Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-14-2019.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobkyne: S. J., J.. XX.XX.XXXX, G. S. Č..XX, H. proti žalovanému: X. J., J.. XX.XX.XXXX, G. K. U. G. - U., K. - XXX, XXX H. XP XXXX, K., XXXXX, U. o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu strán sporu k bytu č. 33 na 5.poschodí bytového dome v Košiciach, súp. č. 759, nachádzajúceho sa na Maurerovej ul. č.20, Košice, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že na čas po rozvode za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva určuje žalobkyňu, bez povinnosti poskytnúť žalovanému akúkoľvek bytovú náhradu.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.5.2019 sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu strán sporu k bytu Č.. XX J. X.K. G. O. I. H., súpisného čísla XXX, J. N. J. S. W.. Č..XX, H.ice, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že žiadala, aby na čas po rozvode bola určená za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva bez povinnosti poskytnúť žalovanému akúkoľvek bytovú náhradu. Náhradu trov konania nepožadovala.
2. Rovnopis žaloby bol žalovanému doručený dňa 19.11.2019, k obsahu ktorej sa nevyjadril.
3. V súlade s ust. § 297 CSP súd nariadil pojednávanie na 5.3.2020, predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 3.2.2020, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, z ktorého dôvodu súd vo veci konal v súlade s ust. § 180 CSP, bez prítomnosti žalovaného.
4. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
5. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, H. Z. L. I. H. S. S. J. I. I. K., I. L. X, V. XXXX, J. N. X, K. K. Č. XXX.
X. Manželstvo S. J. M. X. Nagya bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.10.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.12.2009, v konaní 20C/297/2008. V manželstve sa narodili 4 deti, dcéra S., J.. XX.XX.XXXX, N. V., J.. XX.XX.XXXX, S., J.. X.X.XXXX M. N. X., J.. XX.X.XXXX, o ktorých skutočnostiach žalobkyňa predložila súdu rodné listy, rovnako sobášny list, ako aj právoplatný rozvodový rozsudok.
7. Na základe Zmluvy o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 15.12.2000, ktorá bola uzatvorená medzi prevodcom S.. D. O. a nadobúdateľom X. J. a jeho manželkou došlo k prevodu 4-izbového bytu Č.. XX, J. I..K., J. S. XX I. H., I. Q. XXXA/II J. J..
X. Dňa 5.6.2009 bola uzatvorená Nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania, podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a na základe Stanov SBD III Košice, kedy prenajímateľ Stavebné bytové družstvo III Košice, prenechal členovi družstva X. J. dňom 1.1.2001 do nájmu družstevný G. Č.. XX J. X.K.Í. I. G. O. I. H., N.. Č.. XXX, Q. XXXA J. S. W.. Č.. XX I. H., pozostávajúci zo 4 izieb a príslušenstva. V zmysle ust. § 703 a § 704 OZ vznikol spoločný nájom družstevného bytu manželmi a to manželke S. J., J.. X.X.XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a bola uzatvorená na základe prevodu členstva a práva nájmu bytu MUDr. D. O..
9. Stavebné bytové družstvo III Košice vo vyjadrení zo dňa 19.8.2019 potvrdilo, že X. J., J.. X.X.XXXX bol na základe Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.12.2000 a Zmluvy o prevode členstva a práva zo dňa 15.12.2000, s účinnosťou odo dňa 1.1.2001 prenechaný do užívania družstevný byt č. XX J. X.K. J. S. W.. Č.. XX I. H., K. L. X F., kuchyne a príslušenstva. V zmysle ust. § 703 ods. 2 OZ, v znení neskorších predpisov vzniklo manželke S. J. so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo v SBD III Košice. Družstvo potvrdilo doručenie rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 20C/297/2008-28, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 2.12.2009, na základe ktorého bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Uvedené rozhodnutie nešpecifikovalo, ktorému z nich zostáva členstvo v družstve a právo nájmu družstevného bytu na čas po rozvode. Z evidovaných záznamov družstvo potvrdilo skutočnosť, že od roku 2005 byt obývala len S. J. spolu so synom, na základe ktorej skutočnosti družstvo navrhlo za výlučného nájomcu bytu a člena družstva S. J..
