Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-1-2019.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: W. J., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2020 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný W. J. nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., W. XXX/XX, bez pracovného pomeru, ženatý, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 03.11.2018 v čase okolo 18:45 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES BENZ prevozného evidenčného čísla Spolkovej republiky Nemecko Z. XXX F. po ceste číslo II/520 v meste Tvrdošín, a to smerom na mesto Námestovo, pričom na Trojičnom námestí bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín a vykonanou dychovou skúškou mu bolo zistené 1,38 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 8 (osem) rokov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 08.01.2019 na W. J. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Samosudkyňa s poukazom na vyjadrenie prokurátora, v rámci ktorého navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijala vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 08.01.2019 č. Pv 494/18/5507-9, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásila, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že je ženatý, má dve deti vo veku 14 a 9 rokov. Býva s manželkou v 2-izbovom byte. Manželka pracuje na pošte. Predtým pracoval ako zvárač, ale momentálne je nezamestnaný s tým, že ešte predtým si dal žiadosť do PUNCH, ale keďže bol vzatý do väzby, tak to padlo. Plne si však uvedomuje, že pod vplyvom alkoholu vôbec nemal sadať do toho auta, pretože jednak požil alkoholické nápoje a nie je ani držiteľom vodičského oprávnenia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s evidenčnou kartou vodiča, odpisom registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, dokladmi k vozidlu, záznamom o skutku na úseku cestnej dopravy, správou OR PZ Dolný Kubín, správou Okresného dopravného inšpektorátu Tvrdošín, správou Mesta Tvrdošín, správou Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správou ÚPSVaR Námestovo, správou HNsP Trstená, trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/33/2013-76 zo dňa 12.04.2013, žiadosťou manželky obžalovaného, správou OO PZ Tvrdošín, správu OO PZ Tvrdošín , vyjadrením manželky obžalovaného a so spisovým materiálom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/33/2013.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
S poukazom na vyhlásenie obžalovaného, v rámci ktorého sa priznal k spáchaniu skutku, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a v celom rozsahu ho uznal za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplynulo, že bol doteraz šesťkrát súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného údu Námestovo sp. zn. 6T/33/2013 zo dňa 12.04.2013, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne a zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky a 2 mesiace. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, súd vyhodnotil to, že k spáchaniu trestného činu priznal.
S poukazom na tieto skutočnosti súd potom dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste uložiť obžalovanému nepodmienečný trest, nakoľko mal súd za preukázané, a to nielen z odpisu z registra trestov, ale aj z odpisu z registra priestupkov, že obžalovaný sa takéhoto konania nedopustil prvýkrát. Preto je súd toho názoru, že v danom prípade je pre obžalovaného trest vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne trestom adekvátnym, ktorý plní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
S poukazom na to, že obžalovaný bol naposledy vo výkone trest na základe trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/33/2013 ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, súd zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona: (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
S poukazom na to, že obžalovaný sa konania, ktoré je predmetom obžaloby nedopustil po prvýkrát, je na mieste, aby mu bol uložený aj trest zákazu činnosti, ktorý v danom prípade ustálil súd za adekvátny vo výmere 8 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.