Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-238-2015.pdf
PDF · 131.34 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobkyne: Dobrá správcovská, s. r. o., so sídlom Vajnorská 48, Bratislava, IČO: 45 471 908, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, IČO : 42 174 872, proti žalovanému: SVB Muškátová 36-38, so sídlom Muškátová 36, Bratislava, IČO: 42 356 741, zastúpený advokátskou kanceláriou VÁLKY PARTNERS s. r. o., so sídlom Muškátová 36, Bratislava, IČO : 36 861 839, o zaplatenie 856,80 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu žalobkyne voči žalovanému z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému istinu 1 247,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 09. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 18,52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 12. 2014 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 856,80 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúry za dodané služby.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že vykonáva podnikateľskú činnosť najmä v oblasti správy bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., spolu s ďalšími pričlenenými činnosťami. Žalovaný je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zriadený v zmysle citovaného zákona. Nakoľko nemal žalovaný interné kapacity pre vypracovanie vyúčtovania pre XX bytov za rok 2013, správy o činnosti spoločenstva v bytovom dome za rok 2013 a ďalšie s tým spojené podklady, zadal žalobkyni požiadavku na ich vypracovanie. Dňa 31. 05. 2014 žalobkyňa objednané práce spolu s preberacím protokolom a faktúrou za uvedené služby poslala poštou žalovanému. Faktúra za uvedené služby č. XXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 bola splatná dňa 06. 06. 2014. Žalovaný túto faktúru v lehote nezaplatil ani len čiastočne. V dôsledku toho vyzval právny zástupca žalobkyne žalovaného k úhrade uvedenej faktúry v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný na výzvu nereagoval a za dodané služby dodnes nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie platobného rozkazu, ktorý by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 856,80 € s príslušenstvom.
3. Okresný súd v Bratislave II vydal v tomto spore strán dňa 17. 03. 2015 platobný rozkaz č.k. 31Ro/3049/2014-22, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý bol doručený súdu dňa 15. 04. 2015, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
4. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že dňa 19. 09. 2014 odpovedal na výzvu a list žalobkyne na zaplatenie faktúry s tým, že nakoľko žalobkyňa nepreukázala žiadne oprávnenie konať za spoločnosť G. R., R..K..S.., žalovaný nie je oprávnený so žalobkyňou vo veci uvedenej výzvy a listu akokoľvek komunikovať. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa vykonávala od 16. 02. 2011 do 31. 12. 2013 správu bytového domu H. XX-XX v L. na základe Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX zo dňa 16. 02. 2011. Žalobkyni nevznikol nárok na odmenu správcu, aj keď si túto odmenu vyúčtovala v plnej výške za celý čas, kedy vykonávala správu predmetného bytového domu, čím sa bezdôvodne obohatila na úkor vlastníkov bytov. Niektorí vlastníci bytov následne postúpili svoje pohľadávky na žalovaného. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému voči žalobkyni pohľadávka vo výške 1.247,61 € z titulu bezdôvodného obohatenia a keďže žalobkyňa uvedenú pohľadávku neuhradila, žalovaný si započítal žalobkyňou fakturovanú čiastku vo výške 856,80 € proti vzniknutej pohľadávke, a to listom zo dňa 17. 09. 2014 označeným ako započítanie pohľadávok. Na základe uvedeného sa žalovaný domáha zaplatenia istiny vo výške 390,81 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 390,81 € od 17. 09. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
5. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu a uplatnenej vzájomnej žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 05. 2015, v ktorom popiera existenciu pohľadávky jednotlivých vlastníkov bytov titulom údajného bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť neoprávneným strhávaním si odmeny správcu z účtu vlastníkov a má za to, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok jednotlivých vlastníkov bytov na účet žalovaného a k započítaniu týchto pohľadávok s fakturovanou čiastkou žalobkyne. Ďalej poukazuje na to, že žalovaný týmto nepopiera skutočnosť, že po skončení výkonu správy došlo k objednaniu a dodaniu služieb, za ktorých vykonanie si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje odmenu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 11. 2015 žalovaný rozšíril vzájomnú žalobu proti žalobkyni, podanú na pojednávaní konanom dňa 07. 10. 2015, ktorým sa žalovaný domáha aj zaplatenia sumy 2.671,51 € s úrokom z omeškania zo sumy 2.671,51 € vo výške 5,05 % ročne od 07. 10. 2015 do zaplatenia, z titulu náhrady škody spôsobenej nedoplatkami bývalých vlastníkov v bytovom dome H. XX-XX v L. za plnenia spojené s užívaním bytu. Nárok na zaplatenie predmetnej sumy odôvodnil tým, že žalobkyňa ako bývalý správca predmetného bytového domu uvedené nedoplatky od bývalých vlastníkov nevymáhala, čím spôsobila žalovanému škodu.
