Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a z prísediacich Ing. Dominika Greguška a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci proti obžalovanému J. C., pre zločin podľa písmeno a), písmeno f), písmeno b), písmeno c) , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 05.03.2020 takto

rozhodol:

obžalovaný

J. A. U. L. E. C. U. Z. Á. R. A. , G. XX.XX.XXXX Z. Y., trvale bytom C. R., toho času v ÚVTOS Košice,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 17.08.2018 v čase okolo 16:50 hodiny vošiel do Rímsko-katolíckeho kostola v obci G. Z. G. Ž. a to tak, že prešiel cez drevené vchodové dvere kostola, ktoré boli v tom čase otvorené a následne preliezol cez kovovú mrežu, ktorá bola v tom čase zamknutá a zobral plechovú pokladničku s obsahom finančnej hotovosti 25 eur, ktorú podstrčil popod kovovú mrežu, následne na to prehľadal miestnosť, ktorá sa nachádzala v zadnej časti kostola, a keď sa pokúsil preliezť mrežu, bol na mieste prichytený O.. Ľ.F. W., O.., správcom farnosti obce G. Z. G. Ž., pričom obvinený bol za obdobný čin postihnutý dňa 12.07.2018

- blokovou pokutou (číslo bloku AB 18019893 dátum právoplatnosti 12.07.2018) za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch a taktiež bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v G. J. dňa 08.08.2018 sp. zn. , právoplatným dňa 08.08.2018 pre prečin krádeže podľa písmeno f) a uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol Okresným súdom v Trebišove sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. uznaný vinným za zločin vydierania podľa , písmeno a) ,

t e d a :

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a tiež bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, ako aj spáchal tento čin v mieste požívajúcom všeobecnú úctu,

t ý m s p á c h a l :

zločin krádeže podľa písmeno a), písmeno f), písmeno b), písmeno c) .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúce okolnosti podľa písmeno l), písmeno n) a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa písmeno m) , podľa , , a a a za využitia , písmeno d) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. , zo dňa 12.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa písmeno b) ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. podanej na Okresný súd Nitra dňa 24.06.2019, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému J. na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2020, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním všetkých listinných dôkazov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o výroku o treste ako aj oboznámením pripojených spisov.

Obžalovaný J. C. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2020 urobil vyhlásenie v zmysle písmeno b) , že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa písmeno c) , podľa ustanovenia písmeno c), , , a odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže písmeno a), písmeno f), písmeno b), písmeno c) , po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o náhrade škody.

Zástupca poškodenej právnickej osoby - Rímskokatolíckej cirkvi si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody neuplatnil. Zo správ o povesti na obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol prejednaný pre jeden priestupok spáchaný dňa 24.06.2019 (strata občianskeho preukazu viackrát za sebou). Podľa aktuálneho registra trestov bol obžalovaný doteraz celkovo súdený šesťkrát pre rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkovú; v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený dňa 12.02.2020 trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2020 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno a) , ktorý spáchal dňa 23.08.2018 a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody osem mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa pripojených spisov bol obžalovaný bol odsúdený ešte Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. za prečin krádeže podľa písmeno f) , ktorý spáchal dňa 06.08.2018 a za ktorý mu súd dňa 08.08.2018, právoplatne 08.08.2018 uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Okresný súd Trebišov v roku 2009 pod sp. zn. odsúdil obžalovaného za zločin vydierania podľa , písmen a) na šesť rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý spáchal dňa 28.12.2008. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 04.10.2013 a bola mu určená skúšobná doba na tri roky a

šesť mesiacov, v ktorej sa neosvedčil a súd rozhodol o vykonaní zvyšku trestu vo výmere jeden rok, dva mesiace a 26 dní. Podľa ostatných lustrácií (GP SR) sa v súčasnosti proti obžalovanému nevedie žiadne trestné stíhanie, okrem tohto. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Súd pri ukladaní trestu zistil, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, v súčasnosti sa obžalovaný nachádza vo výkone trestu odňatia slobody na osem mesiacov za prečin krádeže, ktorý mu uložil Okresný súd Trebišov trestným rozkazom sp. zn. .

