Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-41-2019.pdf
PDF · 119.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14Pc/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľky B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. D. XXX, zastúpená Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Komenského 3, Veľký Krtíš proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. X, C. T., adresa na doručovanie D. XXX, C. T., o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3P/75/2004-22 zo dňa 03. 06. 2004 vo výroku o výživnom tak, že I.Á. C., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu B. C., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 150 Eur mesačne k rukám B. C., nar. XX. XX. XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 22. 10. 2019.
II. Zročné výživné za obdobie od 22. 10. 2019 do 31. 03. 2020 v sume 639,40 Eur súd povoľuje I. C., nar. XX. XX. XXXX splácať v mesačných splátkach po 20 Eur k rukám B. C., nar. XX. XX. XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci tohto rozsudku, kedy sa stane tento rozsudok právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 10. 2019 domáhala zvýšenia výživného zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný“) zo sumy 29,87 Eur (900 Sk) určenú rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/75/2004-22 zo dňa 03. 06. 2004 na sumu 250 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená keď mala 4 roky, pričom na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v akademickom roku 2019/2020 nastúpila na vysokoškolské štúdium dennou formou, na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave v dôsledku čoho sa zvýšili jej výdavky, ktoré pozostávajú z: cestovné E. T. - P. 70 Eur mesačne, ubytovanie na internáte 47 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, vreckové 20 Eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 30 Eur mesačne, oblečenie 40 Eur mesačne, mobilný telefón
- ISIC paušál 11 Eur mesačne, úrazové poistenie 30,71 Eur mesačne, nákup literatúry 200 Eur na semester, antikoncepcia 11 Eur mesačne, prípravný kurz na prijímacie skúšky 80 Eur, notebook 499 Eur, posteľná bielizeň na internát 25 Eur a kaucia na internát 100 Eur. Navrhovateľka nemá momentálne žiaden pravidelný príjem a vyživovaciu povinnosť k nej plní aj jej matka Ľ. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je zamestnaná ako štátny radca na katastrálnom odbore Okresného úradu E. T. s príjmom približne 850 Eur mesačne. Povinný by mal byť zamestnaný v spoločnosti IKE, spol. s r. o. Navrhovateľka priložila k návrhu listinné dôkazy preukazujúce jej mesačné výdavky a rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3P/75/2004-22. V rámci záverečnej reči navrhla, aby bolo výživné určené na sumu 150 Eur mesačne s tým, že súhlasila so splácaním zročného výživného po 20 Eur mesačne.
2. Povinný s návrhom nesúhlasil. Uznal, že na strane navrhovateľky sa zvýšili výdavky, avšak niektoré z nich nesúvisia so štandardnými potrebami dospelého dieťaťa (antikoncepcia, spodné prádlo, úrazové poistenie a kaucia, ktorá sa vracia študentovi na konci roka). Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti SKL Group, s. r. o. s príjmom 2,80 Eur na hodinu, nie v spoločnosti IKE, spol. s r. o. ako uviedla navrhovateľka. Jeho výdavky predstavujú: bývanie, strava, cestovné, telefón, pôžička, ošatenie, obuv a hygienické potreby. V minulosti mal aj inú vyživovaciu povinnosť, ktorú doteraz spláca z požičaných peňazí od rodiny. Za posledných 6 mesiacov sa mu zhoršil zdravotný stav, absolvoval rehabilitácie, počas pracovnej neschopnosti mal výdavky na lieky a taktiež na okuliare v sume 135 Eur. Výživné je schopný platiť maximálne v sume 35 Eur mesačne, pričom navrhovateľka si môže zvýšiť svoj príjem študentskými brigádami mimo skúškového obdobia. K návrhu priložil potvrdenie o nákupe okuliarov a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve a navrhol vypočuť navrhovateľku. V rámci záverečnej reči povinný uviedol, že je ochotný platiť výživné maximálne v sume 110 Eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a povinného; oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a to: cestovnými lístkami, pokladničnými dokladmi, potvrdeniami o platbe z účtu, faktúrou, potvrdením o štúdiu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/75/2004-22, zmluvou o ubytovaní; listinnými dôkazmi predloženými povinným, a to: potvrdením o zakúpení okuliarov a dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve ako aj potvrdením MUDr. Petra Šalka a oboznámením sa s obsahom opatrovaneckého spisu Okresného súdu Lučenec vedeného ohľadom R. Q., nar. XX. XX. XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že študuje prvý ročník Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky patrí: 62 Eur za internát, 50 Eur za stravu na internáte (čo zahŕňa obedy a večere) a cestovné približne 50 Eur mesačne s tým, že dochádza do školy každý týždeň, pričom jedna cesta po zľave stojí 9 Eur. Na stravovanie mimo internátu jej prispieva jej matka stravným lístkom v hodnote 4 Eur na týždeň a matka jej matky sumou 50 Eur mesačne, pričom raňajky si navrhovateľka nosí z domu. Na drogériu minie 20 Eur mesačne a na antikoncepciu 12 Eur mesačne, ktorú musí užívať zo zdravotných dôvodov (gynekologické problémy). Vreckové 20 Eur mesačne, uvedené v návrhu dostáva navrhovateľka od svojej matky a použije ho buď na stravovanie, kávu alebo voľnočasové aktivity. Za telefón platí 10 Eur mesačne na paušál. Úrazové poistenie uvedené v návrhu hradí matka navrhovateľky, pričom navrhovateľka nevedela uviesť jeho výšku. Má ho uzavreté z dôvodu, že v deviatich rokoch mala otvorenú zlomeninu a bola viackrát operovaná. Medzi nepravidelné výdavky navrhovateľky patrí nákup učebníc, a to na ústavné právo 26 Eur, na teóriu práva 35 Eur a na dejiny 17 Eur, pričom tieto zakúpila ako nové, keďže boli novo vydané a potreboval ich aktuálne. Ostatné učebnice (v počte 5 až 6) kúpila použité od spolužiačky za 70 Eur. Nákup vyššie uvedených učebníc predstavuje výdavky na jeden semester. Na konci školského roka vie učebnice predať mladším spolužiakom, avšak nevedela uviesť za akú sumu. Pokiaľ ide o kauciu na internát v sume 100 Eur, táto sa vracia po skončení školského roka. Okrem toho bol navrhovateľke na začiatku školského roka jej matkou zakúpený notebook v hodnote 500 Eur, absolvovala prípravný kurz v sume 80 Eur na fakulte, na ktorej študuje a taktiež vynaložila sumu 25 Eur na nákup posteľnej bielizne na internát. Navrhovateľka si vie privyrobiť aj sama, pričom v mesiacoch jún, júl a august 2019 brigádovala ako čašníčka s príjmom spolu približne 1.000 Eur. Brigádu absolvovala v mieste štúdia strednej školy v Banskej Štiavnici, kam dochádzala na týždňovky s tým, že platila cestovné 10 Eur, pričom ubytovanie mala poskytnuté od zamestnávateľa. Navrhovateľka uviedla, že nepoberá štipendium, keďže na sociálne štipendium nemá nárok vzhľadom na príjem jej matky, ktorá by musela zarábať do 400 Eur. Po skončení výsluchu navrhovateľka uviedla, že doposiaľ určené výživné od povinného poberá jej matka, ktorá hradí všetky výdavky navrhovateľky.
