Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1572-2004.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1572/2004
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti povinnej T. X. N. N. Š., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. X. XXXX/X, U. U. G. R. T. X. N. Z.. D. O., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. Z. XXXX/X, U., na vymoženie pohľadávky vo výške 546,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, Bratislava, pod spis. zn. EX 1480/2004, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinnej v 1. rade proti ďalším trovám exekúcie z a m i e t a.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y. Š., Q. D. XX. XX. XXXX, X. M. D. XX. XX. XXXX, Q. U. W. F. X. XXXX/XX, U. U. (Ď. S. „.), na vymoženie pohľadávky vo výške 546,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/44/2004 - 7 zo dňa 23. 04. 2004. Poverením č. 5601 016181 * zo dňa 13. 12. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, so sídlom Piaristická 2, Nitra. Po odvolaní súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu z funkcie sa stal jeho nástupcom JUDr. Peter Kuna, so sídlom Miletičova 20, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou EX 1480/2004.
2. Súd má z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25D/956/2005 zo dňa 08. 03. 2006, právoplatného dňa 28. 03. 2006 preukázané, že povinný zomrel dňa 05. 10. 2005. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok. Súd má z listín nachádzajúcich sa v spise preukázané, že následne prebehlo dodatočné prejednanie dedičstva po povinnom na notárskom úrade JUDr. Nirházovej. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/389/2006 zo dňa 28. 08. 2006 má súd preukázané, že hnuteľnosti - sumu vo výške 2 190,80 Eur nadobudli rodičia povinného, Z.. J. Š. Q.. XX. XX. XXXX G. N. Š., Q.. XX. XX. XXXX, každý v 1/2. Z dôvodu, že podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zodpovedá dedič do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, aj za poručiteľove dlhy, sa podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu smrti povinného (§ 92 ods. 2 a 3 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) stali zo zákona univerzálnymi právnymi nástupcami po povinnom jeho rodičia. Z uvedeného vyššie vyplýva, že sa zo zákona stali rodičia povinného účastníkmi exekučného konania. Teda povinnými, bez toho, aby o zmene účastníka exekučného konania (o zmene na starne povinného) rozhodol súd uznesením.
3. Súd má z odsvedčenia o dedičstve č. k. 24D/632/2011 - 33 zo dňa 22. 02. 2012 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“), právoplatného dňa 22. 02. 2012, ktoré vydala notárka JUDr. Tatiana Mensatorisová preukázané, že právny nástupca po povinnom (otec povinného) Z.. J. Š. (ďalej len „poručiteľ“) dňa 13. 11. 2011 zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve, hnuteľnosti - sumu vo výške 2,81 Eur, 657,09 Eur, 4,27 Eur a sumu vo výške 3 499,75 Eur nadobudla manželka poručiteľa N. Š., Q.. XX. XX. XXXX. Hnuteľnosti
- sumu vo výške 3 768,30 Eur a nehnuteľnosti v hodnote 30 000,00 Eur nadobudla dcéra poručiteľa Z.. D. O., Q.. XX. XX. XXXX. Podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu smrti poručiteľa (§ 92 ods. 2 a 3 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) sa stali zo zákona univerzálnymi právnymi nástupcami po poručiteľovi jeho manželka a dcéra. Z uvedeného vyššie vyplýva, že sa zo zákona stali manželka a dcéra poručiteľa účastníkmi exekučného konania. Teda povinnými, bez toho, aby o zmene účastníka exekučného konania (o zmene na starne povinného) rozhodol súd uznesením.
4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005), ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) exekúciu súd zastaví, ak: po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. augusta 2005) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Exekučné konanie bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté dňa 29. 11. 2004, dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd postupoval podľa práva platného do 31. augusta 2005.
14. Súdny exekútor postúpil súdu dňa 30. 07. 2018 podanie povinnej v 1. rade zo dňa 23. 07. 2018, ktorým podala námietky proti ďalším trovám exekúcie (ďalej len „námietky“). Súdny exekútor považuje námietky povinnej za nedôvodné a navrhuje námietky povinnej v 1. rade zamietnuť. Povinná v 1. rade namietala trovy exekúcie vo výške 225,60 Eur z dôvodu, že v pôvodnom upovedomení o začatí exekúcie boli vyčíslené trovy exekúcie vo výške 188,21 Eur a nerozumie, podľa akého právneho predpisu boli tieto trovy exekúcie navýšené o sumu vo výške 225,60 Eur. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinná Z.. D. O. uhradila vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom aj s trovami exekúcie v celom rozsahu. Dňa 20. 07. 2018 uhradila sumu vo výške 546,24 Eur, dňa 23. 07. 2018 sumu vo výške 27,22 Eur a 16,60 Eur, dňa 24. 07. 2018 sumu vo výške 1 600,74 Eur.
