Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoZm-16-2019.pdf
PDF · 147.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoZm/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, 821 05 Bratislava, IČO: 17 312 752, zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793 proti žalovaným: 1/ Liekareň a. s., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 44 041 276, 2/ I.. J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zast. JUDr. Bohuslav Gelatka, advokát, Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 43 870 058, 3/ B. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. W. XXX/X, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, o zaplatenie 90.635,47 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/56/2016-197 zo dňa 4.3.2019 takto,
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/56/2016-197 zo dňa 4.3.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ a 3/ vo výške 60%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 72.265,73 eur s 6% ročným úrokom zo sumy 72.265,73 eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 240,89 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol a priznal žalobcovi voči žalovaným 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60% stým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 5.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 90.635,47 eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 90.635,47 eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 302,12 eur a na náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú vystavil žalovaný 1/ spoločnosť Liekareň, a.s., dňa 5.8.2013 v Bratislave na rad žalobcu, bez protestu. Žalovaní 2/ a 3/ zmenku podpísali per aval za vystaviteľa, čím sa zaručili za jej zaplatenie. Žalovaní v deň zročnosti zmenky 30.9.2015 zmenkovú sumu 90.635,47 eur žalobcovi nezaplatili. Žalobca k žalobe pripojil prvopis zmenky.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom bola dňa 30.7.2013 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ pôžičku vo výške 60.000,- eur. Žalovaný 1/ sa v zmysle článku III. Zmluvy o pôžičke zaviazal zaplatiť žalobcovi pôžičku formou 24 mesačných splátok, každá vo výške 2.500,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná najneskôr do
31.10.2013 a ďalšie splátky boli splatné vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Posledná splátka bola splatná do 30.9.2015. Zmluva o pôžičke ďalej v článku IV. upravovala odberový vzťah žalobcu a žalovaného 1/, v zmysle ktorého sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať od žalobcu tovar minimálne po dobu 27 mesiacov a v minimálnej hodnote tovaru 60.000,- eur bez DPH za jeden mesiac alebo 180.000,- eur bez DPH za jeden kvartál. Za odobratý tovar mal žalobca vystaviť žalovanému 1/ faktúry s dohodnutou splatnosťou 90 dní. V súvislosti s týmto odberovým vzťahom sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli, že odberový vzťah bude upravený samostatnou rámcovou zmluvou, a preto súčasne so Zmluvou o pôžičke podpísali aj Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru zo dňa 5.8.2013, uzavretú na dobu určitú a to do 30.9.2015, s ktorou je Zmluva o pôžičke zmluvne prepojená. Žalovaný 1/ sa so 7. splátkou splatnou 30.4.2014 sa dostal do omeškania, túto splátku uhradil až dňa 12.5.2014. Ďalšie 4 splátky uhradil riadne a včas a s ďalšími splátkami sa dostal do omeškania, pričom so splátkou splatnou dňa 30.11.2014 sa žalovaný 1/ dostal do omeškania o viac ako 30 dní. Celkovo tak zostala neuhradená suma pôžičky vo výške 20.000,- eur. Žalobca si zároveň popri istine uplatnil a do zmenkovej sumy zahrnul aj zákonný úrok z omeškania 9,25% ročne z jednotlivých splátok v celkovej výške 1.651,95 eur. Žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj sumu 40,- eur s poukazom na ustanovenie § 369c/ Obchodného zákonníka a § 2 narodenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. Časť zmenkovej sumy tvorí zmluvná pokuta vo výške 64.424,10 eur podľa čl. IV. bod 7. Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého ak žalovaný 1/ neodobral hodnotu minimálneho kvartálneho odberu tovaru, má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 8% z rozdielu hodnoty tovaru, ktorý mal byť odobratý podľa Rámcovej zmluvy ako minimálny kvartálny odber a hodnoty tovaru, ktorý žalovaný 1/ za kvartálne obdobie skutočne odobral. Výška minimálneho kvartálneho odberu tovaru predstavovala sumu 180.000,- eur bez DPH, čo za jeden mesiac predstavuje sumu 60.000,- eur bez DPH. Počas trvania zmluvného vzťahu, t.j. za 27 mesiacov mal žalovaný 1/ vykonať odber tovaru v hodnote 1.620.000,- eur bez DPH, v skutočnosti však odobral tovar v hodnote 814.698,10 eur bez DPH, čím mu vznikla povinnosť žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu. Základ na výpočet zmluvnej pokuty predstavuje sumu 805.301,19 eur (1.620.000 - 814.698,10), pričom 8% z takto určeného základu predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 64.424,10 eur. Žalobca poukázal na to, že takto určená a vyčíslená zmluvná pokuta je primeraná sume, ktorú bol žalovaný 1/ od žalobcu podľa Zmluvy o pôžičke odobrať a neodobral. Ďalší nárok žalobcu, ktorý do zmenkovej sumy zahrnul je zmluvná pokuta v celkovej výške 2.344,16 eur, podľa čl. IV. bod 3 Zmluvy o pôžičke podľa ktorého bol žalovaný 1/ v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky pôžičky povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,035% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. V poradí tretiu zmluvnú pokutu v celkovej výške 2.175,26 eur si žalobca uplatnil a do zmenkovej sumy zahrnul v zmysle čl. IV. bod 4 Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého bol žalovaný 1/ v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 30 dní povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,035% z celej sumy dovtedy nesplatenej časti pôžičky za každý deň omeškania až do zaplatenia. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania o viac ako 30 dní s úhradou splátky, ktorá bola splatná dňa 31.11.2014, a ktorú uhradil až dňa 10.3.2015, preto žalobcovi vznikol 31. dňom omeškania žalovaného 1/, t.j. 31.12.2014 nárok na zmluvnú pokutu z dovtedy (do 31.12.2014) neuhradenej časti pôžičky až do dňa jej riadnej úhrady.
4. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná 3/ odpor. Súd uznesením č.k. 3CbZm 56/2016-65 zo dňa 12.6.2017 konanie voči žalovanému 1/ zastavil, nakoľko bol dňa 27.9.2016 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.
5. Žalovaná 3/ v odpore namietala pravosť svojho podpisu na zmenke a ani text na zmenke so znením per aval a s identifikačnými údajmi žalovanej 3/ nebol ňou napísaný. Na preukázanie uvádzaných tvrdení navrhla v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Ďalej namietala, že zmenku nikdy nedala do obehu, nevydala ju žalobcovi a nemôže byť ňou viazaná. Namietala neplatnosť zmenky z dôvodu, že na zmenke je v časti mena uvedené číslo 90.635,47 a toto číslo zjavne nie je menou. Vzniesla námietku vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou v časti zmenkovej sumy s tým, že žalobca tvrdené poskytnutie pôžičky vo výške 60.000,- eur žalovanému 1/ nepreukázal a teda v skutočnosti žiadnu pôžičku žalovanému 1/ neposkytol. Z tohto dôvodu nemôže byť správne ani vyčíslenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty z oneskoreného vrátenia pôžičky. Uviedla, že žalobca mal do zmenky doplniť aj úrok z omeškania so splatením pôžičky, zmluvnú pokutu za omeškanie so splatením pôžičky vypočítaný za obdobie do 4.4.2016. Splatnosť vyznačená na zmenke je ale 30.9.2015. Ak by teda aj akýkoľvek úrok z omeškania alebo zmluvná pokuta mali byť do zmenky doplnené, tak tieto mohli byť vypočítané len za obdobie do 30.9.2015. Za omeškanie so splatením pôžičky je v Zmluve o pôžičke dohodnutý nielen úrok z omeškania, ale súčasne aj zmluvná pokuta. Žalovaná 3/, ale namietala, že žalobcovi pred dňom
splatnosti zmenky nevznikla žiadna pohľadávka na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty. Z článku IV. ods. 7 Zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že v prípade splnenia dohodnutých podmienok žalobcovi mohlo vzniknúť len právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Na vznik pohľadávky žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty by bolo potrebné, aby žalobca prejavom vôle vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a na jej zaplatenie aj vystavil faktúru. Žalobca, ale do splatnosti zmenky a ani potom nikdy žalovaného 1/ na zaplatenie zmluvnej pokuty nevyzval, ani nevystavil faktúru. Nakoľko žalobca nikdy nespravil prejav vôle, ktorým by uplatnil pokutu voči žalovanému 1/, pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty mu nevznikla.
6. Poukázala tiež na to, že žalovaný1/ mal záujem tovar odobrať od žalobcu, ale žalobca mu tovar odmietol dodávať. Z tohto dôvodu ani nemohol žalobca požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného 1/. S poukazom na zánik žalovaného 1/ uviedla, že jej záväzok na zaplatenie zmenky rovnako zanikol spolu so zánikom žalovaného 1/, za ktorého mal byť prevzatý aval zo zmenky. A v závere ešte namietala nepredloženie zmenky na platenie ani jednému zo žalovaných.
7. Z vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že ako avalista nikdy neprevzal záväzok za záväzky žalovaného 1/ v rozsahu, aký vyplýva z podanej žaloby a z vyplnenej zmenky. Zdôraznil, že ako zmenečný ručiteľ prevzal záväzok len v rozsahu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2013. Z čl. II. bodu 2. Zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2/ avaloval príslušnú zmenku za účelom zabezpečenia záväzku žalovaného 1/ vyplývajúceho jedine zo Zmluvy o pôžičke. Predmetná zmenka mala slúžiť len na zabezpečenie samotného záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke a nie aj z rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Poukázal na spotrebiteľský charakter postavenia žalovaných 2/ a 3/ v tomto spore s tým, že súd im je povinný poskytnúť ochranu v zmysle spotrebiteľských predpisov. Namietal, že zmenka je v časti „suma“ vyplnená nesprávne a bez existencie akéhokoľvek zmluvného základu. Poukázal na to, že v súvislosti so zmenkou nebola uzavretá ani žiadna zmluva o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá by jasne a určite vymedzila postup žalobcu pri vyplnení blankozmenky. V zhode so žalovanou 3/ rozporoval, že žalobcom predložená zmenka je zjavne nesprávne vyplnená, keď žalovaná suma je vypísaná v kolónke „mena“. Z dôvodu vážnych ekonomických problémov nebol viac žalovaný 1/ schopný odoberať od žalobcu tovar tak, aby za tento mohol aj reálne zaplatiť. Bol to napokon i samotný žalobca, ktorý v dôsledku zlej a ťaživej finančnej situácie žalovanému 1/ odmietol ďalej dodávať tovar. Poukázal na potrebu posudzovania primeranosti žalobcom uplatňovaných zmluvných pokút a na moderačné oprávnenie, podľa ktorého je súd povinný zamerať sa nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod.). Poukázal na to, že žalobcovi z rámcovej zmluvy nevyplývala žiadna sankcia, a teda neexistovala reciprocita zmluvnej pokuty medzi účastníkmi daného zmluvného vzťahu; výška uplatňovanej zmluvnej pokuty je vo výraznom nepomere vo vzťahu k povinnosti, ktorú zabezpečovala a predstavuje celkom neprimeranú sankciu, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Z prvopisu zmenky mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ ako vystaviteľ dal dňa 5.8.2013 v Bratislave bezpodmienečný sľub zaplatiť na rad žalobcu dňa 30.9.2015 sumu 90.635,47 eur bez protestu. Žalovaní 2/, 3/ zmenku podpísali ako ručitelia za vystaviteľa, preto sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými dlžníkmi a aj oni majú povinnosť zmenku zaplatiť. Až na údaj miesta platenia, zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti, uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. Ustanovenie čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona prelamuje uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z uvedenej zásady. