Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Richard Bebjak, advokát so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 025 544, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému právnym zástupcom Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 870 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 870,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne počítaný od 12.09.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 63,08 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 870 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo žalovanej sumy od 12.09.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.11.2006 mal žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby so žalobcom ako spotrebiteľom uzatvoriť zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB č.XXXXXXXX, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške úverového rámca 398,33 EUR (12.000 SK). Žalobca ďalej uviedol, že na základe vydanej kreditnej karty vybral finančné prostriedky vo výške 1.213,41 EUR a na účet žalovaného zaplatil finančné prostriedky vo výške 2.804,44 EUR, čo vyplýva z výpisu ku kreditnej karte. Žalobca poukázal na to, že žiadosť o aktiváciu kreditnej karty, v ktorej bola vopred stanovená výška úverového rámca 398,33 EUR (12.000 SK), so splátkou vo výške 13,28 EUR (400 SK), podpísal ako spotrebiteľ dňa 31.10.2006, pričom žalovaný mal tento jeho návrh akceptovať až dňa 06.11.2006. Ďalej poukázal na to, že účinnosť zmluvy bola viazaná na splnenie odkladacích podmienok, a to vydanie Potvrdzujúceho listu, ktorý mu nebol doručený. Vzhľadom na uvedené mal za to, že k platnému uzavretiu zmluvy o úvere v písomnej forme nedošlo. V žalobe ďalej namietal, že pokiaľ by aj došlo k platnému uzavretiu zmluvy, uzavretú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje údaj o RPMN, ani údaj o výške úrokovej sadzby, čo má v zmysle o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ako vyplýva z výpisu ku kreditnej karte žalobca vybral finančné prostriedky vo výške 1.213,41 EUR a na účet žalovaného zaplatil sumu 2.804,44 EUR. Podľa žalobcu preto v rozsahu 1.591,03 EUR došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu., pričom žalobca si v konaní uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 870 EUR, ktorá predstavuje

úhrady vykonané za obdobie od 17.09.2012 do 13.07.2016. Nakoľko žalovaný na jeho výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia nereagoval, uplatnil si s poukazom na v spojení s nariadenia vlády SR č. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.09.2022 do zaplatenia.

2.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k doručenej žalobe k skutkovému tvrdeniu žalobcu o viazanosti účinnosti zmluvy na splnenie odkladacích podmienok, a to vydanie Potvrdzujúceho listu klientovi, uviedol, že toto skutkové tvrdenie nespochybňuje, avšak vzhľadom na uplynutie značného časového obdobia (16 rokov) od uzavretia zmluvy žalovaný nevie preukázať existenciu tohto dokumentu. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá pochybnosti o platnom uzavretí zmluvy o úvere. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaný na svoju obranu uviedol, že v prípade ak by došlo zo strany žalobcu k plneniu z neexistujúcej zmluvy, jeho nárok je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za premlčaný, nakoľko v tom prípade by každé jedno plnenie bolo potrebné posudzovať ako bezdôvodné obohatenia. S tvrdeniami žalobcu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti (údaje o RPMN a úrokovej sadzbe) žalovaný nesúhlasil, pričom uviedol, že zmluva obsahuje indikatívny výpočet RPMN, nakoľko v danom prípade bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, pri ktorej nie je RPMN možné vypočítať. Žalovaný poukázal ďalej na to, že zmluva obsahuje údaj o úrokovej sadzbe 22,20 %, ktorý je uvedený aj vo výpise z úverového účtu. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, žalovaný na svoju obranu zároveň vzniesol námietku premlčania s poukazom na , pričom poukázal na to, že doba troch rokov na uplatnenie práva začala plynúť najneskôr od dňa 01.09.2016 (deň, ku ktorému bol vykonaný posledný obrat na kartovom účte) a uplynula dňa 01.09.2019.

