Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: K.. Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 2, L., právne zast.: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 274 896, so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 49 240 480, so sídlom Evropská 136, 160 12 Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, likvidačný zástupca pre územie Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.130,57 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.130,57 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.07.2019 a tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.130,57 eur a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle v dôsledku vzniku škodovej udalosti. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX približne o XX:XX hod. na diaľnici D1 pri obci L. pri jazde osobného motorového vozidla značky BMW s evidenčným číslom L (vozidlo 1), ktorého vlastníkom je žalobca, za osobným motorovým vozidlom značky Volvo s evidenčným číslom XABXXXX (vozidlo 2), ktoré viedol pán M. Y., došlo k vymršteniu kamienka od kolies vozidla 2, t. j. v dôsledku jeho jazdy. Vymrštený kamienok narazil na čelné sklo vozidla 1, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla tohto vozidla patriaceho žalobcovi. Priebeh škodovej udalosti bol písomne potvrdený oboma účastníkmi škodovej udalosti, teda žalobcom a vodičom vozidla 2, ktoré škodu spôsobilo, pánom M. Y., ktorý svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu na vozidle 1 písomne uznal v správe o nehode. Držiteľ vozidla 2 mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, preto v prípade vzniku škody spôsobenej vozidlom 2 bol povinný poškodenému teda žalobcovi v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) plniť. Škodová udalosť bola oznámená žalovanému ako poistiteľovi, žalobca si riadne voči nemu uplatnil svoj nárok na náhradu škody predložením dokladov, čím preukázal rozsah povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Keďže čelné sklo bolo potrebné v dôsledku škody opraviť, žalobca nechal túto opravu vykonať v príslušnom servise, v súvislosti s čím mu vznikli náklady vo výške 1.130,57 eur, o čom predložil faktúru č. XXXXXXXX a bloček zo dňa XX.XX.XXXX potvrdzujúci vykonanú úhradu. Žalovaný mu nakoniec listom zo dňa XX.XX.XXXX odmietol uznať jeho nárok na náhradu škody a obdobnú odpoveď dostal aj od likvidačného zástupcu v liste zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v jeho prevádzke, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, za ktorú je žalovaný povinný poskytnúť plnenie ako poisťovateľ v

zmysle príslušných ustanovení . V tomto prípade neexistuje možnosť plnenie neposkytnúť, keďže tu neexistuje ani možnosť liberácie podľa druhá veta (ďalej len „“). Na základe uvedeného je toho názoru, že neexistuje oprávnenie na strane žalovaného zadržiavať poistné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi zákonný nárok. Poukázal aj na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v rámci PZP v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa XX.XX.XXXX, na stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014, , ako aj na rozhodnutia viacerých krajských súdov v rovnakých prípadoch, kde predmetom sporu bola náhrada škody spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla. Žalovaný vzhľadom na uvedené dôvody mal povinnosť podľa nahradiť žalobcovi preukázanú škodu, čo do dnešného dňa nesplnil a splniť odmieta.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, č. k. - 17, zo dňa 01.08.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1.130,57 eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas a riadne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že po posúdení všetkých písomností a dokumentov nachádzajúcich sa v škodovom spise č. XXXXXXXXXX a po konzultácii s pracovníkmi oddelenia likvidácie škodových udalostí dospel k záveru, že na poskytnutie poistného plnenia nie sú splnené ani právne, ani vecné podmienky. Poukázal na , a , , , , ako aj na o cestnej premávke. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zadokumentované poškodenie čelného skla vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo údajne dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolesa ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa práve do čelného skla vozidla poškodeného. Poškodený je v takomto prípade povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. K predloženému Stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nemá charakter judikátu ani záväzný charakter pre postup všetkých poisťovní na Slovensku poskytujúcich povinné zmluvné poistenie. Zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014, , podľa jeho názoru v žiadnom prípade nevyplýva, že každé vozidlo idúce pred vozidlom poškodeného zodpovedá za každých okolností a v každom prípade za poškodenie čelného skla iného vozidla bez ohľadu na to, či je technicky prijateľné, aby k poškodeniu čelného skla došlo presne tak a na takom mieste čelného skla, ako to uvedú účastníci škodovej udalosti. K vedomosti poškodenia čelného skla vodičom, ktorý mal spôsobiť toto poškodenie (jeho dobehnutím a zastavením takéhoto vozidla a oznámením udalosti), dodal, že tento dobehnutý vodič buď uzná jednostranné tvrdenie poškodeného alebo ho odmietne uznať, preto potvrdenie o škode na čelnom skle by malo byť potvrdené aj nestranným svedectvom iných nezúčastnených osôb, napr. od cestujúcich v iných vozidlách nachádzajúcich sa na diaľnici v smere jazdy, kde došlo ku škodovej udalosti, alebo aj prípadnou vnútornou kamerou vo vozidle poškodeného. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného ohľadom povinnosti žalobcu preukázať príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, pretože dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia je na strane žalovaného, teda žalovaný má povinnosť nielen rozporovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ale je povinný poskytnúť svoje konkrétne vysvetlenie toho, ako inak mohla vzniknúť škoda na čelnom skle vozidla žalobcu, ktorá mu bezpochyby vznikla. Žalobcove tvrdenia o priebehu škodovej udalosti sú podložené jednoznačnými dôkazmi. Naproti tomu žalovaný neposkytuje žiadnu inú verziu priebehu škodovej udalosti a nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali správnosť žalobcových tvrdení, čím neunáša dôkazné bremeno. Poukázal aj na § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že tlačivo Správa o nehode bolo zavedené práve za účelom zjednodušenia preukázania priebehu nehody poškodeným a pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody. Do pozornosti dal aj viaceré rozhodnutia krajských súdov, pokiaľ ide o preukázanie kauzálneho nexusu medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu. Argumenty o tom, že priebeh škodovej udalosti má byť potvrdený aj nestranným svedkom alebo záznamovým médiom zachytávajúcim priebeh udalosti, resp. neexistenciu takýchto dôkazov označil za bezpredmetnú vzhľadom k tomu, že existujú aj iné dôkazy, ako priebeh škodovej udalosti