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným, a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť, avšak v čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia Bratislava, je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a zmenka je z formálneho hľadiska platná. K námietke žalovaných 2/ a 3/, že v kolónke mena je uvedené číslo 90.635,47, čo spôsobuje neplatnosť zmenky, súd prvej inštancie uviedol, že zmenka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti
pre zmenku vlastnú, zmenka je vypísaná na tlačive, je na nej jasne uvedená zmenková suma číslom a aj slovom, ktoré nie sú vo vzájomnom rozpore, a zároveň je na nej uvedená aj mena, ktorá je platnou menou na území SR v čase vystavenia a aj splatnosti zmenky. Prvoinštančný súd preto vyhodnotil námietku žalovaných ako nedôvodnú, nakoľko namietaná skutočnosť meny a zmenkovej sumy nevyvoláva rozpor na zmenke, z ktorej nároky si žalobca uplatňuje.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o pôžičke, uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaní 2/ a 3/ ako fyzické osoby nepodnikatelia do právneho vzťahu so žalobcom vstúpili avalovaním zmenky, čím sa zaručili za jej zaplatenie, napriek tomu ich v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľov, nakoľko sa za zaplatenie zmenky nezaručili za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnili vystaviteľovi zmenky, ktorého bol žalovaný 2/ v čase vystavenia zmenky štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva a žalovaná 3/ členkou dozornej rady, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.
10. Námietku žalovanej 3/, že zmenku nikdy nedala do obehu, nevydala ju žalobcovi a nemôže byť ňou viazaná, považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú. Vystaviteľom zmenky je žalovaný 1/, ktorý zmenku vystavil a podľa zmluvy ju odovzdal žalobcovi ako remitentovi zmenky, čím ju uviedol do obehu. Podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá je obsiahnutá v čl. II. Zmluvy o pôžičke je v bode 3 uvedené, že vlastnú blankozmenku dlžník odovzdá najneskôr pri podpise tejto zmluvy veriteľovi. Žalovaná 3/ vystupuje len v postavení avalistu, a preto nie je možné, aby zmenku vydala a odovzdala žalobcovi, nakoľko toto oprávnenie mal len žalovaný 1/ ako vystaviteľ vlastnej zmenky.
11. K tvrdeniu žalovanej 3/ o nepreukázaní poskytnutia pôžičky žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom predložený výpis z bankového účtu zo dňa 15.8.2013 jednoznačne preukázal, že žalovanému 1/ dňa 15.8.2013 žalobca poskytol bezhotovostným prevodom pôžičku vo výške 60.000,- eur na jeho účet .Z uvedeného výpisu mal súd jednoznačne preukázané reálne poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému 1/ a to bezhotovostným prevodom na jeho účet, a tým súd považoval kauzálny vzťah zmenky žalobcom za preukázaný. Za nesporné tiež súd považoval, že zmenka bola pri vystavení vedome neúplná a chýbajúce údaje v nej boli doplnené dodatočne. Pôvodne sa teda jednalo o blankozmenku, žalovaní podpisovali len nevyplnenú zmenku a chýbajúce údaje v časti zmenkovej sumy a dátume splatnosti vyplnil až žalobca. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia.
12. K uplatnenému nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zahrnul do zmenkovej sumy nárok na zaplatenie neuhradenej sumy pôžičky vo výške 20.000,- eur, pričom žalovaní výšku neuhradenej sumy pôžičky v konaní nerozporovali, preto neuhradenú sumu pôžičky vo výške 20.000,- eur súd považoval za nespornú a tento nárok žalobcu za dôvodný. Žalobca do zmenkovej sumy zahrnul nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v celkovej výške 1.651,95 eur. Žalovaná 3/ namietala, že žalobca si mohol do zmenkovej sumy zahrnúť úroky z omeškania, ale len za obdobie do splatnosti zmenky, t.j. do 30.9.2015 a nie tak, ako to urobil do 4.4.2016. Súd v tejto súvislosti poukázal na znenie dohody o vyplňovacom práve, v ktorej bolo dohodnuté, že žalobca bol oprávnený vyplniť sumu na zmenke tak, aby suma predstavovala aktuálnu dlžnú sumu v čase uplatnenia zmenky, vrátane zmluvný pokút a zákonných nárokov. Úrok z omeškania predstavuje zákonný nárok žalobcu, ktorý si podľa znenia dohody o vyplňovacom práve mohol vypočítať až ku dňu uplatnenia zmenky, čo v uvedenom prípade je deň, kedy žalobca podal žalobu na súd, a teda si uplatnil nárok zo zmenky, t.j. 4.4.2016. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.651,95 eur za dôvodný. Splatnosť zmenky bola dohodnutá tak, že bude vyplnená podľa ustanovení o splatnosti záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy. Posledná splátka pôžičky splatná najneskôr do 30.9.2015. Preto žalobca v súlade s Dohodou ako dátum splatnosti zmenky vyplnil dátum 30.9.2015.
