil aj prvý syn. Žalovaný nebol veľmi spokojný, preto žalobkyňa hľadala vhodný byt. Našla 2-izbový byt na T.j. Išlo o družstevný byt. Svedkyňa tvrdila, že žalobkyňa mala peniaze na kúpu tohto bytu, ešte počas štúdia bola 2 roky v zahraničí, priniesla si úspory a počas štúdia na Slovensku taktiež pracovala, učila na základnej škole. Následne po ukončení štúdia sa zamestnala na Ministerstve obrany a bola vyslaná do Ameriky, kde rok pracovala a aj odtiaľto si priniesla úspory. Spoločne so žalovaným bývali v tomto byte. V tom čase mali 2 deti a žalobkyňa chcela väčší byt, keďže toto bol malý 2-izbový byt. Svedkyňa bola na návšteve u žalobkyne, keď započula, že sa dohodli so žalovaným, že žalobkyňa predá tento družstevný byt, že mu požičia peniaze na stavbu nového bytu. Chceli s dať postaviť byt mezonetový s nadstavbou. Svedkyňa dcére povedala, aby si toto ošetrila, neboli zosobášení, žalovaný odmietol svadbu. Po rozchode žalobkyne a žalovaného svedkyňa predala v roku 2011 svoj dom, aby si mohla žalobkyňa zabezpečiť pre seba a deti bývanie. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo žiada žalobkyňa pôžičku až po 13 rokoch.

7. Svedok M. vo výpovedi uviedol žalovaný ho požiadal o pôžičku na kúpu bytu. Túto pôžičku mu svedok poskytol. Sumu pôžičky zaplatil zo svojho podnikateľského účtu priamo na účet stavebnej sporiteľne. Následne potom bol poskytnutý úver žalovanému. Pôžičku mu svedok poskytol bezúročne. Svedok uviedol, že byt, ktorý vtedy kupovali bol financovaný cez stavebné sporenie a byt bol napísaný na žalobkyňu, čo mu pripadalo nelogické. Po predaji bytu, čo bolo cca po 3 rokoch po poskytnutí pôžičky mu žalovaný pôžičku vrátil. Ďalej svedok uviedol, že žalobkyňa a žalovaný si upravovali podkrovie na činžovnom dome. Poskytnutú pôžičku uhradil na účet, ktorý mu dal žalovaný. Chcel žalovanému takýmto spôsobom pomôcť.

8. Svedok A. vo výpovedi uviedol, že v období medzi 2002 - 2004 bol oslovený s ponukou výstavby bytu na povalových priestoroch na ulici Radlinského. Tieto priestory vybavil žalovaný cez jeho matku. Svedok vykonal obhliadku, urobil cenovú ponuku. Následne sa podpísala zmluva o budúcej zmluve. Ešte pred cenovou ponukou si dali žalobkyňa a žalovaný vyhotoviť projektovú dokumentáciu. Následne prebiehala realizácia, mohlo to byť v roku 2004, alebo 2005. Po dostavaní bola uzatvorená kúpna zmluva medzi svedkom a žalovaným. V zmluve o budúcej zmluve boli uvedení obaja aj žalobkyňa aj žalovaný, ale v kúpnej zmluve bol uvedený len žalovaný. Keď sa svedok pýtal žalobkyňa mu povedala, že si to vyriešia medzi sebou, že sa tak dohodli. Pred začatím výstavby svedok dostal zálohu vo výške 700.000,- Sk. Následne zvyšok mu bol vyplatený po dokončení a odovzdaní diela a to vo výške cca 1.800.000,- Sk. Táto suma išla z úveru, ktorý čerpal žalovaný.

9. Z výpisu z účte vedeného na žalobcu vyplýva, že dňa 02.12.2003 bola na jeho účet pripísaná suma 950.000,- Sk s poznámkou Z.. Dňa 03.12.2003 bol odpísaná suma 700.000,- Sk. Taktiež bola dňa 03.12.2003 uhradená suma 75.000,- Sk M.

10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Malacky súd zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, vchod č. XX so súp.č. XXXX postavený na parc. č. XXXX..

11. Z potvrdenia Stavebného bytového družstva v Pezinku zo dňa 20.05.2015 vyplýva, že žalobkyňa bola nájomcom 2-izb. družstevného bytu na adrese T.y v období od 22.11.2000 do 03.12.2003.

