Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-7-2019.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: O. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N.G. XX, XXX XX N., G.. V.. Y. X, XXX XX N., proti odporcovi: Z. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. Č.. XXX, XXX XX Č., o návrhu na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Leviciach č. k. 10P/410/2013-67 zo dňa 08.04.2014, a to s účinnosťou od 01.09.2019.
II. Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 20.11.2018 pôvodne doručeným na Okresný súd Levice pod sp.zn. 6P/281/2018 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi
- odporcovi. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporca dovŕšil plnoletosť a nepokračuje v štúdiu. 2. Okresný súd Levice, uznesením sp. zn. 6P/281/2018-11 zo dňa 06.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2019 vylúčil návrh otca dieťaťa na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu na samostatné konanie. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 6Pc/2/2019. 3. Okresný súd Levice postúpil vec dňa 16.05.2019 tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému súdu, nakoľko na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 10Pc/7/2019 4. Súd doručil odporcovi návrh na adresu trvalého pobytu dňa 18.06.2019 a tento zaslal súdu dňa 27.06.2019 svoje vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že je od septembra zamestnaný, čím bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa zrušená a matke boli odobrané rodinné prídavky. Odporca zaslal súdu kópiu Pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2019 ako aj Dohodu o poskytnutí dočasného služobného ubytovania s jeho zamestnávateľom. 5. Dňa 05.08.2019 doručil súdu žiadosť, aby súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP ak s tým navrhovateľ súhlasí. 6. Navrhovateľ doručil súdu dňa 26.09.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí aby súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP. Zároveň uviedol, že nežiada spätné výživné. 7. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len CSP), nakoľko strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 12.02.2020 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.032020 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).
8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie v oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu sp. zn. 10Pc/7/2019 a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach, č. k. 10P/410/2013-67 zo dňa 08.04.2014, ktorým nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2014, bola schválená rodičovská dohoda a otec dieťaťa - navrhovateľ sa zaviazal prespievať na výživu odporcu, mesačne sumou vo výške 100,- Eur. 10. Odporca Uzatvoril dňa 15.02.2019 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom: Slovenské liečebné kúpele Piešťany a nastúpil trvalého pracovného pomeru na pozíciu maséra. Zamestnávateľ zároveň poskytol odporcovi aj dočasné služobného ubytovanie. 11. Po právnej stránke posúdil vec nasledovne: 12. Podľa ust. § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „ CMP“), konanie sa začína len na návrh. 13. Podľa ust. § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 14. Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 15. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 16. Podľa ust. § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
17. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia . 19. Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. 20. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 21. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje.
23. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
24. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných
dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem.
26. Súd mal na základe písomného vyjadrenia odporcu preukázané, že tento dňa zatvoril 15.02.2019 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom: Slovenské liečebné kúpele Piešťany a nastúpil trvalého pracovného pomeru na pozíciu maséra. Zamestnávateľ zároveň poskytol odporcovi aj dočasné služobného ubytovanie. Odporca zároveň uviedol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu zanikla. Navrhovateľ od odporcu nežiadal spätné výživné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol o ukončení jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi s účinnosťou od 01.09.2019 tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 27. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Sp. zn. 10Pc/7/2019-68
IČS: 4319200812
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).