Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-117-2019.pdf
PDF · 146.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné nám. 9, 042 00 Košice, dieťa rodičov: P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. 2, M., zast.: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka so sídlom Štúrova 44, Košice a U. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom, M. XX, M., v konaní o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej takto
rozhodol:
I. Maloletú U. M., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Striedavá starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch od pondelka kalendárneho týždňa, kedy preberajúci rodič prevezme maloletú v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, do nedele kalendárneho týždňa do 15:00 hod, kedy dieťa odovzdá v mieste bydliska preberajúceho rodiča. V prípade, ak dieťa nebude v školskom zariadení, preberajúci rodič prevezme dieťa v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča o 8:00 hod. Ako prvá prevezme do osobnej starostlivosti maloletú matka.
Osobitný režim osobnej starostlivosti platí počas školských prázdniny, kedy maloletá bude v osobnej starostlivosti otca:
- každý kalendárny rok od 1.7. od 8:00 hod. do 12.7. do 19:00 hod. a od 8.8 od 8:00 hod. do 20.8. do 19:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom vianočných prázdnin od 17:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 28.12. o 19:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod.
- v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom veľkonočných prázdnin od 17:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom jarných prázdnin od 19:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod.
V ostatné dni školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 100 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX otec žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch so striedaním v pondelok a učiť mu výživné 100 €. Uviedol, že s matkou maloletej prestali viesť spoločnú domácnosť v júni 2019. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou a so svojimi rodičmi, otec žije u priateľky. Maloletú má veľmi rád, majú spolu veľmi dobrý vzťah. Matka mu spôsobuje problémy so stretávaním sa s maloletou, nedokážu sa dohodnúť. Matka bez súhlasu otca preložila maloletú zo základnej školy H. na základnú školu T.. Otec sa neustále musí prispôsobovať programu matky. Na výživu maloletej prispieva výživným vo výške 200 €. Otec sa od narodenia aktívne podieľal na osobnej starostlivosti o maloletú, preto navrhuje zveriť ju do striedavej osobnej starostlivosti. Je zamestnaný na Z. H. v M., jeho funkčný plat je v hrubom 1130,50 € mesačne. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Ford Focus rok výroby 2007, ktoré je nepojazdné a osobného motorového vozidla Toyota Yaris rok výroby 2009 v hodnote cca 2000 €, iný majetok nevlastní a nemá žiadne úspory. Spláca pôžičku vo výške 2000 €. Mesačné výdavky otca sú nájomné 300 €, výživné na maloletú U. 100 €, nákupy pre maloletú 100 €, mobil 50 €, strava 50 €, osobná hygiena 20 €, cestovné 100 €, pôžička 100 €, ostatné výdaje 30 €.
2. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Vo vyjadrení k návrhu potvrdila, že od júna 2019 nežijú s otcom maloletej v spoločnej domácnosti. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá s ňou žije v trojizbovom byte starých rodičov spolu so starými rodičmi. V školskom roku 2019 / 2020 nastúpila do prvého ročníka základnej školy, a to so súhlasom otca, ktorý tento súhlas podpísal. Stretávanie otca s maloletou prebieha na základe ústnej dohody tak cez týždeň, ako aj počas každého druhého víkendu od piatku do nedele. Matka sa pokúsila s otcom uzavrieť rodičovskú dohodu, avšak otec nesúhlasil, pretože sa chcel s dcérou stretávať častejšie, a to aj cez iné ako letné prázdniny. Potvrdila, že s otcom sa dohodla na výške výživného 200 €, ktoré spočiatku aj platil, avšak od septembra 2019 svojvoľne začal platiť 100 €. Splatnosť si upravuje tiež svojvoľne. Rovnako poprela, že by maloletej zakupoval oblečenie. Uviedla, že maloletá odmieta byť s otcom dlhšie ako 2 až 3 dni, preto striedavú starostlivosť nepripúšťa. Matka jej navrhla vyskúšať si byť u otca aspoň jeden týždeň, načo maloletá reagovala apatiou, smútkom a nechutenstvom k jedlu. Pod vplyvom rozchodu rodičov a riešenie konfliktov, ktorých bola neraz svedkom, matka v dôsledku prežívania ojedinelých prejavov smútku navštívila s maloletou ambulanciu klinickej psychológie U.. F. D., o čom otca informovala a žiadala jeho súčinnosť. Otec jej žiadosť ignoroval. Poukázala na obsah správy psychologičky, z ktorej vyplynulo, že maloletá bola smutná, pretože sa rodičia hádali. K ockovi by chcela chodiť každý tretí víkend, nie každý druhý, ako teraz. Chcela by byť viac s mamkou, lebo ju má veľmi rada. Želala by si, aby sa rodičia nehádali. Maloletá prechádza náročnou emočnou situáciou rozchodu rodičov a s tým spojenými zvýšenými nárokmi na prispôsobenie. V emočnom priestore dominuje vzťah k matke, ako primárnej emočnej osobe a zdroju podpory. V situáciách odlúčenia prítomný smútok a separačné ťažkosti, čo podmieňuje túžbu dieťaťa zdieľať väčší časový priestor s matkou. Matka toho času pracuje v spoločnosti N. N., s.r.o., call centra v M., s mesačným fixným hrubým príjmom 630 €. Z tohto príjmu matka musí zabezpečiť potreby pre seba aj pre maloletú. Sporadicky jej finančne vypomáhajú rodičia. Matka prispieva na domácnosť svojim rodičom a na stravu sumou 150 € mesačne, dopláca tiež za odpad 45 € ročne. Platí za telefón 50 € mesačne, spláca úver 130 € mesačne a platí iné výdavky na ošatenie a obuv maloletej aj voľnočasové aktivity. Maloletá prekonáva bežné detské choroby. V škole navštevuje 3 krúžky, a to spevácky a tanečný, ktoré sú spoplatnené ročne sumou 110 € za každý krúžok jednotlivo a krúžok U., ktorý je spoplatnený ročne 20 €. Matka uhradila alikvotnú časť za tanečný krúžok vo výške 44 € a platbu za U., otec uhradil alikvotnú časť za spevácky krúžok vo výške 44 €. Matka platí mesačne 11 € za družinu, 70 € za ZRPŠ a za pracovné pomôcky. Nemalé sú výdavky na hygienu, oblečenie a obuv, na stravu a na hračky, ako aj na bývanie a udržiavanie hygieny spoločnej domácnosti u starých rodičov. Maloletá sa rada korčuľuje a bicykluje, preto matka finančné podporuje aj tieto jej športové aktivity. Rodičia spolu toho času nekomunikujú, matka otca o podstatných veciach informuje SMS správami alebo mailom. Navrhla, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 150 € mesačne. Matka zdôraznila, že najlepšie pozná časový režim aktivít dieťaťa, ktorý zohľadňuje najmä vek maloletej, je citovú väzbu na matku, pretože dieťa v čase odlúčenia prežíva smútok a tiež doposiaľ dobrý zdravotný stav, so zreteľom na prípadné riziko dlhšieho stravovania maloletej mimo
domu, kedy môže fakticky matka poskytnúť možnosť svojho osobného pružnejšieho zásahu najmä v prípade nepredvídaných okolností. Matka najlepšie pozná duševné a fyzické dispozície maloletej, ako aj jej bežnú zaužívanú starostlivosť súvisiacu s jej oblečením, stravovaním aj hygienickými návykmi, či školskými povinnosťami a následným spánkom. Preto je tiež v záujme maloletej, aby sa realizovali stretnutia s otcom najmä v bezkonfliktné v prostredí, resp. aj po vzájomnej dohode s otcom maloletej tak, aby to nenarušilo zdravý vývoj dieťaťa, a aby sa maloletá nedostala do smútku a apatie z dlhšieho odlúčenie od matky. Matka pripúšťa, že dieťa sa môže s otcom stretávať aj cez iné ako letné prázdniny, čo však doteraz vyriešené nebolo. Aj matka sa chce cez prázdniny venovať voľnočasovým aktivitám dieťaťa, preto navrhuje prázdniny rozdeliť podľa záujmov maloletej dcéry, ktorá dlhšie pobyty u otca doposiaľ stále vylučuje. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletou: každý párny víkend v mesiaci od piatka do nedele tak, že otec je oprávnený maloletú prevziať v piatok o 17:00 hodine pred bytom matky a povinný dieťa matke odovzdať na tom istom mieste v nedeľu o 16:00 hodine. Každý týždeň v utorok tak, že otec je oprávnený maloletú prevziať v utorok o 16:00 hodiny pred bytom matky a povinný dieťa matke odovzdať istom mieste v utorok o 18:00 hodine. Otec je oprávnený mať u seba dieťa každý rok počas vianočných sviatkov od 26. decembra od 9:00 hodiny do 28. decembra do 16:00 hodiny s tým, že dieťa prevezme každý rok počas vianočných sviatkov 26. deň mesiaca december pred bytom matky o 9:00 hodine, kde aj dieťa matke odovzdá 28. deň mesiaca december o 16:00 hodine. Otec je oprávnený mať u seba dieťa každý rok počas letných prázdnin od 1. júla o 9:00 hodiny do 15. júla do 16:00 hodiny a od prvého augusta o 9:00 hodiny do 15. augusta do 16:00 hodiny s tým, že dieťa prevezme prvý deň mesiaca júl a prvý deň mesiaca august pred bytom matky o 9:00 hodine, kde aj dieťa matke odovzdá 15. deň mesiaca júl a 15. deň mesiaca august o 16:00 hodine. Otec je oprávnený mať u seba dieťa každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 16:00 hodiny do soboty do 18:00 hodiny a každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od nedele od 9:00 hodiny do pondelka do 18:00 hodiny s tým že dieťa prevezme každý parný rok počas veľkonočných sviatkov vždy vo štvrtok pred veľkonočnými sviatkami pred bytom matky o 16:00 hodine, kde aj dieťa matke odovzdá vo veľkonočnú sobotu 18:00 hodine a s tým, že dieťa prevezme každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov vždy od Veľkonočnej nedele pred bytom matky o 9:00 hodine, kde aj dieťa matke odovzdať na veľkonočný pondelok 18:00 hodine. Otec je oprávnený mať u seba maloletú každý nepárny rok počas jarných prázdnin počnúc prvým dňoch jarných prázdnin do pred posledného dňa jarných prázdnin od 18:00 hodiny s tým, že dieťa prevezme prvý deň jarných prázdnin pred bytom matky o 9:00 hodine, kde aj dieťa matke odovzdať predposledný deň jarných prázdnin o 18:00 hodine. Otec je oprávnený mať dieťa u seba každý párny rok počas jesenných prázdnin, počnúc prvým dňom je sami prázdnin do pred posledného dňa jesenných prázdnin do 18:00 hodiny s tým, že dieťa prevezme prvý deň jesenných prázdnin pred bytom matky o 9:00 hodine, kde dieťa matke odovzdať predposledný deň jesenných prázdnin o 18:00 hodine. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Uznesením zo dňa 14.10.2019 ustanovil súd maloletej kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Po prešetrení pomerov oboch rodičov a vykonanom rozhovore s maloletou odporučil návrh otca na striedavú starostlivosť zamietnuť, a to s ohľadom na prejavenú vôľu maloletej U., ktorá prejavila vôľu ostať v starostlivosti matky a s ockom sa stretávať nie každý druhý týždeň, ale každý tretí týždeň cez víkend a k ockovi by sa rada chodila pohrať cez týždeň tak do šiestej.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolíznej opatrovníčky a predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutočný stav:
5. Maloletá sa narodila z družobného pomeru rodičov, ktorí od leta XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá je aktuálne v osobnej starostlivosti matky, s otcom sa stretáva každý týždeň v pondelok, stredu a piatok, ak tomu nič nebráni, napríklad choroba maloletej, tak aj cez víkend. Ďalší týždeň v utorok a vo štvrtok. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy T. X v M.. Je zdravá.