5. Z výsluchu povinného vyplynulo, že je zamestnaný v spoločnosti SKL Group, s. r. o., na dobu určitú, aktuálne od 01. 01. do 30. 06. 2020, kde jeho príjem predstavuje 580 Eur brutto, čo sa rovná 460 Eur netto s tým, že u tohto zamestnávateľa je zamestnaný už jeden a pol roka. Predtým bol asi tri mesiace zamestnaný u zamestnávateľa TECHNOGYM, kde dosahoval približne rovnaký príjem, pričom pracovný pomer musel ukončiť pre problémy s chrbticou. V rokoch 2013 až 2016 bol zamestnaný v spoločnosti Kaufland, kde dosahoval príjem 1.300 Eur brutto, čo sa rovnalo 980 až 1.050 Eur netto. Dôvodom ukončenia tohto pracovného pomeru boli nezhody s nadriadeným a riaditeľom a pracovný pomer bol ukončený dohodou. Povinný má absolvovanú strednú odbornú školu v odbore strojárstvo bez maturity, avšak u svojich doterajších zamestnávateľov nepracoval v rámci tohto odboru. Okrem navrhovateľky má povinný určené výživné Okresným súdom Lučenec na sumu 120 Eur na syna R. Q.,
nar. XX. XX. XXXX. V minulosti žiadal o zníženie tohto výživného, čo však bolo zamietnuté. Jeho syn R. Q. ukončil v septembri 2019 školu, v súčasnosti je nezamestnaný, avšak povinný zatiaľ návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči nemu nepodal. Ako svoje mesačné výdavky povinný uviedol: 120 Eur výživné na syna, 120 Eur a 80 Eur na pôžičky, ktoré platí striedavo (jeden mesiac jednu, druhý mesiac druhú), pričom v súčasnosti ich spravujú spoločnosti KRUK a Intrum Slovakia. Prvá pôžička je dlh na kúpnej cene za automobil Fiat Doblo, zakúpený v roku 2014 za sumu 18.000 Eur, ktorý bol povinnému odobratý v roku 2017, pretože ho nevládal splácať (v tom čase splátkou 290 Eur mesačne). Druhá pôžička bola na splatenie dlžôb. Povinný v súčasnosti býva u bývalej manželky J. C. (nejde o matku navrhovateľky), ktorej prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne. Okrem toho môže minúť na stravu 100 Eur mesačne a na dochádzanie do práce 20 Eur mesačne v podobe príspevku jeho kamarátovi, ktorý ho vozí autom. Povinný má zdravotné problémy s pečenou, zvýšeným cholesterolom, pričom z tohto dôvodu raz za dva mesiace vynaloží sumu 35 Eur na homeopatické lieky. Taktiež má výdavky 6 Eur mesačne na mobilný telefón a 12 Eur mesačne na tabak. Výživné na navrhovateľku pravidelne platí v určenej sume 29,87 Eur.
6. Z navrhovateľkou predložených fotokópií cestovných lístkov vyplýva, že cena za priamu cestu z P. do E. T., zľavnené cestovné do 26 rokov, predstavuje 7,22 Eur, 8,08 Eur, resp. 9 Eur. Cesta z E. T. do X. stojí 1,59 Eur, resp. 1,87 Eur a z Trnavy do Zvolena 6,30 Eur. Z predloženého pokladničného dokladu vyplýva nákup učebníc: ústavné právo 18,63 Eur, teória práva 35,10 Eur a svetové dejiny 17,10 Eur. Z potvrdenia o platbe z účtu vyplýva, že dňa 31. 07. 2019 bola uhradená suma 30 Eur s poznámkou „materiály do školy, kupovala od nejakej dievčiny“ a dňa 30. 09. 2019 suma 80 Eur s poznámkou „B.
- knihy“. Z pokladničného dokladu od spoločnosti ELEKTRO ZOLO, spol. s r. o. vyplýva zakúpenie notebooku Asus za sumu 499 Eur. Z faktúry spoločnosti Orange adresovanej matke navrhovateľky Ľ. C. vyplýva mesačná suma ISIC paušálu 11 Eur. Z potvrdenia o štúdiu vyplýva, že navrhovateľka je od 01. 09. 2019 študentkou prvého ročníka bakalárskeho študijného programu v dennej forme na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom odbore právo. Z potvrdenia o platbe z účtu vyplýva, že dňa 25. 02. 2019 bola uhradená suma 80 Eur za prípravný kurz navrhovateľky na Trnavskej univerzite. Zo zmluvy o ubytovaní vyplýva, že navrhovateľka má uzavretú zmluvu v zmysle § 754 Občianskeho zákonníka s ubytovateľom Materiálovotechnologická fakulta STU, študentský domov M. Uhra na dobu od 02. 09. 2019 do ukončenia skúškového obdobia. Z potvrdení o platbe z účtu vyplýva, že dňa 14. 08. 2019 bola na účet Trnavskej univerzity zaplatená kaucia navrhovateľky v sume 100 Eur a za ubytovanie za mesiac 09/2019 - 53 Eur, 10/2019 - 53 Eur a 11/2019 - 41 Eur. Z potvrdenia z účtu vyplýva, že v prospech Komunálnej poisťovne, a. s. je zadaný trvalý príkaz na sumu 30,71 Eur mesačne s účelom platby „B. úrazové poistenie“.
7. Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu č. k. 3P/75/2004-22 zo dňa 03. 06. 2004, právoplatným dňa 21. 07. 2004, vyplýva, že vyživovacia povinnosť zo strany povinného voči navrhovateľke bola upravená na sumu 900 Sk mesačne od 01. 04. 2004, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľky. Podľa odôvodnenia mal v tom čase povinný príjem 7.939 Sk a matka navrhovateľky 7.730 Sk.
8. Z povinným predloženého potvrdenia o nákupe okuliarov vyplýva, že povinný uhradil za okuliare sumu 135 Eur. Z predloženého dodatku č. 2 k pracovnej zmluve vyplýva, že povinný si so zamestnávateľom SKL Group, s.r.o. predĺžil dobu trvania pracovného pomeru do 31. 12. 2019.
9. Z potvrdenia MUDr. Petra Šalka, gynekológ - pôrodník, vyplýva, že navrhovateľka dlhodobo nepretržite užíva hormonálnu antikoncepciu od roku 2016. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Lučenec súd zistil, že rozsudkom č. k. 7P/1/2016-70 zo dňa 16. 03. 2016, právoplatným dňa 19. 04. 2016, bola schválená dohoda rodičov, ktorou sa povinný ako otec zaviazal platiť zvýšené výživné na svojho syna R. Q., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 700 Sk na sumu 120 Eur mesačne od 01. 07. 2015. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/18/2017-64 zo dňa 24. 05. 2017, právoplatným dňa 02. 01. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/56/20017-117 zo dňa 30. 11. 2017, bol zamietnutý návrh povinného na zníženie výživného na jeho syna R. Q., nar. XX. XX. XXXX. Z odôvodnenia (odsek 19.) vyplýva, že síce povinný bol v čase rozhodovania nezamestnaný, ale svoj pracovný pomer u zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v. o. s. skončil z vlastnej vôle dohodou a pripravil sa tak o stály príjem z pracovného pomeru.
10. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V predmetnej veci má povinný vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke ako jej otec, pričom táto vyživovacia povinnosť naďalej trvá, nakoľko podľa predloženého potvrdenia o návšteve školy a výsluchu navrhovateľky je navrhovateľka od 01. 09. 2019 študentkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, čím sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a z tohto dôvodu sa nie je schopná živiť sama. Vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/75/2004-22 zo dňa 03. 06. 2004. V súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, možno rozhodnutie o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia uplynula doba 16 rokov, pričom v čase pôvodného rozhodnutia bola navrhovateľka v predškolskom veku (4 roky) a v súčasnosti je študentkou vysokej školy, je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov na jej strane, keďže so štúdiom na vysokej škole prirodzene vzrástli výdavky na jej odôvodnené potreby. Preto sú splnené zákonné podmienky na zmenu posledného rozhodnutia súdu o výživnom a súd posudzoval, aký má byť súčasný rozsah vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke.
11. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v prvom rade prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej osoby. Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky, súd zohľadnil platbu za internát. Navrhovateľka uviedla v priebehu konania rôzne sumy (v návrhu 47 Eur, vo výsluchu 62 Eur mesačne). Súd mal presnú výšku preukázanú z predložených potvrdení o platbe z účtu, z ktorých vyplynulo, že za jednotlivé mesiace (09, 10 a 11/2019) boli za internát uhradené sumy 53 Eur, 53 Eur a 41 Eur, čo v priemere predstavuje sumu 49 Eur a v tejto výške súd uvedený výdavok zohľadnil. Pokiaľ ide o cestovné, navrhovateľka uviedla, že v priemere minie sumu 50 Eur mesačne s tým, že dochádza do školy z E. T. do P. týždenne, pričom jedna cesta stojí 9 Eur. Uvedená výška cestovného aj vyplýva z navrhovateľkou predložených cestovných lístkov, kde priamy spoj z P. K. T. stojí v rozmedzí medzi 7,22 až 9 Eur, pričom v prípade prestupu a cestovania z E. T. do Zvolena a zo Zvolena do Trnavy, aj takáto cesta stojí v súčte približne 8 až 9 Eur (1,59 Eur, resp. 1,87 Eur + 6,30 Eur). Navrhovateľka musí za týždeň absolvovať dve cesty (tam a späť) a keďže dochádza týždenne, mesačne absolvuje 8 ciest. Z uvedeného vyplýva, že reálna cena cestovného za jeden mesiac sa pohybuje na úrovni od 64 Eur do 72 Eur (8 až 9 Eur krát 8 ciest). Navrhovateľka však samozrejme nedochádza do školy každý týždeň, nakoľko sú aj obdobia letných prázdnin, skúškové obdobie s iným režimom dochádzania alebo iné voľné dni, a teda reálne výdavky na cestovné sú o niečo nižšie. Po zohľadnení týchto okolností sa javí suma 50 Eur mesačne, ktorú navrhovateľka uviedla vo svojom výsluchu ako primeraná a súd ju zohľadnil v tejto výške. Pokiaľ ide o stravovanie, navrhovateľka v návrhu uviedla výdavky v sume 150 Eur mesačne. Z jej výsluchu vyplynulo, že na internáte má poskytované obedy a večere za sumu 50 Eur mesačne. Okrem toho musí navrhovateľka vynaložiť aj výdavky na stravovanie za raňajky a za celodenné stravovanie mimo dní, kedy je na internáte (najmä víkendy). Tieto výdavky podľa výsluchu navrhovateľky hradí z príspevku jej matky stravným lístkom v hodnote 4 Eurá na týždeň (spolu 20 Eur mesačne) a na stravu jej prispieva aj matka jej matky sumou 50 Eur mesačne (ktorá však nemá vyživovaciu povinnosť predchádzajúcu vyživovaciu povinnosť rodičov navrhovateľky). Podľa výsluchu navrhovateľky si raňajky nosí „z domu“, teda ide o ďalšie výdavky, ktoré na stravu ich prípravou vynakladá. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že stravu si kupuje aj z vreckového, ktoré dostáva od matky v sume 20 Eur mesačne. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností považoval súd za primeranú sumu výdavkov na stravu 100 Eur mesačne, nakoľko časť stravovania počas pobytu na internáte má navrhovateľka zabezpečenú za sumu 50 Eur mesačne, čo môže pokrývať približne 50 % jej stravovania, pričom je primerané, aby na zvyšok stravovania vynaložila približne rovnakú sumu, teda ďalších 50 Eur. Takáto suma je primeraná na mesačné stravovanie dospelého človeka. Navrhovateľka vo svojom výsluchu ďalej uviedla, že minie 20 Eur mesačne na drogériu, pričom súd takúto sumu považoval za primeranú. Z predloženej faktúry za ISIC paušál vyplynulo, že za telefón vynaloží navrhovateľka sumu 11 Eur mesačne. Pokiaľ ide o platbu 30,71 Eur mesačne na zdravotné poistenie, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu a vyplýva aj z predloženého potvrdenia o trvalom príkaze z účtu, súd považoval uvedenú mesačnú sumu za neprimerane vysokú. Zdravotné problémy vyplývajúce z výsluhu navrhovateľky (otvorená zlomenina a viaceré operácie) odôvodňujú potrebu platenia zdravotného poistenia, avšak nie v uvedenej výške. Za primeranú výšku takéhoto výdavku považoval súd sumu 10 Eur mesačne. Výdavok navrhovateľky na antikoncepciu súd nezohľadnil, nakoľko ho nepovažoval za jej odôvodnenú potrebu, ktorá by mala byť pokrytá z výživného od jej rodičov. Súd by túto okolnosť zohľadnil len v prípade preukázania skutočnosti tvrdenej navrhovateľkou, že ju musí užívať z dôvodu zdravotných problémov. Navrhovateľkou predložené lekárske potvrdenie však túto
skutočnosť nepreukazuje, nakoľko z neho vyplýva len samotné dlhodobé užívanie antikoncepcie a nie, že dôvodom užívania sú zdravotné problémy navrhovateľky.