10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že so žalovaným v spoločnej domácnosti nežijú od roku 1993, keďže bývalý manžel sa o rodinu nestaral, mal niekoľko známosti s inými ženami, odvtedy spoločnú domácnosť neobnovili. Žalovaný sa na úhrade poplatkov za byt od uvedeného obdobia nepodieľa. Podľa informácií, ktoré získala dcéra S., žalovaný vyše 17 rokov žije na U., býva v byte, k iným okolnostiam sa vyjadriť nevedela, keďže za posledné mesiace prerušili akýkoľvek kontakt. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa na Slovensko vrátiť nemieni, navyše predložila súdu lekárske potvrdenia o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného, v dôsledku ktorých napadnutí mala pohmoždenia rôznych častí tela. Predložila lekárske potvrdenie zo dňa 8.7.1989, podľa ktorého bola zbitá manželom, ktorý jej spôsobil pohmoždenie v oblasti záhlavnej kosti vľavo, pohmoždenie s podkožnou modrinou v oblasti spánku vpravo, pohmoždenie ramena, pravého lakťa, odreniny na pravom ramene i predklaktí.
11. Podľa lekárskeho potvrdenia obvodnej lekárky zo dňa 26.3.1986 S. J. mala na ľavej polovici tváre podliatinu, opuchy, keďže ju zbil manžel 20.3.1986. Aj podľa lekárskej správy zo dňa 8.7.1989 je zrejmé, že žalobkyňa bola zbitá manželom, udretá päsťou do hlavy, podľa lekárskej správy zo dňa 29.3.1993 otec napadol syna V.G. J., zbil ho palicou, v dôsledku čoho mal na pravom uchu dvojcentimetrovú tržnú ranu, na chrbte pásovité odreniny a ložiská s krvnými podliatinami.
12. Žalobkyňa predložila súdu aj listinné doklady preukazujúce viacero exekúcií vedené voči žalovanému.
13. Podľa ust. § 703 ods. 1 OZ ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
14. Podľa ust. § 705 ods. 1, 2, 3 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
15. Na základe preukázaných skutočností súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi stranami sporu, ktorí sú spoločnými nájomcami bytu, ako aj spoločnými členmi družstva v súlade s ust. § 703 ods. 1 OZ k dohode o ďalšom užívaní bytu, ktorý získali za trvania manželstva nedošlo, z ktorého dôvodu o tom musí rozhodnúť súd, pokiaľ tak strany navrhli.
16. Súd právo spoločného nájmu bytu zrušil. Pri určení ďalšieho nájomcu bytu vyhovel žalobkyni a rozhodol v súlade s jej návrhom. Pri rozhodovaní o tom, ktorá zo strán sporu bude naďalej byt užívať ako člen družstva vychádzal zo stanoviska prenajímateľa, ako aj okolností prezentovaných tak v rozvodovom konaní, ako aj žalobkyňou v jej výpovedi. SBD III Košice potvrdilo, žalobkyňa predmetný byt obýva od roku 2005 spolu so svojim synom, sama uhrádza všetky náklady spojené s týmto užívaním, z ktorého dôvodu prenajímateľ navrhol za výlučného nájomcu bytu a členku družstva žalobkyňu. Navyše pri určení výlučného nájomcu bytu a člena družstva súd vychádzal aj zo skutočností, že bývalí manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 1993, žalovaný vyše 17 rokov žije v cudzine na Cypre. Dôvodom rozvodu bola skutočnosť, že žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, o rodinu a v tom čase o maloleté deti sa nestaral, žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu za užívanie bytu. Dôvodom rozvodu bolo aj agresívne správanie voči samotnej žalobkyni, ale aj voči ich deťom.
17. Hľadiská uvedené v ust. § 705 OZ, na ktoré je súd povinný vziať zreteľ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu sú v tomto ustanovení vymenované demonštratívne. Preto nie je možné tieto hľadiská bez ďalšieho absolutizovať, je vždy vecou konkrétneho prípadu a jeho posúdenia či a do akej miery budú rozhodujúce. Zákon priamo ukladá vziať zreteľ na záujmy maloletých detí.
18. V danom prípade bolo manželstvo rozvedené s tým, že všetky deti boli v tom čase dospelé. Žalobkyňa býva v byte so N. X. M. N. S., ktorý sa do spoločnej domácnosti vrátil, ostatné deti sú samostatné.