6. Z výpovede otca vyplynulo, že v čase narodenia maloletej žil s matkou v spoločnej domácnosti. Od narodenia maloletej sa kontinuálne podieľal na jej výchove, trávil s ňou veľa času, a to predovšetkým z toho dôvodu, že matka pracovala na zmeny a aj počas víkendov. V čase, keď bola matka popoludní alebo cez víkend v práci, o dieťa sa staral otec. Je presvedčený, že dokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú aj v dlhšom časovom období. Aktuálne sa s maloletou stretáva nedostatočne, matka mu nedovolí vziať si ju na dlhšie časové obdobie. Styk počas týždňa trvá necelé 2 h, čo vzhľadom k vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, kedy otec býva v I. otcovi neumožňuje tráviť čas s maloletou
plnohodnotne, je často nútený tráviť čas len v nákupných centrách a pod. Dcéra je u neho veľmi krátky čas, nemá možnosť niečomu ju naučiť. Následne je mu zo strany matky vyčítané, že dieťa nie je naučené. Matka mu nedovolí, aby maloletú ráno odviezol do školy, aj v nedeľu ju musí vrátiť o 15:00 hodine. Opakovane prejavil záujem v prípade potreby ísť s dcérou k lekárovi, k zubárovi a podobne, čo však matka odmietla a následne to zneužila, kedy vo svojom vyjadrení zdôraznila, že tieto aktivity vykonáva výlučne ona. Uvedené oznámil aj kolíznemu opatrovníkovi. Potvrdil, že podpísal prihlášku maloletej na základnú školu T., avšak evidentne bol matkou uvedený do omylu, pretože matka mu oznámila, že maloletá je už prihlásená, preto to bral ako definitívne. Výberu školy nepredchádzala dohoda rodičov. Dcére sa menili krúžky, preto nemal vedomosť kedy ktorý krúžok má, a teda sa stalo, že ju vybral z krúžky skôr, následne si to ale v škole ustálil a upravil. Spochybnil závery správy psychologičky, ktorú predložila matka, s poukazom na to, že nezaznamenal u maloletej žiadne úzkostlivé ani depresívne stavy. U nich je veselá a šťastná. Uvedená správa bola vypracovaná len na základe jednostranných vyjadrení matky. Dcéra mu opakovane povedala, že babka aj matka ju ovplyvňujú, nahovárajú ju, aby nechcela ísť k otcovi s odôvodnením že je unavená, že sa na to necíti a podobne. Poukázal na skutočnosť, že matka má pracovnú dobu do 17:00 alebo do 17:30, v tom čase ponecháva dieťa v starostlivosti svojho otca, ktorý je ťažko chorý. Otec bol opakovane svedkom toho ako s kolaboval. Otec má s dcérou výborný vzťah, je presvedčený že dokáže zabezpečiť starostlivosť riadne, dcéru sa snaží viesť k športu, veľa času trávia vonku. Matka sa po celý rok snaží nájsť v jeho výchove nedostatky, ale je presvedčený, že rovnako dôležitý sú obaja rodičia. Nemá vedomosť o dôvodoch, prečo matka odmieta striedavú osobnú starostlivosť. Matka sa opakovane, a to aj pred maloletou škaredo vyjadruje o jeho priateľke, zosmiešňuje jej vzhľad. Dcéra si často odmietala vziať domov veci, ktoré jej otec kúpi, a to tak oblečenie ako aj sladkosti a darčeky. Je presvedčený, že matka dieťa citovo vydiera, pretože keď s ňou hovoril o striedavej starostlivosti, dcéra mu oznámila, že mamka jej hovorí, že on má O., ale mamka nemá nikoho, a preto je smutná. D. je zamestnaný na Z. H. v M. ako technik - údržbár, s pracovnou dobou od 7:30 hod. do 15:30 hod., pracovný čas si dokáže so zamestnávateľom dohodnúť. Jeho pravidelný čistý mesačný príjem je 850 €, iný príjem nemá, zdravotný stav má dobrý. Na maloletú prispieva pravidelným mesačným výživným 100 €, niekedy aj vyššie a zabezpečuje nákup oblečenia, školských potrieb, voľno časových aktivít maloletej a krúžku tanečnej vo výške 110€ ročne. Zasponzoroval školu, ktorej nakúpil športové náčinie a výtvarné potreby, pretože tieto veci dcéru bavia. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou v jej rodinnom dome, v I., v ktorom má maloletá vyčlenenú samostatnú izbu a zároveň pripravené všetko, čo dieťa potrebuje, vrátane oblečenia na všetky ročné obdobia a ostatných vecí. S priateľkou otca má maloletá výborný vzťah. P. pracuje v kaviarni V., kam niekedy bráva aj dcéru, ale nikdy s ňou nejde do fajčiarskej časti ako ho matka obviňuje. Naopak, matka sama fajčí, fajčí aj starý otec maloletej, a to aj v byte a v aute.