preukázať, čo žalobca aj riadne urobil. Je na žalovanom dokázať, že ku škodovej udalosti došlo iným spôsobom, než uviedli žalobca a vodič vozidla 2 a to spôsobom, ktorý mu nezakladá povinnosť vyplatiť náhradu škody žalobcovi, teda že poistná udalosť nenastala, ale že nastala len škodová udalosť. Len tvrdenie žalovaného o tom, že škodca si nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa a k vzniku škody na čelnom skle, na unesenie dôkazného bremena nepostačuje. Vzhľadom na uvedené trval na svojom nároku uplatnenom v podanej žalobe.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že z oznámenia o škodovej udalosti doručeného prevádzkovateľom vozidla 2 žalovanému vyplýva podstatná vec, a to ako sa tento vodič (škodca) dozvedel o tom, že mal poškodiť čelné sklo žalobcu, a to: „Dle tvrzení poškozeného odlétl od našeho vozidla kámen, který poškodil čelní sklo jeho vozidla.“ Podľa neho uvedené potvrdzuje aj jeho stanovisko zaujaté k stanovisku Občianskoprávneho kolégia NS SR, že nie všetky poškodené čelné sklá sa majú odškodňovať bez ohľadu na konkrétne prípady, teda všeobecne. Podotkol, že Správa o nehode má silu jedného z dôkazných prostriedkov a nedáva automaticky dôvod na to, že škodca skutočne za škodu zodpovedá a že poisťovateľ je povinný za poisteného za každých okolností poskytnúť poistné plnenie poškodenej strane. Žiadal, aby súd pripustil výsluch svedka - vodiča vozidla 2, ktoré malo spôsobiť škodu za účelom podania jeho verzie o prípadnom vzniku škody a priebehu škodovej udalosti.

6. Súd prejednal vec v prítomnosti sporových strán na pojednávaní nariadenom na deň 05.03.2020.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: oznámením poistnej udalosti poisteným zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o uplatnení si nároku na náhradu škody poškodeným zo dňa XX.XX.XXXX, dotazníkom - doplnenie údajov potrebných k likvidácii škodovej udalosti zo dňa XX.XXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pokladničným dokladom o úhrade faktúry v hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, zápisom o poškodení vozidla zo dňa XX.XX.XXXX, 2 ks farebných fotografií poškodeného čelného skla vyhotovenými dňa XX.XX.XXXX, listom likvidačného zástupcu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom Občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014, , rozhodnutiami všeobecných súdov v obdobných právnych veciach, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. V Oznámení poistnej udalosti prevádzkovateľ vozidla 2 ako poistený dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému ako poistiteľovi vznik škodovej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu značky BMW, EČV: L Príčinou vzniku škodovej udalosti mal byť kameň odskočený spod kolies motorového vozidla 2, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť Lease Plan Česká republika s.r.o., IČO: 63 671 069, so sídlom Bucharova 6, Praha, Česká republika (ďalej len Lease Plan ČR), pričom vozidlo v čase vzniku udalosti viedol vodič - pán M. Y..

