Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/6/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpená JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. -18, zo dňa 30.11.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. tak, že ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa konania, smerujúceho voči žalobkyni k vymáhaniu splátok z úveru na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu:XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2023 a úveru na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu:XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2023, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou, ako aj konania smerujúceho k zosplatneniu uvedených úverov a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že C. I. nie je dlžníčkou z úverových zmlúv na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu: č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2023 a č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2023 s výnimkou podania žaloby na súd. II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, (cit.): „Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie

I. Ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa konania, smerujúceho voči žalobkyni k vymáhaniu splátok z úveru na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu:XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2023 a úveru na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu:XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2023, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou, ako aj konania smerujúceho k zosplatneniu uvedených úverov a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že C. I. nie je dlžníčkou z úverových zmlúv na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu: č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2023 a č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2023.

II. Ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia podala voči žalovanej žalobu vo veci samej o určenie, že žalobkyňa nie je dlžníčkou z úverových zmlúv na Čokoľvek cez Internetbanking číslo úveru/účtu: č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2023 a č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2023.

III. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti predmetného rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. a , a , ods1, a , , , , , , , a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania smerujúceho voči žalobkyni k vymáhaniu omeškaných splátok z úverov bližšie špecifikovaných v napadnutom uznesení, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou, ako aj konania smerujúceho k zosplatneniu uvedených úverov. Zároveň uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd platnosť neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v R., pod Q.: B.-R.-B.-XXX/XXXX. Podanie odôvodnila tým, že listami zo dňa 05.10.2023 jej žalovaná zaslala upomienky, ktorými žiadala o zaplatenie omeškaných súm zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 1746,82 eur a zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXXX sumy 181,46 eur, inak mala pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti jej pohľadávok a pristúpiť k ich vymáhaniu. Zároveň uviedla, že žalovaná listom zo dňa 19.10.2023 žiadala uhradiť omeškané splátky, ktoré mali predstavovať nezaplatené splátky zo spotrebných úverov, pričom žalobkyňu upozornila, že ak nedôjde k ich úhrade do 15 dní, zverí žalovaná ich vymáhanie do mandátnej správy tretej osoby. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemala vedomosť o žiadnych úveroch požiadala o prešetrenie vzniknutej situácie žalovanú, a tiež ju požiadala o vrátenie platieb v celkovej výške 68 711 eur. Žalobkyňa mala za to, že na jej osobe bol spáchaný podvod, keďže ako uviedla, neznámy muž hovoriaci češtinou zneužil jej prihlasovacie údaje do aplikácie K. v G. sporiteľni a požiadal v jej mene o spomínané spotrebné úvery. Na základe uvedených skutočností podala žalobkyňa trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré je podkladom pre vedenie trestného stíhania na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v R..

4. Súd prvej inštancie z podania žalobkyne mal za preukázané, že žalovaná vyzvala žalobkyňu na zaplatenie omeškaných súm zo spotrebných úverov, o ktorých žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že v súvislosti s výzvami na zaplatenie neuhradených splátok sa obrátila na bankového ombudsmana ako aj na políciu s tým, že v omyle poskytla svoje identifikačné údaje tretej osobe ktorá túto skutočnosť mala zneužiť tak, že v mene žalobkyne žiadala od žalovanej poskytnutie úverov, ktoré boli zaslané na bankový účet žalobkyne, ktorá však predmetné finančné prostriedky nevyzdvihla, no tieto medzičasom z jej účtu boli odpísané.

5. Následne súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že boli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom bola dodržaná aj zásada proporcionality. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu, ktorému by mal súd poskytnúť dočasnú ochranu s tým že do momentu vyriešenia otázky existencie samotných úverových zmlúv a s tým súvisiacich povinností žalobkyne uhradiť splátky sú právne kroky žalovanej predčasné a v ich dôsledku môže táto utrpieť ujmu na svojich právach. Z dôvodu, že táto poberá iba dávku sociálneho zabezpečenia vzniká jej potencionálne možnosť ujmy ktorá v porovnaní s potencionálnou ujmou žalovanej ako finančnej inštitúcie je výrazná. Zároveň súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobkyni podať návrh vo veci samej, kde sa vyriešia sporné otázky medzi stranami.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa ust. a v spojení s ust. a tak, že žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti výrokom I., II. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to s poukazom na dôvody uvedené v ust. , a . Namietala, že súd nesprávne skutkovo a právne ustálil skutočnosti, o ktoré oprel vydanie napadnutého uznesenia. Mala za to, že súd nesprávne pristúpil k vyhodnoteniu splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná uviedla, že vo veci nie je nutná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami nakoľko žalovaná nedisponuje exekučným titulom ani iným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý by jej umožnil dosiahnutie uspokojenia pohľadávok alternatívnu formou bez súdneho rozhodnutia. Žalovaná v každom prípade si musí zabezpečiť exekučný titul a to len cestou súdu a práve takýto postup platí aj v prípade

prípadného postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Napadnutým uznesením bolo v podstate zakázané žalovanej, aby sa obrátila na nezávislý súd čo je porušením práva na súdnu ochranu. Týmto spôsobom je vystavená žalovaná aj riziku premlčania svojich pohľadávok a aj keď súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej toto neodkladné opatrenie bráni, napríklad podaniu vzájomnej žaloby. Ani prípadné zosplatnenie úveru nemôže porušiť prípadné práva žalobkyne pričom súd nariadením neodkladných opatrení v podstate zabránil žalovanej akýmkoľvek spôsobom realizovať úkony na ochranu svojich práv. Ani test proporcionality, ktorému podrobil súd prvej inštancie vzťah medzi stranami sporu nebol správny. Napadnuté uznesenie je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené. Z týchto dôvodov žiadal predmetný návrh zamietnuť v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že závery súdu prvej inštancie sú správne a preto navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu. Boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia pričom v súvislosti s týmito úvermi boli posielané žalobkyni výzvy na zaplatenie omeškaných splátok s tým, že ak tieto nebudú uhradené v danej lehote bude úver zosplatnený a postúpený tretej osobe. Už pri prvej splátke po prvej výzve bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 8 eur. Uviedla že vzhľadom na dobu uzavretia úveru nehrozí veľké riziko prípadného premlčania jednotlivých splátok pričom uviedla, že ide o osobu poberajúcu dávku sociálneho zabezpečenia.

9. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná napadla podané uznesenie voči výrokom I., II., a IV., a preto sa odvolací súd obmedzil len na skúmanie týchto výrokov.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Na základe vyššie spomínaného zákonného znenia možno konštatovať, že neodkladné opatrenie možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné v tomto kontexte vnímať ako mimoriadny prostriedok úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia tak dochádza k obmedzeniu dispozičných práv, pričom v tomto kontexte sa sleduje ochrana pred znevýhodnením postavením tej - ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na mimoriadny charakter procesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia vo veci samej, ale najmä na základe základných skutočností osvedčujúcich odôvodňujúci záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

21. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. , ).

22. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo tej ktorej strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. ).

23. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn. ).

24. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

25. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní. (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Odvolací súd tak poukazuje najmä na ustanovenie v zmysle ktorého je v zásade viazaný skutkovým stavom tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak odvolací súd musí zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Avšak, súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo s bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia procesu. Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom.

26. Vo vzťahu k žalovanej uvedenému dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery ( viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. Cdo 7/2010). Odvolací súd ma teda za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená čiastočne.

27. Čiastočne sa možno stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej v zmysle ktorej je žalovanej upreté právo obrátiť sa na súd. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za dôvodnú a z uvedeného dôvodu preto zmenil napadnutý výrok I. uznesenia tak, že žalovaná má právo obrátiť sa na súd vo vzťahu k svojim nárokom zo sporných úverov.

28. Vo zvyšku považoval odvolací súd za dôvodné potvrdiť napadnuté uznesenie pričom k odvolacej námietke žalovanej, že vo vzťahu k žalobkyni táto nedisponuje exekučným titulom odvolací súd

dodáva, že napriek tejto skutočnosti žalovaná má možnosť svojím aktívnym konaním, napríklad zasielaním výziev na zaplatenie splátok, uplatňovaním s tým spojených výdavkov a nákladov, prípadným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úverov jednak navyšovať náklady týchto úverov, ako aj určitým spôsobom modifikovať právny stav týchto úverových zmlúv, čo môže v budúcnosti spôsobiť problémy pri úprave vzájomných práv a povinností. Z uvedených dôvodov preto bolo dôvodné vo zvyšku napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

29. Odvolací súd sa v podstate stotožňuje so záverom žalovanej, že o sporných nárokoch medzi stranami v konečnom dôsledku rozhodne súd pričom z uvedeného pohľadu nie je dôležité, ktorá strana iniciuje takéto súdne konanie. Súd prvej inštancie preto správne v súvislosti s uloženým obmedzením žalovanej uložil zároveň žalobkyni vo výroku II. podať žalobu vo veci samej.

30. Taktiež, odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že vo veci nie je osvedčená existencia bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne, a to práve z dôvodu, že žalovaná svojím aktívnym konaním môže modifikovať vzniknutú právnu situáciu medzi stranami sporu, čo môže sťažiť žalobkyni do budúcna uplatnenie práv. Preto je namieste vydanie neodkladného opatrenia.

31. Ani odvolacia námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia po oboznámení sa s jeho obsahom neobstojí. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zreteľne výstižne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, ktoré sú zrozumiteľné nielen pre odbornú, ale aj pre laickú verejnosť. Práve takýto typ odôvodnenia vyžaduje pre akékoľvek rozhodnutie súdu, čo v danom prípade jednoznačne naplnené bolo. Odvolací súd nezistil naplnenie námietky porušenia práva na spravodlivý proces z obsahu spisu nevyplýva, že žalovanej boli porušené práva, ktoré jej civilných sporový poriadok v takomto konaní priznáva ani porušenie princípu proporcionality, či efektívnosti nebolo zistené. V nasledujúcom súdnom konaní vo veci samej súdy nepochybne dajú odpoveď na relevantné otázky pre meritórne rozhodnutie vo veci samej.

32. Postupom podľa odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia kedy je dôvodné na tieto prihliadnuť. Zo samotnej žaloby, ako aj obsahu spisu vyplýva, že podľa tvrdenia žalobkyne sa táto mala stať obeťou podvodného konania v súvislosti s čím iniciovala aj trestné stíhanie. Zo strany žalovanej z obsahu spisu nevyplýva doposiaľ zistené porušenie jej povinností vo vzťahu k predmetným úverovým zmluvám. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby si strany sporu náklady na konanie o nariadenie predbežného opatrenia niesli samostatne. Zo samotného trestného oznámenia žalobkyne vyplýva, že táto poskytla identifikačné údaje k svojmu bankovému účtu tretej osobe, čo nemôže byť dané na ťarchu žalovanému.

33. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa ust. a uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia podala voči žalovanej žalobu vo veci samej ako vecne správne potvrdil a podľa ust. uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).