Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.marca 2020 prejednal odvolanie obžalovaného

Z. F.,

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., t.č. bytom H., B. XX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 14.10.2019 a takto

rozhodol:

Podľa per analogiam z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaný podľa s prihliadnutím na ustanovenie Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza pod sp. zn. zo dňa 04.06.2018, pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu svojej dcéry C. P., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. - 20 zo dňa 15.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2010 bol zaviazaný platiť výživné na dcéru mesačne vždy vopred sumu 30,- eur najneskôr do 10-teho dňa v mesiaci, následne rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.

- 39 zo dňa 07. 11. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry mesačne sumu vo výške 150,- euro vždy vopred a najneskôr do 10-teho dňa v mesiaci s účinnosťou od 01.09. 2016 k rukám matky L. P., plneniu tejto povinnosti sa páchateľ vyhýbal v Prievidzi i v Martine, ako aj všade, kde sa nachádzal v období od 10.08.2016 doposiaľ tým, že nemá skutočný záujem o prácu, ktorá by mu umožnila dosahovať relevantný príjem, uspokojil sa brigádnickou prácou za nízku mzdu, nehľadá si iné zamestnanie ani cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zarobené prostriedky míňa na nepotrebné statky ako cigarety, v dôsledku čoho dlhuje oprávnenej L. P. okrem v uhradenej sumy vo výške 5210 euro sumu vo výške 490 euro, pričom bol dňa 30.10.2015 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. - 230 zo dňa 05.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2013, a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák., pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Obžalovaný Z. F. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 14.10.2019 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c / Tr. zák., pre skutok tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odsúdený bol k trestu odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, má záujem doplatiť zvyšnú sumu, väčšiu časť dlžného výživného uhradil v sume 5.210,- Eur. Nie je pravda, že nemá záujem o prácu, naopak snaží sa, aby mal stabilný príjem. Ak by sa práci vyhýbal, nemohol by takú časť výživného zaplatiť, peniaze nadobudol prácou. O dcéru má záujem, podľa možností si ju bráva na víkend, a niekedy aj cez týždeň. V súčasnosti ukončil sezónnu prácu, zaevidoval sa na úrade práce, hľadá si stabilnú prácu, a ak sa zamestná dlžné výživné uhradí v čo najkratšom čase. Žiada preto rozsudok zrušiť, nakoľko chce dlžnú sumu uhradiť, je mu úprimne ľútu , že zanedbával v minulosti plnenie výživného na jeho dcérku.

Krajský súd prvé vo veci konané verejné zasadnutie dňa 18.02.2020 odročil s tým, aby umožnil obžalovanému uhradiť dlžné výživné.

Verejné zasadnutie konané dňa 09.03.2020 bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal doručenie upovedomenia o verejnom zasadnutie riadne a včas vykázané, a ktorý sa bez riadneho ospravedlnenia na verejné zasadnutie nedostavil.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní krajský súd oboznámil prehlásenie L. P., že dlžné výživné jej obžalovaný uhradil. L. P. krajskému súdu písomne pred verejným zasadnutím potvrdila, že dlžné výživné jej zo strany obžalovaného v rozsahu 940,- Eur bolo uhradené.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a s poukazom na ustanovenie o účinnej ľútosti ( Tr. zák.) obžalovaného spod obžaloby podľa oslobodiť.

Odvolací súd v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku zistil, že obžalovaný dlh na výživnom vo výške 940,- Eur do konania verejného zasadnutia uhradil L. P.j, o ktorej sume aj následne táto odvolaciemu súdu písomne uviedla, že ju obdržala.

Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný splnil všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, ako to L. P. uviedla v prípravnom konaní (č.l.39) a obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.