15. Povinná v 1. rade v námietkach uviedla, že nerozumie výpočtu trov exekúcie súdneho exekútora v upovedomení o ďalších trovách exekúcie zo dňa 15. 06. 2018. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) je základom na určenie odmeny súdneho exekútora výška vymoženej pohľadávky. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky sa odmena exekútora vypočíta vo výške zodpovedajúcej 20 % zo základu na jej určenie, čiže z výšky vymoženej pohľadávky (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Z listín, ktoré sú súčasťou exekučného spisu EX 1480/2004, z vyjadrení povinných, ktoré sú súčasťou exekučného spisu EX 1480/2004 a súčasťou súdneho spisu, má súd preukázané, že súdny exekútor vymohol počas výkonu exekúcie sumu uvedenú v upovedomení o ďalších trovách exekúcie zo dňa 15. 06. 2018, teda sumu vo výške 1 585,00 Eur, ktorá tvorí základ pre určenie odmeny súdneho exekútora. Podiel 20 % zo sumy vo výške 1 585,00 Eur je 317,00 Eur. Súdnemu exekútorovi patrí okrem odmeny podľa § 26 vyhlášky 20 % DPH z odmeny, t. j. suma vo výške 63,40 Eur. Preto, že súdny exekútor postupoval pri výpočte trov exekúcie v súlade s vyhláškou a má nárok na odmenu vo výške 380,40 Eur, súd námietkam povinnej v 1. rade proti ďalším trovám exekúcie nevyhovel a tieto zamietol. Ostatné skutočnosti, ktoré uviedla povinná v 1. rade v námietkach proti ďalším trovám exekúcie, považuje súd za také, ktorými namieta činnosť súdneho exekútora. Z toho dôvodu sa nimi súd bližšie nezaoberal.
16. Súdny exekútor postúpil súdu aj návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 07. 2018. Povinná navrhla zastaviť exekúciu, avšak bližšie neuviedla dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Ostatné skutočnosti, ktoré uviedla v podaní zo dňa 11. 07. 2018, považuje súd za také, ktorými namieta činnosť súdneho exekútora. Z toho dôvodu sa nimi súd bližšie nezaoberal.
17. K návrhu povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie sa podaním doručeným súdu dňa 25. 09. 2018 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že smrťou povinného povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práva a povinností. Veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Nakoľko súdny exekútor nevrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, znamená, že pohľadávka oprávneného nie je v celosti vymožená a oprávnený oznamuje konajúcemu súdu, že i naďalej trvá na príslušenstve pohľadávky. Oprávnený následne doručil súdu dňa 20. 11. 2018 ďalšie vyjadrenie v ktorom uviedol, že súdny exekútor poukázal oprávnenému dňa 27. 07. 2018 sumu vo výške 546,24 Eur zodpovedajúcu vymáhanej istine, sumu vo výške 1 000,63 Eur zodpovedajúcu úrokom z omeškania, sumu vo výške 16,60 Eur zodpovedajúcu trovám exekúcie a sumu vo výške 27,22 Eur zodpovedajúcu súdnym trovám. 18. Súdny exekútor doručil súdu dňa 01. 02. 2019 vyjadrenie, ktorým navrhol námietky povinnej v 1. rade proti ďalším trovám exekúcie zamietnuť s tým, že trvá na podaní zo dňa 25. 07. 2018.
19. Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal v zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 29. 11. 2004 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Súd má z vyjadrení oprávneného, povinného a súdneho exekútora preukázané, že počas výkonu exekúcie (po dôvodnom začatí exekúcie) bola vymáhaná istina spolu s príslušenstvom, spolu s trovami konania a s trovami exekúcie uhradená v plnom rozsahu.
20. Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo na podnet súdneho exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
21. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení povinných, súdneho exekútora a oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu rozhodnutia č. k. 7C/44/2004 - 7 zo dňa 23. 04. 2004) zaniklo právo ním priznané, a to splnením zo strany povinných po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
22. Pretože súd exekúciu zastavil, bol povinný rozhodnúť o trovách exekúcie. V zmysle § 196 v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v zásade platí, že trovy exekúcie - odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času hradí povinný. Nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne, povinný do času začatia exekučného konania (t. j. do času podania návrhu na vykonanie exekúcie) dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul, tak by súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného. Keďže má súd z vyjadrení súdneho preukázané, že povinní uhradili počas výkonu exekúcie trovy exekúcie v plnom rozsahu, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Banská Bystrica 05. 03. 2020