9. Oznámením o uplatnení si nároku na náhradu škody poškodeným zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, kde uviedol, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na diaľnici D1 v smere z F. do M. na úseku pri L. odskočil kameň od kolesa vozidla 2 do čelného skla vozidla 1 a poškodil čelné sklo vozidla 1 s tým, že v dotazníku zo dňa XX.XXXXXX doplnil, že vodiča vozidla škodcu po zistení škody kontaktoval okamžite zvukovými a svetelnými znameniami, následne ústne cez okno a na výjazde na Senec spísali záznam, že prevádzkovateľ (vodič) vozidla 2 súhlasil s tým, že je zodpovedný za škodu a došlo na mieste k spísaniu spoločného záznamu o nehode, že s druhým účastníkom škodovej udalosti nie je v príbuzenskom, pracovnom či priateľskom vzťahu, že v posledných troch rokoch bolo na jeho vozidle vymieňané čelné sklo, čo riešila poisťovňa ALLIANZ a že podpisom potvrdzuje správnosť a úplnosť uvedených údajov a je si vedomý občianskoprávnych a trestnoprávnych následkov v prípade uvedenia vedome nepravdivých alebo neúplných údajov.

10. Autorizovaný servis BMW spoločnosť Group M, a.s., so sídlom Harmincova 2/B, 841 01 Bratislava, IČO: 47 732 865, vystavil dňa XX.XX.XXXX na základe objednávky žalobcovi za výmenu čelného skla faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.130,57 eur, ktorá bola žalobcom uhradená po zrealizovaní opravy dňa 08.07.2019 v hotovosti.

11. Zo záznamu o dopravnej nehode spísaného a podpísaného účastníkmi nehody na mieste dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vozidlo 2 vedené pánom Ľubomírom Mistríkom išlo pred vozidlom 1 vedenom žalobcom, spod kolies vozidla 2 vyletel kameň, ktorý narazil do čelného skla vozidla 1 a spôsobil prasklinu.

12. Zo zápisu o poškodení vozidla spracovaného dňa XX.XX.XXXX technikom likvidačného zástupcu žalovaného, pánom T. S., vyplýva, že obhliadku poškodeného vozidla vykonal dňa XX.XX.XXXX, formu likvidácie navrhol podľa faktúr, uviedol, že opravu poisťovňa odporúča, uviedol diely na výmenu - predné sklo a k tomu vykonanie potrebných prác, diely na opravu neuviedol, vypočítal škody na vozidle vo výške 359,20 eur s DPH. Zápis obsahuje ďalej informácie, že v prípade, ak poškodený do troch mesiacov od dátumu obhliadky predloží doklady preukazujúce oprávnené nároky na odstránenie škody z tejto poistnej udalosti, poisťovňa pristúpi k prehodnoteniu výšky plnenia, ako aj že uvedený zápis nezaväzuje poisťovňu k úhrade poistného plnenia za popísané poškodenia.

13. Likvidačný zástupca žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že predmetná škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko po ukončení šetrenia dospeli k záveru, že podľa skutkových okolností vzniku škody nemôže poistený jednoznačne potvrdiť zodpovednosť za škodu. Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nebol vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného, bol vymrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani následné súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v uvedenom čase na uvedenom mieste. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody zamietli.

14. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že v hlásení ich klienta bolo uvedené, že „dle tvrzení řidiče SK vozidla měl od mého vozidla odlétnout...“ s tým, že aby mohli zodpovednosť ich klienta vyhodnotiť ako objektívne zavinenie a nie ako subjektívne posúdenie situácie, muselo by byť doložené nestranné svedectvo (teda od osoby, ktorá s poškodeným v danú chvíľu nebola vo vozidle), prípadne zábery z autokamery, ktoré by sa nedali spochybniť. Podobne ku škode na čelných sklách pristupujú aj poisťovne naprieč Európou. Z uvedených dôvodov boli nútení nárok žalobcu zamietnuť.

