Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7P-262-2019.pdf
PDF · 69.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/262/2019
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletých detí: X. A., nar. XX. XX. XXXX, O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, deti rodičov: matky - W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX a otca - O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
I.Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného z a m i e t a .
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletých detí sa podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k deťom z dôvodu, že u neho došlo k zmene príjmových pomerov.
2.Na pojednávanie sa nedostavili rodičia detí, doručenie predvolania majú vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
3.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonali sociálne šetrenie u rodičov maloletých detí. Otec maloletých počas šetrenia uviedol, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 130 € mesačne, pričom ďalej sa vyjadril, že finančné prostriedky získava aj vykonávaním príležitostných prác. Výšku príjmu nekonkretizoval. Z uvedeného dôvodu je kolízny opatrovník toho názoru, že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške po 50 € na každé dieťa.
4.Podľa §-u 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv alebo povinností.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
5.Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/187/2017 zo dňa 28. 11. 2017 po 50 € mesačne na každé dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase prvého rozhodovania o výživnom pre maloleté deti bol otec pracovne činný a jeho príjem činil 500 € mesačne. V súčasnej dobe je otec detí vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 130 € mesačne. Súd zo správy kolízneho opatrovníka ak aj z jeho výpovede na pojednávaní zistil, že otec detí má aj iný príjem a to z príležitostných prác, výšku príjmu otec odmietol konkretizovať. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd s poukázaním na vyššie uvedené otcov návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.
6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku..
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.