Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47C-11-2024.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
47C/11/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: V. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. Č. V. XXXX/ XX, Q., proti žalovanému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X. Č. V. XXXX/XX, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2024 žiadala žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do rekreačného domu súpisné č. XXXX na R. X. Č. V. popisné číslo XX v Q. postaveného na pozemku - parcela A. register „C.“ č. XXXX/XX o výmere 125 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie zapísaného Okresným úradom Q., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú. Q., obec Q., okres Q. (ďalej ako „Rekreačný dom 1“), a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v Rekreačnom dome 1, ktoré tvoria zariadenie a vybavenie tohto Rekreačného domu 1, predovšetkým, aby mu zakázal ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Zároveň žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať na súd žalobu vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa napokon žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že Mestský súd Bratislava II rozsudkom č. k. B3-38P/85/2023-194 zo dňa 19.10.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 07.11.2023 manželstvo strán sporu rozviedol a schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom K. a F.. Žalovaný je konateľom, spoločníkom resp. predsedom predstavenstva, akcionárom viacerých obchodných spoločností, ktoré sú vlastnícky prepojené a ktoré boli založené a začali podnikateľskú činnosť počas trvania manželstva strán sporu. Do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako manželov patria okrem iného aj nehnuteľnosti - Rekreačný dom 1. Okrem toho mala žalobkyňa za to, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj rekreačný dom so súpisným č. XXXX, postavený na pozemku - parcela A. reg. „C.“ č. XXXX/XX o výmere 187 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúci sa na R. X. Č. V. popisné č. X v Q., vedený Okresným úradom Q., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k. ú. Q. (ďalej ako „Rekreačný dom 2“), ktorého výlučným vlastníkom je podľa katastra nehnuteľností žalovaný. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyporiadané. Žalovaný jednostranne vypracoval návrh dohody na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom stanovil masu BSM, do ktorej zahrnul aj oba rekreačné domy, ktoré slúžia na bývanie strán sporu. V Rekreačnom dome 1 býva žalobkyňa spolu s maloletými deťmi. V Rekreačnom dome 2 býva žalovaný. Žalovaný má
síce evidovaný trvalý pobyt v Rekreačnom dome 1, avšak nemá tu skutočné bydlisko, reálne v ňom nebýva, nezdržiava sa v ňom, fakticky ho neužíva za účelom bývania. Žalovaný si z Rekreačného domu 1 vysťahoval všetky svoje osobné veci, ktoré slúžili jeho osobnej potrebe, ako aj veci, ktoré považoval za vhodné. Žalovaný podľa žalobkyne fakticky po rozvode manželstva do Rekreačného domu 1 vstúpil iba vtedy, ak si chcel z tohto domu niečo zobrať, a to bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou tak, aby z toho mala žalobkyňa čo najväčší stres. Naposledy si takto prišiel pre osobné motorové vozidlo, ktoré jej najprv nechal do užívania a neskôr po tom, ako žalobkyňa odmietla ním vypracovaný návrh dohody o vyporiadaní BSM, jej v rámci nátlaku na ňu bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôvodov toto auto zobral. Dňa 31.01.2024 žalobkyňa oznámila žalovanému, že ním vypracovanú dohodu o vyporiadaní ich BSM nepodpíše, nakoľko ju nepovažuje za výhodnú, pričom následne jej začali od žalovaného chodiť e-maily, že aké nároky si od nej uplatňuje, či už vo vzťahu k rozostavanému rodinnému domu v Q., ako aj k úhradám hypoték, motorovým vozidlám a pod., na ktoré žalobkyňa nereagovala. Dňa 01.02.2024 prišiel žalovaný bez ohlásenia do Rekreačného domu 1 a začal od žalobkyne požadovať mobilný telefón, bol agresívny, slovne útočil na žalobkyňu, osočoval ju pred maloletým synom K. a vravel mu, že nepodpísala dohodu o vyporiadaní BSM, tak im bude musieť všetko zobrať. Maloletý K. bol podľa žalobkyne v šoku, plakal. Žalobkyňa