Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-31-2018.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: S. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, I., t.č. B. L., I. O. XX, L., proti odporkyni: 1/ L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, J., v zastúpení JUDr. Diana Beresecká, advokátka so sídlom Farská 33, Nitra, 2/ mal. J. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J. 25, J., v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh domnelého otca na určenie otcovstva zamieta. II. Súd matke priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľ sa svojím podaním doručeným Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 21.11.2018 domáhal určenia otcovstva k maloletej J. P., nar. X.XX.XXXX. Uviedol, že s odporkyňou mal intímny pomer približne pred 9-10 rokmi, z čoho môže vyplývať, že maloletá K. môže byť jeho dcéra. Preto požiada súd o určenie otcovstva formou DNA testu. 2./ Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil domnelý otec, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený. 3./ Pred začatím pojednávania súd sa pokúsil o zmier, ktorý zostal bezúspešný, nakoľko právna zástupkyňa matky uviedla, že s návrhom nesúhlasia, nakoľko dieťa otca má, ktorý je riadne zapísaný v rodnom liste. 4./ Právna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že návrh domnelého otca navrhuje zamietnuť, a to z dôvodu, že v zmysle predloženého rodného listu, je zrejmé, že otcom dieťaťa je pánO.E., otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Domnelý otec preto nemôže žiadať o určenie otcovstva, ktorého otcovstvo už bolo určené iným spôsobom, mohol by jedine podať návrh na zapretie otcovstva, na ktorého podanie mu už však uplynula zákonná lehota. Mohol by tak urobiť jedine v prípade, ak by takýto návrh bol v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Dieťa od malička vyrastá s biologickým otcom, s rodinou biologického otca, stretáva sa s ním pravidelne. Otec, ktorý je uvedený v rodnom liste nikdy nespochybňoval otcovstvo k mal. dieťaťu, prispieva výživným, majú spolu vybudovaný vzťah ako dieťa s rodičom, t.j. bolo by to v hrubom rozpore so záujmami dieťaťa, ak by sa malo rozhodovať o zapretí otcovstva a následnom určovaní otcovstva v prospech inej osoby, ktorú maloletá do dnešného dňa ani raz nestretla. Bez ohľadu na uvedené nie sú v danom prípade splnené procesné podmienky na to, aby súd vôbec mohol konať o takomto návrhu domnelého otca. Má za to, že len preukázaním rodného listu mal. dieťaťa z ktorého vyplýva, že otcovstvo bolo určené, je dostatočné na to, aby súd návrh domnelého otca zamietol. 5./ Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že domnelý otec nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. Je pravdou, že mala s domnelým otcom intímny pomer v rozhodnej dobe od počatia, avšak po návšteve u gynekológa, jej gynekológ určil v ktorom je týždni a určil jej aj dobu, kedy mohla
zhruba otehotnieť, pričom v tejto dobe nemala intímny pomer s domnelým otcom, ale s biologickým otcom zapísaným v rodnom liste mal. dieťaťa. Biologický otec riadne uznal otcovstvo k dieťaťu, biologický otec nemá pochybnosti, maloletá sa aj podobá na svojho biologického otca. Má za to, že X./ G. nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, preto s návrhom nesúhlasí. 6./ Ustanovený kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nie je v záujme dieťaťa, aby súd konal vo veci určenia otcovstva k maloletej na základe návrhu domnelého otca. Maloletá má v rodnom liste určeného svojho biologického otca, maloletá sa stretáva so svojím biologickým otcom aj s príbuznými biologického otca. Návrh nie je podaný dôvodne. 7./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s rodným listom, výsluchom matky, jej právnej zástupkyne, ustanoveným kolíznym opatrovníkom, a zistil nasledovaný skutkový a právny stav: 8. / Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Nitra, zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por.č. XXXX zo dňa 18.11.2009, súd zistil, že dňa 12.10.2009 sa narodila J. P., z matky L. P., narodená XX.X.XXXX, pričom ako otec je v rodnom liste zapísaný K. E., narodený XX.X.XXXX.
9./ Podľa § 84 Zákona. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
10./ Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
11./ Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
12./ Právny poriadok Slovenskej republiky v Zákone o rodine upravuje tri domnienky otcovstva. Prvá svedčí manželovi matky , podľa druhej sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a podľa tretej sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo viac ako 300 a menej ako 180 dní , ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Zákonné domnienky nastupujú v určitom podarí, ktoré vychádza zo spoločensky typických okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky za základe existencie manželstva a len ak niet pre túto domnienku miesta , t.j. nie sú splnené podmienky predvídané jej hypotézou alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka , avšak už nie automaticky , ale len na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov.
13./ Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie otcovstva nebol podaný dôvodne. Z rodného listu mal. dieťaťa mal súd za preukázané, že biologickým otcom maloletého dieťaťa je K. E., ktorý je zapísaný v rodnom liste a ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Z vyjadrenia matky vyplýva, že v rozhodnej dobe, kedy mohla otehotnieť mala intímny pomer s biologickým otcom zapísaným v rodnom liste maloletého dieťaťa a nie s navrhovateľom, pričom biologický otec dieťaťa nikdy nespochybnil, že nie je otcom maloletej. Dieťa od malička vyrastá s biologickým otcom, ako aj s jeho rodinou, pravidelne sa s ním stretáva. Otec dieťaťa prispieva na jej výživu, spolu majú vybudovaný vzťah ako dieťa s rodičom. Z uvedených dôvodov preto súd návrh na určenie otcovstva zamietol, keďže otcovstvo k maloletej je určené a doposiaľ nebolo vyvrátené na to spôsobilým subjektom. Súd ďalej k predmetnej veci uvádza, že ak návrh na určenie otcovstva podáva muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom mal. dieťaťa, čiže svedčí tu 3. domnienka otcovstva voči viacerým mužom súčasne (čiže aj voči mužovi, ktorý je zapísaný v rodnom liste mal. dieťaťa ), preto je v tomto prípade potrebné, aby žaloba o určenie otcovstva smerovala aj voči mužovi - čiže biologickému otcovi, ktorý je zapísaný v rodnom liste mal. dieťaťa ako otec a nie len voči matke, čo v danom prípade absentovalo a z dôvodu, že návrh otca na určenie otcovstva bol podaný len voči matke mal. dieťaťa súd žalobu ako nedôvodnú a aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v celom rozsahu zamietol. Ďalej k predmetnej veci súd uvádza, že podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, z čoho vyplýva, že v konaní o určenie otcovstva sa súčasne rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo v návrhu navrhovateľa ohľadom mal.XX./ P., nar. X.XX.XXXX, plne absentovalo.
14./ Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol v konaní nevykonal dokazovanie a to ustanovením znalca do konania za účelom vykonania testov DNA, ako to žiadal navrhovateľ, pretože s poukazom na vyššie opísaný skutkový a právny stav, nepovažoval tento dôkaz za relevantný, za takto zisteného skutkového stavu bol nadbytočný a nehospodárny.
15./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a odporkyni v konaní plne úspešnej priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 os. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
16./ Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.