Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6NcC/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobcu: Bytový podnik Dúbravka, spol. s r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava, zastúpený JUDr. Anna Sčepková, advokátka, so sídlom Saratovská 2/A, Bratislava proti žalovaným: 1/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, I. G. XXX, E. K. E. Ž.U., 2/ U.. K. L., E.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, E. K. E. Ž., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o námietke zaujatosti a o návrhu na prikázanie veci vedenému na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. inému súdu, takto

rozhodol:

I. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV O.. J. X. D. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava IV sp. zn. . II. Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. Okresnému súdu Bratislava I sa n e v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1/ Dňa 25.8.2003 bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žaloba, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 13.207,50 Sk (438,41 eur) s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Konanie je vedené pod sp. zn. . Vec bola Dodatkom k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava IV na rok 2013 pridelená na rozhodnutie sudkyni O.. J. X. D. dňa 7.10.2013 (č.l. 407). 2/ Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.1.2020 podala žalovaná 2/ U.. K. L. námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni O.. J. X.F. D.. Uviedla, že sú tu pochybnosti, že uvedená sudkyňa je nestranná, nekoná tak, aby ju mohla v zmysle právnej praxe považovať za takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu svojej funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcov) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, ináč sa chová k jej osobe a ináč k zástupcom žalobcu, je tam podozrenie na bližšie osobné vzťahy a teda nie je dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Sudkyňa zámerne vykonáva v konaní súdne prieťahy, navrhuje dôkazy a postup v prospech žalobcu, takže tu môže byť podozrenie na prípadné poskytnutie finančnej odplaty zo strany žalobcu, pretože keby konala objektívne, racionálne, operatívne, nemohla by to riešiť 18 rokov. Uvedený návrh podáva na základe skutočnosti, že teraz sa dozvedala o pochybnostiach týkajúcich sa uvedenej skutočnosti, vzhľadom na jej priateľský vzťah k Bytovému podniku Dúbravka, čo si dala do súvisu ako sudkyňa konala a preukazovala v celom konaní, pri určovaní postupov a hodnotenia dôkazov v danej veci bližší vzťah k Bytovému podniku Dúbravka. Dodala, že súd neprimerane „útočí“ na jej osobu za to, že vyslovuje svoje názory v danej veci, na základe čoho možno odôvodnene predpokladať zaujatosť Okresného súdu Bratislava IV. 3/ Zákonná sudkyňa O.. J. X. D. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že vo veci bola pridelená ako zákonný sudca na základe dodatku k rozvrhu práce na rok 2013 dňa 7.10.2013 a vo veci rozhodla rozsudkom č.k. -526 dňa 31.3.2016, podľa ktorého boli žalovaní úspešní v časti týkajúcej sa úroku z omeškania 251,80 eur a boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 15,99 eur. Vo

veci sa necíti byť zaujatá, sporové strany nepozná, nestretáva sa s nimi vo svojom súkromnom živote a vzhľadom na odstup času a množstvo rozhodnutých vecí od 31.3.2016 si na strany sporu nepamätá. 4/ Krajský súd v Bratislave, ktorý o námietke zaujatosti rozhodoval ako súd nadriadený (, ods. 1,2 ), dospel k záveru, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. 5/ Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 6/ Možnosť vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci je podmienená existenciou zákonného dôvodu, ktoré predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu k veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, či už kladný alebo záporný, ktorý by spochybňoval jeho objektívny postoj pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Rozhodnutie o vylúčení sudcu v zmysle ust. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( SR). Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej mu veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia vec prejednať a rozhodnúť v súlade so zákonom, nezaujato a spravodlivo. Relevantnou je iba taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Základom pre vylúčenie sudcu môžu teda byť len objektívne existujúce zákonné dôvody. 7/ V prípade zákonnej sudkyne O.. J. X. D. krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť v zmysle vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej sporovej veci. Z obsahu spisového materiálu totiž nemožno vyvodiť, že by zákonná sudkyňa stranila žalobcovi a vykonávala dôkazy v jeho prospech, o čom napokon svedčí aj skutočnosť, že žalovaní boli doposiaľ v konaní úspešnejší ako žalobca. Za nepreukázané a nemiestne považuje krajský súd aj tvrdenie žalovanej o možnom podozrení na prípadné poskytnutie finančnej odplaty zákonnej sudkyni zo strany Bytového podniku Dúbravka, s.r.o., ako aj tvrdenie o jej priateľskom vzťahu k žalobcovi (ide o právnickú osobu). Pokiaľ žalovaná v námietke spochybňuje procesný postup zákonnej sudkyne, ide o dôvod, pre ktorý zákon vylúčenie sudcu nepredpokladá. 8/ Vo veci vednej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. podala žalovaná 2/ návrh na prikázanie spisu Okresnému súdu Bratislava I (č.l. 567) dôvodiac, že Okresný súd Bratislava IV patrí k 12 najhorším súdom v SR a ani jeho predsedníčka neprijíma žiadne opatrenia, aby sa spisy vybavovali objektívne, operatívne; sú pochybnosti, že súd nekoná nestranne, tak aby ho bolo možné považovať za neutrálny, že voči nemu nemá predsudky, sympatie a antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, inak sa chová k jeho osobe a inak k zástupcovi bytového podniku. 9/ Prikázať spor inému okresnému súdu je možné len v prípade, ak sú všetci sudcovia okresného súdu, ktorí majú vo veci konať, vylúčení z rozhodovania sporu ( ) alebo na návrh strany sporu v prípade, ak je tu daný dôvod vhodnosti ( ). V predmetnej veci odvolací súd nezistil splnenie ani jedného zo zákonných dôvodov na delegáciu predmetnej sporovej veci Okresnému súdu Bratislava I v zmysle ust. Keďže zákonná sudkyňa O.. J. X. D., ani ostatní sudcovia Okresného súdu Bratislva IV nie sú vylúčení z rozhodovania predmetnej sporovej veci, nie je splnená zákonná podmienka na tzv. nutnú delegácie. Pokiaľ ide o prikázanie veci v z dôvodu vhodnosti, k takému prikázaniu veci je namieste pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, keď by prejednanie veci iným než doposiaľ príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie posúdenie veci. Argumenty žalovanej 2/ v súvislosti s jej návrhom na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I nie sú však z pohľadu vyššie zákonných dôvodov podľa ust. relevantné. 10/ Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. 11/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).