Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15Pc-17-2018.pdf
PDF · 89.93 KB
No categories available
15Pc/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX W., práv. zast. JUDr. Janou Šepeľovou - advokátkou, Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti odporkyni: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. W. XX, práv. zast. JUDr. Martinou Čelkovou - advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, za účasti maloletého dieťaťa R. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K. W. XX a kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, Budovateľská 2204/11, 069 01 Snina v konaní o určenie otcovstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému R. S., nar. XX. XX. XXXX zastavuje.
Súd zveruje maloletého R. S., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.
Otec maloletého R. S. je povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,-- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal 17. 7. 2018 na Okresný súd Humenné návrh na určenie otcovstva k maloletému R. S., ktorý sa narodil XX. XX. XXXX a to z dôvodu, že v rozhodnom čase mal intímny vzťah s odporkyňou a má za to, že je otcom. Plánoval s odporkyňou aj svadbu a chcel s ňou žiť. Odporkyňa však zmenila svoj názor a odišla bývať k svojej matke a prestala s ním komunikovať. Navrhovateľ sa pokúšal o kontakt s odporkyňou a s maloletým synom, k žiadnej dohode však nedošlo. Mal záujem určiť otcovstvo aj súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
2. Odporkyňa - matka maloletého uviedla, že otcom maloletého R. S., ktorý sa narodil XX. XX. XXXX je navrhovateľ. Dieťa bolo chcené a plánované. matka ho však neuviedla do rodného listu dieťaťa, pretože otec sa prestal o ňu a o syna zaujímať a nekontaktoval ju. Zablokoval si aj telefónne číslo matky. S otcom dieťaťa chodila, avšak došlo k ukončeniu ich vzťahu z dôvodu prehnanej kontroly a žiarlivosti zo strany navrhovateľa. Rovnako do ich vzťahu zasahovala aj matka navrhovateľa. Matka dieťaťa navrhla upraviť aj rodičovské práva a povinnosti k maloletému a určiť otcovi výživné. Matka dieťaťa navrhovala výživné pre maloletého R. S. vo výške 100,-- eur mesačne. Právna zástupkyňa navrhovateľa zaslala súdu výsledky DNA testov, kde navrhovateľ nebol vylúčený ako otec maloletého R. S.. Otec dieťaťa s výživným navrhovaným matkou dieťaťa vo výške 100,-- eur nesúhlasil a uviedol, že jeho schopnosti a oprávnené možnosti sú také, že môže prispievať sumou maximálne 35,-- eur. Pracuje v spoločnosti Mateo Plus, s. r. o. ako pracovník v lese s príjmom 480,-- eur mesačne v hrubom. Býva
so svojimi rodičmi, podieľa sa na nákladoch v dome. Doložil pracovnú zmluvu. Následne navrhovateľ doložil dohodu skončení pracovného pomeru v spoločnosti Mateo Plus, s. r. o., potvrdenie o zamestnaní, oznámenie o jeho zaradení do evidencie uchádzačov a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., že je zaradený ako uchádzač o zamestnanie a že nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň uviedol, že si otvoril živnosť a navrhol, že bude prispievať na výživné pre svojho syna sumou 30,-- eur mesačne. Matka dieťaťa trvala na výživnom pre maloletého R. S. v sume 100,-- eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník a to Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina podalo 31. 5. 2019 správu ohľadom maloletého R. S., kde uviedla, že prešetrovali sociálne a rodinné pomery u matky maloletého R., ktorá s ním býva v obci K. W. XX v trojizbovom byte u svojej mamy Y. S.. Byt je v dobrom stave, udržiavaný a maloletý má u matky vytvorený vhodné predpoklady pre priaznivý vývin. Matka ukončila štúdium prvého stupňa vysokoškolského vzdelania na Katolíckej univerzite v Ružomberku a prestala poberať štipendium vo výške 205,-- eur. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške 245,04 eur mesačne. Z tohto dôvodu kolízny opatrovník navrhol maloletého R. S. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na prispievanie jeho výživy najmenej vo výške 60,-- eur mesačne podľa jeho schopností a možností.
4. Následne matka dieťaťa si uplatňovala výživné vo výške 250,-- eur mesačne na maloletého R. S., čo potvrdila aj na pojednávaní konanom dňa 20. 6. 2019, otec súhlasil s výživným maximálne 50,-- eur mesačne. Ďalším podaním zo dňa 2. 9. 2019 matka dieťaťa navrhovala výživné pre maloletého zo strany otca vo výške 100,-- eur mesačne od 21. 12. 2017 do júna 2019 a od júla 2019 250,-- eur.