12. V emaily zo dňa 08.01.2014 odoslaného z adresy K. je uvedené, že žalobkyňa žiada žalovaného o doklad o tom, že zálohu za byt skladali spoločne. Prílohou emailu bolo predpripravené čestné vyhlásenie v mene žalovaného ohľadom zloženia spoločnej zálohy na stavbu bytu.

13. V čestnom vyhlásení zo dňa 31.07.2018 Z. vyhlásil, že žalobkyňu pozná od roku 2012 a žalobkyňa mu povedala o tom, že predala svoj družstevný byt a poskytla pôžičku žalovanému, ktorý ju mal vrátiť v nasledujúcom roku po ich zoznámení.

14. V čestnom vyhlásení zo dňa 31.07.2018 S. vyhlásila, že žalobkyňu pozná od roku 2006, žalobkyňa jej uviedla, že predala svoj družstevný byt v Malackách a poskytla žalovanému pôžičku, ktorý mal svoj dlh vyrovnať v priebehu desiatich rokov.

15. Z potvrdenia Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.04.2018 vyplýva, že žalovaný mal vedený účet, na ktorý bola dňa 26.10.2000 pripísaný vklad 300.000,- Sk z účtu č. 805220/1200 a vklad 6.000,- Sk z účtu XXXXXXX/XXXX a následne schválený úver vo výške 600.000,- Sk a vyplatený na účet č. XXXXXXX/XXXX.

16. Z potvrdenia o pôžičke zo dňa 28.10.2000 vyplýva, že M.k zaslal z účtu XXXXXX/XXXX na účet stavebnej sporiteľne sumu 300.000,- Sk. Žalovaný potvrdil, že túto sumu si požičal od M.

17. Zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.12.2003 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu na novovybudovaný 4izbový byt na Q. ul. v Malackách. Z potvrdenia zo dňa 03.12.2003 vyplýva, že JB. prevzal hotovosť vo výške 700.000,- Sk ako splátku z dohodnutej kúpnej ceny bytu.

18. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa (ďalej len ) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola nájomníčkou družstevného bytu na T.j ul. v Malackách v období od 22.11.2003 do 03.12.2003, následne žalobca nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2005 byt na Q. ul. v Malackách. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovanému bol poskytnutý stavebný úver vo výške 600.000,- Sk v mesiaci október a november 2000. Na vklad vo výške 300.000,- Sk bola poskytnutá žalovanému pôžička od jeho švagra M.. Ďalej bolo nesporné, že manželia Adamovičovci vyplatili pri nadobudnutí členských práv k družstevnému bytu sumu 950.000,- Sk na účet žalovaného dňa 02.12.2003.

22. Sporným bolo, či bola medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke. Žalobkyňa tvrdila, že družstevný byt, ktorého bola nájomníčkou, nadobudla za vlastné úspory a teda po prevode družstevného bytu poskytla túto sumu 950.000,- Sk (31.534,22 Eur) žalovanému ako pôžičku. Žalovaný tvrdil, že družstevný byt nadobudnutý za sumu 700.000,- Sk bol financovaný zo stavebného úveru, ktorý splácal a na ktorý mu jeho švagor M. poskytol pôžičku vo výške 300.000,- Sk.