15. Zo stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

16. Zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.06.2014, , vyplýva, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť.

17. Súd sa ďalej oboznámil s rozhodnutiami všeobecných súdov v obdobných právnych veciach, a to rozsudkom KS v BA zo dňa 14.08.2013, sp. zn. , rozsudkom KS v BA zo dňa 25.02.2014, sp. zn. , rozsudkom KS v TT zo dňa 13.10.2014, sp. zn. , rozsudkom KS v ZA zo dňa 26.09.2013, sp. zn. , rozsudkom KS v BB zo dňa 11.09.2012, sp. zn. , kedy súdy žalobám poškodených v plnom rozsahu vyhoveli.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že čelné sklo mal pred touto poistnou udalosťou vymenené cca pred dvomi rokmi. V deň poistnej udalosti išiel z práce domov z BA do SC, celý čas išiel v 3. najrýchlejšom pruhu za vozidlom značky Volvo v povolenej vzdialenosti, povolenou rýchlosťou, cca po 10 minútach

jazdy za týmto autom vyleteli spod kolies 2 - 3 kamene, z toho jeden rozbil čelné sklo. Následne bol nútený predbehnúť toto vozidlo sprava, zatrúbil a zablikal, aby si ho vodič všimol, zaradil sa vedľa neho do pruhu, naznačil mu gestom, že má problém s čelným sklom, stiahli si okienka a naznačil mu, aby zastavil. Z diaľnice zišli na zjazde na SC a hneď za odbočkou k priemyselnému parku zastavili. Spísali záznam o nehode, v rozhovore vodič potvrdil to, čo sa stalo. Diaľnica nebola označená ako stavenisko, ani tak, že by mala byť riadená inou ako štandardnou prevádzkou. Následne podstúpil tortúru pri likvidácií tejto poistnej udalosti u žalovaného, kde bol na pobočke obslúžený formou vypísania formulára, ktorý vypisoval pracovník žalovaného, komunikoval s technikom pánom S., ktorý mu na otázku, či si môže dať čelné sklo opraviť resp. vymeniť v autorizovanom servise, vzhľadom k tomu, že vo formulári bola vypočítaná škoda na vozidle a teda náklady na opravu v sume 359,20 eur s DPH, povedal, že auto si môže dať opraviť v ľubovoľnom servise, a nemusí sa pridržiavať nimi vypočítanej sumy nákladov. Sporné tvrdenie o odletení kameňa ,,dle tvrzení poškozeného odlétl od našeho vozidla kámen, který poškodil čelní sklo jeho vozidla“ uviedol do listu zamestnanec spol. Lease Plan ČR, avšak on s vodičom vozidla, ktoré spôsobilo škodu, spísali Záznam o dopravnej nehode / škodovej udalosti a tento považuje za smerodajný. Žalovaný vôbec neberie v úvahu to, že auto musel odovzdať do servisu na opravu, teda ho nemohol používať, a nakoniec ešte dostal aj zamietavú odpoveď k ním uplatnenému nároku na náhradu škody. Snažil sa aktívne komunikovať s poisťovňou, bolo to ťažké, uisťoval sa, či mu jeho nárok uznávajú a či mu škodu nahradia spôsobom, aký im komunikoval.

