Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-126-2019.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému S. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.4.2019 č.k. 24T/46/2016-210, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.3.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. E., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 23.4.2019 č.k. 24T/46/2016-210 rozhodol tak, že obžalovaného S. E. uznal za vinného, že dňa 25. júla 2014 v Čase približne o 14.00 hodine v obci M. na dvore rodinného domu číslo XXX pri stavebných prácach na výstavbe oplotenia, v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technickými normami a návodom na obsluhu pracovného stroja nebezpečným spôsobom viedol samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility SK 820-5 turbo bez evidenčných čísiel, ktorý mal na pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu naplnenú zarobeným betónom v objeme asi 0,30 m3 tým spôsobom, že na nerovnom a neupravenom hlinenom teréne sa pohyboval s pracovným strojom s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou najmenej do výšky 160 cm spodného okraja lyžice nad zemou, hoci ako obsluha pracovného stroja bol povinný sa pri práci so strojom pohybovať so sklopeným ramenom a lyžicou spustenou Čo najnižšie k zemi, pričom zároveň nezabezpečil, aby sa pod ramenom stroja v jeho bezprostrednej blízkosti nezdržiavali a nepracovali iné osoby, v dôsledku čoho bol pracovný stroj pri zastavovaní a výkone pracovnej činnosti v nestabilnom stave, a po tom ako R. E. na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici, došlo pri zastavení k prevráteniu pracovného stroja smerom dopredu, kedy miešacia lyžica spadla na oblasť zadnej časti tela R. E. a pritlačila ho k zemi, čím spôsobil R. E. polytraumatizmus- zranenia pomliaždenie pľúc obojstranne s dychovou nedostatočnosťou, nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine vpravo haemothorax, vľavo- fluidothorax, laceráciu - natrhnutie mediálnej strany ľavej obličky s krvným výronom v okolo obličkovom priestore a okolo hrubého čreva, trieštivú zlomeninu tela a oblúka stavca L4-4. driekového stavca s dislokáciou kostného fragmentu asi 20x12 mm do miechového kanálu s výraznou kompresiou durálneho vaku, zlomeninu v oblasti L3 a oblúka L3-3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do 6 mm, odlomenie kĺbového výbežku L5-5.driekového stavca vľavo s miernym posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo i vpravo s naznačenou lomnou líniou i v priebehu krížovej kosti vpravo a zlomeninu stehennej kosti vľavo, ktoré si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosť v trvaní minimálne 6 mesiacov, a ktoré viedli k trvalým následkom vo forme ochrnutia dolných končatín, pričom obvinený porušil povinnosť uloženú v ustanoveniach § 12 ods. 2 písm. a) písm. c), bod 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených R. E., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom S. K. č. XXX, Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava 814 99, IČO: 36 284 831, Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie písomne odôvodnil obhajca obžalovaného, ktorý uviedol (skrátene): Z vykonaného dokazovania ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný po príchode na stavenisko v obci M., kde sa mal stať žalovaný skutok, predtým, ako začal v lyžici pracovného stroja zn. Komatsu miešať betónovú zmes poučil všetky prítomné osoby, ako sa majú na stavenisku správať a že majú dodržiavať bezpečnosť vzhľadom na to, že tam je prítomný pracovný stroj. Túto vyššie uvedenú skutočnosť okrem obžalovaného svojimi výpoveďami potvrdzujú aj svedkovia N. Z. a S. O.. Následne, ako bola betónová zmes v lyžici pracovného stroja zamiešaná, obžalovaný sa začal približovať k miestu, kde sa malo