13. K uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 64.424,10 eur podľa čl. IV. bod 7. Zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie uviedol, že výška minimálneho kvartálneho odberu tovaru predstavovala sumu 180.000,- eur bez DPH, čo za jeden mesiac predstavuje sumu 60.000,- eur bez DPH. Žalobca uviedol, že počas trvania zmluvného vzťahu, t.j. za 27 mesiacov mal žalovaný 1/ vykonať odber tovaru v hodnote 1.620.000,- eur bez DPH, v skutočnosti však odobral tovar v hodnote 814.698,10 eur bez DPH, čím mu vznikla povinnosť
žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu. Základ na výpočet zmluvnej pokuty predstavuje sumu 805.301,19 eur (1.620.000 - 814.698,10), pričom 8% z takto určeného základu predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 64.424,10 eur. Žalobca poukázal na to, že takto určená a vyčíslená zmluvná pokuta je primeraná sume, ktorú bol žalovaný 1/ od žalobcu podľa Zmluvy o pôžičke povinný odobrať a neodobral. Námietku žalovaných, že zmenka zabezpečuje len záväzok na vrátenie pôžičky zo Zmluvy o pôžičke, ktorá nie je žiadnym spôsobom prepojená s Rámcovou zmluvou, a preto im nemohla vzniknúť povinnosť platiť zmluvné pokuty z porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvná pokuta z odberu tovaru bola platne dojednaná. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi podľa čl. IV bod 7 Zmluvy o pôžičke vznikol ale v rozsahu, v akom si ju žalobca zahrnul do zmenkovej sumy sa zmluvná pokuta nestala splatnou, nakoľko splatnosť zmluvnej pokuty nastáva až potom, kedy je povinný vyzvaný k jej úhrade. Až potom sa môže dostať do omeškania (NS SR sp.zn. 33Odo 105/2013). Žalobca v konaní predložil výzvy na zaplatenie zo dňa 16.9.2015, ktoré adresoval všetkým trom žalovaným spolu s doručenkami preukazujúcimi ich doručenie. Z výziev na zaplatenie zo dňa 16.9.2015 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie jednak dlžnej sumy pôžičky, ale aj na zaplatenie zmluvnej pokuty z odberu tovaru vo výške 49.623,49 eur. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za odber tovaru považoval za dôvodný, ale len v tej časti, v ktorej žalobca žalovaných na jej úhradu výzvou zo dňa 16.9.2015 vyzval, t.j. vo výške 49.623,49 eur, nakoľko len táto časť zmluvnej pokuty bola splatná a len s jej úhradou boli žalovaní v omeškaní.
14. K zmluvnej pokute podľa čl. IV. bod 3 Zmluvy o pôžičke v celkovej výške 2.344,16 eur a podľa čl. IV. bod 4 Zmluvy o pôžičke v celkovej výške 2.175,26 eur súd prvej inštancie konštatoval, že aj v tomto prípade boli obidve zmluvné pokuty platne dojednané. Nárok na zaplatenie zmluvných pokút žalobcovi podľa čl. IV bod 3 a 4 Zmluvy o pôžičke vznikol ale v rozsahu, v akom si ich žalobca zahrnul do zmenkovej sumy sa zmluvné pokuty nestali splatnými. Z výziev na zaplatenie zo dňa 16.9.2015, ktoré žalobca adresoval všetkým trom žalovaným vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie jednak dlžnej sumy pôžičky, ale aj na zaplatenie zmluvnej pokuty z omeškania splátky pôžičky vo výške 950,29 eur. Predmetná výzva tieto dve zmluvné pokuty nerozlišuje, žalovaní boli vyzvaní len na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškane splátky pôžičky vo výške 950,29 eur, len táto suma sa výzvou stala splatnou. Vzhľadom k tomu, že výzva zmluvné pokuty podľa čl. IV bod 3 a 4 nerozlišuje a súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie tých dvoch zmluvných pokút za dôvodný, ale len v časti, v ktorej žalobca žalovaných na ich úhradu výzvou zo dna 16.9.2015 vyzval, t.j. vo výške 950,29 eur, a len s jej úhradou boli žalovaní v omeškaní. Nad rámec uvedeného mal prvostupňový súd za to, že sa nejedná o dvojité sankcionovanie porušenia jednej zmluvnej povinnosti, nakoľko podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný pre prípad omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky pôžičky žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,035% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia a podľa čl. IV. bod 4 Zmluvy o pôžičke, bol žalovaný 1/ v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 30 dní povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,035% z celej sumy dovtedy nesplatenej časti pôžičky za každý deň omeškania až do zaplatenia.