6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 04. 2016 sa žalobkyňa vyjadrila k vzájomnej žalobe žalovaného tak, že dôkazy, ktoré majú preukazovať existenciu nedoplatkov bývalých vlastníkov sú značne neurčité a nie je známe z akého titulu mali nedoplatky vzniknúť. Ide len o účtovnú evidenciu domu o stavoch bývalých vlastníkov. Je potrebné uviesť, že žiadna z týchto pohľadávok nebola v čase ukončenia správy bytového domu premlčaná a preto nemožno hovoriť o prípadnej ďalšej nevymožiteľnosti takýchto pohľadávok. Žalovaný nie je v zmysle § 7b ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z. z. oprávnený nadobúdať pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, zákon mu neumožňuje vymáhať takto nadobudnuté pohľadávky a smie vykonávať iba činnosť, ktorú mu zákon umožňuje.
7. Súd uznesením zo dňa 21. 11. 2016 pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby žalovaného tak, že žalovaný žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 3 062,32 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 26. 09. 2014 až do zaplatenia a zo sumy 2 671,51 € od 07. 10. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom štatutárnej zástupkyne žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, štatutára a právneho zástupcu žalovaného, výsluchmi svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:
9. Z preberacieho protokolu zo dňa 31. 05. 2014 vyplýva, že žalobkyňa dodala žalovanému vyúčtovanie za rok 2013, ktoré žalovaný riadne prebral a podpisom predsedu spoločenstva sa zaviazal zaplatiť faktúru č. XXXXXXX za vypracovanie vyúčtovania za rok 2013. Z predmetnej faktúry vyplýva, že žalobkyňa fakturuje žalovanému vypracovanie vyúčtovania za rok 2013 v zmysle platného cenníka v sume 856,80 €, so splatnosťou dňa 06. 06. 2014.
10. Z podania právneho zástupcu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 22. 07. 2014 vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný k bezodkladnej úhrade faktúry č. XXXXXXX za dodané služby, v lehote 7 dní od doručenia výzvy, s poučením, že v prípade nezaplatenia bude fakturovaná čiastka vymáhaná súdnou
cestou. Z doručenky zo dňa 08. 08. 2014 vyplýva, že predmetnú výzvu na uhradenie faktúry od právneho zástupcu žalobkyne riadne prebral štatutár žalovaného dňa 08. 08. 2014.
11. Zo zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX uzavretej dňa 16. 02. 2011 medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome H. XX-XX v L. a správcom G. R., R..K..S.. vyplýva, že žalobkyňa bola poverená na vykonávanie funkcie správcu bytového domu a vlastníci sa zaviazali za poskytnuté služby uhrádzať pravidelné mesačné poplatky za správu domu a vykonané služby.
12. Z oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 08. 2014 vyplýva, že uvedení vlastníci bytov postúpili žalovanému pohľadávky vzniknuté titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyne z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy.