7. Z výpovede matky vyplynulo, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí predovšetkým z toho dôvodu, že dieťa má u otca benevolentná výchovu. Otec presne nevie, kedy má dieťa krúžky, vyberá ju skôr, dieťa u otca nemá režim. Potvrdila, že dieťa má s otcom veľmi dobrý vzťah, ale len taký na hranie a podobne. Nesúhlasí s výchovou otca, predovšetkým dieťa nemá dostatočne umyté zuby, opakovane povie, že cez víkend nebola v sprche, nenosí spodné prádlo, čo z hygienických dôvodov matka nepovažuje za vhodné. Otcova priateľka pracuje ako čašníčka v V., otec dieťa často brával so sebou a sedí tam s ňou v zafajčenom prostredí, alebo ju dá do detského kútika. Negovala skutočnosť, že by maloletú ovplyvňovala, alebo že by jej zakazovala chodiť k otcovi. K psychologičke ju vzala preto, lebo dcéra mala úzkostný vzťah, keď matka od nej chcela, aby nahrala otcovi odkaz, že k nemu nemôže ísť, lebo je chorá. Tento postup navrhla matka, ktorá dcéru učí, že niektoré situácie si musí vyriešiť sama. Cez týždeň trvá na tom, aby jej otec vrátil dcéru do 17:30 hod. preto, že sa s dieťaťom ešte musí učiť a niekedy aj hodinu trvá, kým sa po návrate od otca dieťa ukľudní. Potvrdila, že starý otec maloletej má ťažkú cukrovku, je už na dôchodku, ale ešte stále pracuje, a to na dennú a na nočnú smenu, so starostlivosťou o maloletú jej pomáha aj jej matka, ktorá rovnako pracuje. Keď pre dcéru nemôže ísť matka, ide pre ňu stará matka. Dieťa má na výber, či chce ostať so starými rodičmi, alebo ísť k otcovi. Dcéra chce spravila ostávať doma. Matka je aktuálne zamestnaná v call centre v D., od podania návrhu do februára 2020 mala príjem zhruba 640 €, od februára 2020 sa jej mzda zvýšila na 950 € v hrubom, zatiaľ ešte nevie, aký bude mať čistý príjem. Zdravotný stav matky je dobrý. Potvrdila, že otec platí výživné vo výške 100 €, zároveň zaplatil za tanečný krúžok, za krúžok spevu, matka platí tanečný krúžok a krúžok U.. Školský klub detí platí matka 11 € pravidelné školské výdavky 10 až 15 €, jednorázové výdavky spojené so začatím školského roka mala 300 €. Ostatné výdavky sú bežného charakteru, zdravotný stav maloletej je dobrý. Matka žije
v spoločnej domácnosti s dcérou a so svojimi rodičmi. Rodičom prispieva na bývanie 150 € mesačne, vzala si spotrebný úver, ktorý spláca vo výške 122,50 € mesačne, 50 € za mobil, má auto Opel Astra rok výroby 2009. Ostatné výdavky sú bežného charakteru.
8. Z predloženej emailovej komunikácie vyplynulo, že právna zástupkyňa matky otcovi dňa XX.XX.XXXX poslala návrh rozsiahlo koncipovanej rodičovskej dohody. Otec s návrhom nesúhlasil, k rozsiahlemu obsahu sa nevyjadroval, zásadne nesúhlasil s úpravou styku, ktorý považoval za nedostatočný a navrhol striedavú starostlivosť v týždňových, alebo dvojtýždňových intervaloch, výber ponechal na matke.
9. Z obsahu kópie matkou predloženej správy vystavenej ambulanciou klinickej psychológie G. s.r.o., vyplýva, že X.XX.XXXX navštívila ambulanciu maloletá v sprievode matky. Matka informovala, že s dcérou sú na seba naviazané, že dieťa malo sťaženú adaptáciu v škôlke rovnako aj v škole. Ako dôvod návštevy matka uviedla, že pred časom bola maloletá apatická, nechcela chodiť do školy, odmietla jesť, bola smutná, a to niekoľko dní. Matka je znepokojená, nevie presne, ako U. rozchod rodičov vnútorne zvláda. V škole dieťa nemá žiadne ťažkosti, učiteľka ju chváli, ale poobede sa jej matka musí dosť venovať. Maloletá psychologičke povedala, že bola smutná, lebo rodičia sa hádali. Teraz je to už lepšie, k ockovi by chcela chodiť každý tretí víkend, nie každý druhý, ako teraz. Chcela by byť viac s mamkou, lebo ju má veľmi rada. Želala by si, aby sa rodičia už nehádali. Sociálny kontakt maloletá nadviazala bez ťažkosti, dokáže matku opustiť. V neprítomnosti matky je spontánna, ochotne spolupracuje a plní jednotlivé zadania. Behaviorálny prejav bez pozorovateľných známok zvýšenej intrapsychickej tenzie, dokáže dobre verbalizovať svoje myšlienky. Osobnosť detská, vo vývine, so sklonom k extroverti. V popredí živý záujem o sociálnu interakciu. V rovesníckom kolektíve dobre adaptovaná, rozvíja kamarátske vzťahy, cíti sa prijímaná. V afektivite v popredí emočná potreba byť s matkou, ktorú vníma ako primárne emočnú osobu. Uvedené aj verbalizuje. V situáciách odlúčenia od matky prežíva smútok, neistotu. Na pozadí separačné ťažkosti, prítomný smútok prítomné i anamnesticky v súvislosti so zvyšujúcim sa nárokmi na adaptáciu v novej situácii, alebo prostredí. Vzťah k otcovi obsadený pozitívnymi emóciami. Veľmi jasne vyjadruje túžbu po ukončení konfliktov medzi rodičmi. Záverom konštatuje, že maloletá prechádza náročnou emočnou situáciu rozchodu rodičov a s tým spojenými zvýšenými nárokmi na prispôsobenie.