23. Súd mal preukázané, že žalovanému bol skutočne poskytnutý stavebný úver vo výške 600.000,- Sk a to v mesiaci október a november 2000 a suma stavebného úveru zaslaná na účet žalovaného tak, ako to vyplýva z potvrdenia stavebnej sporiteľne zo dňa 18.04.2018. Na vklad k stavebnému úveru mu M. poskytol pôžičku, ktorú žalovaný aj splátkami uhradil. Uvedené bolo preukázané svedeckou výpoveďou M.k zároveň aj potvrdil, že v čase poskytnutia pôžičky žalovanému tento chcel nadobudnúť byt za účelom bývania so žalobkyňou a maloletým dieťaťom. Uvedené žalobkyňa nepoprela. Uviedla, že žalovaný mal v čase poskytnutia stavebného úveru nadobudnúť stavebný pozemok a nemohol za stavebný úver nadobudnúť družstevný byt. Tieto tvrdenia ničím nepreukázala, nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že družstevný byt nadobudla výlučne za svoje úspory. Keďže v čase nadobudnutia družstevného bytu nebolo medzi sporovými stranami uzavreté manželstvo, nájomcom sa po ich vzájomnej dohode stala žalobkyňa. Udalosti, ktoré nasledovali po prevode práv k družstevného bytu len logicky vyplývajú zo situácie, ktorá existovala pri nadobudnutí družstevného bytu. Žalobkyňa aj žalovaný chceli nadobudnúť väčší byt, na ktorý po predaji družstevného bytu nemali dostatok finančných prostriedkov a žalovaný musel čerpať úver. Za tejto situácie malo prísť podľa tvrdenia žalobkyňu k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke so splatnosťou 10 rokov. Zo žiadnych dôkazov, ktoré produkovala žalobkyňa, súd nemal preukázané, že došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 31.534,22 Eur (950.000,- Sk). Zo žiadneho dôkazu nemožno vyvodiť akýkoľvek prejav vôle žalovaného tvrdenú pôžičku vrátiť. Súd nemal preukázané, ani to že došlo k reálnemu odovzdaniu sumy pôžičky. To, že cena za prevod práv k družstevnému bytu bola vyplatená na účet žalovaného neznamená, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom či splátkami, v akej výške, postupne alebo naraz, jej mal žalovaný tvrdenú pôžičku splatiť. Žalobkyňa v tom čase vedela, že žalovaný spláca úver, spláca pôžičku Dušanovi Spuchlákovi, mala prehľad o finančných možnostiach, keďže v tom čase žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o maloleté deti. Žalobkyňa nijako hodnoverne nevysvetlila, prečo ňou tvrdená pôžička mala byť splatná práve za 10 rokov odo dňa uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke a ako reálne jej mal žalovaný túto pôžičku splatiť. Žalobkyňa ani neuviedla konkrétny deň, kedy mala byť uzavretá ústna zmluva o pôžičke, pričom nešlo o zanedbateľnú sumu, s ktorou by bežne obe sporové strany disponovali v rámci svojich finančných pomerov. Je pochopiteľné, že žalobkyňa pri nadobúdaní väčšieho bytu chcela mať vlastnícky podiel, keďže žalobkyňa a žalovaný žili v tom čase v partnerskom vzťahu a vychovávali dve spoločné deti. Uvedenú situáciu však mala v tom čase riešiť so žalovaným buď podielovým spoluvlastníctvom v danom byte na základe vzájomnej dohody resp. zmluvy alebo uzavretím manželstva, kedy by byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú situáciu nie je možné riešiť po 16tich rokoch tvrdením vzniku zmluvy o pôžičke a to s ohľadom, že spoločné partnerstvo žalobkyne a žalovaného bolo ukončené.

24. Čo sa týka svedeckej výpovede matky žalobkyne Z. súd jej tvrdeniu, že keď bola u žalobkyni na návšteve započula rozhovor žalobkyne a žalovaného o požičaní peňazí, neuveril. Nie je reálne, aby matka žalobkyne, ktorá aj nespočetne krát predtým aj potom navštevovala svoju dcéru, si pamätala práve tento jeden večer a rozhovor žalobkyne so žalovaným. So svedeckou výpoveďou matky žalobkyne Z. je v rozpore svedecká výpoveď Jaroslava Kvaššaya, ktorý uviedol, že vo vzťahu k novonadobúdanému bytu vystupovali žalobkyňa a žalovaný spoločne, aj zmluvu o budúcej zmluve podpísali spoločne. Tu je zrejmý rozpor medzi tvrdením žalobkyne, že žalovanému sumu 31.534,22 Eur požičala a že zálohu za nový byt (vo výške 700.000,- Sk) skladali spoločne. Žalobkyňa tento rozpor logicky nevysvetlila, či sa cítila byť vlastníčkou sumy 31.534,22 Eur alebo polovice zálohy, t.j. sumy 350.000,- Sk (11.617,87 Eur). Súdu sa javí, že žaloba žalobkyne je motivovaná snahou žalobkyne získať aspoň niečo zo vzájomného niekoľkoročného spolužitia ako partnerov, keďže manželmi neboli a teda nebolo možné vyporiadavať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Uvedenému svedčí aj snaha žalobkyne o vyporiadanie riešená prostredníctvom A. Lenže takýto motív žalobkyne nemožno skryť za tvrdenie o pôžičke. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo medzi ňou a žalovaným k uzavretiu zmluvy o pôžičke, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

25. Súd zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedkov K., keďže títo navrhovaní svedkovia sú svedkami z počutia. Vo svojich čestných vyhláseniach uvádzali skutočnosti, ktoré počuli od samotnej žalobkyne, neboli svedkami konkrétnej situácie, jednania, dohody medzi žalobkyňou a žalovaným. Ich výsluch súd považoval za nadbytočný.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).