13. Z podania žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 04. 09. 2014 vyplýva, že žalovaný vyzýva žalobkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.247,61 €, ktorá vznikla postúpením pohľadávok jednotlivých vlastníkov bytov na žalovaného.
14. Z podania žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 17. 09. 2014 vyplýva, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému vo výške 856,80 €, ktorá plynie z faktúry č. XXXXXXX, bola započítaná na pohľadávku žalovaného voči žalobkyni vo výške 1.247,61 €, čím pohľadávka žalobkyne zanikla a pohľadávka žalovaného voči žalobkyni zostala vo výške 390,81 €. Túto sumu zároveň žiadal žalovaný zaplatiť v lehote 7 dní na jeho účet.
15. Z podania žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 19. 09. 2014 vyplýva, že žalovaný odpovedal na výzvu právneho zástupcu žalobkyne na zaplatenie faktúry s tým, že podľa neho nemá právny zástupca žiadne oprávnenie konať za žalobkyňu a preto žalovaný odmietol s ním akokoľvek komunikovať.
16. Z listín predložených žalovaným zo dňa 07. 04. 2014 vyplývajú nedoplatky vlastníkov bytov v bytovom dome na H. XX-XX v L. z predpísaných a uhradených záloh za obdobie 01-12/2013 v sume 2.671,51 €.
17. Z výpovede svedka A.. H. E. vyplýva, že bol bývalým vlastníkom bytu na Muškátovej ulici v Bratislave, bol členom spoločenstva, kde bol predsedom p. Y. a bol jedným zo zástupcov vlastníkov. To, že im bývalý správca neposkytoval výpis z bankového účtu domu sa dozvedel od pána Y., ale nepamätá si kedy. Celkovo bola komunikácia so správcom ťažká. Za neplnenie článku 3 bodu 24 Zmluvy o výkone správy si uplatnili pohľadávku za celú dobu výkonu správy, čo platili ako poplatok za správu, ktorý bol stanovený v mesačnej výške. Táto výška bola vyčíslená za ich byt spolu s manželkou.
18. Z výpovede svedka E. P. vyplýva, že je vlastníkom bytu na H. ulici. Bol jeden zo zástupcov vlastníkov bytov a bol tam ešte p. Y.Á., E., M.. Správca porušoval svoje povinnosti podľa článku 3 bodu 25 Zmluvy o výkone správy tým, že nepredkladal výpisy domu, ani stav hotovosti na účtoch. Ako to prebiehalo predtým a či niekedy predtým predkladal si nepamätá. Nepamätá si, kedy sa dozvedel o tejto skutočnosti, bolo to niekedy na stretnutí zástupcov vlastníkov. Toto bola vlastne odplata za neposkytovanie súčinnosti bývalého správcu pri zateplení a pri obnove domu, kedy vlastníkom nepomáhali a vrcholom bolo, keď si uplatnili pohľadávku v tomto konaní za vyúčtovanie, ktoré podľa nich mali zaplatené v poplatku za správu. Bezdôvodné obohatenie si vyčíslili vo výške poplatkov za správu za roky 2011, 2012, 2013. Uviedol ešte, že mu za celú dobu nepredložili žiadne výpisy podľa článku 3 bod 25 Zmluvy o výkone správy, ani ich o to nežiadal.
19. Z výpovede svedkyne H. M. vyplýva, že správca im nepredkladal žiadne výpisy o pohyboch na účtoch, o mesačnom čerpaní, fondu opráv a údržby, nemali žiadny prehľad ako si dom stojí. Zástupcovia vlastníkov boli pán L., P., L., R., a Y., pokiaľ si pamätá. Nezaujímala sa o to až pokiaľ nevyberali dodávateľa na zateplenie. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela zhruba v roku 2012 alebo 2013, keď riešili podklady k úveru za zateplenie. Vtedy žiadali pani L. pracujúcu pre žalobkyňu, aby dodala podklady, ktoré potrebovali pre úver a bola absolútne nespoľahlivá, nepredkladala ich a stále hľadala dôvody ako to neurobiť. Komunikácia sa postupne zhoršovala, na začiatku bola dobrá. To, že žalobkyňa nepredkladala správy sa dozvedela niekedy v roku 2013 pri práci v komisii na zatepľovanie. Výšku bezdôvodného obohatenia 178,23 € určila z toho, čo mali platiť správcovi za roky 2011, 2012 a 2013.