odmietla žalovanému mobilný telefón vydať, nakoľko mala za to, že ide o vec osobnej potreby a tento dostala ako dar, pričom žalovaný kričal, že tento mobilný telefón je majetkom obchodnej spoločnosti Q. Q.. Q. J..H.. (ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný) a žalobkyňa ho dostala ako zamestnankyňa dotknutej obchodnej spoločnosti a mala ho vrátiť. Nakoľko žalobkyňa odmietla telefón žalovanému vrátiť, žalovaný pokračoval v slovných útokoch na žalobkyňu, vyhrážal sa jej, že im zoberie všetko zariadenie Rekreačného domu 1, dá rozmontovať terasu a zbúrať strechu. Hnev a agresivita žalovaného sa zvyšovala a následne zo strachu, po konzultácii s právnym zástupcom, privolala žalobkyňa policajnú hliadku, ktorá žalobkyni uviedla, že žalovaný má právo vstupovať do Rekreačného domu 1, aj keď v ňom nebýva, nakoľko nemajú vyporiadané BSM. Žalobkyňa policajnú hliadku upovedomila, že správanie žalovaného je pre ňu veľmi stresujúce a nedobre to znáša. Žalovaný počas tejto návštevy zobral z domácnosti žalobkyne kávovar, nakoľko tvrdil, že aj tento je majetkom obchodnej spoločnosti Q. Q.. Q. J..H.., tento však bol súčasťou výbavy Rekreačného domu 1 a nebol používaný na obchodné účely. V návrhu dohody na vyporiadanie BSM je pritom uvedené, že vybavenie a zariadenie rekreačných domov je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po odchode žalovaného z domácnosti žalobkyne jej žalovaný poslal niekoľko e-mailov, v ktorých ju vyzýval na vrátenie mobilného telefónu a vybavenia rodinného domu, a to postele a matracov, nakoľko aj tieto boli iba zapožičané obchodnou spoločnosťou Q. Q.. Q. J..H.. Keďže žalobkyňa na tieto e-maily nereagovala, žalovaný išiel na políciu, odkiaľ bola žalobkyňa kontaktovaná s otázkou, či mobilný telefón vráti, na čo žalobkyňa žalovanému mobilný telefón vrátila. Žalobkyňa uviedla, že je v strese a strachu z nájazdov žalovaného do Rekreačného domu 1, z jeho útokov a vyhrážok, že príde o všetko, keďže nepodpísala dohodu, že všetok majetok a vybavenie nie sú súčasťou vybavenia domu, nepatria do BSM. Žalovaný si bez dôkazov z Rekreačného domu 1, kde nebýva, z ktorého sa vysťahoval, svojvoľne berie veci, či už osobné, ktoré patria žalobkyni alebo veci patriace do BSM, ktoré slúžia na užívanie domu žalobkyňou a ich maloletými deťmi. Žalobkyňa mala za to, že ňou popísaným správaním žalovaného bude vyporiadanie ich BSM značne sťažené, keďže veci, ktoré patria do BSM nebude možné dohľadať. Žalobkyňa mala za to, že pôvodným účelom, na ktorý boli hnuteľné veci zakúpené je ich užívanie v domácnosti v Rekreačnom dome 1 a tieto by mali zostať v tomto dome až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by ktorákoľvek z týchto vecí, ktoré sa nachádzajú v Rekreačnom dome 1 bola zakúpená a následne zapožičaná na užívanie do tohto Rekreačného domu 1 obchodnom spoločnosťou Q. Q.. Q.. J..H.. Rekreačný dom 1 nebol nikdy využívaný za účelom výkonu podnikateľskej činnosti tejto obchodnej spoločnosti. Žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne avizoval, že dňa 05.02.2024 príde po ďalšie veci. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný týmto svojím správaním ohrozuje hlavne telesnú a duševnú integritu žalobkyne, vznikajú zbytočne rôzne konfliktné situácie, ktoré môžu vyústiť aj do fyzického násilia, nakoľko žalovaný sa už pri poslednej návšteve prestával ovládať a začínal byť agresívny. Žalobkyňa mala za to, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby strpela hrozbu prípadných ďalších konfliktných stretov so žalovaným. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila rozsudok Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-38P/85/2023-194 zo dňa 19.10.2023 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, návrh dohody o vyporiadaní BSM, fotografickú dokumentáciu zariadenia Rekreačného domu 1, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Q., výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Q., elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, žiadosť o vydanie potvrdenia a oznámenia o vybavení veci zo dňa 01.02.2024. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd vykonal dopyt na OO PZ Q. za účelom verifikácie privolania policajnej hliadky a spôsobu vybavenia veci.