10. Kolízna opatrovníčka zotrvala na svojej písomnej správe. Sociálnym šetrením v domácnosti otca bolo zistené, že otec býva spolu so svojou priateľkou v štvorizbovom rodinnom dome v obci I., ktorý je vo vlastníctve jeho priateľky. Maloletá má samostatnú izbu s posteľou, písať tým stolíkom a hračkami. Dom je úplne zariadený, čistý a udržiavaný, hygiena na veľmi dobrej úrovni. Neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa zabezpečenia starostlivosti o maloletú. Prešetrenia bola v domácnosti prítomná aj priateľka otca, obaja potvrdili že mám ju záujem zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Sociálnym šetrením v domácnosti matky bolo preukázané, že matka spolu s maloletou býva a so svojimi rodičmi bývajú v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Byte má maloletá spolu s mamou k dispozícii samostatnú izbu s rozťahovacou posteľou, písať tým stolíkom, počítač, televízor aká skriňa a množstvo hračiek. V domácnosti matka má maloletá psíka Y., byt je úplne zariadený, čistý, udržiavaný, hygiena na veľmi dobrej úrovni. Neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa zabezpečovania starostlivosti o maloletú. Kolízny opatrovník realizoval rozhovorov s maloletou ktorá uviedla, že je žiačkou prvého ročník základnej školy T., najradšej má družinu. Počas rozhovoru sa hrala so psíkom, ktorého dostala na Vianoce. Uviedla, že u babky bývajú už dlho a je im tam aj so psíkom dobre. K ockovi chodí každý druhý víkend. Spomenula, že mali psíka N., ktorého zobral ocko k jeho rodičom a jej s mamkou bolo smutno, preto majú Y.. D. a O. majú veľkého psa Y. a menšiu F.. Chodí na spevácky krúžok v stredu v utorok a v piatok má tanečnú vo štvrtok U., na ktorom varia a pečú. Pred Vianocami piekli perníčky. Bola by s mamkou cez víkendy rada častejšie, teda dva týždne cez víkendy u mamky a potom víkend u ocka. Cez týždeň by sa chcela ockovi pohrať tak do 6. večer. U ocka sa s ňou učí hlavne ocko, niekedy aj O.. Striedavú starostlivosť vylúčila. Na otázku kolíznej opatrovníčky, že kedy najbližšie pôjde k ockovi povedala, že k nemu má ísť tento víkend a strašne bude chýbať Y.. U ocka má vlastnú izbičku, ale spí s ockom ma O., lebo sa sama bojí. Cez sviatky bola u ocka 25.. Kolízna opatrovníčka po vypočutí rodičov na pojednávaní navrhla vyhovieť návrhu otca na striedavú starostlivosť, argumenty matky proti striedavej starostlivosti vyhodnotila ako nedostatočné.
11. Otec v záverečnej reči zhrnul, že dcéra s ním trávi tak málo času, že si od neho postupne odvyká. Od prvej chvíle mal snahu, aby spolu trávili viac času, čo mu matka neumožňuje. Matka uprednostňuje
starostlivosť zabezpečovanú svojimi rodičmi pred jeho starostlivosťou, čím otcovi bráni rozvíjať a budovať si s dcérou vzťah. Otec sa snažil celý svoj život prispôsobiť tomu, aby mal čas aj prostriedky na to, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o dcéru, ale nie je mu to umožnené. V záujme dcéry akceptoval jednostrannú vôľu matky, nechcel sa hádať, nebral ju nasilu, pretože nechcel, aby dcéra trpela.
12. Právna zástupkyňa matky navrhla vypočuť dieťa, eventuálne nariadiť znalecké dokazovanie, za účelom, zistenia, kto z rodičov dieťa ovplyvňuje, ako aj za účelom posúdenia prejavenej vôle maloletej a vhodnosti striedavej starostlivosti. V záverečnej reči poukázala na fakt, že otec vystavil dieťa traumatizujúcej situácii, pretože jej zobral psíka, neposkytol súčinnosť psychologičke, dcéru prenecháva v starostlivosti svojej priateľky, ktorú favorizuje oproti matke. Žiadala, aby súd bral do úvahy jednoznačne prejavenú vôľu maloletého dieťaťa, alebo aby túto vôľu zistil priamo súd, alebo súdny znalec.
13. Na základe skutočného stavu zisteného súdom vykonaným dokazovaním súd právne posúdil vec nasledovne:
14. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
15. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
16. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
20. Podľa čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
21. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
22. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. (2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
24. Podľa ust. § 30 ods. 1 ZOR rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
25. Podľa ust. § 43ods. 1 ZOR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
26. V zmysle ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
29. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Vychádzajú z cit. ust. zákona zákon o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd.