Bolo jej zástupcami vlastníkov v čase, keď bola zvolená do komisie pre zatepľovanie domu povedané, že dlhodobo to nepredkladá správca.
20. Podľa článku III. bodu 22 vety prvej Zmluvy o výkone správy, vyúčtovanie za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov je správca povinný vykonať za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 13. mája nasledujúceho roku.
21. Podľa článku III. bodu 24 Zmluvy o výkone správy, správca po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca odovzdá zástupcom vlastníkov fotokópiu výpisu bankového účtu domu, výpisu z účtu ohľadom tvorby a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, stav hotovostnej pokladne, zoznam neplatičov s dlžnými čiastkami.
22. Podľa článku III. bodu 25 Zmluvy o výkone správy, ak si správca nesplní ktorúkoľvek zo svojich povinností, najmä odmietne poskytnúť kópie dokumentov vlastníkom alebo neumožní kontrolu hospodárenia a dokladov týkajúcich sa domu, nemá až do splnenia danej povinnosti nárok na odmenu správcu. Tým nie sú dotknuté iné práva a nároky vlastníkov podľa tejto zmluvy alebo podľa zákona o vlastníctve bytov.
23. Podľa článku V. bodu 6 Zmluvy o výkone správy, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstve domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory.
24. Podľa článku X. bodu 6 Zmluvy o výkone správy, vyúčtovanie preddavkov za služby je správca povinný vykonať do konca mája nasledujúceho roka, ak zmluva bola ukončená do konca kalendárneho roka a do 30 dní od ukončenia zmluvy výpoveďou v priebehu kalendárneho roka.
25. Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu vzájomnej žaloby, tak majú za to, že ide o náhradu škody v sume 2.671,51 €, avšak žalovaný neuviedol na základe čoho, kedy a akým spôsobom mala vzniknúť takáto škoda. Taktiež nesúhlasia s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne, ktoré taktiež považujú za nešpecifikované v rámci obrany žalovaného. Majú za to, že čiastky, ktoré od nich vymáha vzájomnou žalobou žalovaný vo vlastnom mene a na vlastný účet neboli riadne preukázané, že tieto pohľadávky existujú.
26. Štatutárna zástupkyňa žalobkyne v priebehu konania k veci uviedla, že predtým u žalovaného pôsobili ako správca bytového domu, ktorý bol problematický. Nakoľko sa chystala obnova domu, chceli si vlastníci založiť spoločenstvo, čomu oni nebránili a uzavreli dohodu o ukončení správy k 31. 12. 2013 a od 01. 01. 2014 nie sú správcami bytového domu na H. XX - XX. Predseda spoločenstva p. Y. bol v čase, keď boli správcom, zástupcom vlastníkov. Žalovanému boli predkladané všetky relevantné dokumenty k správe domu, takže toto tvrdenie považujú na nepravdivé a pokiaľ si vyžiadal p. Y. nejaké podklady boli mu poskytnuté. Kompenzačnú námietku považujú za neopodstatnenú. Dohodli sa ústne, že spravia vyúčtovanie za rok 2013 aj potom čo skončili správu, avšak dajú si to zaplatiť. Toto vyúčtovanie spolu s podkladmi si prevzal písomne žalovaný. Ohľadne dohody o tom, že spravia vyúčtovanie majú mailovú komunikáciu s žalovaným. Od začiatku kedy vykonávali správu bytového domu mal žalovaný pasívny internetový prístup k účtom domu, takže žiadne zamlčovanie ani nič iné nerobili. Uviedla, že komunikácia so zástupcom vlastníkov pánom Y. bola problematická, nakoľko jemu v čase, keď vykonával funkciu zástupcu vlastníkov táto funkcia podľa článku 9 bod 4 Zmluvy o výkone správy zanikla, nakoľko mal nedoplatky viac ako 2 mesiace za byt.