3.Žalobca v žalobnej replike zotrval na podanej žalobe. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že sám žalovaný potvrdil, že nedisponuje dokumentom - Potvrdzujúcim listom, čím potvrdil jeho tvrdenie uvedené v žalobe, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Žalobca zároveň zotrval na tvrdeniach, že zmluva neobsahuje údaj o výške úrokovej sadzby ani údaje o RPMN. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021, sp.zn. , podľa ktorého pre určenie začiatku plynutia subjektívnej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Poukázal na to, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až dňa 18.08.2022 na základe porady s právnym zástupcom, ktorý ho poučil o podstatných náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy a v dôsledku ich absencie o vzniku bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že uplatnil nárok v zákonnej 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaný nepreukázal, že by subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 28.02.2022, v ktorom súd s poukazom na rozsudok súdneho dvora EU c 485/19 dospel k záveru, že na uvedené prípady sa aplikuje 10 ročná objektívna premlčacia doba bez skúmania zavinenia. Poukázal na to, že obidva uvedené rozsudku Najvyššieho súdu SR boli zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 2/2022.

4.Žalovaný v žalobnej duplike zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť. K vznesenej námietke premlčania doplnil, že v prípade, že súd posúdi uzavretie zmluvy za platné, za začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné považovať deň vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku, teda deň 02.12.2012. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 02.12.2015. Pre prípad, ak súd vyhodnotí zmluvu ako neplatnú, je uplatnený nárok taktiež premlčaný, keďže podľa žalobcom predloženého výpisu bola posledná úhrada vykonaná dňa 13.07.2016 a od tohto okamihu je potrebné posudzovať nárok žalobcu. V závere žalovaný namietal, že uplatnený nárok nie je dostatočne špecifikovaný, nakoľko zo žaloby nie je možné určiť, ktorých nárokov a za aké obdobie sa žalobca dovoláva. zrejmé potrebné

5.Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 18.01.2023, v tom čase zákonnou sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou tak, že žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že uzavretá spotrebiteľská zmluva bola neúčinná, pričom plnenia, ktoré si stany sporu navzájom poskytli, boli plneniami bez právneho dôvodu a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania.

6.Odvolací súd uznesením sp.zn. zo dňa 05.09.2023 rozsudok súdu prevej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že otázka platnosti zmluvy v sebe konzumuje otázku účinnosti zmluvy. Uložil súdu prvej inštancie vykonať súdnu kontrolu zmluvy o úvere a zistiť, či trpí sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Následne posúdiť otázku premlčania nároku.

7.Vzhľadom a to, že pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. Adriana Mazúchová už na tunajšom súde nepracuje, spis bol v zmysle Pokynu predsedu tunajšieho súdu Spr 55/24 zo dňa 24.01.2024 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelený do senátu JUDr. Jarmile Kasanovej.

8.Následne na pojednávaní dňa 26.02.2024 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca doplnil, že vo VOP sa na konci nachádza indikatívny výpočet RPMN, kde je uvádzaná suma 50 000,-Sk, pričom v úvode sa uvádza úverový rámec vo výške 81 000,-Sk a žalobcovi bol schválený úverový rámec 12 000,- Sk. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, kde sa v Zmluve o úvere nachádza uvedenie výšky úroku, poukázal len na skutočnosť, že úrok je uvedený vo výpise z prevej bonusovej karty.

9. Podľa , zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

10. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

13. Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15 Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

16. Podľa , pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

17. Podľa , od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa , vznik zmenu a zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

19. Podľa , podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

20.Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

21. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25.Podľa spotrebiteľská spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26.Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27.Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28.Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29.Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.Podľa § 107 ods.1 toho istého zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31.Podľa § 107 ods.2 toho istého zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32.Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33.Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34.Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

35.Z predloženej žiadosti o aktiváciu PRVEJ BONUSOVEJ KARTY mal súd preukázané, že dňa 31.10.2006 žalobca požiadal žalovaného o vydanie a aktiváciu kreditnej karty s úverovým rámcom 12.000 SK a mesačnou splátkou 400 Sk. Žalobca zároveň vyhlásil, že sa oboznámil s všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou žiadosti, cenníkom, výškou štandardnej úrokovej sadzby a výškou sankčnej úrokovej sadzby. Zo žiadosti súd zároveň zistil, že žalovaný žiadosť schválil dňa 6.11.2006. Podľa záverečných ustanovení prijatím a schválením žiadosti sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Účinnosť zmluvy bola viazaná na splnenie dvoch odkladacích podmienok, ktorými boli vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu súvisí s uzavretou zmluvou, ktorá má spotrebiteľský charakter, nakoľko žalobca vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Uzavretá zmluva je podľa svojho obsahu tzv. typová formulárová zmluva, ktorú vypracoval žalovaný, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol obsah zmluvy nijako podstatnejšie ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalovaný opakovane používal pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“) a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v , totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo .

37. Z predložených výpisov z PRVEJ BONUSOVEJ KARTY za obdobie od 06.11.2006 do 31.08.2016 súd zistil, že žalobca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.213,41 EUR, pričom na účet žalovaného uhradil celkovo sumu 2.804,44 EUR, z ktorej za obdobie od 17.9.2012 do 13.07.2016 uhradil nepravidelnými splátkami celkovú sumu 870 EUR.

38. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žiadosť žalobcu o vydanie kreditnej karty zo dňa 31.10.2006 akceptoval dňa 6.11.2006, čím došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vťahovali ustanovenia a nasl. , ako aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Sporné neboli ani tvrdenia o výške čerpaných peňažných prostriedkov, ani tvrdenia o vykonaných úhradách, ktoré mal súd preukázané z predložených výpisov.

39. Súd však musel prihliadnuť aj na zistenú skutočnosť, že zmluvné strany viazali účinnosť uzatvorenej zmluvy o úvere na splnenie dvoch odkladacích podmienok. Vznik práv a povinností zmluvných strán, teda právne účinky zmluvy o úvere (napríklad právo žalobcu ako dlžníka požadovať poskytnutie úveru, právo žalovaného ako veriteľa na splatenie čerpaného úveru spolu s úrokmi podľa podmienok zmluvy a podobne) strany zmluvy viazali podľa a na splnenie odkladacích podmienok, ktorými boli vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Usudzujúc podľa spojky „a“ použitej v dojednaní odkladacích podmienok, účinnosť zmluvy o úvere mala nastať za kumulatívneho splnenia oboch uvedených skutočností, teda vydaním Potvrdzujúceho listu a doručením PIN kódu žalobcovi. Sporné tak medzi stranami zostalo, či vzhľadom na dojednané odkladacie podmienky, nadobudla uzavretá zmluva účinnosť.

40.Zo skutočnosti, že žalobca vydanú kreditnú kartu využíval, ktorá nebola medzi stranami sporná, čo mal súd zároveň preukázané aj z predložených výpisov, súd vyvodil záver, že žalobca disponoval PIN kódom ku kreditnej karte, keďže z karty opakovane čerpal finančné prostriedky. Možno teda dôvodne predpokladať, že PIN kód k vydanej kreditnej karte bol žalobcovi doručený. Sám žalobca však v konaní namietal, že mu Potvrdzujúci list doručený nikdy nebol. Doručenie Potvrdzujúceho listu, teda splnenie druhej odkladacej podmienky, zostalo medzi stranami sporné, pričom ani žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. 41.Súčasťou žiadosti o aktiváciu prvej bonusovej karty (resp. zmluvy) boli obchodné podmienky, ktoré v čl. II bod 2. uvádzali, že ,,prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní karty. Pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí zmluvy odoslaním potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti o uzavretí zmluvy“. Z vyššie uvedeného vyplýva, nakoľko zmluva o úvere neuvádza inak, že zmluva o úvere je platná podpísaním zo strany žalovaného. Nakoľko sám žalobca predložil do konania žiadosť o aktiváciu prvej bonusovej karty opatrenú podpisom oboma zmluvnými stranami (dlžníkom), tak aj samotným žalovaným (bankou), je nesporné, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere v písomnej forme. Medzi stranami sporu došlo k platnému dojednaniu zmluvy o úvere, čo konštatuje vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd (v zmysle vyššie uvedeného). 42.Pokiaľ súd vo svojom prvom rozhodnutí, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere medzi stranami sporu bola uzatvorená platne, avšak pre nenaplnenie odkladacej podmienky, t. j. doručenie potvrdzujúceho listu žalovanému (dlžníkovi), nedošlo k účinnosti zmluvy o úvere, s daným záverom sa stotožnil aj odvolací súd. 43.Právny úkon je platný od toho momentu, ak bol urobený v súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy, teda v súlade s platným právom. Zmluva je teda platná od jej uzavretia (vzniku), pokiaľ boli splnené všetky zákonom stanovené náležitosti tohto dvojstranného právneho úkonu vrátane jeho formy a ďalej, ak sa taký právny úkon, ak je to potrebné, dostal do dispozičnej sféry toho, komu bol adresovaný. Účinnosťou zmluvy rozumieme možnosť domáhať sa práv a povinností v zmluve dohodnutých, alebo v zákone zakotvených, ďalej uplatňovať práva a povinnosti upravené či vyplývajúce zo zmluvy. Ak nie je dohodnuté v zmluve nič iné, je zmluva účinná momentom jej uzavretia. Platnosť zmluvy podmieňuje jej účinnosť. Otázka platnosti zmluvy v sebe konzumuje otázku účinnosti zmluvy.