betónovať, pričom poškodený svojvoľne a v rozpore so všetkými predpismi BOZP vošiel pod pracovný stroj, ktorú túto skutočnosť potvrdili viacerí svedkovia vypočutí ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí svedkov R., N., Z. a O. zároveň vyplynulo, že ako poškodený vošiel pod pracovný stroj, uchopil hadicu na výpust betónovej zmesi, ktorá bola namontovaná na lyžici pracovného stroja a v tej chvíli sa pracovný stroj prevrhol a zavalil poškodeného. Uvedenú skutočnosť teda že k nehode, ktorá je popísaná v skutkovej vete rozsudku mohlo dôjsť aj vyššie popísaným konaním poškodeného vyplýva zo samotného znaleckého posudku znalca Ing. Antona Guštára a to konkrétne z odpovede na otázku číslo 13 na strane 32, kde uvádza „k strate stability stroja mohlo dôjsť aj vplyvom zavesenia sa poškodeného na mixovaciu lopatu alebo vypúšťaciu hadicu“. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že poškodený sa dostavil na stavbu v obci M. ako zamestnanec stavebnej firmy pána N., nakoľko z výpovede investora vyplynulo, že stavebnú činnosť si objednal u pána N., teda pán N. ako zamestnávateľ poškodeného mal zabezpečiť jeho riadne poučenie o BOZP a vybaviť ho potrebnými, resp. zákonom určenými ochrannými pracovnými pomôckami, čo sa však nestalo. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalca Ing. Antona Guštaru ďalej vyplýva, že znalec vypracoval znalecký posudok dva roky po žalovanom skutku. Nepoznal technický stav vozidla a nepoznal ani tlak pneumatík v daný deň keď malo dôjsť k žalovanému skutku, aj keď sa vo svojom znaleckom posudku naň odvoláva. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nepoznal ani množstvo betónu resp. betónové zmesi, ktorá v čase skutku mala byt' v lyžici pracovného stroja, pričom podľa môjho názoru neopodstatnene použil maximálny objem mixovacej lyžice v objeme 3 kubíky z čoho vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec Ing. Anton Guštara vychádzal z fiktívnych (nepresných) údajov, ktoré nie sú ani súčasťou vyšetrovacieho spisu, nakoľko k nim sa žiadny z vypočutých svedkov nevyjadroval a nevyplývajú ani z listinných dôkazov. Som toho názoru, že znalecký posudok Ing. Antona Guštaru vzhľadom na jeho vyššie popísané vady nemôže byt' považovaný za zákonný dôkaz a nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci. Z výsluchu svedka Ing. A. N. ako aj z vyhlášky MPSV Č. 147/2013, zákona o BOZP vyplýva zákaz pre osoby, ktoré pracujú na stavenisku, kde sa nachádza resp. pohybuje pracovný stroj sa k tomuto stroju priblížiť, alebo vojsť pod neho, do jeho cesty a určuje osobám prítomným na stavenisku povinnosť dodržať bezpečnostnú vzdialenosť od stroja, čo podľa výpovede svedkov zo strany poškodeného dodržané nebolo z čoho vyplýva, že samotný poškodený má podiel na tom, že žalovaný skutok sa stal. Z toho pohľadu je záver znaleckého posudku Ing. Ivana Zachara neobjektívny, pričom táto neobjektivity je potvrdená aj jeho výpoveďou z hlavného pojednávania, kde v tejto výpovedi potvrdil povinnosti, ktoré mal poškodený na stavenisku dodržiavať. Podľa môjho názoru znalec Ing. Ivan Zachara nevyhodnotil správne, resp. dovolím si povedať vôbec, fotodokumentáciu z miesta činu, neurobil ani obhliadku miesta skutku, nakoľko pokiaľ by tieto úkony vykonal, nemohol by vo svojom znaleckom posudku hovoriť o násypoch, prekážkach, svahoch, brehoch, ktoré sa na mieste tohto skutku vôbec nenachádzali. Čo sa týka pochybenia, že môj klient nezabezpečil, aby sa ďalší pracovníci pod strojom pohybovali, som toho názoru, že toto tvrdenie znalca je vyvrátené vykonaným dokazovaním, nakoľko môj klient osoby poučil a ku skutku došlo v podstate hneď v tom momente, ako poškodený pod pracovný stroj vošiel, čiže môj klient objektívne nemohol prestať vykonávať prácu, nakoľko to v tej chvíli v podstate možné ani nebolo.
