Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobkyne: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., so sídlom Steinov dvor 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47252871, proti žalovaným: 1. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, A., 2. P. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, A., v konaní obaja zastúpení Advokátska kancelária PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Štefánikova 14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36863149, o ochranu vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní umožniť žalobkyni neobmedzený vstup na parcelu č. XXXX/ X, okres Bratislava III, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, k. ú. Nové Mesto, zapísané na LV č. XXXX, Okresný úrad Bratislava, k. ú. Vinohrady, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 17.10.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého budú žalovaní 1/ a 2/ povinní na svoje náklady odstrániť všetky hnuteľné veci, ktoré vniesli na susediace pozemky vo vlastníctve žalobkyne, parcely registra „C“, č. XXXX/X, XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady; zdržať sa bezprávnych zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k týmto pozemkom a postaviť na svoje náklady plot medzi parcelami registra „C“ č. XXXX/X,XXXX/X, a parcelou číslo XXXX/X, tak, aby sa oddelilo užívanie dvoch susediacich pozemkov, najneskôr do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom pri realizácii týchto povinností sú povinní vykonať opatrenia na zamedzenie vstupu tretím osobám, prípadne zvieratám na nehnuteľnosti patriace žalobkyni alebo sú povinní strpieť na svoje náklady odstránenie všetkých hnuteľných veci žalobkyňou, ktoré vniesli na susediace pozemky vo vlastníctve žalobkyne, zdržať sa bezprávnych zásahov do vlastníckeho pravá žalobkyne k pozemkom a sú povinní strpieť postavenie plota žalobkyňou.

Žalobu odôvodnila tým, že sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 18.07.2017 sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, súd dňa 22.08.2017 vydal neodkladné opatrenie, sp. zn. , doručené dňa 18.09.2017, ktorým nariadil, že žalovaní sú povinní na svoje náklady odstrániť všetky hnuteľné veci, ktoré vniesli na susediace pozemky žalobkyne a vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie odkladného opatrenia zamietol. Žalobkyni zároveň uložil, aby do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať voči žalovaným 1/ a 2/ ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemkom. Po nariadení neodkladného opatrenia nedošlo zo strany žalovaných k upusteniu neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, ani k odstráneniu vecí nimi vnesených na pozemky

žalobkyne. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila podanie žaloby rovnakými skutočnosťami ako podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď protiprávny stav podľa nej pretrváva. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, vedeného Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava

- Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, a to parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X,výmera 434 m2, druh pozemku - záhrady, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, výmera 312 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavba, súp. č. XXXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X, popis stavby rodinný dom. Žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi navzájom susediacich pozemkov. Strecha jednej z nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, garáž s garsónkou, nachádzajúcej sa na parcele registra „C“, č. XXXX/X, súp. č. XXXXX, druh stavby garáž s garsónkou, tvorí terasu na dvore žalobkyne. Terasa je od ostatného dvora oddelená dreveným plotom s bránkou, od ktorého žalobkyňa mala predtým kľúče. Tento plot je pozostatkom z času, keď žalobkyňa túto časť dvora - terasu prenajímala predchádzajúcemu vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti p. W.. Koncom roka 2014 sa pôvodný vlastník susediacich nehnuteľností rozhodol nehnuteľnosti predať, ale v tom čase sa žalobkyňa starala o ťažko chorého manžela a nevenovala pozornosť zmene vlastníctva nehnuteľnosti, preto nedohliadla na to, aby predchádzajúci vlastník odstránil plot na jej pozemku a vybudoval plot vymedzujúci predmet jeho nájmu. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy s predchádzajúcim vlastníkom sa žalobkyňa stretla so žalovaným 1/ a upozornila ho, že terasu už ďalej prenajímať nechce. V januári 2015 začali žalovaní rekonštruovať dom a záhradu, terasu žalobkyne používali na prácu, skladali na ňu materiál. Po celý čas rekonštrukcie vychádzala žalovaným ako novým susedom v ústrety. Situácia sa zhoršila potom, ako susedia svojvoľne urobili fasádu na plote a fasádu garsónky aj na strane žalobkyne, bez jej predchádzajúceho súhlasu, zafŕkali sklenenú záhradu, zhadzovali odpad na dvor žalobkyne. Vtedy dôrazne vytkla žalovaným, že chce, aby pozemky boli ohraničené a aby mohla užívať svoju terasu, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve. Na účely presného zistenia hranice pozemkov požiadala geodeta, aby určil hranicu medzi pozemkami. Žalobkyňa niekoľkokrát vyzývala SMS správami žalovaných, aby postavili plot a oddelili susediace pozemky. Po porade s advokátom sa sama rozhodla postaviť plot dňa 28.11.2015, ale neúspešne. Následne jej bol zamedzený prístup na terasu tým, že zablokovali dvere v drevenom plote, čím jej znemožnili prístup k vlastnému majetku, nemá žiadnu možnosť vidieť, čo sa deje na jej pozemku ani možnosť vstúpiť na pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.