27. Právny zástupca a zároveň štatutárny zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že žalobkyňa si ako správca od začiatku neplnila svoje povinnosti v zmysle zmluvy o výkone správy. V tejto súvislosti poukazujú na článok 3 predmetnej zmluvy o povinnostiach správcu pri správe majetku. Správca nikdy nepredkladal kópie účtov domu, ani dokladov týkajúcich sa správy domu. Došlo k dohode o ukončení správy so žalobkyňou k decembru 2013 a od 01. 01. 2014 nie je správcom bytového domu. Uviedol, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že žalovaný si u žalobkyne neobjednal vyhotovenie vyúčtovania za rok 2013, nakoľko v zmysle Zmluvy o výkone správy č. X/XXXX
uzavretej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov v bytovom dome H. XX-XX v L. zo dňa 16. 02. 2011, bolo povinnosťou žalobkyne vyhotoviť vyúčtovanie za rok 2013 pre vlastníkov bytov aj po skončení vykonávania správy bez nároku na osobitnú odmenu. Žalobkyňa preto nemá nárok na vyplatenie faktúry za dodané služby. Poukázal aj na činnosť žalobkyne ako správcu, napríklad pri žiadosti vlastníkov na ŠFRB pri žiadosti o príspevok na obnovenie domu, kde zistili, že opakovane nepredkladal zástupcom vlastníkov príslušné doklady, toto sa opakovane riešilo aj za prítomnosti osoby, ktorá vlastníkom pomáhala pri vybavovaní žiadosti podanej na ŠFRB. Nároky žalovaného voči žalobkyni sa skladajú z nároku na náhradu škody vo výške 2.671,51 €, ktorá vyplýva z predložených dokladov, ktoré vyhotovila sama žalobkyňa a z ktorých vyplývajú rôzne dátumy vzniku škody a v rôznej výške. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalobkyne a z ktorého si započítavajú zvyšnú časť po započítaní vo výške 390,81 €. Uviedol, že mal ako zástupca vlastníkov pasívny internetový prístup k účtu domu, ale on nebol jediný, nakoľko zástupcov vlastníkov bolo viac. Taktiež skutočnosť, že mal pasívny internetový prístup k účtu domu nezbavuje žalobkyňu povinností, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve bytov. Správca, ktorý nie je majiteľom je povinný poskytovať všetky informácie každému vlastníkovi bytu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je zástupca vlastníkov. Uviedol tiež, že žalovaný si od žalobkyne neobjednával žiadne služby, za ktoré by jej mal zaplatiť. Ďalej poukazuje na čl. X. bod 6 zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a žalobkyňou a v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že správca je povinný vykonať vyúčtovanie pri ukončení zmluvy. Žiadna osobitná dohoda o odmene za takúto činnosť nebola. Vyžadovanie takého nároku je neprijateľné plnenie a keďže riadne preukázali postúpenie pohľadávok na žalovaného, tak žiadajú, aby súd rozhodol v zmysle petitu vzájomnej žaloby, ktorú pripustil.
28. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 21.11.2016, 52C/238/2015-145 rozhodol tak, že žalobu žalobkyne voči žalovanému zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.247,61 eur s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
29. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.07.2017, č. k. 5Co/106/2017-180 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.12.2019, č. k. 5Co/106/2017-186 tak, že zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom odvolaním napadnutých výrokoch a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcu, v časti vyhovujúcej žalobe žalovaného a v časti náhrady trov konania. Rozsudok zo dňa 21.11.2016, č. k. 52C/238/2015-145 nadobudol právoplatnosť v časti v ktorej súd prvej inštancie zamietol vo zvyšnej vzájomnú žalobu. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je možné preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení chýba záver súdu o tom, ktorý moment ustálil ako čas dohodnutého zániku správy bytového domu. Vzhľadom na uvedené nie je možné prijať záver o tom, či malo byť vyúčtovanie za rok 2013 spoplatnené v rámci zmluvy alebo oprávnene sumou navyše. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa zamerať na zistenie času zániku výkonu správy bytového domu relevantného pre prebiehajúce konanie
30. Po zrušení rozhodnutia odvolacím strany sporu ďalej uviedli :
31. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že dátum ukončenia výkonu správy bol medzi stranami zhodný a to 31.12.2013. Dohoda o ukončení správy bola písomná a v podanom odvolaní prišlo len k pisárskej chybe. Správu o činnosti vykonali na základe objednávky žalovaného a odovzdali doklady 31.05.2014. Samotnú pohľadávku žalobkyne vo výške 856,80 euro uznal aj žalovaný s tým, že ju započítal voči svojej pohľadávke ktorej zaplatenia sa domáha vzájomnou žalobou. V záverečnej reči vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Nárok je premlčaný z dôvodu, že o výške bezdôvodného obohatenia sa nedozvedeli jednotliví vlastníci v čase v ktorom uvádzajú, ale sa o ňom dozvedeli zo zálohových predpisov v čase výkonu správy, a preto dochádzalo k čiastkovému premlčaniu jednotlivých nárokov žalovaných vo vzájomnej žalobe a to počnúc od 5/2013 do decembra 2015. Žiadal žalobe vyhovieť a zamietnuť vzájomnú žalobu.
32. Štatutárna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že je pravdivé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode o ukončení správy predmetného domu k 31.12.2013, preto aj žalobkyňa dávala správu o činnosti a vyúčtovanie za tento rok. Preto doklady o činnosti a výkone podávali aj za rok 2013 v roku
2014. Vykonávali správu bytového domu u žalovaného podľa najlepšieho vedomia a svedomia, doklady predkladali včas.
33. Právny zástupca žalovaného uviedol, že od začiatku nebol žiadny spor o tom, že došlo k ukončeniu správy žalobkyňou v dome žalovaného ku dňu 31.12.2013. Ide o zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, v bode 14 , kde je uvedený rok 2014, čo však nič nemení na skutkovom závere o zhodnosti tohto dátumu medzi stranami sporu a navyše SVB vzniklo až od 01.01.2014, a preto nemohlo vykonávať správu skôr ako vzniklo, nakoľko by došlo k duplicite vo výkone správy, ktorá je zákonom zakázaná. Započítanie bolo vykonané z dôvodu opatrnosti. Pokiaľ ide o námietku premlčania ktorú vzniesol v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne má za to, že nebola uplatnená v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a včas. Navyše s ňou nesúhlasí, nakoľko o výške pohľadávky sa mohli dozvedieť jednotliví vlastníci až z ročných vyúčtovaní. Pokiaľ by aj nastávalo premlčanie z jednotlivých mesiacoch, tak k započítaniu došlo v 8/2014, teda rozhodne nemôžu byť premlčané všetky pohľadávky vlastníkov voči žalobkyni.
34. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
35. Podľa § 8a ods. 2 citovaného zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
36. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) citovaného zákona, pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
37. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
38. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
40. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
41. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
42. Podľa § 581 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
43. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
48. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
49. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
50. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
51. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
52. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
53. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne voči žalovanému nie je dôvodná a vzájomná žaloba žalovaného voči žalobkyni je dôvodná.
54. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávala správu bytového domu žalovaného na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov dňa 16. 02. 2011.
55. Tunajší súd v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu ustálil čas ukončenia zmluvného vzťahu v zmysle zmluvy o výkone správy k bytovému domu dohodou k 31.12.2013. Strany sporu aj uvedenú skutočnosť nerozporovali, a preto ju za nespornú považuje aj súd.