Z vyššie uvedeného preto navrhujem aby Krajský súd Trnava podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 24T/46/2016 a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na svojom odvolaní a navrhol rozhodnúť tak, ako to v jeho písomnom odôvodnení uviedol. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 7. Námietky obhajoby smerujúce voči tomu, že obžalovaný poučil prítomných pracovníkov a teda aj poškodeného o pravidlách BOZP, resp. smerujúce voči tomu, že takéto poučenie mal vykonať pán N. ako zamestnávateľ poškodeného, nepovažuje odvolací súd za relevantné. Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že sporným nebolo preukázanie ako došlo k zraneniu poškodeného, ale iba otázka zavinenia obžalovaného a s tým súvisiaca otázka, či obžalovaný porušil pri manipulácii s pracovným strojom aj dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Podľa prvostupňového súdu z obsahu svedeckých výpovedí bez pochybností vyplýva, že obžalovaný sa s pracovným strojom presúval spôsobom, kedy lyžicu stroja nemal spustenú pri zemi. Uvedenú skutočnosť ani sám nepopieral. Bez pochybností je tiež zrejmé, že stroj sa prevrátil smerom dopredu, kedy lyžica stroja pritlačila poškodeného E. k zemi. Tým, že sa stroj prevrátil smerom dopredu je logické (a to aj bez znaleckého dokazovania), že muselo dôjsť k jeho preváženiu v smere pádu. Podľa znaleckého dokazovania z odboru cestná doprava vyplynulo, že pre každú možnú situáciu (ktorú odlišne popisovali jednotliví očití svedkovia udalosti) je však primárnou príčinou prevrátenia sa stroja skutočnosť, že stroj sa pohyboval s mixovacou lopatou v určitej výške a zastavoval. Ak by sa stroj pohyboval so spustenou mixovacou lopatou (lyžicou) pri zemi, k jeho prevráteniu by nedošlo. Zaťaženie mixovacej lopaty poškodeným bolo v analýze pohybu stroja počítané s 80kg, pričom poškodený by sa musel celou svojou váhou na lopatu zavesiť a pri dynamickom zaťažení akoby „skočiť“ na mixovaciu lopatu, alebo vypúšťaciu hadicu. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu bola v príčinnej súvislosti so vznikom poranenia poškodeného bola práve nesprávna technika vedenia (obsluhy) pracovného stroja obžalovaným, čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania z odboru cestná doprava. Tak ako to je uvedené v predchádzajúcom odseku, pri správnom spôsobe obsluhy stroja, teda pri presune stroja s miešacou lyžicou naplnenou betónom v spustenej polohe (nízkej výške), by k prevráteniu tohto stroja nedošlo a nebol by vznikol následok na zdraví poškodeného. Rovnako by k prevráteniu stroja nedošlo v prípade, ak by stroj stál (nebol by v pohybe), mal by lyžicu s betónom zdvihnutú do výšky a poškodený by sa na lyžicu stroja zavesil, prípadne by ťahal za vypúšťaciu hadicu z lyžice alebo sa na hadicu zavesil. Treba súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že závery znaleckého dokazovania v kombinácii svedeckých výpovedí Z. R. a Z.
C. a fotodokumentácie z miesta činu, vyvracajú tvrdenia svedkov Z. a O., že stroj v čase prevrátenia už stál. Ak by súd čo i len teoreticky pripustil hypotézu, že stroj v čase prevrátenia sa stál, jediným možným vysvetlením prevrátenia by bola interakcia poškodeného na lyžicu stroja, na ktorú by preniesol svoju váhu. Túto možnosť ako technickú príčinu skutku znalec vylúčil. 9. Námietku nezákonnosti dôkazu - znaleckého posudku Ing. Antona Guštara, znalca z odboru cestná doprava, odvolací súd rovnako neakceptoval. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec vychádzal z podkladov, ktoré boli zabezpečené zákonných spôsobom. Pokiaľ by tieto podklady nepostačovali k podaniu znaleckého posudku, znalec mal povinnosť tieto zistenia premietnuť do svojho posudku, čo sa však nestalo. Pokiaľ obžalovaný napáda, že znalec podľa jeho názoru „neopodstatnene použil maximálny objem mixovacej lyžice v objeme 3 kubíky z čoho vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z fiktívnych (nepresných) údajov, ktoré nie sú ani súčasťou vyšetrovacieho spisu, nakoľko k nim sa žiadny z vypočutých svedkov nevyjadroval a nevyplývajú ani z listinných dôkazov“, tieto tvrdenia obžalovaného je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, nekonkrétne a subjektívne. Podľa názoru odvolacieho súdu neobsahujú také konkrétne výhrady a skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť znaleckého dokazovania, pretože sú v prevažnej miere založené na subjektívnom hodnotení obžalovaného, ktorý (na rozdiel do znalca) nie je odborníkom v príslušnej oblasti. 10. Prvostupňový súd správne identifikoval rozsah porušenia dôležitých povinností, ktoré boli pre obžalovaného dané v ustanoveniach zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a to na základe dostatočne vykonaného dokazovania (znaleckého posudku č. 126/2015 a jeho doplnenia č. 620/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., vyjadrenia znalca Ing. Zachara), ktoré potom našli odraz v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Vzhľadom na správnosť a úplnosť tejto časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku, naň odvolací súd iba odkazuje, bez potreby jeho opakovania. 11. Obsahovo vyčerpávajúco a vecne správne odôvodnil prvostupňový súd i výroky o treste pre obžalovaného a o náhrade škody. Obžalovaný tieto výroky osobitne nenapáda a neuvádza proti nim žiadne konkrétne výhrady. Preto odvolací súd opätovne iba odkazuje na príslušné časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojil. 12. S poukazom na zistenia odvolacieho súdu, zhrnuté v odsekoch 7 až 11 tohto uzneseniam vyhodnotil súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho z tohto dôvodu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.