Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_7Er-96-2011.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/96/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Nikoleta Kardosová, nar. 16.02.1989, bytom Školská 1053/6, Gabčíkovo, proti povinnému: T. E., H.. XX.XX.XXXX, T.. XX.XX.XXXX, H. C. D. C. XX, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Zuzana Ritter, Exekútorský úrad v Dunajskej Strede, Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, pod spis. značkou EX 124/2006, nástupca súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej o vymoženie pohľadávky na výživnom v sume 896,13 EUR a trov exekúcie, o námietkách povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e.
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
IV. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Oprávnená dňa 21.01.2011 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok vydaný dňa 06.04.2001 Okresným súdom Dunajská Streda, sp. zn 6C 119/2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.05.2001. Tunajší súd vydal dňa 26.01.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
2/ Súdny exekútor na základe poverenia vydal dňa 16.02.2011 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému dňa 10.06.2011 doručené do vlastných rúk. Podanie povinného zo dňa 13.06.2011, označené ako „Vznesenie námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie“, bolo podané na poštovú prepravu dňa 13.06.2011. Súd konštatuje, že bola dodržaná zákonná 14-dňová lehota na podanie námietok. Súdny exekútor postúpil dňa 08.10.2018 predmetné podanie tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4/ Povinný námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že povinnosť platiť výživné mu bolo uložené Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.05.2001, sp.zn. 6C/119/2002 vo výške 896,13 EUR. Túto povinnosť si splnil a výživne platil do 22.01.2011, kedy nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne uviedol, že žiada súd aby túto záležitosť konečne vyriešil (zrejme mysliac na to, aby súd exekúciu voči nemu zastavil). K podaniu neboli pripojené žiadne listinné dôkazy svedčiace o tvrdeniach povinného.
5/ Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. v platnom znení povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6/ Podľa ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
7/ Oprávnená vo vyjadrení k námietkam povinného dňa 28.02.2012 (č.l. 16 súdneho spisu) uviedla, že ich nepovažuje za dôvodné nakoľko povinný namieta v tomto konaní, ktoré je vedené pod sp.zn. EX 14/11, vymáhanie zaostalého výživného za obdobie október 2008 až do mesiaca december 2010, čo do podania vyjadrenia oprávnenej zaplatené nebolo. U súdnej exekútorky Mgr. Szabóovej, rod. Baňárovej sa viedla exekúcia pod sp.zn. EX 72/2008, v ktorej sa vymáhalo od povinného zaostalé výživné za obdobie jún 2004 až september 2008 a toto konanie bolo skončené vymožením pohľadávky + nedoplatku v máji roku 2011. Na základe uvedených skutočností má oprávnená za to, že návrh na vykonanie exekúcie je dôvodný a žiada námietky povinného proti tejto exekúcii zamietnuť.
8/ Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinný pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (uvedené v 5 ods. tohto odôvodnenia), pričom tento výpočet je taxatívny.
9/ Súd za účelom preskúmania námietok povinného vyzval súdnu exekútorku na predloženie exekučného spisu vedeného u nej pod sp.zn. EX 72/2008. Súdna exekútorka však súdu predložila spis vedený pod sp.zn. EX 14/2011. Súd nakoniec vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Po preskúmaní exekučného titulu, pripojených listinných dôkazov, námietok a vyjadrenia oprávnenej, ako je vyššie uvedené, súd dospel k názoru, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Povinným tvrdené skutočnosti, že nemá dlh na výživnom neobstoja, nakoľko to súdu nepreukázal. Exekučný súd je viazaný vykonateľným exekučným titulom. Súd preto skúmal iba to, či je exekučný titul vykonateľný a či je preukázaný zánik nároku oprávneného pred začatím exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti preukázané neboli, oprávnená iniciovala exekúciu oprávnene, exekučný titul je vykonateľný a teda spôsobilý exekučný titul. Z čoho vyplýva, že v námietkach uvedené skutočnosti povinný nepreukázal, t.j. nepreukázal skutočnosť že by došlo k zániku vymáhaného nároku pred začatím exekúcie a nakoľko nie je daný iný dôvod, pre ktorý by súd s poukazom na § 50 ods. 1 Ex. por. mal námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné (výrok I).