5. Uznesením zo dňa 27. 12. 2019 Okresný súd Humenné nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu matky, ktorým stanovil otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletého R. S. sumou 60,-- eur mesačne a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie bolo odôvodnené zhodným tvrdením strán účastníkov konania, že došlo k súhlasnému určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu v novembri 2019, pričom otec prispel len dvakrát sumou 30,-- eur na maloleté dieťa a raz sumou 20,-- eur. Sporadicky mu nakúpil nejaké veci, preto je potrebné, aby dieťa malo zabezpečené neodkladným opatrením určité výživné.
6. Následne právna zástupkyňa matky dieťaťa doložila do súdneho spisu rodný list dieťaťa, kde bol už uvedený otec a to navrhovateľ a to na základe súhlasného vyhlásenia pred orgánom matriky. Rovnako tak urobila aj právna zástupkyňa otca dieťaťa a navrhla v tejto časti konanie zastaviť o určenie otcovstva, pretože otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením otca. Výživné navrhovala zo strany otca vo výške 60,-- eur mesačne. Matka dieťaťa trvala na výživnom vo výške 100,-- eur mesačne. Matka dieťaťa doložila doklady a to výdavky na maloletého R. S. a rovnako svoje výdavky doložil aj otec dieťaťa - navrhovateľ.
7. Na pojednávaní konanom dňa 6. 3. 2020 právna zástupkyňa navrhovateľa otca žiadala zastaviť konanie v časti o určenie otcovstva, pretože došlo k jeho určeniu súhlasným vyhlásením a čo sa týka výživného, navrhovala 60,-- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka zverenia dieťaťa, navrhovala maloletého zveriť do starostlivosti matky s tým však, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
Kolízny opatrovník uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach vo veci, je pravda, že došlo k súhlasnému vyhláseniu o určení otcovstva a výživné navrhovali v súlade s matkou vo výške 100,-- eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že jej klient - otec dieťaťa pracuje ako živnostník, pričom jeho príjmy, výdavky sú také ako zdokladovala v predchádzajúcich vyjadreniach a z toho mu vychádza, že môže maximálne platiť 60,-- eur mesačne tak ako platí teraz podľa neodkladného opatrenia.
8. Súd vo veci zistil tento skutkový a právny vzťah. Na uvedený prípad je potrebné použiť ustanovenia Zákona o rodine.
Podľa § 90 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa ods. 2 súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Vzhľadom na to, že počas súdneho konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením otca dieťaťa pred orgánom matriky a matkou, v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov a navrhovateľ otec dieťaťa navrhoval konanie v tejto časti zastaviť, s čím súhlasila aj matka dieťaťa, súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania tak ostalo úprava rodičovských práv a povinností a výživného k maloletému dieťaťu. Čo sa týka zverenia maloletého do výchovy, v tomto prípade došlo počas súdneho konania k zhode medzi matkou a otcom dieťaťa, s čím vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník, že je to v záujme maloletého a preto súd rozhodol tak, že maloletého R. S. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude zároveň zastupovať maloletého a spravovať aj jeho majetok. Tu treba podotknúť, že otec dieťaťa žiadal, že zastupovanie maloletého a správu jeho majetku, aby vykonávali spoločne, teda matka a otec, aby tak rozhodol súd. Toto však súd neuznal, pretože v zmysle vyjadrenia kolízneho opatrovníka by nebolo v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na obvyklú prax, aby zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku vykonávali obidvaja rodičia. Vznikli by tak nezhody a to predovšetkým praktické uplatňovanie by malo problém, napr. nástup maloletého do škôlky, školy, kde by bolo potrebné vyjadrenie, resp. súhlas, alebo žiadosť o zápis do školy zo strany oboch rodičov a obdobne. Preto súd konštatuje, že v záujme maloletého je obvyklá úprava zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku, ktoré bolo zverené tomu z rodičov, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, teda v tomto prípade matke.
9. Ďalším predmetom konania ohľadom rodičovských práv a povinností bola úprava vyživovacej povinnosti otca - navrhovateľa k maloletému synovi R. S., na čo použijú ustanovenia § 62 až 65 Zákona o rodine a ust. § 75 a nasl..
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Vyživovacia povinnosť musí byť podľa ods. 3 minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Zo strany navrhovateľa otca bola prezentovaná pri poslednom jeho úkone vyživovacia povinnosť vo výške 60,-- eur mesačne tak ako bola stanovená v neodkladnom opatrení súdu. Matka dieťaťa vo svojom poslednom podaní a svojom prednese na pojednávaní žiadala výživné vo výške 100,-- eur mesačne. Súd po zvážení všetkých skutočností, listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania rozhodol, že maloletému priznal výživné vo výške 100,-- eur mesačne a toto výživné je povinný platiť otec maloletého vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd tu vychádzal z tých skutočností, že navrhovateľ otec pôsobí ako živnostník ako lesný robotník, pričom vykonáva prácu, pričom nie je možné predložiť ešte jeho daňové priznanie a to z dôvodu, že ešte nevykonáva uvedenú činnosť viac ako jeden účtovný rok. Z tohto dôvodu súd vychádzal z jeho príjmov a výdavkov, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach. Z vyjadrení súd zistil, že vlastne navrhovateľ je každý mesiac v strate pri výkone svojej živnosti, čo však nedáva logický zmysel, aby túto činnosť potom vykonával. V takomto prípade by podľa súdu navrhovateľ mal zvážiť zrušenie svojho živnostenského oprávnenia a prestať vykonávať túto činnosť, pretože si nezarobí ani na náklady, ktoré deklaroval vo svojom vyjadrení. Súd poukazuje, že navrhovateľ aj naďalej žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, kde prispieva aj na jej chod a podľa súdu teda jeho výdavky nepokrývajú všetky sumy tak ako to uviedol spojených s chodom domácnosti, pretože sa na nich podieľajú aj jeho rodičia, resp. jeho matka. Súd má za to, že obvyklá vyživovacia povinnosť takto starému maloletému dieťaťu je vo výške 100,-- eur a to aj vzhľadom na podnikateľskú činnosť, ktorú navrhovateľ otec dieťaťa vykonáva, pričom k tejto
sume sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý háji záujmy maloletého a preto súd v tejto časti návrhu vyhovel. Čo sa týka platenia tohto výživného, súd stanovil, že navrhovateľ je povinný platiť túto sumu od právoplatnosti tohto rozsudku a to z dôvodu, že doteraz bola upravená vyživovacia povinnosť uznesením súdu, ktorým nariadil neodkladným opatrením platiť navrhovateľovi maloletému sumu 60,-- eur mesačne a teda základné náklady má maloletý doteraz pokryté práve z tohto neodkladného opatrenia. Súd neupravoval spätne výživné a to z dôvodu, že pred živnostenským oprávnením navrhovateľ vykonával činnosť lesného robotníka na základe pracovnej zmluvy, kde však mal len minimálny príjem, o čom svedčia potvrdenia od zamestnávateľa, pracovná zmluva, ktorú doložil do súdneho spisu. Pracovnú zmluvu ukončil dohodou a následne prešiel na živnosť, kde zase vykonáva činnosť lesného robotníka, resp. činnosť v lese, avšak už ako živnosť.
11. Matka dieťaťa doložila do súdneho spisu výdavky spojené s maloletým synom oboch účastníkov konania, ktoré sú v obvyklej výške, nie sú ničím prehnané a preto súd má za to, že v záujme maloletého je vyživovacia povinnosť vo výške 100,-- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Bolo to z dôvodu, že predmetom tohto súdneho konania síce boli práva a povinnosti rodičov, teda otca a matky, avšak predovšetkým sa tu jednalo o ochranu záujmu maloletého dieťaťa R. S., pretože sa určovalo otcovstvo k nemu a určovali sa rodičovské práva a povinnosti k nemu. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo určené oboch rodičov a zároveň stanovenú vyživovaciu povinnosť, ako aj aby bolo rozhodnuté o tom, kto ho bude zastupovať a kto bude spravovať jeho majetok. Z týchto dôvodov súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania podľa § 57. Súd tu poukazuje na rozporuplné vyjadrenia matky a otca, kde jeden obviňuje druhého z toho, kto sa s kým nekontaktoval po narodení maloletého syna, pričom tieto rozdiely vyriešené neboli a nebolo by hospodárne naťahovať konanie, kde sa jedná predovšetkým o záujem maloletého dieťaťa za účelom vykonávania dôkazov za účelom vykonávania dôkazov ohľadom toho, kto komu sa neozýval a z akých dôvodov (či otec alebo matka).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.