12. Okrem pravidelných mesačných výdavkov súd zohľadnil aj nepravidelné výdavky navrhovateľky. Na nákup učebníc na štúdium navrhovateľka podľa svojho výsluchu vynaložila na ústavné právo, teóriu práva a svetové dejiny sumy 26 Eur, 35 Eur a 17 Eur. Z predložených pokladničných dokladov vyplýva, že tieto učebnice stáli 18,63 Eur, 35,10 Eur a 17,10 Eur, pričom súd výdavky na ne zohľadnil v uvedenej výške. Súd považoval za odôvodnené, že navrhovateľka kupovala tieto učebnice ako nové, nakoľko z jej výsluchu vyplynulo, že išlo o nové aktuálne vydania. Okrem toho z výsluchu navrhovateľky vyplynulo kúpila ešte učebnice za sumu 70 Eur od staršej spolužiačky, pričom vynaloženie približne takejto sumy na nákup učebníc vyplýva aj z predloženého potvrdenia z účtu (s poznámkou „B. (krstné meno navrhovateľky) - knihy“). Spolu tak navrhovateľka na nákup učebníc vynaložila sumu 140 Eur, ktoré predstavujú podľa jej výsluchu výdavok na jeden semester. Navrhovateľka však zároveň uviedla, že učebnice vie následne predať mladším študentom, a preto súd ako reálne výdavky na učebnice nezohľadnil celú uvedenú sumu, ale túto sumu pomerne znížil na 100 Eur. Okrem toho súd zohľadnil aj výdavok na nákup notebooku, ktorý je v súčasnosti nevyhnutnou študijnou pomôckou vysokoškolského študenta, pričom kúpnu cenu 499 Eur mal súd preukázanú z výsluchu navrhovateľky aj z predloženého pokladničného dokladu. Okrem uvedeného súd ako jednorazový výdavok zohľadnil aj sumu 80 Eur na prípravný kurz navrhovateľky na prijímačky absolvovaný na Trnavskej univerzite, pričom ide o zjavne účelne vynaložené prostriedky, keďže navrhovateľka sa stala študentkou tejto vysokej školy. Výška tohto výdavku uvedená navrhovateľkou v jej výsluchu v sume 80 Eur vyplýva aj z predloženého potvrdenia z prevodu na účte. Súd sa stotožnil s vyjadrením povinného, že kaucia na internát v sume 100 Eur sa navrhovateľke vracia, a preto ju súd ako výdavok navrhovateľky nezohľadnil, keďže o túto sumu sa v konečnom dôsledku majetok navrhovateľky reálne nezmenší. Z uvedeného vyplýva, že okrem pravidelných mesačných výdavkov uvedených v predchádzajúcom odseku je potrebné na odôvodnené potreby navrhovateľky vynaložiť v priemere 1-krát za pol roka (za jeden semester) sumu 100 Eur na nákup učebníc, z čoho alikvotná mesačná časť predstavuje sumu 16,67 Eur a jednorazovo na nákup notebooku a prípravný kurz spolu sumu 579 Eur, z ktorých súd ako alikvotnú mesačnú časť zohľadnil jednu dvanástinu, teda sumu 48,25 Eur. Súd uvádza, že nie je možné presne ustáliť všetky možné výdavky navrhovateľky, ktoré prichádzajú do úvahy, keďže tieto môžu byť každý rok odlišné. V aktuálnom roku to boli výdavky na notebook a prípravný kurz, nasledujúci rok to môžu byť iné školské pomôcky alebo úplne iný druh jednorazových výdavkov. Preto súd považoval alikvotné mesačné zohľadnenie sumy týchto jednorazových výdavkov za aktuálny rok (v pomere jedna dvanástina) za primerané. Po sčítaní všetkých uvedených pravidelných aj nepravidelných výdavkov je potrebné na odôvodnené potreby navrhovateľky vynaložiť v priemere sumu na úrovni 300 Eur mesačne.