Listom zo dňa 17.10.2016 vyzvala žalobkyňa prostredníctvom advokátskej kancelárie žalovaných, aby upustili od neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva a usporiadali susedské vzťahy. V tejto výzve vyzvala žalovaných, aby oni sami zabezpečili ohradenie ich vlastného pozemku spôsobom, ktorý im bude vyhovovať. Jediný záujem žalobkyne je praktické ohradenie pozemku, aby mohla využívať terasu vo výmere 40 m2, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaní svojvoľne, nátlakovo a autoritatívne zasahujú do práv žalobkyne bez akéhokoľvek právneho dôvodu, na pozemku žalobkyne umiestnili trávnik aj osvetlenie. Právne svoju žalobu odôvodnila ust. , keď konanie žalovaných je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Je potrebné ohradiť terasu tak, aby nepriehľadný drevený plot, ktorý znemožňuje dostať sa na terasu, mohol byť odstránený a terasa bola voľne prístupná a zároveň zabezpečiť oddelenie pozemkov, prípadne strpieť výkon vlastníckeho práva žalobkyne. Konaním žalovaných je žalobkyni bránené vo výkone jedného zo základných práv.

2. Na pojednávaní dňa 06.02.2020 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní umožniť žalobkyni neobmedzený vstup na parcelu č. XXXX/X, okres Bratislava III, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, k. ú. Nové Mesto, zapísané na LV č. XXXX, Okresný úrad Bratislava, k. ú. Vinohrady, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. ?Ako prostriedky procesného útoku žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy: neodkladné opatrenie zo dňa 22.08.2017, výzva žalovaným, mapa z katastra nehnuteľností, vytyčovací náčrt zo dna 29.05.2015, fotografie terasy z obdobia rekonštrukcie, Nájomná zmluva, mail zo dňa 01.09.2016, list žalobkyne zo dňa 11.09.2015,17.10.2016.

4. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu 17.05.2018 žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Namietali najmä, že žalobkyňa v ňou podanej žalobe neuviedla pravdivo a úplne všetky skutočnosti rozhodujúce pre prejednávaný prípad, čím celkom jednoznačne zaviedla konajúci súd. Predmetný drevený plot na pozemku existoval už v čase kúpy nehnuteľnosti, na pozemku sa nachádzal historicky v zmysle dohôd uzatvorených medzi žalobkyňou a predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti. V čase kúpy bolo všetkým zúčastneným

