Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-4Sa/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Ján Švigar, advokát so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29 augusta, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 710 331 9157 0 zo 04.07.2022, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo 710 331 9157 0 zo dňa 04.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 710 331 9157 0 z 08.02.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa a 3 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D. E. (ďalej len „žalobca“) o zvýšenie invalidného dôchodku z 25.01.2022. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že trvanie invalidity bolo opätovne preskúmané s tým istým záverom a to, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prešov, je žalobca naďalej invalidný podľa zákona o sociálnom poistení a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 25.01.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidný podľa zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu. V závere poukázal na to, že z uvedeného dôvodu mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 710 331 9157 0 zo 04.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a preto bolo

potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení zrekapituloval skutkový a právny stav. Žalovaný poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a to dňa 22.03.2022 a následne v rámci odvolacieho konania aj dňa 15.06.2022. Posudkový lekár v lekárskom posudku z 15.06.2022 uviedol, že preštudovaním odvolania žalobcu a vypracovaného posudku posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, zo dňa 25.01.2022 zistil, že žalobca bol v roku 2013 uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať' zárobkovú činnosť' 40 % pre ischemickú chorobu srdca s funkčným postihnutím Il. štádia podľa NYHA, so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' o 10 % pre ostatné ochorenia, najmä ochorenie chrbtice na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' 50 %.

3. file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

V roku 2018 bol žalobca uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' 60 % a v roku 2020 (znova na žiadosť' o zvýšenie sumy invalidného dôchodku) s výsledkom miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' 60% naďalej, keď rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola ischemická choroba srdca s poklesom výkonnosti file_6.jpg

file_7.wmf

pri stredne ťažkom zaťažení, so zvýšením pre cukrovku a poruchy medzistavcových platničiek v krčnej a driekovej oblasti. Od januára 2020 bol opakovane hospitalizovaný pre bolesti na hrudníku. Kontrastným znázornením koronárnych tepien bolo zistené jednocievne koronárne postihnutie so zavedením stentu do ACC), zároveň došlo v priebehu koronárnej intervencie k vývoju periprocedurálneho infarktu myokardu so zvýšením kardiošpecifických enzýmov. V marci 2020 bol účastník konania znova hospitalizovaný v Kardiocentre Prešov a dňa 30.03.2020 bola vykonaná rekoronarografia, ktorá potvrdila stav po koronárnej intervencii (vo februári 2020) a zúženie cca 60% až 70 % na sekundárnej vetve RPLD (ramus posterolateralis dexter), to znamená, že ide o dvojcievne koronárne postihnutie. Stav bol uzatvorený ako nestabilná angina pectoris, rekonštrukčný výkon (bypass) nebol indikovaný. Kardiologickým zhodnotením nedošlo k srdcovému zlyhávaniu, vývrhová schopnosť' ľavej komory srdca bola zachovaná, dutiny srdcových oddielov neboli zväčšené. Vykonaný záťažový test v marci 2020 bol s primeranou reakciou na tlak krvi a s primeranou pracovnou kapacitou. Záťaž provokovala anginózne ťažkosti, čo je klasifikované ako pozitívny test v zmysle ischemickej choroby srdca. Celková výkonnosť' srdca je kardiológmi dokumentovaná vo funkčnej skupine WHA /1. Ochorenie srdca s dvojcievnym postihnutím koronárnych tepien (stav po PCI) s nestabilnou anginou pektoris, s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, t. j. vo funkčnej skupine NYHA Il je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť 50%, v hornej hranici referenčného rozmedzia. Horná hranica referenčného rozmedzia je priznaná s prihliadnutím na rizikové faktory (obezita a diabetes mellitus, doteraz bez inzulinoterapie, fajčenie vysoký krvný tlak). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú

činnosť je naďalej 60 %. Nezistil dôvod na zmenu pôvodne vypracovaného posudku a to ani po opätovnom posudkovom zhodnotení predložených odborných vyšetrení, doručených dňa 20. júna 2022. Predložené vyšetrenia podľa jeho názoru nedokumentujú zmenu v zdravotnom stave žalobcu, ktorý bol posudkovo zhodnotený dňa 15. júna 2022. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia -aneurizmy, -stavy po- koronárnej angioplastike),- stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení podľa kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' 50 % (z percentuálneho rozpätia od 40 % do 50 %). Za ostatné zdravotné postihnutia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa o 10 %. Celková -miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 60 %. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove preštudoval predložené file_8.jpg

file_9.wmf

odborné vyšetrenia a posudok koordinujúceho posudkového lekára, vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť' v Sociálnej poisťovni, pobočka v Prešove a zistil, že posudok zo dňa 25.01.2022 a zo dňa 22.03.2022 je naďalej správny.

4. Žalovaný uviedol, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť' požiadať' o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť' fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. V odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť objektivitu a presvedčivosť' posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených w tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

6. Žalobca poukázal na to, že dňa 25.01.2022 podal Sociálnej poisťovni pobočka Prešov, žiadosť' o zvýšenie invalidného dôchodku (ďalej len „žiadosť'") z dôvodu, že v dôsledku zhoršenému zlému zdravotnému stavu, spôsobenému mnohými dlhodobo pretrvávajúcimi ochoreniami prišiel o prácu a nie som schopný sa zamestnať' a podávať' potrebný pracovný výkon. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov, zamietla jeho žiadosť z dôvodu, že podľa lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Prešov zo dňa 25.01.2022 miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť u žalobcu dosahuje nezmenených 60%. Za rozhodujúcu chorobu posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Prešov si potvrdil vlastné rozhodnutie o ochorení srdca a obehovej sústavy v zmysle prílohy č. 2 o sociálnom poistení, Kapitola IX, oddielu A, položky 8, písmena b). Pre tento typ choroby obehovej sústavy menovaná príloha zákona o sociálnom poistení stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' v rozmedzí 40-50%. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené Sociálnej poisťovni 14.3.2022. V odvolaní vyjadril nesúhlas s určením rozhodujúcej choroby a konštatovaním posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Prešov o nezhoršení zdravotného stavu žalobcu, ktorého výsledkom bolo skončenie pracovného pomeru. Takisto v odvolaní žalobca poukázal na nerešpektovanie doložených lekárskych správ posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Prešov.

7. file_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

file_14.jpg

file_15.wmf

Zároveň žalobca vyjadril názor, že určenie choroby srdca za rozhodujúcu chorobu (Kapitola IX, oddielu A, položky 8, písmena b) prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení) je menej percentuálne ohodnotené ako je ochorenie angína pectoris, CCS III alebo hypertenzná encefalopatia. Zároveň uviedol, že pracovný pomer bol donútený skončiť dňa 31.12.2021, z dôvodu straty dlhodobej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu. V podanej žalobe žalobca namietal, že odvolací správny orgán sa nevysporiadal dostatočne s jeho námietkami v odvolaní. Vo svojom rozhodnutí žalovaný nezdôvodnil prečo za rozhodujúcu chorobu určil menej percentuálne ohodnotenú chorobu. Ďalej sa nevysporiadal s tvrdením lekára v lekárskej správe zo dňa 26.1.2022 (deň po vypracovaní znaleckého posudku Sociálnou poisťovňou): „prognóza je nepriaznivá aj vzhľadom na zánikovú symptomatiku. Vhodné zvážiť' posudkové konanie.” Zároveň sa žalobca domnieva, že konaním Sociálnej poisťovne, ktorého následkom bolo nepriznanie mi nároku na vyšší invalidný dôchodok, mohlo dôjsť' k porušeniu mojich práv práva , podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa a tiež čl. 28 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého osoby so zdravotným postihnutím majú právo na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok Žalobca zároveň uviedol, že, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne vyhodnotenie skutočného zdravotného stavu žalobcu, a zároveň bolo porušená zásada konania podľa a Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Navrhol, aby súd na posúdenie jej zdravotného stavu určil súdneho znalca.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 13.12.2022. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Žalovaný zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove, určil ischemickú chorobu srdca, ktorú zaradil do kapitoly IX — choroby obehovej sústavy, oddielu A — srdcové choroby, položky 8 — stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písmena b) — stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' 50 % (z percentuálneho rozpätia od 40 % do 50 %). Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa o 10% . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 60%. Podľa zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia. ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,

