Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-135-2018.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/135/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.U. XX, H., o zaplatenie 43,84 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 43,84 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.10.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 119,51 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 43,84 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,77 eur a z poplatkov vo výške 74,90 eur. Žalovaný do dnešného dňa nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady. Žalobca si v konaní uplatňuje len istinu vo výške 43,84 eur.
3. Žalobca k návrhu na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2015, zmluvu o platobnej karte zo dňa 20.10.2015, zmluvu o bezpečnostných predmetoch a elektronických komunikáciách zo dňa 20.10.2015, sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 16.02.2017 a výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 22.03.2017.
4. Dňa 11.07.2019 zverejnil súd Oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu, ktorým doručil žalovanému žalobu s poučením, že žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny.
6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
7. Dňa 10.02.2020 zverejnil súd na webovej stránke súdu a úradnej tabuli Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 05.03.2020, bez nariadenia ústneho pojednávania.
8. V súlade ustanovením s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 20.10.2015 uzavreli Zmluvu o osobnom účte č. 5078963766/0900. V zmluve v časti I. sa dohodli na poskytnutí Osobného účtu v kombinácii okrem iného pod bodom 4. poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu za podmienok a v rozsahu dohodnutom medzi bankou a klientom v Zmluve o povolenom prečerpaní.
11. Listom zo dňa 16.02.2017 banka vypovedala zmluvu, na základe ktorej viedla účet žalovaného a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky z povoleného prečerpania ku dňu výpovede bola 118,74 €.
12. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 postúpil postupca, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu ako postupníka, pohľadávku zo vzniknutého nepovoleného debetu voči žalovanému. Pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.06.2017.
13. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov konania záväzkové vzťahy zo zmluvy obežnom účte (§ 708).
15. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzatvorená.
16. Podľa § 708 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
17. Podľa § 709 ods. 1 ObZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
18. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.)
19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) cit. zákona sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe vyplýva, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o osobnom účte. Uzatvorením Zmluvy o osobnom účte vzniká obchodno-záväzkový zmluvný vzťah. V zmysle § 709 ObZ je banka oprávnená viesť účet klienta a v zmysle § 710 ObZ, ak sa zmluvne dohodnú aj realizovať platby, aj keď klient nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Práva a povinnosti strán sa spravujú pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere § 497 a nasl. ObZ. Banka je oprávnená vykonávať debetné operácie nad rozsah dohodnutého zostatku na bežnom účte, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takomto prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu a z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je určenie zmluvných strán, určenie limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených
podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.
33. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazných listín súd nemá za preukázané vykonanie debetných transakcií žalovaným a vznik žalovanej pohľadávky. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil platobnú históriu účtu žalovaného, ani iným relevantným spôsobom nepreukázal vznik žalovanej pohľadávky. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné tvrdenia žalobcu o čerpaní finančných prostriedkov žalovaným súd nemôže považovať za preukázané aj napriek procesnej pasivite žalovaného. Nakoľko mal súd v konaní preukázané len uzatvorenie zmluvy o bežnom účte a žalobca v konaní nepreukázal, na základe akého výpočtu a na základe akých debetných transakcií dospel k žalovanej sume, súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietol.
34. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nemôže vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil výhru v spore. Žalobca sa nemôže spoliehať na to, že ho na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Naopak, CSP každej zo strán sporu ukladá povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanému do dnešného dňa žiadne trovy v súvislosti so súdnym konaním nevznikli, súd mu náhradu trov proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).