19. Advokát žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznil, že vetu ,, dle tvrzení poškozeného odlétl od našeho vozidla kámen, který poškodil čelné sklo jeho vozidla“, resp. toto tvrdenie bolo urobené pracovníkom spoločnosti Lease Plan ČR, ktorý nebol prítomný pri škodovej udalosti a ide teda len o sprostredkovanú informáciu. V súvislosti s navrhovaným výsluchom pána M. Y., teda vodiča, ktorý viedol v čase škodovej udalosti poistené motorové vozidlo, uviedol, že podľa ich názoru nie je potrebný, nakoľko jeho vyjadrenie k priebehu škodovej udalosti je už obsiahnuté v listinnom dôkaze a to v zázname o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ich názoru by pán Y. nevedel k veci viac uviesť a preto s ohľadom na princíp hospodárnosti konania navrhol súdu, aby tento dôkaz nebol vykonaný z dôvodu jeho nadbytočnosti. Fotka s poškodením čelného skla nijakým exaktným spôsobom nedokáže preukázať, či je poškodenie veľké 1,5 cm alebo 2 cm. Súd takisto nie je technicky spôsobilý k tomu, aby vyhodnotil, či je potrebné uskutočniť opravu celého čelného skla na vozidle žalobcu jeho kompletnou výmenou alebo iným technickým riešením, ktoré je možno menej nákladné. Tvrdenia žalovaného, že oprava mala byť vykonaná hospodárnejšie než je žalovaná suma, nie sú preto ničím preukázané. Naopak sám žalovaný v jeho vlastnom dokumente z XX.XX.XXXX, ktorý sa nazýva Zápis o poškodení vozidla uvádza, že po vykonanej obhliadke poškodenia odporúčajú likvidáciu „podľa faktúry“ a nasledovné diely na výmenu: predné sklo tón, lepiaca sada predného skla, čistič R1 predného skla, príchytka predného skla, info. štítok airbag, skrátene povedané - sám žalovaný ponúkol žalobcovi kompletnú výmenu skla, nakoľko k takémuto záveru dospel technický pracovník žalovaného, ktorý sa tejto činnosti pravidelne venuje. Pre právnu podstatu tejto veci je jedno, či žalobca komunikoval s technikom, likvidátorom alebo aj generálnym riaditeľom žalovaného. Faktom je, že vždy komunikoval so žalovaným, jeho zamestnancami, príp. jeho zástupcami, ktorí konali v mene a na účet žalovaného.

20. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní s poukázaním na predložené farebné fotografie uviedol, že poškodenie čelného skla zjavne nedosahuje veľkosť nad 20 mm. V zmysle § 17 ods. 2 písm. l vyhlášky č. 464/2009 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ,,vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na cestnú premávku najmä, ak je prasknuté alebo poškodené čelné sklo v stieracej ploche vo veľkosti viac ako 20 mm“. Takéto malé poškodenie zachytené fotodokumentáciou preukazuje - 1. či vôbec ku škode došlo, 2. že vozidlo žalobcu spĺňalo podmienky na cestnú premávku a 3. že nebola nutná výmene celého čelného skla, ale len čiastočná oprava zabezpečením tohto malého poškodenia technológiou, ktorú v BA vykonávajú na niektorých miestach. Z uvedeného mal za to, že nie je preukázaná ani výška škody uvedená v žalobnom návrhu. Ďalej uviedol, že obhliadkar vykonal za prítomnosti žalobcu obhliadku vozidla, vykonal zápis a vyhotovil fotodokumentáciu, tento technik sa ďalej nezaoberá, akým spôsobom bude likvidátor pokračovať v šetrení poistnej udalosti, aké ďalšie doklady si do poistného spisu zabezpečí. Technik len zabezpečuje stav poškodeného vozidla v čase jeho obhliadky. Likvidátor potom kontaktuje poškodeného a komunikuje s ním až do ukončenia škodovej udalosti. Po obhliadnutí vozidla došlo k vyhotoveniu zápisu o poškodení vozidla dňa XX.XX.XXXX, pričom úplne na konci sa uvádza, že uvedený zápis nezaväzuje žalovaného k úhrade poistného plnenia za popísané poškodenia. Poukázal aj na . Podotkol, že výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov JUDr. S. pracovníkov poisťovní informoval, že legislatíva v Nemecku a Rakúsku

má vo výlukách v zásade vylúčené čelné sklá na diaľniciach a cestách prvej triedy, nakoľko sa predpokladá, že ak na týchto cestách nie je vykonávaná výstavba alebo oprava, považujú sa za tak čisté, že k poškodeniu čelných skiel nemôže dochádzať. Dodal, že na výsluchu svedka - vodiča vozidla 2, pána M. Y., viac netrvá, nakoľko sa ho pokúsil kontaktovať pred pojednávaním listom zo dňa XX.XX.XXXX, avšak bezúspešne. Navyše bol toho názoru, že v takýchto prípadoch tieto osoby nezvyknú reagovať, resp. spolupracovať. V priebehu pojednávania zobral toto svoje vyhlásenie späť a žiadal súd o zabezpečenie jeho výsluchu, nakoľko považoval za dôležité podrobiť ho otázkam o detailnom priebehu škodovej udalosti.