19. Na základe preukázaných tvrdených skutočností žalobkyňou, v súlade so stanoviskom prenajímateľa súd za výlučnú nájomkyňu bytu a členku družstva určil žalobkyňu S. J..
20. Podľa § 712a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
21. Ak sa rozvedený manžel podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý má byt vypratať, za trvania manželstva, alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal, alebo dopúšťa fyzického násilia, alebo psychického násilia, súd nemôže uplatniť svoju úvahu a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v akej forme) alebo nepatrí; má možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil, alebo sa dopúšťa takéhoto správania bytová náhrada nepatrí.
22. Podľa ust. § 3 ods.1 OZ úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
23. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, posudzovanie súladnosti výkonu práv a povinnosti s dobrými mravmi je prioritnou otázkou, ktorou sa súd musí zaoberať. Porušenie povinnosti zaoberať sa súladnosťou s dobrými mravmi v prípade, že účastník konania namietal ich nesúlad je vždy porušením práva na súdnu ochranu v zmysle článku 6 dohovoru.
24. Pre aplikačnú prax je významné, že súd má povinnosť zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či určité konanie nevykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. V prípade rozporu s dobrými mravmi ide o také správanie, ktoré odporuje takým pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych noriem, a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidiel žiaduceho správania. O konanie v rozpore s dobrými mravmi môže ísť dokonca výkonom práva, napríklad ide o šikanu. Vo svojej podstate ide o pravidlá, ktoré presahujú základné práva a slobody definované v Ústave,
resp. v Listine. Dôsledkom porušenia dobrých mravov je to, že v konkrétnej veci, v danom mieste a čase, súd odoprie výkon práva.
25. Súd pri posudzovaní pridelenia bytovej náhrady žalovanému bral do úvahy jeho správanie za trvania manželstva voči manželke, t.j. voči žalobkyni, ako aj voči deťom. Predloženými listinami bolo preukázané, že žalovaný v spoločnom byte sa počas trvania manželstva dopúšťal fyzického násilia tak proti žalobkyni, ako aj proti svojim maloletým deťom.
26. O uvedenej skutočnosti svedčia predložené lekárske potvrdenia o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného tak voči žalobkyni a to zo dňa 8.7.1989, podľa ktorého lekárskeho potvrdenia bola zbitá manželom, ktorý jej spôsobil pohmoždenie v oblasti záhlavnej kosti vľavo, pohmoždenie s podkožnou modrinou v oblasti spánku vpravo, pohmoždenie ramena, pravého lakťa, odreniny na pravom ramene i predklaktí. Podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 26.3.1986 žalobkyňa bola opätovne zbitá manželom 20.3.1986, ktorý jej spôsobil na ľavej polovici tváre podliatinu a opuchy. Rovnako sa žalovaný dopúšťal fyzického násilia voči synovi Róbertovi, o čom svedčí lekárska správa zo dňa 29.3.1993, keď otec zbil uvedeného syna palicou, v dôsledku čoho mu spôsobil dvojcentimetrovú tržnú ranu na pravom uchu, na chrbte pásovité odreniny a ložiská s krvnými podliatinami.
27. Uvedené správanie žalovaného sa vymyká a prekračuje hranice pravidiel žiaduceho správania. Súd potvrdzuje, že v danom prípade šlo o šikanu voči žalobkyni, aj voči v tom čase maloletým deťom, ktoré správanie presiahlo základné práva a slobody, ktoré sú definované v Ústave a Listine.
28. Z uvedených dôvodov súd posúdil, že v prípade zrušenia spoločného nájmu bytu a určenia výlučného nájomcu a členku družstva, ktorým rozhodnutím súd určil žalobkyňu, žalovanému vzhľadom na jeho správanie žiadna bytová náhrada nepatrí.
29. Pokiaľ žalobkyňa žiadala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP súd poznamenáva, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v súlade s týmto zákonným ustanovením, keďže podľa ust. § 274 na pojednávaní súd rozhodne o žalobe podľa § 137 písm.a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
30. Podľa ust. § 137 písm.a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
31. V danom prípade predmetom konania nebolo splnenie povinností, z ktorého dôvodu súd uzavrel, že zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
34. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého úspešná žalobkyňa by mala právo na náhradu trov v plnej výške. Táto však náhradu trov nepožadovala, z ktorého dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.