32. Právna úprava rodičovských práv a povinností je v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa ako aj v zmysle ZOR zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov. Pri akomkoľvek rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí byť prvoradý záujem maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o otázku právneho posúdenia. Výnimkou nemôže byť ani rozhodovanie o striedavej osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa v žiadnom prípade nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne vždy je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, a len ak to nie je možné, bolo zverené do starostlivosti tomu rodičovi, ktorý má na to lepšie predpoklady. Rodiča môžu zo starostlivosti o maloleté dieťa vylúčiť len okolnosť, ktorá je v priamom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR ÚS 586/2014 zo dňa 18.9.2014, z ktorého vypláva, že prekážkou striedavej starostlivosti sú prekážky vo výchovnej spôsobilosti rodiča, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2017, sp.zn. 8CoP/227/2017 v ktorom konštatoval, že „nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím, alebo stavom neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča “. Je potrebné zdôrazniť, že ani jednému rodičovi nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča, ak o tom nerozhodne súd.
33. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej autoritatívnym rozhodnutím súdu. Rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave rodičovských práv sa nedokázali dohodnúť.
34. Aktuálne je maloletá v osobnej starostlivosti matky, otec sa s ňou stretáva v jednom týždni v pondelok, v stredu na cca 1,5 h a v piatok až do nedele ( nepravidelne), druhý týždeň v utorok a vo štvrtok, v rozsahu cca 1,5 h., čo aj vzhľadom k vzdialenosti bydliska otca (obec I.) je málo a s takouto úpravou zásadne nesúhlasí. Je presvedčený, že dokáže riadne zabezpečiť starostlivosť o dcéru, ktorú kontinuálne zabezpečoval od narodenia maloletej až do leta 2019, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Preto považuje za vhodnejšiu striedavú osobnú starostlivosť s poukazom na skutočnosť, že dieťa potrebuje oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť podľa otca poskytne obom rodičom právo podieľať sa na výchove maloletej rovnocenným spôsobom. Výrazne obmedzený časový priestor, ktorý má na realizáciu stretávania sa s dcérou, mu bráni v prehlbovaní vzťahu s maloletou a neumožňuje mu v dostatočnom rozsahu podieľať sa na jej výchove. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou zásadne nesúhlasila, pričom ako hlavnú prekážku uviedla benevolentnú výchovu, ktorú má dcéra u otca, skutočnosť, že dcéru a jej potreby pozná najlepšie práve ona, citovú naviazanosť dcéry na matku a prejavenú vôľu maloletej pred kolíznou opatrovníčkou. Potvrdila skutočnosť, že dcéra má s otcom výborný vzťah, ktorý však matka hodnotí ako vzťah dobrý len na hranie a zábavu.
35. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne výchovné ani iné nedostatky na strane otca. Výhrady matky súd vyhodnotil ako subjektívne výhrady, jej postoj svedčí priorizovaniu vlastných potrieb, nie potrieb maloletej. Správa psychologičky, ktorú matka predložila vychádza len z jednostranných vyjadrení matky, podľa názoru súdu jej závery svedčia len tomu, že rodičia svojim vzájomným sa správaním voči sebe vystavujú maloletú stresujúcim situáciám. Fakt, že matka je pre maloletú vzťahovou osobou je pochopiteľný a ide o prirodzený stav, emočná naviazanosť na matku je dôsledok nerovnomerného výkonu rodičovských práv, predovšetkým obmedzeného podielu otca na výchove maloletej, pričom sú prítomné znaky vystavovania testu lojality zo strany matky. Pokiaľ ide o prejavenú vôľu maloletej, súd k jej názoru prihliada primerane k vôľovým a rozumovým schopnostiam. V tomto prípade ide o 7 ročné dievčatko, ktorej vyjadrenia aj pred psychologičkou aj pred kolíznou opatrovníčkou súd vyhodnotil tak, že javia známky ovplyvnenia. Maloleté dieťa v jej veku nedokáže určiť časové súvislosti spôsobom, ako boli prezentované. Rovnako správanie maloletej opísané de facto oboma rodičmi ( odmietanie vziať si veci od otca domov, klamanie matke o pôvode darčekov) svedčí o skutočnosti, že dieťa je vystavované zo strany matky testu lojality, čo nielen nemožno hodnotiť ako konanie matky v záujme maloletej, ale zásadne vylučuje možnosť prikladať vyjadreniam maloletej relevantnú váhu. V danom prípade je nepochybné, že zo strany matky dochádza k obmedzovaniu nielen práva otca, ale predovšetkým práva
dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi. Kolízny opatrovník sociálnym šetrením potvrdil vytvorenie vhodných podmienok pre výchovu maloletej v oboch domácnostiach, po vypočutí rodičov odporučil vyhovieť návrhu otca.