13. Súd ďalej posudzoval v akom rozsahu sa majú rodičia navrhovateľky ako povinné osoby podieľať na vyživovacej povinnosti s tým, že v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie je rozhodujúci ich skutočný príjem, ale všetky ich schopnosti a možnosti dosahovať príjem (tzv. potencionalita príjmov). Z výsluchu povinného vyplynulo, že jeho aktuálny príjem dosahuje sumu 460 Eur v čistom z titulu zamestnania v spoločnosti SKL Group, s.r.o. Súd však vzhľadom na uvedenú zásadu potencionality príjmov poukazuje na to, že z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že v rokoch 2013 až 2016 bol zamestnaný v spoločnosti Kaufland, kde dosahoval príjem pohybujúci sa na úrovni približne 1.000 Eur v čistom. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou, pričom dôvody, ktoré uvádzal povinný ako nezhody s nadriadeným považoval súd za dôvody, ktoré nastali na strane povinného, ktorý sa svojim rozhodnutím ukončiť pracovný pomer zamestnanie pripravil o výhodnejší príjem, na čo súd nemôže v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať a pričítať to na ťarchu navrhovateľky. Iná by bola situácia, keby dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo napríklad rušenie zamestnávateľa alebo pracovného miesta povinného. Preto je potrebné vychádzať z možnosti povinného dosahovať príjem na úrovni 1.000 Eur mesačne. Súd ďalej skúmal, či má povinný iné vyživovacie povinnosti. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/1/2016-70 bola povinnému určená vyživovacia povinnosť na jeho syna R. Q., nar. XX. XX. XXXX v sume 120 Eur mesačne. Z výsluchu povinného však vyplynulo, že jeho syn v septembri 2019 ukončil školu a v súčasnosti je nezamestnaný, pričom povinný neuviedol, že by jeho syn mal ďalej pokračovať v štúdiu (napr. na vysokej škole). Za tohto stavu súd predbežne posúdil otázku trvania vyživovacej povinnosti povinného voči jeho synovi R. Q. a dospel k záveru, že táto už netrvá, nakoľko ukončením štúdia sa už jeho syn sústavne nepripravuje na budúce povolanie (na rozdiel od navrhovateľky), a teda už nadobudol schopnosť sám sa živiť. Pre tento záver nie je rozhodujúca skutočnosť, že jeho syn nemá v súčasnosti žiaden príjem teda, že je nezamestnaný, ale
len tá skutočnosť, že nadobudol schopnosť živiť sa. Povinný vie, že jeho syn ukončil štúdium už v septembri 2019, pričom do dňa rozhodnutia súdu nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči nemu, čo rozumne nevysvetlil. Za tohto stavu považuje súd výdavok na výživu R. Q., nar. XX. XX. XXXX za neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba povinný berie, nakoľko nepodnikol kroky k zrušeniu uvedenej vyživovacej povinnosti. Preto súd na tento výdavok povinného neprihliadol. Iné vyživovacie povinnosti povinného z dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ ide o výdavky uvádzané povinným v jeho výsluchu na splácanie pôžičiek, súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, teda aj pred splácaním pôžičky na kúpnu cenu auta a dlžoby povinného. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by povinnému bránili pracovať. Pokiaľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že má určité zdravotné problémy s pečeňou a so zvýšeným cholesterolom, súd uvádza, že nejde o také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Povinný je podľa jeho výsluchu aktuálne zamestnaný v spoločnosti SKL Group, s. r. o. viac ako jeden a pol roka, predtým bol zamestnaný v spoločnosti Kaufland v rokoch 2013 a 2016 a medzitým v spoločnosti Technogym. Je pravda, že v spoločnosti Technogym povinný podľa jeho výsluchu ukončil pracovný pomer z dôvodu zdravotných problémov, avšak následne si našiel zamestnanie u aktuálneho zamestnávateľa. Nejde teda o taký charakter zdravotných problémov, ktoré by mu bránili pracovať. V tomto smere súd poukazuje na to, že povinný nebol uznaný za invalidného, a teda jeho zdravotný stav nebol posúdený príslušným orgánom, ktorý určuje, či má niekto zníženú schopnosť pracovať.
14. Pokiaľ ide o matku navrhovateľky, jej príjem dosahuje podľa návrhu sumu približne 850 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka navrhovateľky mala iné vyživovacie povinnosti okrem navrhovateľky ani to, že by mala zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili pracovať.