44.Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 28. septembra 2021, v rozhodnutí v bode 17. odôvodnenia vychádza z premisy, že právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať ( ) vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (, ). Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia išlo v dovolacím súdom posudzovanom spore treba prihliadať na právnu úpravu .

45.Vzhľadom na právnu doktrínu, že otázka platnosti zmluvy v sebe konzumuje aj otázku účinnosti zmluvy sa súd musí v prvom rade zaoberať skúmaním platnosti zmluvy o úvere a následne aj bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy a to bez ohľadu na skutočnosť, či predmetná zmluva je alebo nie je účinná. Sama skutočnosť, že zmluva o úvere nie je účinná, neznamená, že nie je dôvod

skúmať či ne/obsahuje obligatórne náležitosti, či netrpí vadou, ktorá by spôsobovala jej bezúročnsoť a bezpoplatkovosť.

46.Uzavretá zmluva (v zmysle Žiadosti o aktiváciu PRVEJ BONUSOVEJ KARTY) spĺňa podmienku písomnej formy v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, avšak neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy v zmysle RPMN. Vzhľadom na to, treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak RPMN nie je v zmluve uvedená, spotrebiteľskú úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

47.V danej veci neobstojí obrana žalovaného, že zmluva obsahuje RPMN nakoľko je v zmluve uvedený indikatívny výpočet RPMN, kde je uvedené, že za použitia uvedených predpokladov by bola RPMN vo výške 24,6 %. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený indikatívny výpočet nie je uvedený v zmluve, ale v Obchodných podmienkach, nepodpísaných žalobcom. Súd nepopiera, že v závere Obchodných podmienok je uvedený indikatívny výpočet RPMN a to za použitia nasledovných údajov: predpoklad úverový rámec 81 000,-Sk, následne už je výpočet zo sumy 50 000,-Sk, pričom žalobcovi v zmysle zmluvy bol schválený úverový rámec 12 000,-Sk. Z uvedeného vyplýva, že ani údaje uvedené v indikatívnom výpočte nevychádzajú z výšky úverového rámca, ktorý bol žalobcovi v zmysle zmluvy schválený. Súd uzatvára, že RPMN nie je v zmluve uvedená.

48.Súd naviac uvádza, že v zmluve nie je uvedený ani úrok, z čoho vyplýva, že žalovanému by nevznikol ani nárok na jeho zaplatenie s poukazom na ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nie je postačujúce, že úrok je uvedený vo výpise z prvej bonusovej karty (ako tvrdí žalovaný, pričom táto skutočnosť v spore sporná nebola), žalovaný mal však povinnosť uviesť výšku úroku priamo v zmluve.

49. Z predložených výpisov z PRVEJ BONUSOVEJ KARTY za obdobie od 06.11.2006 do 31.08.2016 súd zistil, že žalobca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.213,41 EUR, pričom na účet žalovaného uhradil celkovo sumu 2.804,44 EUR, z ktorej za obdobie od 17.9.2012 do 13.07.2016 uhradil nepravidelnými splátkami celkovú sumu 870 EUR.

50.Vzhľadom na to, že súd posúdil Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako bezúročnú a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu sumy 870 €, ktoré vzniklo za obdobie od 17.09.2012 do 13.07.2016. Uvedenú sumu si žalobca aj v spore uplatnil. Za iné časové obdobie si žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie neuplatnil. Súd v tejto časti považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej.

51.Žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania.