36. Všetky uvedené okolnosti súd vyhodnotil tak, že striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletej, pretože na jej výchove sa budú obaja rodičia podieľať rovnomerne, maloletá bude mať možnosť prehĺbiť vzťah s otcom a v jej živote bude rovnomerne zastúpená rola tak matky, ako aj otca. Maloletá striedavou osobnou starostlivosťou nebude pod časovým tlakom, otec tak prevezme plnú zodpovednosť za celodennú osobnú starostlivosť a výchovu. Súd zdôrazňuje, že za zdravý psychický a fyzický vývin nesú zodpovednosť rodičia, v danom prípade emocionálna nestabilita je spôsobená opakujúcimi sa hádkami rodičov, ktorých svedkom bola aj maloletá. Je nevyhnutné, aby v záujme maloletej rodičia spolu v otázkach výchovy a vývinu maloletej komunikovali bez toho, aby ich partnerské nezhody zasahovali do psychiky maloletej. Súd sa nestotožnil s názorom matky, že otec favorizuje svoju priateľku pred matkou. Naopak súd je toho názoru, že z výpovede oboch rodičov vyplynulo, že matka favorizuje pred otcom svojich rodičov. Je nepochybne v záujme maloletej rozvíjať aj jej vzťah so starými rodičmi, rozhodne však nie na úkor rodiča.
37. Súd upravil osobitným spôsobom starostlivosť počas školských prázdnin, kde dobu osobnej starostlivosti rozdelil medzi rodičov rovnomerne tak, aby bolo zachované právo na rovnaký rozsah trávenia času maloletej s každým z rodičov aj počas prázdnin. Návrh matky na prázdninovú úpravu posúdil súd ako disproporčný.
38. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca (§ 38 ZOR), preto súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 ZOR a z nich vyplývajúcich zásad posúdil dohodu aj v tejto časti ako v záujme maloletých.
39. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
40. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
41. V danom prípade súd aj pri striedavej osobnej starostlivosti určil otcovi platiť výživné na maloletú, a to vo výške 100€ mesačne. Matka nepreukázala ani netvrdila existenciu iných ako bežných výdavkov na maloletú, vo vyjadrení k návrhu aj na pojednávaní tieto špecifikovala veľmi všeobecne. Pri osobnej starostlivosti navrhla výživné 150€. Majetkové pomery rodičov sú porovnateľné. Otec má príjem v hrubom 1130,50€, matka má od februára hrubú mzdu 980€, pričom príjem matky bude nepochybne vyšší, pretože bude obsahovať aj pohyblivú časť mzdy, ktorú matka neuviedla. Otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti podieľal na výžive maloletej pravidelným mesačným výživným vo výške 100€, ako aj nákupom oblečenia, hračiek a školských potrieb. Otec sám navrhol, že aj počas striedavej starostlivosti bude platiť výživné vo výške 100€, ktorá suma je podľa názoru súdu v danom prípade spôsobilá zaistiť právo dieťaťa podieľať sa na rovnakej životnej úrovni oboch rodičov a je primeraná odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom intenzitu striedania, na jej vek, záľuby a zdravotný stav.
42. Záverom súd konštatuje, že návrhu právnej zástupkyne matky na výsluch maloletej za účelom prejavenia jej vôle nevyhovel, pretože vychádzajúc z dikcie zákona súd neskúma vôľu maloletej, maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor ku každej otázke, ktorá sa ho týka. Je na úvahe súdu, akým spôsobom tento názor zistí, pričom s ohľadom na vek maloletej súd považoval za dostatočný spôsob rozhovor s kolíznym opatrovníkom, ktorým bol v danom prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd nemal pochybnosti o vyjadrení maloletej. Pokiaľ ide o navrhované znalecké dokazovanie ani toto súd nepovažoval za potrebné ani za vhodné. Právna zástupkyňa matky navrhla znalecké dokazovanie na zistenie názoru maloletej, zistenia či a ak áno kto maloletú ovplyvňuje a na posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Súd zdôrazňuje, že posúdenie vhodnosti formy starostlivosti je otázka právna, nepatrí znalcovi. Ostatné mal súd v miere postačujúcej pre rozhodnutie preukázané vykonaným dokazovaním.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Pretože po vyhlásení rozsudku sa otec aj kolízna opatrovníčka vzdali práva na odvolanie, toto právo im nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.