21. Podľa - 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

24. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

25. Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

26. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

27. Podľa , ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

28. Podľa , poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

29. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

30. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Podľa , odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001>).

32. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

33. Podľa , likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila.

34. V konaní nebolo sporné, že prevádzkovateľ vozidla 2 mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predstavuje inštitút, ktorý má zmierňovať následky škodových udalostí spôsobených prevádzkou motorových vozidiel a to najmä tým spôsobom, že poistenému priznáva právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu škody. Zákon definuje uzavretie poistnej zmluvy ako povinnosť a to pre každého, kto je držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom motorového vozidla. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je žalovaný povinný po vykonaní prešetrenia udalosti poskytnúť plnenie poškodenému, pričom v ustanovení dáva možnosť poškodenému uplatňovať si svoj nárok priamo proti poisťovateľovi. Znamená to, že je výlučne na poškodenom, či si nárok na náhradu škody uplatní voči poisťovateľovi alebo voči škodcovi alebo voči obom naraz.

35. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nie je sporná skutočnosť, že prevádzkovateľ vozidla 2 ako poistený mal uzavretú so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Volvo Xc 90, EČV: XABXXXX. Nie je medzi účastníkmi konania sporné ani to, že prevádzkovateľom tohto motorového vozidla je spoločnosť Lease Plan ČR s tým, že vozidlo viedol vodič, pán M. Y.. Rovnako možno vychádzať zo skutkového záveru, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle 1 patriacom žalobcovi - F., X.: L V tejto súvislosti súd, najmä s ohľadom na tvrdenia žalovaného, bol povinný ustáliť skutkový priebeh samotnej poistnej udalosti. Súd vychádzal jednak zo Záznamu o dopravnej nehode podpísanom tak vodičom poisteného vozidla, ktoré spôsobilo škodu, ako aj poškodeným, jednak z výsluchu žalobcu, ktorý opísal priebeh nehody tak, že so svojím vozidlom išiel v povolenej vzdialenosti a povolenou rýchlosťou celý čas priamo za motorovým vozidlom 2, spod kolies ktorého po niekoľkých minútach jazdy vyleteli kamene, z toho jeden zasiahol a rozbil predné čelné sklo jeho motorového vozidla. Tento jeho opis plne korešponduje aj s opisom priebehu škodovej udalosti v samotnom Oznámení poistnej udalosti poisteným prevádzkovateľom motorového vozidla 2, kde je zhodne uvedené v kolónke popis nehody, že podľa tvrdenia poškodeného od vozidla poisteného odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla poškodeného, a kde zároveň poistený prehlásil, že nárok na náhradu škody považuje za oprávnený. V kontexte týchto dôkazov, súd konštatuje, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu došlo tak, že spod kolesa pred ním idúceho motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť Lease Plan ČR, vyletel kameň a ten zasiahol čelné sklo poškodeného vozidla žalobcu. Súd preto nepovažoval za potrebné nariadiť výsluch vodiča motorového vozidla 2, nakoľko jeho opis priebehu škodovej udalosti osvedčuje priložený listinný doklad - Záznam o dopravnej nehode a potvrdzuje ho aj Oznámenie poistnej udalosti, a súdu sa javil ako nadbytočný. Rovnako by bolo nariadenie výsluchu navrhnutého svedka aj v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s tvrdením žalovaného, ktorý uvádza, že nepostačuje súhlasné tvrdenie poškodeného a škodcu o priebehu samotnej udalosti a teda existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škodou. Ak totiž účastníci škodovej udalosti (tak žalobca ako aj vodič motorového vozidla 2 a de facto aj jeho prevádzkovateľ) zhodne a bez akýchkoľvek pochybností deklarovali priebeh škodového deja (pričom ich opisy sú zhodné), argumentácia žalovaného, ktorý spochybňuje priebeh udalosti len poukazom na všeobecné tvrdenia, je nanajvýš účelová až špekulatívna. Súd preto zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka, vodiča vozidla 2, pána M. Y., nakoľko ho pre ustálenie skutkového stavu nepovažoval za potrebný, a zároveň zabezpečovanie jeho účasti nepovažoval na účelné a hospodárne, a to vzhľadom

