Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-81-2019.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedűšová, advokátka so sídlom v Bratislave, Majerníková 3479/3A proti žalovanému: U. U., narodený X.X.XXXX, trvale bytom N., Q. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie sumy 55,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 55,- EUR od 15.09.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 55,- EUR, odplaty v sume 70,- EUR, zmluvnej pokuty vo výške 33,- EUR, poplatkov za upomienky v sume 210,- eur, zmluvného úroku vo výške 59,20% ročne, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 125,- EUR od 14.09.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304604523 zo dňa 14.09.2015 poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 250,- EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 70,- EUR a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 59,20 % z poskytnutého úveru od 14.09.2015. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru („všeobecné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa strany dohodli, že ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote podľa zmluvy, žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 33,- EUR. Žalovaný doposiaľ z dlžnej sumy uhradil 195,- EUR. Pretože žalovaný porušil zmluvné podmienky a nedodržal splátkový kalendár, stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval na úhradu jeho záväzku.
2. Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 17.10.2019, na súdne pojednávanie sa nedostavil napriek riadnemu doručeniu predvolania, k žalobe žalobcu sa v lehote určenej súdom nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
3. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalobca, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.09.2015, všeobecných podmienok, výpisu z obchodného registra žalobcu, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca je právnická osoba, predmetom podnikania ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
5. Žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ.
6. Strany sporu uzavreli dňa 14.09.2015 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 250,- EUR. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške 468,- EUR, súčasťou tejto sumy bola aj odplata pri poskytnutí úveru a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v sume spolu 70,- EUR. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 59,20 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 148,- EUR a odplatu vo výške 70,- EUR. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru dňa 14.09.2016, RPMN vo výške 28 % a priemerná hodnota RPMN 24,67 %. V texte zmluvy je tiež uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote podľa zmluvy, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR. Zároveň sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- EUR do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
7. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný uhradil z dlžnej sumy len 195,- EUR, preto si voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- EUR a zároveň nárok na zaplatenie sumy 210,- EUR za zaslané upomienky.
8. Žalovaný bol v konaní nečinný, na výzvu súdu sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami v konaní bola dňa 14.09.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 250,- EUR. Žalovaný mal úver splatiť do 14.09.2016 spolu s úrokom a odplatou v celkovej sume 468,- EUR. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný mu zaplatil doposiaľ sumu 195,- EUR, čo žalovaný v konaní nerozporoval, preto súd považoval toto tvrdenie žalobcu za nesporné.
16. V danom prípade šlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na daný vzťah podporne platí aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd preto z úradnej moci skúmal, či predmetná zmluva má všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 14.09.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 250,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 218,- EUR, t.j. celkovú čiastku 468,- EUR. Dohodnutá odplata v sume 218,- EUR pritom pozostáva z odplaty pri poskytnutí úveru vo výške 70,- EUR, čo podľa žalobcu predstavuje RPMN 28 % a z úroku vo výške 59,20 % ročne z úveru až do zaplatenia, čo pri splatení úveru v dohodnutom termíne predstavuje 148,- EUR. Žalovaný mal splatiť úver do 14.09.2016, zmluva nič bližšie neuvádza, či to malo byť jednou splátkou, alebo bolo povinnosťou žalovaného splatiť úver vo viacerých splátkach, spôsob splatenia úveru splátkami nie je v zmluvne písomne zachytený. Zmluva obsahuje aj dojednanie, že ak žalovaný nezaplatí úver v lehote dohodnutej v zmluve, zaplatí zmluvnú pokutu 33,- Eur, a za každú zaslanú upomienku zaplatí 30,- Eur. V záverečnej časti formulára zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ úver žiada poskytnúť zmenkou, ktorej prevzatie spotrebiteľ podpisom potvrdzuje. V zmluve je uvedený údaj o výške RPMN 28 % v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť odplatu vo výške 70,- EUR, k spôsobu výpočtu RPMN žalobca súdu neposkytol bližšie vysvetlenie. Pre výpočet RPMN poskytnutého úveru vo výške 250,- EUR je potrebné vziať do úvahy celkové náklady žalovaného súvisiace so splácaním úveru, teda okrem odplaty pri poskytnutí úveru vo výške 70,-EUR aj dojednaný úrok 148,- EUR. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve. Z uvedeného je teda zrejmé, že dohodnuté úroky mali byť tiež započítané do výpočtu výšku RPMN, čo však žalobca neurobil. V prípade ich započítania by správna hodnota RPMN bola vo výške 260,12 % pri splácaní úveru v 12 mesačných splátkach so splatnosťou poslednej dňa 14.09.2016. Uzatvorená zmluva preto neobsahuje správny údaj o výške RPMN poskytnutého úveru. Tým, že RPMN uvedená v zmluve je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, tento nedostatok má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi teda vznikol nárok len na vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, nie nárok na odplatu, úrok a ani poplatky (t.j. ani poplatky za upomienky). Pokiaľ teda žalovaný žalobcovi uhradil z dlžnej sumy sumu 195,- EUR poskytnutá mu bola suma 250,- EUR, má povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,-EUR a v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odplaty 70,-EUR, zmluvného úroku vo výške 59,20 % ročne z požičanej sumy a poplatku za upomienky v sume 210,- EUR, v tejto časti je žaloba žalobcu, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nedôvodná.
17. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur. Žalovaný nepoprel, že úver mu poskytnutý bol a v konaní nepreukázal, že by dlžnú sumu uhradil v lehote dohodnutej v zmluve. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené dojednanie o zmluvnej pokute tak, že „ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR “. Z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania (môže ísť napríklad len o jeden deň) a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní (môže ísť napríklad len o sumu 0,01 eur). Takto paušálne dohodnutú zmluvnú pokutu je podľa právneho názoru súdu možné posúdiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda ako neplatné dojednanie. Z uvedených dôvodov súd považoval i nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný.
18. Žalovaný si povinnosť uhradiť sumu poskytnutého úveru v dohodnutej lehote riadne nesplnil, preto sa s plnením dostal do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 14.09.2016, preto sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy 55,-EUR od 15.09.2016. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy 55,-EUR od 15.09.2016 až do zaplatenia. K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne a v tejto výške súd nárok žalobcovi na úrok z omeškania aj priznal.
19. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,-EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.09.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, z dôvodov uvedených vyššie, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 55,-EUR, úroku 59,20 % ročne zo sumy 250,-EUR, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorým bol tento úrok zamietnutý predstavuje pri zohľadnení čiastočného plnenia zo strany žalovaného sumu 171,05 EUR, odplaty 70,-EUR, zmluvnej pokuty 33,-EUR, poplatku za upomienky 210,-EUR, súd mu priznal iba 55,- EUR. Jeho úspech v konaní teda predstavuje 10,20 %, neúspech 89,79 %. Čistý úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 79,59 %, v spore tak bol prevažne úspešný žalovaný, ktorý si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, pričom zo spisu vyplýva, že žalovanému ani žiadne trovy konania nevznikli. Preto o trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).