52.Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v stanovenej dobe. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

53.Skutočná (preukázaná) vedomosť žalobcu, ako oprávneného na vydanie bezdôvodného obohatenia o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda získal majetkový prospech neoprávnene, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti, je daná momentom, keď sa dozvedel až od svojho právneho zástupcu na základe právneho posúdenia zmluvy o úvere a po vykonanej právnej analýze zmluvy o úvere. Žalobca od svojho právneho zástupcu získal skutočnú a kvalifikovanú vedomosť o právnom posúdení veci, čo možno stotožniť so získaním vedomosti o rozhodujúcich skutkových a právnych okolnostiach pre účely zistenia vzniku a aj konkrétneho rozsahu bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tak prvýkrát dozvedel relevantné skutočnosti pre možnosť uplatnenia si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od svojho právneho zástupcu E. F. dňa 18.08.2022, ktorá skutočnosť vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu, ako aj z predloženého Záznamu o vykonaní porady s klientom zo dňa 18.08.2022, ktorú súdu predložil právny zástupca žalobcu. Z obsahu uvedeného Záznamu vyplýva, že žalobca predložil E. F. dokumentáciu týkajúcu sa všetkých zmluvy, zástupca ho poučil o možnosti žiadať vydať

bezdôvodné obohatenie a žalobca mu dal pokyn na vymáhanie nárokov z predmetnej zmluvy. V rovnaný deň, čiže dňa 18.08.2022 aj žalobca splnomocnil právneho zástupcu E. F. na zastupovanie v danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že 18.08.2022 aj začala plynúť pre žalobcu dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si práva na súde. Na základe týchto skutočností potom súd ustálil, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej veci by uplynula dňom najskôr 18.08.2024 a pokiaľ bola žaloba na príslušnom súde podaná dňa 15.09.2022, je zrejmé, že bola podaná v subjektívnej premlčacej dobe (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.09.2021).

54.Pokiaľ subjektívna dvojročná premlčacia doba do momentu podania žaloby na súd neuplynula, súd skúmal dôvodnosť námietky premlčania z hľadiska objektívnej premlčacej doby.

55.Podľa Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

56.Vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby súd poukazuje rozsudok súdneho dvora EU C - 485/19 zo dňa 22.4.2021, podľa ktorého zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

57.Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. , ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom prijatý.

58.Podľa čl. 3 ods. I každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

59.Predmetom sporu je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie. Rozsudky Súdneho dvora EU majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu v ktorom vnútroštátne právo im odporuje ma súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva.

60.Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EU C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia).

61.Analogická aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ) získaného plnení na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadnu Slovenskej republiky (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28. februára 2022).

62.Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy, ktorá nerešpektovala ustanovenia zákona slúžiace na ochranu spotrebiteľa nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Súd aplikoval desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, pričom žalobca si

uplatnil plnenie len za obdobie od 17.09.2012 (žaloba podaná na súd dňa 15.09.2022). Už k uvedenému dátumu, vzhľadom na to, že súd posúdil úver za bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca tzv. preplatené (čerpal spolu / časť ešte v Sk/ sumu 1213,40 € a zaplatil spolu / časť ešte v Sk/ sumu 1934,44 €). K objektívnej premlčacej dobe je potrebné zdôrazniť, že nie je potrebné preukazovať úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

63.Vzhľadom na to, nárok žalobkyne premlčaný nie je, a ako už súd vyššie konštatoval, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd žalobe žalobcu vyhovel.

64.Súd prisúdil žalobcovi úrok z omeškania vo výške tak ako si uplatnil 9,5 % ročne z priznanej sumy 870 € od 12.09.2022 do zaplatenia. Žalobca predložil súdu výzvu zo dňa 03.09.2022, ktorú zaslal v ten deň žalovanému a vyzval ho na zaplatenie sumy 870 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 11.09.2022. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania nasledujúci deň, čiže 12.09.2022. Aj v tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej.

65.Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66.Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

67.Trovy súdneho konania sú definované v ako „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Zákonná definícia trov konania predpokladá výslovný časový aspekt vynaloženia týchto nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť z právneho hľadiska považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním žaloby, preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom ( kam patria aj výdavky na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za trovy konania. Je vylúčená možnosť kompenzácie nákladov na predžalobnú výzvu vo forme náhrady trov konania. Náklady na predžalobnú výzvu možno jednoznačne uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle . Tieto náklady možno uplatniť priamo v žalobe popri istine, či úrokoch.

68.Žalobca si v žalobe uplatnil náklady za predžalobnú výzvu zo dňa 03.09.2022 vo výške 51,45 € a režijný paušál 11,63 € v zmysle vyhlášky č. spolu vo výške 63,08 €, ktoré súdu preukázal, odôvodnil, výdavky boli účelne vynaložené a vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva, preto mu ich súd v uplatnenej výške aj priznal.

69.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (exekučný poriadok).