Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-24-2020.pdf
PDF · 66.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému Y. T., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom A., H. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 09. marca 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.01.2020, sp. zn. 1Pp/255/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Y. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Odsúdený Y. T. vykonáva trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/48/2018 zo dňa 06.06.2018, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1b Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 06.06.2018, pričom po započítaní doby väzby predpokladaný koniec výkonu trestu má odsúdený predpokladane vykonať dňa 02.10.2020. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 12.11.2019.
Dňa 12.11.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená písomná žiadosť odsúdeného Y. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a uloženie primeranej skúšobnej doby.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2020 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 1Pp/255/2019 tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona návrh odsúdeného Y. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený Y. T., ktorú však do konania neverejného zasadnutia písomne neodôvodnil.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska posudzovania splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák.
V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, táto aj podľa názoru krajského súdu však u odsúdeného bola len čiastočne splnená. Z písomného hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ako ho podrobne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí síce vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom, avšak vyskytli sa u neho nedostatky v jeho pracovnej disciplíne a to aj napriek opakovaným upozorneniam a z tohto dôvodu bol preto preradený na pracovisko s dohľadom v ústave. Odsúdenému doposiaľ nebola udelená žiadna disciplinárna odmena a rovnako mu nebol uložený ani disciplinárny trest. Program zaobchádzania u odsúdeného je zameraný najmä na plnenie všetkých povinností, príkazov a nariadení, vedenie k zodpovednosti, rozvoju morálneho povedomia, sebadisciplíny, empatie a kritického myslenia v súvislosti s páchanou trestnou činnosťou, pričom stanovené ciele programu odsúdený plní čiastočne, z dôvodu len čiastočne kritického postoja k páchanej trestnej činnosti a pre nedostatky pri plnení pracovných povinností a laxný prístup k činnostiam pre všeobecný rozvoj jeho osobnosti. V hodnotení ústavu je tiež konštatované, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu rizikových faktorov ako opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej je len čiastočne kritický, závažnosť páchanej trestnej činnosti, užívanie drog, nízke vzdelanie a dlhy. Krajský súd pritom považuje za nutné zvýrazniť, že Y. T. bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil. Predchádzajúce odsúdenia teda u neho nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto nepriaznivá, čo odôvodňuje u neho konštatovanie o existencii príliš vysokého rizika recidívy a z toho vyplývajúci záver, že nebol u neho dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, ktorý by osobu odsúdeného zbavil predovšetkým tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov. Na základe toho krajský súd dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu jednak dostatočne nepreukázal polepšenie a tiež nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.
Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné krajský súd poukázať, pričom s podrobnejším odôvodnením poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného Y. T. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.