15. K námietke žalovaných ohľadom primeranosti zmluvných pokút (moderačné právo) súd prvej inštancie uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovaného 1/ vykonať minimálny odber tovaru, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 64.424,10 eur nie je možné považovať za neprimerane vysokú, a to vzhľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade je potrebné brať zreteľ najmä na skutočnosť, že ide o právny vzťah medzi podnikateľmi, ktorí mohli a mali odborne a zodpovedne posúdiť primeranosť a únosnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ako aj posúdiť mieru rizika pri jej dohode. Kritériom posúdenia primeranosti nemôže byť len celková výška uplatnenej zmluvnej pokuty k okamihu rozhodovania súdu, ak výška zmluvnej pokuty priamo závisí na dobe trvania omeškania dlžníka so splnením povinnosti, ktorú dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje (uznesenie NS SR z 28.10.2009, sp.zn. 2MObdo/3/2009, Rozsudok NS ČR z 22. novembra 2006, sp.zn. 33 Odo 61/2005). Pokiaľ ide o zmluvné pokuty podľa čl. IV bod 3 a 4 Zmluvy o pôžičke, tieto boli dojednané pre prípad omeškania dlžníka so splatením splátok pôžičky vo výške 0,035% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje ročne výšku 12,78%. Výška zmluvnej pokuty je približne rovnaká ako výška úrokov pri bežných úveroch poskytovaných bankovými subjektmi, a preto aj vzhľadom na dĺžku omeškania dlžníka so zaplatením jednotlivých splátok pôžičky a povahu jeho správania, ktorým mohol ovplyvniť dĺžku trvania omeškania tieto zmluvné pokuty považoval za primerané.
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nárok na zaplatenie zmenky súd považoval za oprávnený len v časti zmenkovej sumy, ktorá
predstavovala nároky žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti pôžičky vo výške 20.000,- eur, zákonných úrokov z omeškania vo výške 1.651,95 eur, sumy 40,- eur ako paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky, zmluvnej pokuty z odberu tovaru vo výške 49.623,49 eur a zmluvnej pokuty z omeškaných splátok vo výške 950,29 eur. Súd z tohto dôvodu považoval nárok žalobcu vo výške 72.265,73 eur za dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel a iba z tejto sumy žalobcovi v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona priznal postihové práva a to 6% zmenkový úrok odo dňa splatnosti zmenky a odmenu zo zmenky vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol. Žalovaní 2/ a 3/ sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatným dlžníkom a aj oni majú povinnosť zmenku zaplatiť. Preto bola námietka žalovanej 3/ o zániku jej záväzku z dôvodu zániku žalovaného 1/ nedôvodná. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, súd zaviazal na zaplatenie časti zmenkovej sumy a postihových nárokov žalovaných 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech v sume 72.265,73 eur, čo je 80% a žalovaní 2/ a 3/ boli úspešní v sume 18.369,74 eur, čo je 20% z uplatnenej istiny. Žalobca mal preto nárok na náhradu trov konania v pomere 60% (80%-20%) všetkých trov, ktoré mu v konaní vznikli. Povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli, majú žalovaní 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania žalobcu bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
18. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca považuje právny záver súdu prvej inštancie, že zmluvné pokuty sa nestali splatnými, nakoľko žalobca bol povinný žalovaných na ich zaplatenie vyzvať za nesprávny. Žalobca má za to, že zmluvné pokuty tak, ako sú písomne dojednané v zmluve o pôžičke, sú dojednané vrátane určenia splatnosti. Pevná zmluvná pokuta je v čl. IV. bod 7 zmluvy o pôžičke dohodnutá ako pokuta za neodobratie hodnoty minimálneho kvartálneho odberu tovaru a to vo výške 8% z rozdielu hodnoty tovaru, ktorý mal byť odobratý a hodnoty tovaru, ktorý bol odobratý, pričom hodnoty odobratého tovaru sú uvedené v tom istom článku zmluvy o pôžičke v bode 1 a rovnako je v tomto bode zmluvy uvedené aj rozhodné obdobie, t.j. obdobie, za ktoré je potrebné tovar odobrať (27 mesiacov). Zmluvná pokuta tak, ako je zmluvne dohodnutá, obsahuje aj svoju splatnosť, nakoľko zo znenia zmluvnej pokuty je zrejmé, že žalovaný je povinný plniť určenú povinnosť počas presne určeného rozhodného obdobia. Ak táto povinnosť splnená nie je, zmluvná pokuta je nastavená tak, že hneď v prvý deň po skončení daného rozhodného obdobia, t.j. 1. deň 28 mesiaca žalovaný porušil svoju povinnosť a hneď v tejto deň je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko v tento deň nastáva splatnosť zmluvnej pokuty a každý ďalší deň po splatnosti trvá povinnosť žalovaného zmluvnú pokutu uhradiť. Obdobne je potrebné postupovať aj pri plynúcich zmluvných pokutách, ktoré tak, ako vyplýva z čl. IV body 3. a 4. zmluvy o pôžičke, obe zmluvné pokuty sú naviazané na omeškanie žalovaného, nakoľko sa v daných bodoch zmluvy hovorí, že ide o zmluvnú pokutu za každý deň omeškania dlžníka (pri druhej zmluvnej pokute počnúc 31. dňom). Už tým, že zmluvné pokuty sú naviazané na každý deň omeškania dlžníka vyplýva, že ich splatnosť nastáva prvý deň omeškania a ich výška každý deň narastá, nakoľko ich plynutie končí momentom úhrady dlžnej sumy.