stranám, a to žalobkyni ako predchádzajúcemu vlastníkovi a žalovaným 1/, 2/ zrejmé, že časť nehnuteľnosti žalobkyne, a to konkrétne múr stavby garáže s garsónku so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúce sa na parcele č. XXXX/X, zasahuje do nehnuteľností žalovaných spôsobom, že múr je postavený čiastočne na pozemku XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, čo tvorí neoprávnený zásah do predmetných pozemkov vo vlastníctve žalovaných v rozsahu 1 m2. O týchto skutočnostiach mala vedomosť tak žalobkyňa, ako aj predchádzajúci vlastník predávaných nehnuteľností. Preto medzi žalobkyňou a žalovaným prebiehali diskusie a možnosti užívania terasy žalovanými a možnosti prenechania do užívania žalobkyni časti nehnuteľností žalovaných v rozsahu, v akom časť nehnuteľnosti žalobkyne presahuje na pozemok žalobcov. Zároveň žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaní dočasne vstúpili na terasu za účelom rekonštrukcie. Vyššie uvedená dohoda mala predstavovať komplexné vyriešenie vzniknutej situácie medzi žalobkyňou a žalovanými. Žalovaní na základe dohody a výslovného súhlasu žalobkyne terasu zrenovovali, čím ju aj podstatným spôsobom zhodnotili. Fotodokumentácia predložená žalobkyňou ako príloha k žalobe pochádza z roku 2015, kedy prebiehala renovácia terasy a v súčasnosti sa už žiadne hnuteľné veci na terase nenachádzajú. V období nasledujúcom po rekonštrukcii sa susedské vzťahy medzi stranami sporu zhoršili, pretože žalobkyňa opakovanie bez vedomia a súhlasu žalovaných neoprávnene cez terasu vnikla na nehnuteľnosti žalovaných, nazerala do okien rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, nevyberaným spôsobom osočovala ich maloleté deti. Medzi stranami sporu boli začaté rokovania o riešení vzniknutej situácie a prostredníctvom právneho zástupcu iniciované stretnutia za účelom zmierlivého vyriešenia sporu, ktoré spočiatku žalobkyňa absolútne odmietala, čo preukazuje aj email od právneho zástupcu žalovaných adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyne. Došlo k spoločnému stretnutiu na úrovni právnych zástupcov, ale nebolo úspešné. Žalovaní mali záujem zabezpečiť vyhotovenie vizuálneho oddelenia susediacich pozemkov, čo im žalobkyňa neumožnila, pretože jej žiaden z ponúkaných termínov nevyhovoval. Žalobkyňa v petite žaloby neuvádza, akým konkrétnym spôsobom žalovaní bezprávne zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne. Naopak, žalovaní dôrazne popierajú, že by sa mali žalobkyni akokoľvek vyhrážať alebo robiť na ňu akýkoľvek nátlak. V otázke výstavby plota, ktorý by mal oddeliť obidve susediace nehnuteľnosti, žalovaní sami vykonávali v minulosti kroky smerujúce k jeho výstavbe, nehnuteľnosť žalobkyne zasahuje do nehnuteľností žalovaných, je preto nevyhnutné, aby tento plot spĺňal vysoké požiadavky, v opačnom prípade dôjde k výraznému znehodnoteniu nehnuteľnosti žalovaných.

5. Ako prostriedky procesnej obrany žalovaní uviedli: fotokópie emailu od geodeta zo dňa 08.09.2015, prílohou ktorého je zameranie hranice nehnuteľnosti žalovaných, výsluch žalovaných, fotodokumentácia aktuálneho stavu terasy, výsluch právneho zástupcu k mimosúdnym rokovaniam a mail zo dňa 10.03.2017.

6. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi procesného útoku a procesnej obrany, vypočul strany sporu, vykonal obhliadku na mieste samom a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 17.10.2016 súd zistil, že žalobkyňa realizovala pokus o mimosúdne vyriešenie sporu a požiadala žalovaných, aby prestali brániť v užívaní terasy tým, že zavarili zámok na bránke, a preto sa žalobkyňa nemôže dostať na svoj pozemok a užívať vlastnú terasu. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala žalovaných, aby okamžite upustili od neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho pravá, postavili plot oddeľujúci ich pozemok a pozemok žalobkyne, odstránili časť plota postaveného na jej pozemku a umožnili tak žalobkyni vstup na jej vlastný pozemok. Zároveň ich vyzvala, aby zabezpečili ohradenie vlastného pozemku plotom, ktorý im bude vyhovovať. Vzhľadom k požiadavke žalovaných, aby bol novopostavený plot podľa ich predstáv, ponechala žalobkyňa jeho výstavu výlučne v ich dispozícii. Túto výzvu zaslala žalovaným so žiadosťou, aby uskutočnenie prvých krokov smerujúcich k výstavbe plota prišlo najneskôr do 14 dní od doručenia tejto výzvy.