na doposiaľ predložené dôkazy, z ktorých mohol súd jednoznačne vychádzať. Súd nemôže vychádzať z dohadov, ale z preukázaných tvrdení, faktov. Faktom v danom prípade je, že sa stala škodová udalosť, ktorú je potrebné v prípade existencie poistenia zlikvidovať ako poistnú udalosť a poškodenej osobe poskytnúť poistné plnenie, a nie ho odmietať; najmä za situácie, kedy ostáva otázne, prečo v prípade, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o škodovej udalosti a jej priebehu, príp. podozrenie z poistného podvodu, nepodnikol potrebné kroky za účelom vyšetrenia tejto udalosti s prípadnými trestnoprávnymi následkami. Ak tak neurobil, je potrebné považovať dôkazy - Záznam o dopravnej nehode, Oznámenie poistnej udalosti, výpoveď žalobcu - za smerodajné a presvedčivé so zodpovedajúcou výpovednou hodnotou z pohľadu dokazovania.

36. V konaní je ďalej nesporné, že prevádzkovateľ vozidla 2 riadne a včas oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť. Na strane žalovaného vznikla v zmysle povinnosť škodovú udalosť prešetriť. Len konštatovanie, navyše nepodložené žiadnymi skutkovými námietkami účastníkov škodovej udalosti, že nie je preukázané, že ku škode došlo tak, ako bola táto opísaná v samotnom zázname o nehode a oznámení o jej vzniku, je nepostačujúce na prijatie záveru o nepreukázaní vecnej aj časovej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Obaja účastníci škodovej udalosti, ktorí boli ako jediní priamo prítomní pri jej vzniku a vnímali zmyslovo jej priebeh, bez vznesenia akýchkoľvek pochybností, deklarovali priebeh škodovej udalosti identicky, podpísaním záznamu o nehode. Obrana žalovaného v tomto prípade vychádza z nepodložených, všeobecných tvrdení, založených len na domnienkach, preto jej súd nemohol priznať skutkovú ani právnu relevanciu. Ak z prešetrenia škodovej udalosti, ktorú bol povinný žalovaný vykonať, nevyplynuli žiadne konkrétne, spochybňujúce fakty o priebehu škodovej udalosti, bol žalovaný povinný poskytnúť plnenie v zmysle poistnej zmluvy a citovaných zákonných ustanovení.

37. Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu a faktu, že ku škode na členom skle motorového vozidla žalobcu došlo vymrštením / odletením kameňa spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla 2 (poisteného u žalovaného), súd konštatuje, že sa plne stotožňuje právne aj argumentačne so záverom stanoviska Občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 03.06.2014. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pričom zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť. Je podľa názoru súdu argumentačne správny a logicky odôvodnený záver, že samotný valivý pohyb kolies motorového vozidla a jeho rýchlosť sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky a jej reálnym prejavom. Prevádzka vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Toto stanovisko tiež odkazuje na podobný záver Útvaru pre dohľad nad finančným trhom NBS zaujatý v stanovisku z XX.XX.XXXX. Súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje, pričom poukazuje aj na potrebu stabilizácie a zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov SR a to najmä v prípadoch s rovnakým skutkovým a právnym základom. Cieľom tohto trendu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty účastníkov konania, ako aj predchádzanie vzniku zbytočných sporov, na tom istom skutkovom základe. Súd v zmysle vyššie uvedeného vychádzal teda z právneho záveru, že aj v tomto konaní, škoda, ktorá vznikla, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky v zmysle , pričom bola spôsobená okolnosťou majúcou svoj pôvod v prevádzke a prevádzkovateľovi

- spoločnosti Lease Plan ČR nesvedčí žiadny liberačný dôvod (nakoľko škoda nebola spôsobená inými okolnosťami, ako tými, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla). Nakoľko zodpovednosť za škodu v zmysle a nasl. je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, na jej vznik sa nevyžaduje žiadne zavinenie. Prevádzkovateľ motorového vozidla 2, spod kolies ktorého došlo pri jeho prevádzke k vymršteniu kameňa a následnému poškodeniu čelného skla motorového vozidla 1 žalobcu, zodpovedá v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia za škodu spôsobenú na motorovom vozidle 1 žalobcu, nakoľko v konaní bol preukázaný vznik udalosti vyvolanej zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Keďže mal prevádzkovateľ vozidla 2 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle prešla povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu na žalovaného. V tejto súvislosti súd len uvádza, že výška samotnej škody nebola medzi sporovými stranami sporná a ani zo strany žalovaného argumentačne napádaná. Jej výšku má súd za preukázanú z predloženej faktúry autorizovaného servisu, ktorý realizoval výmenu čelného skla a za túto si vyfakturoval sumu 1.130,57 eur. Táto suma bola preukázateľne žalobcom uhradená.