19. Čo sa týka výšky pokút, súd si osvojil výšku tak, ako boli vyčíslené vo výzve, tento postup súdu však podľa žalobcu nie je správny. Súd priznal plynúce zmluvné pokuty vo výške, ktorá bola aktuálna do uskutočnenia výzvy. Súd týmto postupom vlastne povedal, že žalobca by mal každý deň vyzvať žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty až do podania žaloby, nakoľko každý deň sa výška týchto zmluvných pokút mení. Okrem toho, vo vzťahu k pevne určenej zmluvnej pokute si súd osvojil výšku, ktorá bola určená vo výzve. Bez ohľadu na to, v akej výške boli určené zmluvné pokuty vo výzve, takáto výzva pre súd nemôže byť záväzná, čo sa týka výšky zmluvných pokút, nakoľko žalobca nie je povinný vyzvať na presné sumy, ale postačí na zmluvné pokuty výzvou napr. upozorniť. Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd vec v zamietnutej časti nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že zmluvná pokuta nemala dohodnutú splatnosť, a keď si osvojil výšku zmluvnej pokuty vyčíslenej do výzvy. Na základe uvedeného potom súd aj nesprávne určil náhradu trov konania pre žalobcu, ktoré ak súd žalobe vyhovie, sa rozšíria do rozsahu 100%. Žalobca preto žiada odvolací súd, aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň žiada o priznanie plnej náhrady trov konania.
20. Proti výroku I. a III. rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaní 2/ a 3/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaní považujú za úplne nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého by čl. II. bod 1/ Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným 1/ ako dlžníkom na strane druhej, mal zabezpečovať akékoľvek prípadné záväzky žalovaných 2/ a 3/ voči žalobcovi. Podľa ich názoru z čl. II. bodu 2/ Zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že v prípade platnosti tohto zmluvného dojednania žalovaní 2/ a 3/ avalovali príslušnú zmenku výlučne za účelom zabezpečenia záväzku žalovaného 1/ vyplývajúceho z predmetnej Zmluvy o pôžičke. Iný výklad podľa žalovaných musí zakladať jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, a teda neplatnosť. Dojednanie v zmysle čl. II bodu 2/ zmluvy o pôžičke je podľa žalovaných nedostatočné a neurčité. Žalovaní 2/ a 3/ tak naďalej tvrdia, že môžu byť, ak vôbec, voči žalobcovi zaviazaní nanajvýš na zaplatenie dlžnej sumy len titulom nesplateného zostatku z predmetnej Zmluvy o pôžičke, avšak nie zo žiadneho iného zmluvného vzťahu založeného medzi žalovaným 1/ na jednej strane a žalobcom na strane druhej. Vnútorná rozpornosť a neurčitosť čl. II. bodu 2/ Zmluvy o pôžičke je daná už i tým, že splatnosť záväzku žalovaného 1/ podľa Zmluvy o pôžičke môže byť úplne odlišná od splatnosti iných prípadných záväzkov žalovaného 1/ voči žalobcovi. Možnosť žalobcu vyplniť údaj o jedinom dátume splatnosti všetkých záväzkov do blankozmenky vystavenej žalovaným 1/ v prospech žalobcu, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní aj voči žalovaným 2/ a 3/ako avalistom domáha, tak postráda akúkoľvek jednoznačnosť, logickosť, či určitosť.
21. Žalovaní ďalej tvrdili, že vzťah medzi žalobcom a ich osobami sa s ohľadom na ich postavenie musí posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, aj keď sa zabezpečoval záväzok medzi podnikateľskými subjektami. Žalobca požiadavkou na avalovanie príslušnej zmenky aj žalovanými 2/ a 3/ nepochybne sám sledoval založenie ich „ručiteľského“ vzťahu k jeho spoločnosti ako fyzickými osobami nepodnikateľmi. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Pri žalovaných je preto jednoznačne potrebné prihliadať na princípy ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaných je evidentné, že príslušnú zmenku avalovali výlučne v postavení fyzických osôb spotrebiteľov, a nie v postavení podnikateľov. Ako podnikateľský subjekt v prípade vystavenej zmenky uplatnenej žalobcom v tomto konaní vystupoval jedine žalovaný 1/ ako právnická osoba v tom čase zapísaná v obchodnom registri. Vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám bolo preto podľa názoru žalovaných potrebné aplikovať na vzťah medzi žalobcom a ich osobami § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Je evidentné, že ani jeden zo žalovaných nespôsobil porušenie záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi, či už titulom Zmluvy o pôžičke alebo titulom Rámcovej zmluvy. Nakoľko však súd prvej inštancie uvedené kritéria vôbec neskúmal a nezoberal sa nimi, zaťažil tým súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. K výške zmluvnej pokuty žalovaní uviedli, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že výšku zmluvnej pokuty v zmysle čl. IV. bodu 3/ a 4/ Zmluvy o pôžičke považuje za primeranú, nakoľko táto predstavuje „len“ ročnú výšku 12,78%, ide o zjavne nesprávny výpočet a nesprávne posúdenie primeranosti, resp. neprimeranosti takto dohodnutej výšky zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola totiž samostatne dohodnutá aj v bode 3/ aj v bode 4/ I. IV. Zmluvy o pôžičke vždy vo výške 0,035% denne, a to jednak za každý deň omeškania z dlžnej sumy, a jednak z celkovej dovtedy nesplatenej sumy pôžičky. Podľa žalovaných je teda zrejmé, že sa jednoznačne jednalo o duplicitnú sankciu za porušenie totožného záväzku. Ak sa totiž žalovaný 1/ dostal do omeškania s úhradou akejkoľvek splátky, je logické, že sa musel súčasne dostať do omeškania s úhradou (zostatku) pôžičky ako celku. Celková výška zmluvnej pokuty tak nepredstavuje 12,78% ročne ako nesprávne uvádzal súd prvej inštancie v rozsudku, ale v skutočnosti dvojnásobok, t.j. 25,56%. Bez ohľadu na vyššie uvedené sa tak podľa názoru žalovaných vo vzťahu k ich osobám jedná o neprimerane vysokú zmluvnú.