8. Výzvou zo dňa 11.09.2015 požiadala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby bezodkladne odstránili protiprávny stav a vypratali nehnuteľnosti žalobkyne v termíne do 20.09.2015, v opačnom prípade bude žalobkyňa nútená riešiť vzniknutý problém trestnoprávnymi a občianskoprávnymi prostriedkami.

9. Z obsahu neodkladného opatrenia, pod č. k. - 34, súd zamietol návrh žalobkyne v časti petitu týkajúceho sa uloženia povinnosti žalovaným postaviť na svoje náklady plot medzi susediacimi parcelami žalobkyne a žalovaných. Nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovaným postaviť na

svoje náklady plot medzi susediacimi pozemkami strán sporu, resp. nárok žalobkyne uložiť povinnosť žalovaným strpieť právo žalobkyne odstrániť hnuteľné veci vnesené žalovanými na jej pozemok a postaviť plot pozemku tak, aby sa oddelilo užívanie oboch pozemkov a s tým súvisiace zdržanie sa akýkoľvek bezprávnych zásahov zo strany žalovaných pri výkone tohto jej práva, vyhodnotil súd ako nároky, ktoré si žalobkyňa voči žalovaným s poukazom na hmotnoprávne predpisy ustanovenia , ods. 1, musí uplatniť žalobou vo veci samej, keď podstata predmetných nárokov vylučuje možnosť uplatnenia dočasnej ochrany týmto nárokom prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

10. Súd za účelom zistenia skutočného stavu veci realizoval v zmysle ust obhliadku na mieste samom dňa 26.11.2019, zo záverov ktorej je zrejmé, že predmetná terasa vo vlastníctve žalobkyne je strechou garáže s garsónkou na pozemku žalobkyne, túto využíva na bývanie dcéra žalobkyne. Nad garážou je postavená terasa vo vlastníctve žalobkyne, ktorá je od pozemku žalovaných oddelená kvetináčmi so zasadenými stromčekmi - tujami. Pred terasou zo strany pozemku žalobkyne sa nachádza drevené oplotenie, ktoré je uzamknuté a nie je preto možné z pozemku žalobkyne vstúpiť na spornú terasu.

11. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktorá protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na a .

13. Podľa ust. , obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd, sa vykoná na pojednávaní.

Obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie (ods. 2). Kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný ju na vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ustanovenie o odopretí výpovede svedka podľa § 201 a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane (ods. 3).

14. Podľa ustanovenia , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ustanovenia , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie

nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

15. Súd po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní dňa 06.02.2020 na návrh žalobkyne pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní umožniť žalobkyni neobmedzený vstup na parcelu č. XXXX/X., okres Bratislava III, obec Bratislava, m. č. Nové Mesto, k. ú. Nové Mesto, zapísané na LV č. XXXX, Okresný úrad Bratislava, k. ú. Vinohrady, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Preto vykonával dokazovanie a rozhodoval len o petite žaloby v tomto rozsahu a nezaoberal sa otázkou realizácie oplotenia, ktorá bola súčasťou pôvodného petitu.