3. Dňa 08.02.2024 doručila žalobkyňa súdu lekársku správu z Fakultnej nemocnice Trnava, Psychiatrickej ambulancie zo dňa 09.09.2023, z ktorej má podľa žalobkyne vyplývať, že jej zdravotné problémy sú reakciou na ťažký stres, ktorý bol spôsobený správaním manžela.
4. Dňa 15.02.2024 doručilo súdu MV SR, OO PZ v Q., Obvodné oddelenie Policajného zboru Q. na dopyt súdu úradný záznam zo dňa 01.02.2024 o spôsobe vybavenia udalosti vedenej pod č. 32.24./636.
5. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
11. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.
12. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava strán sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.
13. V danom konkrétnom prípade sa súd v prvom rade vyporiadal s otázkou, či v časti, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať do Rekreačného domu 1 sa jedná o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) alebo f) CSP, nakoľko predmetná okolnosť má význam pre posúdenie lehoty, v ktorej je súd povinný o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nakoľko žalobkyňa uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať do Rekreačného domu 1 odôvodňuje správaním žalovaného, ktoré ohrozuje jej telesnú integritu alebo duševnú integritu. Sama žalobkyňa totiž v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza: „Týmto svojim správaním a psychickým nátlakom ohrozuje hlavne telesnú a duševnú integritu žalobkyne.“ (str. 6 ods. 6 návrhu). Skutočnosť, že sa v danom prípade nejednalo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je podľa názoru súdu možné vyvodiť aj z tej skutočnosti, že sama žalobkyňa žiadala, aby súd zabezpečil dôkaz - úradný záznam z OO PZ v Senci a sama do súdneho spisu dňa 08.02.2024 dokladala ďalší listinný dôkaz, z čoho je možné vyvodiť, že v danej veci nebolo možné bez zabezpečenia ďalších dôkazov rozhodnúť v lehote 24 hodín od podania návrhu. Okrem toho pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí žalobca súdu osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia, k čomu v danom prípade nedošlo, a preto súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP.
14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity býva spravidla osvedčené lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V danom konkrétnom prípade žalobkyňa preukazovala skutočnosť, že žalovaný ohrozuje jej duševnú alebo telesnú integritu jednak elektronickou písomnou komunikáciou adresovanou jej žalovaným, lekárskou správou zo dňa 09.09.2023 a žiadala, aby si súd zabezpečil správu o zásahu OO PZ v Q. dňa 01.02.2024. Súd po oboznámení sa s obsahom elektronickej komunikácie predloženej žalobkyňou z tejto komunikácie nezistil, žeby sa žalovaný vo vzťahu k žalobkyni správal neadekvátnym spôsobom, ktorým by mohol u nej vzbudiť stres resp. strach a z ktorého by vyplývalo ohrozenie jej duševnej alebo telesnej integrity. Z tejto komunikácie vyplynulo, že žalovaný si voči žalobkyni uplatňuje nároky, na ktoré má podľa jeho názoru právo a ktoré sa zrejme týkajú spoločného majetku patriaceho do BSM strán sporu. Súd z predložených správ nezistil, žeby sa žalovaný v týchto správach žalobkyni nevhodným spôsobom vyhrážal, osočoval ju, resp. na ňu útočil, v dôsledku čoho by žalobkyňa dôvodne pociťovala strach zo žalovaného. Lekárska správa predložená žalobkyňou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2024 podľa názoru súdu neodráža aktuálny stav, nakoľko bola vypracovaná dňa 09.09.2023. Ako vyplynulo z tejto lekárskej správy žalobkyňa trpí zdravotnými problémami, ktoré boli spôsobené dlhoročnými problémami v manželstve, neverou zo strany manžela a v tom čase aktívnym predrozvodovým obdobím. Z tejto lekárskej správy však nevyplýva, žeby sa žalobkyňa sťažovala na násilné správanie zo strany manžela, pre ktoré by z neho mala strach a ktoré by vyústilo do jej psychických problémov. Z úradného záznamu č. XXXXXX zo dňa 01.02.2024 doručeného tunajšiemu súdu dňa 15.02.2024 OO PZ v Q. vyplýva, že dňa 01.02.2024 sa hliadka dostavila na R. X. Č. V. XXXX/XX v Q., kde sa skontaktovala so žalobkyňou a aj so žalovaným, ktorý sa nachádzal na mieste, pričom predmetom sporu bolo vydanie mobilného telefónu žalobkyňou žalovanému. Policajná hliadka poučila strany sporu, že v danom prípade ide o občianskoprávny spor, ktorý majú riešiť prostredníctvom občianskoprávneho súdu. Na mieste k žiadnemu protiprávnemu skutku nedošlo, žiadna z osôb nebola zranená a nikto nežiadal lekárske ošetrenie. V súlade s vyššie uvedeným, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v dotknutom spise, súd dospel k záveru, že návrhu žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do Rekreačného domu 1, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo možné vyhovieť, nakoľko
žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila, že zo strany žalovaného dochádza k správaniu voči jej osobe takej intenzity, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu.
15. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v Rekreačnom dome 1, ktoré tvoria zariadenie a vybavenie tohto Rekreačného domu 1, predovšetkým, aby mu zakázal ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, súd uvádza, že neodkladným opatrením podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka, pričom jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné náležite konkretizovať navrhované povinnosti a obmedzenia, nakoľko príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami môže viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Veci, ktoré majú byť predmetom neodkladného opatrenia musia byť nezameniteľným spôsobom identifikované. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, t. j. výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá nejaká povinnosť, by mal byť formulovaný tak, aby ho bolo možné riadne vykonať, t. j. vykonať ho bez prípadných nejasností ohľadne toho, aká konkrétna povinnosť sa má vykonať. Žalobkyňou navrhovaná formulácia v tejto jej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by podľa názoru súdu pri výkone tohto rozhodnutia nejasnosti spôsobila, nakoľko súdu nie je zrejmé, s akými konkrétnymi hnuteľnými vecami má súd žalovanému zakázať nakladanie, nakoľko tieto neboli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom špecifikované a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola priložená len fotodokumentácia zariadenia nachádzajúceho sa zrejme v Rekreačnom dome 1. Žalobkyňa zároveň svoj návrh nedostatočne špecifikovala aj pokiaľ ide o rozsah obmedzení vlastníckeho práva, ktoré majú byť žalovanému uložené, nakoľko návrh žalobkyne smeroval k zákazu nakladania s týmito vecami, najmä k zákazu ich umiestnenia mimo Rekreačného domu 1. Dostatočne neosvedčená v danom prípade zostala, podľa názoru súdu, aj otázka vlastníckeho práva resp. držby hnuteľných vecí, nakoľko z návrhu vyplynulo, že držiteľkou týchto vecí je žalovaná, nakoľko sa nachádzajú v Rekreačnom dome 1, ktorý užíva žalobkyňa, avšak žalovaný si na tieto veci nárokuje s odôvodnením, že hnuteľné veci sú vlastníctvom obchodnej spoločnosti Q. Q.. Q. J..H.., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom žalovaný.
16. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s princípom proporcionality okrem ochrany oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, zároveň prihliadať aj na ochranu toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať. Za daného skutkového stavu súd dospel k záveru, že uložením povinnosti žalovanému nevstupovať do Rekreačného domu 1, ktorý je stále predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov by sa nad nevyhnutnú mieru zasiahlo do jeho Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva. Rovnako za predpokladu, že by súd vyhovel návrhu žalobkyne a zakázal by žalovanému nakladať s hnuteľnými vecami, v rozsahu ako to navrhovala žalobkyňa, mohol by takto všeobecne formulovaný zákaz nakladať s hnuteľnými vecami viesť k neprimeranému obmedzeniu žalovaného. Aj z toho dôvodu bolo potrebné podľa názoru súdu návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
17. V súlade so všetkým vyššie uvedeným, nakoľko žalobkyňa dostatočne neosvedčila okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a nakoľko ňou navrhovaný petit neodkladného opatrenia súd vyhodnotil v časti zákazu nakladania s hnuteľnými vecami zároveň ako nevykonateľný, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť žalobkyne na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Súd neuložil žalovanému povinnosť podať žalobu vo veci samej o vyporiadanie BSM, nakoľko o tejto povinnosti je možné rozhodnúť len v prípade, ak súd neodkladné opatrenie pred začatím konania nariadi a nakoľko táto povinnosť môže byť uložená len navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )