Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-351-2008.pdf
PDF · 70.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/351/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., pre vymoženie pohľadávky 33,19 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Námestie Sv. Michala 5, Hlohovec, pod spisovou značkou EX 3683/08, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 08. 2019, sp. zn. 8Er/351/2008, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi bolo dňa 29. 07. 2008 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5505 014793* pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 000,- Sk a trov exekúcie. Exekučným titulom je vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 08. 11. 2005, č. AA 1866689, vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave.
2. Uznesením zo dňa 12. 08. 2019, sp. zn. 8Er/351/2008, súd exekúciu zastavil a povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Súdny exekútor podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd exekúciu zastavil na návrh oprávneného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, na základe čoho možno konštatovať, že oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu má trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znášať práve oprávnená a nie povinný.
4. Oprávnená vo vyjadrení k sťažnosti poukázala na to, že dňom 31. 12. 2012 bola rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 zrušená rozpočtová organizácia, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, bez právneho nástupcu. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01. 01. 2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dňom 01. 01. 2015 na základe ustanovenia § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo výške do 35,- eur. Oprávnená má za to, že dôvodom na zastavenie exekúcie je zánik práva priznaného exekučným titulom, ktorá exekúcia má byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Tento dôvod zastavenia exekúcie zákon v ustanovení § 203 nijakým spôsobom nesankcionuje vo vzťahu k oprávnenému. Oprávnená poukázala taktiež na to, že zmena legislatívy, v dôsledku ktorej došlo k zániku vymáhanej pohľadávky, náleží zákonodarnému zboru, pričom oprávnená je povinná konať iba v medziach zákonov. Ak teda zákonodarný zbor pri tvorbe legislatívy pochybil, nemožno za takéto
konanie postihovať oprávnenú. Oprávnená zároveň poukázala na odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 02. 2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011, v ktorom poukazuje na to, že samotná skutočnosť, keď v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný.
5. Súdny exekútor zotrval na sťažnosti. Ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. explicitne neustanovuje pohľadávky, ktoré by jeho účinnosťou mali zaniknúť. Rovnako neobsahuje ani legislatívny mechanizmus na určenie takýchto pohľadávok a teda nie je možné zistiť, ktoré pohľadávky zanikli k 01. 01. 2015. Predmetné ustanovenie je preto možné považovať za nevykonateľné a v exekúciách za neaplikovateľné. Naviac, suma 35,- eur ako „priemerná výška nákladov“ bola oprávnenou určená fakticky vnútorných úzusom, ktorý nemá ani len povahu interného normatívneho aktu, žiadnym spôsobom nezaväzuje súdneho exekútora ako ani súd.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Sťažnosť súdneho exekútora je nedôvodná. Podaním zo dňa 26. 06. 2017 oprávnená oznámila súdnemu exekútorovi skutočnosti, na základe ktorých je daný postup podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko došlo k zániku vymáhanej pohľadávky. Vyššia súdna úradníčka v sťažnosťou napadnutom uznesení správne predmetné podanie oprávnenej podľa obsahu posúdila ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, zároveň správne uložila povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura. Nie každý návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie automaticky znamená to, že oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. Ak v priebehu exekúcie nastanú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku aj z úradnej povinnosti, oprávnenej nič nebráni v tom, aby podala návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na existenciu takéhoto dôvodu. Inak povedané, ak v priebehu exekúcie napríklad uplynula prekluzívna lehota, resp. povinný by zomrel bez zanechania majetku alebo by došlo k zániku vymáhanej pohľadávky, ako tomu bolo v predmetnej veci, oprávnenej nič nebráni podať návrh na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je možné aplikovať len na také zastavenie exekúcie na návrh oprávnenej, ktorá svoj návrh buď neodôvodní, alebo z návrhu vyplýva, že exekúcia bola začatá nedôvodne. V danom prípade nepochybne došlo k zániku vymáhanej pohľadávky bez zavinenia oprávnenej, ktorú tak nemožno spravodlivo zaviazať povinnosťou nahradiť trovy exekúcie. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. zanikla k 1. januáru 2015 vymáhaná pohľadávka v tejto exekúcii, čiže aj bez návrhu oprávnenej by bol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Aj keď vyššia súdna úradníčka neuviedla v odôvodnení, že exekúcia je zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, táto skutočnosť nesporne vyplýva z odseku 2 odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia. K zániku vymáhanej pohľadávky teda došlo ex lege, preto nemožno oprávnenej prisúdiť zavinenie na zastavení predmetnej exekúcie. Trovy exekúcie znáša povinný a nakoľko v predmetnej veci neboli zistené žiadne dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, súd sťažnosť súdneho exekútora zamietol ako nedôvodnú.
12. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ súdny exekútor nevymohol v priebehu viac ako desiatich rokov ani časť pohľadávky vo výške 33,19 eura, nič mu nebránilo podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného, za ktorej situácie by trovy exekúcie pri zastavení exekúcie znášala oprávnená, samozrejme za predpokladu, že by súd pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 243j Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.