38. Súd ešte poznamenáva, že nie je možné požadovať od prevádzkovateľov motorových vozidiel, aby si zaobstarali do svojich vozidiel kamery, keďže takáto povinnosť nevyplýva zo zákona. Rovnako nie je možné od nich požadovať, aby v prípade, že nastane vyššie opísaná situácia na diaľnici, pokúšali sa zabezpečiť si svedkov takejto udalosti, nakoľko to nie je reálne možné urobiť z pochopiteľných dôvodov. Taktiež argument, že v Nemeckej spolkovej republike a v Rakúskej republike legislatíva obsahuje výluky z povinností poisťovateľov poskytnúť plnenie, pokiaľ sa jedná o čelné sklá na diaľniciach a cestách I. triedy, nakoľko sa považujú za tak čisté, že k poškodeniu čelných skiel nemôže dochádzať, je veľmi zavádzajúci, nakoľko legislatívna úprava zrejme odzrkadľuje technické podmienky a kvalitu vozoviek v týchto krajinách, čo však nie je možné porovnávať s podmienkami na cestách v Slovenskej republike.

39. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že rozmery poškodenia na čelnom skle by podľa predložených fotografií nemali presahovať 2 x 2 cm, čo znamená, že vozidlo s takýmto poškodením nie je v zmysle technických požiadaviek posudzované ako vozidlo, ktoré nie je schopné prevádzky, a teda stačilo jeho opravu, resp. opravu čelného skla vykonať jednoduchším, technologicky dostupným a lacnejším spôsobom, súd konštatuje, že žalovaný je osobou s odbornou spôsobilosťou v danej oblasti a v rámci svojej činnosti je povinný konať poctivo a s náležitou odbornou starostlivosťou. Ako vyplýva zo Zápisu o poškodení vozidla zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý spracoval zamestnanec žalovaného - obhliadkar a technik pán T. S., ktorý dňa XX.XX.XXXX vykonal obhliadku poškodeného vozidla s tým, že v uvedenom dokumente ako formu likvidácie vyplnil „podľa faktúr“, opravu poisťovňa „odporúča“, diely na výmenu „predné sklo tón, lep. sada pred. skla, čistič R1 pred. skla, príchytka pred. skla, info. štítok airbag, doraz pred. skla, kryt pred. skla, tesnenie D pred. skla“, práce „predné sklo vymeniť“, je možné a rozumné z takto zaznamenaných údajov vyvodiť záver, že sám žalovaný, resp. jeho likvidačný zástupca odporúčal žalobcovi vykonať opravu spôsobom výmeny celého predného skla na vozidle, a nie iba čiastočnou opravou pomocou technológie, ktorú v servisoch v Bratislave tiež vykonávajú. Tento záver technika, ako odborne vyškolenej osoby, o potrebe výmeny celého predného skla je celkom jednoznačný, a nikde nie je uvedená zmienka o tom, aký rozsah má obhliadané poškodenie, či vozidlo spĺňa technické požiadavky na jeho spôsobilosť na cestnú premávku alebo že má poškodený zvážiť iný spôsob opravy poškodenia predného skla.

40. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce príčinu poškodenia čelného skla motorového vozidla žalobcu, za danej dôkaznej situácie v tomto konaní, tak zostali len v rovine jeho špekulácií a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo účastníkmi nehody zhodne deklarované. Pokiaľ na základe zhodných výpovedí účastníkov nehody, ako jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla vozidla žalobcu, bolo odmrštenie kameňa spod kolies pred ním jazdiaceho vozidla, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby svoje tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle vozidla žalobcu v konaní hodnoverne podložil, preukázal a spochybnil tak oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalobcu.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery, súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný v celom rozsahu.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( veta prvá )