23. K odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, že neodobratie tovaru v dohodnutej výške treba považovať za porušenie významnej povinnosti, ktorá môže mať za následok nepriaznivý ekonomický dopad na žalobcu ako veriteľa, žalovaní zdôrazňujú, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by neodobratie zmluvne dohodnutého množstva tovaru žalovaným 1/ malo akýkoľvek reálny nepriaznivý ekonomický dopad na jeho spoločnosť. Žalovaní sú názoru, že priznaním zmluvnej pokuty žalobcovi došlo k situácii, keď na jednej strane u žalobcu dochádza k vzniku absolútne
neadekvátneho majetkového zisku a na strane druhej u žalovaných v podstate dochádza k ich ekonomickej likvidácii. Aj z týchto dôvodov žalovaní tvrdia, že súd prvej inštancie mal jednoznačne využiť svoje moderačné oprávnenie a ak tak neurobil, vychádza jeho napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do napadnutého výroku I. a III. zmenil tak, že žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietne a súčasne žalovaným 2/ a 3/ voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
24. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie žalovaných za nedôvodné. Žalovaní v odvolaní v podstate uvádzajú rovnaké skutočnosti, ako ich uvádzali v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vysporiadal náležitým spôsobom a dostatočne. K zmenke uviedol, že sa týka všetkých pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovaným eviduje a to z toho dôvodu, že zmluva o pôžičke a rámcová zmluva sú navzájom prepojené zmluvy a poskytnutie pôžičky bolo podmienené vykonávaním odberov tovaru zo strany žalovaného 1/. Bez toho by žalobca pôžičku neposkytol. Žalovaní v odvolaní opätovne namietajú skutočnosť, že sú spotrebitelia. Žalobca toto tvrdenie žalovaných popiera, keďže zmenku nepodpísali za účelom plnenia vlastných potrieb, ale v súvislosti s činnosťou obchodnej spoločnosti. Čo sa týka zmluvných pokút, obe zmluvné pokuty považuje žalobca za platne dojednané a primerané vzhľadom k povinnostiam, ktoré zabezpečujú. Plynúca zmluvná pokuta závisela od správania žalovaného 1/, ktorý mohol výšku zmluvnej pokuty svojím správaním ovplyvniť; pevná zmluvná pokuta odzrkadľuje objem odberu, ktorý mal žalovaný 1/ vykonať počas existencie zmluvného vzťahu. Za nesplnenie bol žalovaný 1/ sankcionovaný sumou cca 60.000,- eur, čo nie je suma neprimeraná porušenej povinnosti s prihliadnutím na ušlý zisk, o ktorý žalobca prišiel nevykonaním obchodu. Zmluvná pokuta tak neprevyšuje zabezpečovanú povinnosť. Len pre úplnosť žalobca uviedol, že pre uplatnenú zmluvnú pokutu za nevykonaný odber tovaru je z pohľadu žalobcu nepodstatné, čo viedlo žalovaného 1/ k porušeniu zmluvy ohľadom povinných odberov tovaru.
25. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že prebiehajúce konanie sa týka žalovaných, ktorí sú v postavení avalistov. Avalista má však úplne odlišné postavenie ako vystaviteľ zmenky, ktorým bol pred svojím zánikom žalovaný 1/. Rovnako postavenie avalistu nie je možné stotožňovať s postavením ručiteľa podľa obchodného alebo občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zmenka predstavuje samostatný a priamy záväzok a teda abstraktný záväzok, žalovaní ako avalisti nemajú právo vznášať námietku kauzy existujúcej medzi vystaviteľom zmenky, ktorým bol žalovaný 1/ a majiteľom zmenky, ktorým je žalobca. Avalista sa v prípade kauzálnych námietok môže opierať len o vlastný mimozmenkový vzťah so žalobcom, ktorý však v danom prípade neexistuje, takže žalovaní nemajú právo namietať kauzálne otázky. Z uvedeného dôvodu je odvolanie žalovaných nedôvodné a žalobca žiadal, aby odvolací súd na skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaných neprihliadol a zamietol ho a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania tak žalobcu ako aj žalovaných, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie aj s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.
30. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľov/ žalovaných 2/ a 3/ dodáva:
31. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmenka predložená žalobcom až na údaj miesta plnenia obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným, a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť, avšak v čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia Bratislava, je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zmenka je formálne platná. Zmenkou boli zabezpečené všetky nároky žalobcu zo zmluvy o pôžičke ako aj rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru, nakoľko zmluva o pôžičke ako aj rámcová zmluva sú navzájom prepojené. Vyplýva to jednak z čl. II bod 1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého veriteľ je oprávnený vyplniť sumu na zmenkách tak, aby suma predstavovala aktuálnu dlžnú sumu v čase uplatnenia zmenky, vrátane zmluvných pokút a zákonných nárokov, ako aj z čl. IV. bod 7 zmluvy o pôžičke, kde sa o. i. uvádza, že v prípade ak dlžník neodobral hodnotu minimálneho kvartálneho odberu tovaru dohodnutého v Rámcovej zmluve, má veriteľ voči dlžníkovi právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z rozdielu hodnoty tovaru, ktorý mal byť dlžníkom odobratý podľa rámcovej zmluvy ako minimálny kvartálny odber a hodnoty tovaru skutočne odobratého od veriteľa. K ostatným námietkam žalovaných 2/ a 3/ odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.