56. Z článku X. bodu 6 predmetnej Zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že vyúčtovanie preddavkov za služby je správca povinný vykonať do konca mája nasledujúceho roka, ak zmluva bola ukončená do konca kalendárneho roka. Preto súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného, že žalobkyňa mala povinnosť vyúčtovanie za rok 2013 vykonať na základe predmetného ustanovenia zmluvy o výkone správy a v súvislosti s výkonom funkcie bývalého správcu bytového domu, ktorý ukončil správu bytového domu ku koncu kalendárneho roka t.j. k 31.12.2013. Predmetné vyúčtovanie za rok 2013 mala žalobkyňa povinnosť vykonať v lehote do konca mája nasledujúceho roka (t.j. roka 2014). Predmetnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy si žalobkyňa splnila a vyúčtovanie žalovanému ako spoločenstvo vlastníkov odovzdala v zmysle preberacieho protokolu dňa 31. 05. 2014. Za predmetné vyúčtovanie nebola v zmluve o výkone správy medzi účastníkmi dohodnutá žiadna osobitná odmena. Preto túto činnosť bola žalobkyňa povinná vykonať za odmenu, ktorá jej bola poskytovaná ako správcovi bytového domu v čase, keď bola žalobkyňa správcom bytového domu žalovaného. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že sa so žalovaným ústne dohodla, že žalobkyňa vypracuje vyúčtovanie za odmenu. Túto skutočnosť mala preukázať mailová komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa však žiadnu mailovú komunikáciu, ktorá by preukazovala takúto dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne odmeny a jej výšky za vykonanie vyúčtovania za rok 2013 nepredložila a teda nijako súdu nepreukázala skutočnosť, že k takejto dohode medzi sporovými stranami došlo. V konaní nebolo ani preukázané, žeby medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov došlo aj k zmene príslušného dojednania o povinnosti žalobkyne vykonať vyúčtovanie za rok 2013 v písomne uzatvorenej zmluve o výkone správy, ktorá zmena by však taktiež musela byť uzatvorená písomne, inak by bola neplatná. V tejto súvislosti je irelevantné aj to že, žalovaný si skôr pohľadávku žalobkyne voči nemu započítal voči svojej pohľadávke, ktorú mal voči žalobkyni, nakoľko započítať v zmysle zákona možno len existujúcu pohľadávku. S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že samotná existencia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému a jej výška nebola v spore preukázaná a preto si žalovaný nemohol túto pohľadávku voči žalobkyni nikdy účinne započítať. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne voči žalovanému, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 856,80 € s príslušenstvom titulom vypracovania vyúčtovania za rok 2013 zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú.
57. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobkyni v časti, v ktorej sa domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 1.247,61 € titulom bezdôvodného obohatenia, súd vzhliadol nárok žalovaného v tejto časti voči žalobkyni za dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa si neplnila povinnosti správcu voči vlastníkom a to konkrétne povinnosti vyplývajúce z článku III. bod 24 a 25 zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov. Žalobkyňa sama ani v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že odovzdala zástupcom vlastníkom predmetné listiny. V konaní sa žalobkyňa iba bránila tvrdením, že pokiaľ vlastníci, alebo ich zástupcovia niečo požadovali, vždy im predložila predmetné listiny. Toto tvrdenie však ničím podľa názoru súdu nepreukazuje splnenie povinnosť žalobkyne ako správcu odovzdať príslušné dokumenty zástupcom vlastníkov bez ohľadu na skutočnosť, či o tieto listiny požiadali, alebo nie, nakoľko tento záväzok vyplýval žalobkyni ako správcovi priamo z citovaného zmluvného dojednania. Pokiaľ teda žalobkyňa túto povinnosť neplnila a v konaní plnenie tohto záväzku v konaní ničím nepreukázala, porušila tak zmluvné povinnosti vyplývajúce z bodu 24 článku III. zmluvy o výkone správy, ktorých následkom je skutočnosť, že nemá až do splnenia danej povinnosti nárok na odmenu. Nakoľko žalobkyňa súdu nepreukázala či vôbec a kedy splnila túto povinnosť, nemali vlastníci povinnosť platiť žalobkyni ako správcovi odmenu za výkon správy. Pokiaľ tak vlastníci urobili a žalobkyni ako správcovi uhradili odmenu za výkon správy, žalobca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko plnili bez právneho dôvodu. Preto majú voči žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške odmeny za správu, ktorá bola v sume vo výške 178,23 €. Predmetnú sumu tvorí poplatok za správu za rok 2011 vo výške 59,65 €, za rok 2012 vo výške 58,58 €, a za rok 2013 vo výške 60,- €. Nakoľko jednotliví vlastníci postúpili svoje pohľadávky na žalovaného a to v rozsahu sumy 1.247,61 €, t.j. za 7 vlastníkov t.j. sumu 178,23€, preto súd zaviazal žalobkyňu na úhradu predmetnej sumy žalovanému. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že samotnú výšku postúpenej pohľadávky žalobkyňa ničím relevantne nespochybňovala, a preto ju súd má za preukázanú. Žalobkyňa len tvrdila, že tieto pohľadávky nevznikli, nakoľko neporušila svoje povinnosti v zmysle ustanovenia zmluvy o výkone správy, a že na žalovaného ako spoločenstvo vlastníkov
v zmysle zákona o vlastníctve bytov nemohli byť postúpené. V súvislosti s postúpením predmetnej pohľadávky súd vyhodnotil za irelevantné tvrdenia žalobkyne, že pohľadávky nemohli byť na žalovaného v zmysle zákona o vlastníctve bytov postúpené, nakoľko tieto tvrdenia nemajú žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Naopak vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že predmetné pohľadávky v uvedených vlastníkov voči žalobkyni vznikli a boli platne postúpené na žalovaného. Preto súd vzájomnej žalobe žalovaného v tejto časti vyhovel a zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy vo výške 1.247,61Eur.
58. Pokiaľ ide o námietku premlčania na zaplatenie sumy 1.247,61 eur, ktorú vzniesol právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči, súd uvádza, že námietka premlčania, je hmotnoprávnou námietkou podľa 152 CSP. Predmetnú námietku vzniesol právny zástupca žalobkyne až v záverečnej reči, pričom žalobkyňa mala možnosť uvedenú námietku uplatniť už skôr, počas celého konania na súde prvej inštancie, nakoľko nemožno vyvodiť, že ide o skutočnosť, ktorá by po podaní vzájomnej žaloby žalovaným bola žalobkyni neznáma. Preto súd v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania na uvedenú námietku premlčania neprihliadol, nakoľko s uplatnenou námietkou premlčania, ktorá nebola uplatnená včas ( viď zápisnica z 21.10.2016) by bolo spojené navyše aj s ďalším rozsiahlym dokazovaním.
59. Nakoľko žalobkyňa, ktorá bola na úhradu predmetnej sumy žalovaným riadne vyzvaná svoj dlh nesplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Preto súd žalobkyňu zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 1.247,61 € od 26. 09. 2014, (t.j. odo dňa kedy nastala splatnosť dlhu v zmysle výzvy na zaplatenie) až do zaplatenia.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol voči žalobkyni v konaní o zaplatenie 856,80 eur úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
64. Žalovaný bol vzájomnou žalobou v konaní voči žalobkyni úspešný v priznanej sume 1.247,61 € z celkovej uplatňovanej sumy 3.062,32 € t.j. 40,74 % percent úspechu žalovaného k 59,26 % úspechu žalobkyne. Preto jej súd priznal voči žalovanému i náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v rozsahu 18,52% (t.j. 59,26 % - 40,74 %).
65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.