Súd pri výroku o treste obžalovanému zohľadnil okolnosť podľa písmena l) ustanovenia , že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, pričom priznanie urobil obžalovaný prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa písmeno b) na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v podľa písmena n) , pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými odpoveďami na otázky podľa aj písmeno h) , naplnil podmienku uvedenú v písmeno n) . Zároveň však obžalovanému v zmysle písmeno m) priťažilo, že už bol za trestný čin odsúdený (konanie vedené na Okresnom súde v Nových Zámkoch sp. zn. ). Odsúdenie za zločin v konaní pred Okresným súdom v Trebišove sp. zn. malo vplyv na zvýšenie dolnej hranice základnej trestnej sadzby o jednu polovicu, preto súd pri ukladaní trestu následne vychádzal z upravenej trestnej sadzby na šesť rokov a šesť mesiacov ( ) až sedem rokov a osem mesiacov ( ). Pre rešpektovanie stanoviska trestnoprávneho kolégia sp. zn. Tpj 109/2009 súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v písmeno h) , že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Následne obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody za viacčinný súbeh trestných činov podľa pravidiel uvedených v a podľa tak, že vychádzal z trestnej sadzby šesť rokov a šesť mesiacov až 10 rokov a tri mesiace, pretože horná hranica upravenej trestnej sadzby podľa sa po aplikácii ustanovenia zvýšila na sadzbu 10 rokov a tri mesiace.

Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, pretože zistil, že konanie obžalovaného dňa 17.08.2018, pre ktoré bol aktuálne uznaný vinným je v reálnom súbehu s konaním obžalovaného dňa 23.08.2018, za ktoré už bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 12.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2020. Pri ukladaní súhrnného trestu súd skorší výrok o treste uloženom v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. zrušil, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Pri ukladaní trestu bolo potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nebolo možné obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa .

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obžalovaného. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V zmysle ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o treste ukladaného za trestné činy s kvalifikovanou skutkovou podstatou neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia (jeho použitie je reálne pri ukladaní trestu za delikty posúdené podľa tzv. základnej skutkovej podstaty). Podľa súdnej praxe a výkladu je však aj v prípade uznania viny páchateľa trestného činu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty potrebné skúmať, či všetky okolnosti trestného činu zvyšujú jeho závažnosť natoľko, že je potrebné páchateľa sankcionovať v rámci trestnej sadzby stanovenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu.

Súd pri úvahách o výmere a druhu trestu skúmal osobu a pomery obžalovaného, možnosť jeho nápravy, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, jeho priznanie a oľutovanie skutku, závažnosť prejednávaného trestného činu a dospel tak k presvedčeniu, že všetky tieto skutočnosti, boli v tomto prípade spôsobilé odôvodniť použitie a oprávňovali súd, aby obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa , písmeno d) , pričom pri aplikácii tohto zmierňovacieho ustanovenia, ktorým sa súd pokúsil odstrániť tvrdosť zákonnej trestnej sadzby uvedenej v písmeno c) sa riadil aj zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, ktoré ustanovilo, že súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine má, aj v prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty, tak ako v tomto prípade, možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, pretože mimoriadne zníženie trestu je tu ešte dôvodnejšie a vhodnejšie, keďže obžalovaný pri uznaní viny nemá garanciu o uložení trestu. V danom prípade súd jednoznačne v zmysle nielen vyššie citovaného stanoviska vzhliadol dôvod na využitie inštitútu znížením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda ako pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Na výkon takto uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa písmeno b) z dôvodu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (v konaní pred Okresným súdom Trebišov sp. zn. a pred Okresným súdom v Nových Zámkoch sp. zn. ).

O náhrade škody súd v adhéznom konaní nerozhodoval, nakoľko zástupca poškodenej právnickej osoby sa na hlavnom pojednávaní výslovne vyjadril, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.