15. Pokiaľ povinný uviedol, že navrhovateľka má možnosť privyrobiť si aj brigádami, a tak čiastočne pokryť svoje odôvodnené potreby, súd poukazuje na to, že z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že z brigádovania skutočne aj príjem má, pričom v roku 2019 (za mesiace jún, júl a august) zarobila sumu 1.000 Eur. Súd od tohto príjmu odrátal výdavky navrhovateľky, ktoré musela vynaložiť na jeho dosiahnutie. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že ubytovanie mala poskytnuté zamestnávateľom, avšak táto brigáda sa vykonávala v Banskej Štiavnici, kde musela navrhovateľka dochádzať na týždňovky s nákladmi na cestovné 10 Eur, pričom za obdobie trvania brigády (tri mesiace, spolu 92 dní), približne 13 týždňov, musela vynaložiť sumu 130 Eur. Navrhovateľka uviedla, že zo zarobených peňazí si financuje nákup ošatenia. Súd uvádza, že navrhovateľka v návrhu uviedla, že na ošatenie minie sumu 40 Eur mesačne, čo predstavuje sumu 480 Eur ročne, pričom takúto sumu na ošatenie považoval súd za primeranú. Aj výdavky na ošatenie predstavujú odôvodnené potreby navrhovateľky, pričom tieto súd v predchádzajúcich odsekoch ako výdavky, ktoré majú pokryť rodičia navrhovateľky výživným, neuvádzal, a to práve z dôvodu, že tieto si hradí navrhovateľka sama. Zo zvyšných zarobených peňazí by si navrhovateľka mala financovať najmä svoje voľnočasové aktivity, ktoré súd taktiež pri výpočte výdavkov v predchádzajúcich odsekoch nezohľadňoval. Takýmto spôsobom (mimo vyššie vyčíslených výdavkov navrhovateľky) súd relevantne zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy, od ktorej možno aj vzhľadom na jej vek požadovať, aby si svoje výdavky čiastočne hradila aj sama.
16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti má súd za to, že povinný ako otec navrhovateľky a matka navrhovateľky majú rovnaké možnosti a schopnosti dosahovať príjem, a preto by sa mali na výžive navrhovateľky podieľať rovnakým dielom. Obaja rodičia navrhovateľky majú aktuálne vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke (po zohľadnení zániku vyživovacej povinnosti povinného k R. Q., nar. XX. XX. XXXX) a nemajú také zdravotné obmedzenia, ktoré by im bránili pracovať. Hoci je aktuálny príjem povinného nižší ako príjem matky navrhovateľky (460 Eur k 850 Eur), vzhľadom na ustálenú potencionalitu príjmov je povinný schopný dosahovať príjem na úrovni 1.000 Eur mesačne. Pokiaľ povinnému trvá vyživovacia povinnosť k navrhovateľke, je jeho povinnosťou zabezpečiť si svoje majetkové záležitosti tak, aby ju mohol riadne plniť. Keďže súd ustálil výdavky na oprávnené potreby navrhovateľky na sumu 300 Eur, mal by každý z rodičov hradiť výživné vo výške 150 Eur, a preto súd zaviazal povinného, aby takouto sumou prispieval na výživu navrhovateľky, a to priamo k jej rukám (keďže už je plnoletá). Súd poukazuje na to, že od štyroch rokov navrhovateľky, kedy bolo výživné zo strany povinného určené naposledy na sumu približne 30 Eur mesačne, sa na všetkých ostatných výdavkoch navrhovateľky podieľala výlučne jej matka, čo nie je v súlade so Zákonom o rodine. Suma určeného výživného 150 Eur sa rovná súčtu doteraz určenej vyživovacej povinnosti na navrhovateľku (30 Eur) a výživného určeného na syna navrhovateľa R. Q. (120 Eur), ktoré by už povinný nemal platiť.
Súd taktiež poukazuje na to, že výdavky, ktoré zohľadnil na navrhovateľku predstavujú len výdavky na pokrytie jej základných potrieb v súvislosti so štúdiom, stravovaním a inými základnými potrebami. Preto určená suma výživného 150 Eur mesačne je vzhľadom na všetky vyššie okolnosti primeraná.
17. Súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal navrhovateľke zvýšené výživné odo dňa začatia konania (podania návrhu), teda od 22. 10. 2019. Od uvedeného dňa do dňa rozhodnutia súdu vznikol povinnému dlh na zročnom výživnom v rozsahu jeho zvýšenia o 120,13 Eur mesačne (150 Eur - 29,87 Eur) na každý mesiac, a to alikvotná časť za mesiac október 2019 (od 22. do 31.) v sume 38,75 Eur a za mesiace november 2019 až marec 2020 (za ktorý je už výživné splatné) v sume 5 x po 120,13 Eur, spolu v sume 639,40 Eur. Z výsluchu povinného vyplynulo, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní v súdom určenom rozsahu, teda v sume 29,87 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by za uvedené obdobie navrhovateľke prispel nad rámec určeného výživného. Preto ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke celú sumu zročného výživného. Vzhľadom na výšku tejto sumy ju súd povolil povinnému splácať po 20 Eur mesačne ako to navrhla navrhovateľka, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.