32. Odvolací súd k námietke žalovaných 2/ a 3/, že vzťah medzi žalobcom a ich osobami sa s ohľadom na ich postavenie musí posudzovať ako vzťah spotrebiteľský považuje za potrebné uviesť, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu v každom štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o pôžičke uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektami pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaní 2/ a 3/ vstúpili do právneho vzťahu so žalobcom len avalovaním zmenky, ale nie pre účel uspokojenia vlastnej (súkromnej) potreby, ale aby umožnili dlžníkovi a vystaviteľovi zmenky, ktorého bol žalovaný 2/ v čase vystavenia zmenky štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva a žalovaná 3/ členkou dozornej rady, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že zmenku avalovali ako fyzické osoby- nepodnikatelia, nie je ich možné v súvislosti so zmenkou považovať za spotrebiteľov. Rovnaký názor vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa a.s. c/a Y. N., C-419/11. Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.
33. Žalovaní o. i. namietali neprimeranosť výšky zmluvne pokuty ako aj, že oni nezavinili porušenie povinnosti žalovaným 1/ voči žalobcovi. S týmto tvrdením sa súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nestotožnil, naopak dospel k záveru, že žalovaní neuviedli konkrétne dôvody, pre ktoré považujú výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú. Súd prvej inštancie uviedol, že nepovažoval zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 64.424,10 eur, ktorú si uplatnil žalobca za neprimerane vysokú, a to vzhľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti, pri základe výpočtu zmluvnej pokuty v sume 805.301,19 eur. Súd prvej inštancie považoval neodobratie tovaru v dohodnutej výške za porušenie významnej povinnosti, ktorá môže mať za následok nepriaznivý ekonomický dopad na veriteľa (žalobcu). Preto donucovacia funkcia zmluvnej pokuty je primeraná (rozsudok NS SR sp.zn. 3Obo/238/98, rozsudok NS ČR sp.zn. 2Obo/90/97). Pri zmluvných pokutách podľa čl. IV. body 3 a 4 zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie uviedol, že výška zmluvnej pokuty 0,035% denne, predstavuje ročne výšku 12,78%, je približne rovnaká ako výška úrokov pri bežných úveroch poskytovaných bankami, a preto považoval tieto zmluvné pokuty za primerané.
34. S týmito závermi sa stotožnil v celom rozsahu aj odvolací súd. Pokiaľ žalovaní tvrdili a ako dôvody neprimeranosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty uvádzali o.i. rozpor s dobrými mravmi a rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, odvolací súd uvádza, že tieto neboli v konaní preukázané. Plnenia, ktoré žalobca v konaní požaduje majú zmluvný základ, tak v zmluve o pôžičke ako aj Rámcovej
zmluve. Namietanie žalovaných, že vzťah medzi žalobcom a ich osobami sa s ohľadom na ich postavenie musí posudzovať ako vzťah spotrebiteľský nemá oporu v zákone ani v judikatúre Súdneho dvora, ako už bolo vyššie uvedené. Preto ich považoval odvolací súd za irelevantné.
35. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dodáva:
36. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splatnosť zmluvných pokút bola stranami dojednaná. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo znenia jednotlivých ustanovení Zmluvy o pôžičke (čl. IV. od 3, 4, 7). Preto splatnosť zmluvnej pokuty nastáva až po vyzvaní k jej úhrade. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca vyzval všetkých žalovaných výzvami zo dňa 16.9.2015 na zaplatenie zmluvnej pokuty z odberu tovaru vo výške 49.623,49 eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 3 a bod 4 zmluvy o pôžičke (za omeškané splátky pôžičky) vo výške 950,29 eur, bez bližšieho rozlíšenia. Súd prvej inštancie považoval nárok na zaplatenie zmluvných pokút z odberu tovaru a omeškané splátky pôžičky za dôvodný, ale len v tej časti, v ktorej žalobca žalovaných na ich úhradu vyzval (49.623,49 eur a 950,29 eur). Len táto časť zmluvnej pokuty bola splatná a v tejto časti uplatnenej zmluvnej pokuty bol žalobca v konaní úspešný. Pokiaľ žalovaní neboli vyzvaní v zamietajúcej časti na zaplatenie zmluvnej pokuty, nemohlo dôjsť k jej splatnosti a nemohla byť táto suma zarátaná do zmenky. Preto v zamietajúcej časti žaloby nebola zmenka vyplnená správne. Bolo preto povinnosťou žalobcu vyzvať žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty a túto vyčísliť, nakoľko zo zmluvy o pôžičke presná výška zmluvnej pokuty nevyplývala a povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevzniká automaticky. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne žalobu v časti zmluvnej pokuty, na ktorú neboli žalovaní vyzvaní zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že splatnosť zmenky podľa čl. II zmluvy o pôžičke sledovala splatnosť pôžičky, ktorá bola 30.9.2015 (splatnosť zmenky bude vyplnená podľa ustanovení o splatnosti záväzku dlžníka podľa zmluvy o pôžičke). Z vyššie uvedeného nie je možné považovať žalobu (resp. doručenie žaloby) za výzvu na plnenie.
37. Žalobca ani žalovaní 2/ a 3/ vo svojom odvolaní neuviedli také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyslovil záver, že napadnutý rozsudok bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
39. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu v rozsahu 60%, keďže bol v odvolacom konaní úspešný v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).