16. V zmysle ustanovenia je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vo vzťahu k situácii sporových strán týkajúcej sa hranice ako vymedzenia práva k nehnuteľnosti, je treba zdôrazniť, že susediace pozemky sú v katastri nehnuteľností vymedzené ako parcely, čím je potrebné rozumieť geometrické určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s určením jej parcelného čísla v zmysle Katastrálneho zákona. Zjednodušene možno obsah vlastníckeho práva vymedziť tak, že vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, nakladať s ním. Právo vlastníka vec držať má faktickú a právnu stránku. Faktická spočíva v tom, že vlastník má bezprostredne vo svojej fyzickej moci hnuteľnú vec alebo priamo ovláda vec nehnuteľnú. Fakticky výkon držby môže vlastník vlastniť realizovať aj prostredníctvom inej osoby, ktorej zároveň zveril užívanie veci, napríklad výpožičkou alebo nájmom.

17. Prostredníctvom práva vec užívať a požívať jej plody a úžitky je realizovaná úžitková ekonomická hodnota veci. Právo nakladania s vecou má tiež svoj fyzický i právny rozmer, týka sa jej faktickej dispozície a súvisí s jej faktickou držbou. Právny rozmer je spojený so zmenou vlastníctva, jeho obsahu alebo práv s ním spojených. Predovšetkým vlastník je oprávnený svoje vlastníctvo k veci previesť na inú osobu a to odplatne alebo bezodplatne. Vlastnícke právo je právom trvalým, nepremlčuje sa, vlastník ho môže stratiť iba v dôsledku jeho vydržania inou osobou.

18. Spôsoby obmedzenia vlastníckeho práva načrtol priamo v ustanovení , ktorý ustanovuje ohraničenie vlastníctva v tom zmysle, že vlastník je oprávnený realizovať jeho obsah v medziach zákona, čo znamená, že vlastnícke právo nepredstavuje len súhrn oprávnení, ale i povinností vlastníka a tieto povinnosti majú v podstate povahu obmedzení vlastníckeho práva. Základnou osnovou užívania vlastníctva je neprípustnosť šikany z jeho výkonu, alebo výkonu v rozpore s dobrými mravmi. Na to nadväzuje obmedzenie vlastníctva právami ostatných vlastníkov, čo je spojené s povinnosťou nezasahovať bez právneho dôvodu do práv ostatných vlastníkov. Obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú aj priamo z vo vzťahu k vecným právam k cudzej veci a k susedským právam. Po obsahovej stránke majú obmedzenia najčastejšie podobu zákazu, povinnosti vlastníka niečo konať, zabezpečovať ochranu poľnohospodárskej pôdy pred eróziou a zhutnením, povinnosť umožniť vstup na pozemok z dôvodu určitých činnosti vo verejnom záujme alebo v rámci verejnej prístupnosti. Z formálnej stránky môže mať obmedzenie vlastníckeho práva aj podobu zákonných vecných bremien.

19. Žalobkyňa sa svojich práv domáha zapieracou žalobou alebo žalobou na zdržanie sa neoprávnených zásahov žalovaných do jej vlastníckeho práva. Podstata tohto druhu žaloby spočíva v tom, že sa ňou vlastník domáha ochrany proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, pričom tieto neoprávnené zásahy spočívajú v inom konaní ako v zadržiavaní veci. Táto žaloba je ochranou proti priamym zásahom do vlastníckeho práva. Aby sa vlastník mohol úspešne domáhať ochrany poskytovanej v indikačnej žalobe, musia byť splnené nasledovné predpoklady:

a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu u žalobcu vo vzťahu k veci, ktorá je predmetom, ide o preukázanie aktívnej legitimácie a u tretej osoby, ktorá neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, o preukázanie pasívnej legitimácie; b) existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako v zadržiavaní veci. V posudzovanom spore žalobkyňa výpisom z listu vlastníctva preukázala svoje vlastnícke právo k časti parcely označenej ako terasa, vstupu na ktorú sa touto žalobou domáha, nesporne teda preukázala

svoju aktívnu legitimáciu v spore. Rovnako pasívna legitimácia žalovaných 1/, 2/ je nesporná, keď sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, čo preukazuje výpis z listu vlastníctva.