10/ Určenie predbežných trov exekúcie je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie. Predbežné trovy exekúcie vyčíslené v rámci upovedomenia o začatí exekúcie majú iba predbežný charakter. V predmetnej veci je síce výška pohľadávky oprávneného vo výške 896,13 EUR. V zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor vyčísliť odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení exekúcie. Pri upustení exekúcie patrí exekútorovi 50% z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V danom prípade, keďže ešte nedošlo k výkonu exekúcie, nemožno hovoriť o odmene z vymoženej sumy, ale len o minimálnej odmene, ktorá patrí exekútorovi aj keby k vymoženiu pohľadávky ani z časti nedošlo , mala exekútorka výšku predbežných trov určiť z minimálnej odmeny, t.j. v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 EUR t.j. v rámci predbežných trov exekúcie mal súdny exekútor vyčísliť predbežnú sumu odmeny najviac do výšky 16,60 EUR (33,19 EUR x 50%).
11/ Citované ustanovenie (§201 ods. 1 EP) jednoznačne určuje rozsah nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, a to (v prvom) prípade, keď povinný zaplatí pohľadávku pred samotným výkonom exekúcie (druhá veta vymedzuje lehotu na zaplatenie pohľadávky, ktorá uplynie posledným dňom lehoty
na podanie námietok), a v (druhom) prípade, ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného subjektu a exekúcia sa dostane do štádia, kedy pohľadávka bude vymáhaná exekútorom (tretia veta).
12/ V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor predbežné trovy exekúcie určil (v prvom prípade) nesprávne sumou 118,51 EUR s tým, že odmenu predstavuje čiastka 90,- EUR, náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie vyčíslil sumou 8,76 EUR a výšku DPH vypočítal v sume 19,75 EUR. Upovedomenie o začatí exekúcie neobsahovalo presnú špecifikáciu skutočných výdavkov. Hoci právna úprava hovorí o „vyčíslení trov“ a nie doslovne ich špecifikácii, táto je žiadaná nielen z dôvodu následnej preskúmateľnosti súdom v prípade, že povinný podá námietky, ale hlavne z dôvodu predchádzania množstvu podávaných námietok. Presná špecifikácia trov napomáha povinnému zrozumiteľným spôsobom sa oboznámiť s predpokladanými, aj so skutočnými nákladmi exekútora už priamo v upovedomení o začatí exekúcie.
13/ Pri špecifikácii hotových výdavkov mal exekútor tieto vyčísliť len v rozsahu skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. exekútor mal vychádzať z exekučného spisu a skutočne preukázaných výdavkov. Súd súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že súdny exekútor zahrnul do základu pre výpočet DPH aj náhradu hotových výdavkov za poštovné, pričom v zmysle ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v spojitosti s ustanovením § 3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou, z toho dôvodu súd dal za pravdu povinnému a určenie predbežných trov exekúcie nepovažoval za vyčíslené v zmysle platnej právnej úpravy.
14/ S poukazom na cit. ustanovenie a vzhľadom na obsah upovedomenia v časti predbežných trov exekúcie (v oboch prípadoch absentujúca presná špecifikácia predbežných trov exekúcie a hotových výdavkov, ako aj nesprávny výpočet DPH za poštové služby), bolo potrebné námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovieť (výrok II).
15/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16/ Konajúci súd zistil, že povinný dňa 01.07.2017 zomrel a v dedičskom konaní (vedené po neb. povinnom pod. sp. zn. 5D/85/2017) bolo dedičstvo vydané jedinej dedičke neb.povinného a to oprávnenej v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2018.
17/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
19/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
20/ Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
21/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
22/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
23/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
24/ Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť v teoretickej rovine by mala prejsť na dediča, t.j. na oprávnenú. Nakoľko nie je možné, aby z exekučného titulu bol oprávneným aj povinným ten istý subjekt súd v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 v spojitosti s § 64 Civilného sporového poriadku exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (výrok III). Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207).
25/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
26/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania nemohol zaviazať jediného účastníka konania / oprávnenú na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinného - fyzickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.
27/ Podľa 243j Exekučného poriadku v platnom znení v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
28/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a podľa § 243j EP súd exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko sú tu dôvody osobitného zreteľa. Neopomenuteľnou skutočnosťou je fakt, že oprávnený a povinný z exekučného titulu (v teoretickej rovine) je ten istý subjekt/osoba a nemožno preto uvažovať o tom, že povinnosť z exekučného titulu prešla na právneho nástupcu povinného, keď jeho právnym nástupcom sa stal práve oprávnený, t.j. súd v konečnom uzavrel, že nie je koho na náhradu trov exekúcie zaviazať a preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal (výrok IV)
Poučenie:
Proti výroku I, II a IV tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku III tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).