20. Súd obhliadkou na mieste samom zistil, že drevená brána, ktorá je prekážkou vstupu na terasu žalobkyne, nedisponuje riadnou otvárateľnou zámkou s kľúčom a nie je možné ju otvoriť, ako žalovaní nepopreli, oni zavretie týmto spôsobom zabezpečili tak, že bránu nie je možné otvoriť. Súd pri hodnotení tohto dôkazu vychádzal z ust. , keď skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje za nesporné. Drevená brána sa nachádza na pozemku žalobkyne a v zmysle jej výpovede sa tam historicky nachádzala už za časového obdobia predchádzajúceho vlastníka p. Potockého. Ten si terasu od žalobkyne prenajímal, zabezpečoval jej údržbu ako nájomca, išlo teda o iné skutkové predpoklady, pre ktoré to v danom čase nepovažovala za potrebné žalobkyňa riešiť a zaoberať sa tým. Problém sa vyskytol po zmene vlastníctva, kedy susediace nehnuteľnosti nadobudli žalovaní 1/, 2/, ktorí drevenú bránu na pozemku žalobkyne ponechali, ale zároveň z dôvodu, že žalobkyňa neoprávnene vstupovala aj na ich pozemok, nevhodne napomínala ich maloleté deti, nazerala im do okien, znemožnili vstup odpílením zámku na drevenej bráne tak, že žalobkyni znemožnili vstup na jej pozemok.

21. Je pravdou, že počas konania pred súdom žalovaní 1/, 2/ zrealizovali oddelenie pozemkov sporových strán kvetináčmi so zasadenými stromčekmi, čím vizuálne na spôsob hranice oddelili obe nehnuteľnosti. Napriek tomu súdu sa súdu ako nevyhnutným javí aj jeho priamy zásah vo forme rozsudku spočívajúci v tom, že pozitívnym výrokom o petite žaloby súd zabezpečí výkon vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá po zásahu žalovaných týkajúcom sa zavarenia zámku na bráne nemohla zabezpečovať výkon svojho vlastníckeho práva, nemohla si svoje vlastníctvo užívať, nemohla na ňu vstupovať, nemohla zabezpečiť jej údržbu (odhrnúť v zime sneh), pretože mala na ňu zamedzený vstup. Napriek dlhodobým rokovaniam, i na úrovni právnych zástupcov sporových strán, sa nepodarilo dospieť k mimosúdnej dohode, ktorou by sa žalobkyňa domohla svojho vlastníckeho práva. I napriek zabezpečeniu hranice vizuálnym živým plotom zo stromčekov (tují) žalovaní neodstránili zabezpečenie na zámku vstupnej brány na terasu žalobkyne, čím vyvolali pretrvávajúci protiprávny stav, keď žalobkyni neumožnili výkon jej vlastníckeho práva.

22. Na druhej strane je nutné zdôrazniť, aj keď to nebolo predmetom petitu žaloby, že aj žalobkyňa môže vykonávať svoje vlastnícke právo len v medziach zákona. Hoci žalobkyňa poprela, že by nazerala do okien žalovaných alebo neprimerane komunikovala s ich deťmi, čo jej žalovaní vytkli, naopak, vysvetlila to tým, že deti hádzali kamene z jej terasy do okien zimnej záhrady, ktorá je súčasťou garsónky obývanej dcérou žalobkyne, a z tohto dôvodu ich na to upozorňovala. V tomto smere pre rozhodnutie súdu neplynú žiadne povinnosti dokazovať tento rozmer susedských vzťahov, pretože predmet žaloby sa toho netýka, napriek tomu súd v rámci odôvodnenia rozsudku apeluje na obe sporové strany, aby sa snažili dodržiavať zásady slušného správania a dobrých medziľudských vzťahov a vzájomne sa rešpektovali v snahe predísť zbytočným susedským sporom. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu voči žalovaným 1/, 2/ podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.