so zreteľom na závažnosť' ostatných zdravotných postihnutí. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmi určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť', neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť' vykonávať' zárobkovú činnosť' vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmi odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť', objektivitu a presvedčivosť' posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ' ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej zo strany žalobcu, žalovaná poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9/2005, č. , v zmysle ktorého „akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobnosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viest' k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom". Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K domnienke žalobcu o porušení práv podľa a čl. 28 Dohovoru OSN, žalovaná uvádza, že podľa majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie (okrem iného) pri nespôsobilosti na prácu. Sociálne poistenie nie je jediným spôsobom, ako zákonodarca realizuje svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z uvedeného článku. Ďalšími zákonmi, ktorými tak o pomoci v hmotnej núdzi alebo Z z, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Preto nemožno súhlasiť' s tým. že k porušeniu základného práva žalobcu podľa došlo len kvôli tomu. že žalovaná nemohla splniť' zákonom ustanovené podmienky na zvýšenie invalidného dôchodku.

9. Žalobca v replike z 07.02.2023 uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, trvá na podanej žalobe a je presvedčený, že vzhľadom na jeho zdravotný stav je miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedostatočná. Zároveň uviedol, že vo vyjadrení sa žalovaný ďalej vôbec nevyporiadal s tvrdením lekára v Lekárskej správe zo dňa 26.01.2022, kde sa uvádza, že „prognóza je nepriaznivá aj vzhľadom na zánikovú symptomatiku. Vhodné zvážiť posudkové konanie“. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením žalovanej prezentovanom v jej vyjadrení k žalobe, že žalobca „...nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia.“ Posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Prešov zo dňa 15.06.2022 na jeho prvej strane uvádza, že žalobca trpí okrem iného aj angínou pectoris a artériovou hypertenziou, ktoré sú ohodnotené vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako ochorenie určené ako rozhodujúce pre posúdenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť ani s konštatovaním posudkového lekára Sociálnej poisťovne o nezhoršení jeho zdravotného stavu. Práve naopak zdravotný stav žalobcu sa kontinuálne viac a viac zhoršuje. Zhoršenie je do tej miery, že v súčasnosti si zdravotný stav žalobcu vyžaduje permanentnú starostlivosť inej osoby, čo dokladá aj tá skutočnosť, že jeho zdravotný stav si vyžaduje po odporúčaní odborných lekárov 24–hodinovú opatrovateľskú starostlivosť (viď ako dôkaz Prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. G. A. H. zo dňa 03.02.2023 alebo Správa z kontroly pacienta NEURO KLINIK, s. r. o., Prešov zo dňa 06.02.2023).

10. Podaním zo dňa 29.03.2023 žalobca doložil lekárske správy a to Správu z kontroly pacienta NEURO KLINIK, s. r. o., Prešov zo dňa 28.02.2023 a Lekársku správu z algeziologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. A. H. zo dňa 22.03.2023.

11. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

12. Na pojednávaní konanom 23.02.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné a to pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne vyhodnotenie skutočného zdravotného stavu žalobcu. Na základe uvedeného preto navrhuje súdu žalobe v súlade so žalobným návrhom vyhovieť. Žalovaný poukázal na skutkové a právne závery generálneho riaditeľa, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj na ich vyjadrenia a uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za správne.

III.

Relevantná právna úprava 13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. 14. Podľa zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Podľa zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 16. Podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 15. Podľa zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 16. Podľa zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Podľa , určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenej hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. 15. Podľa zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 16. Podľa zákona o sociálnom poistení, ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom

17. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

18. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní. 20. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky ( až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove, určil ischemickú chorobu srdca, ktorú zaradil do kapitoly IX — choroby obehovej sústavy, oddielu A — srdcové choroby, položky 8 — stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písmena b) — stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' 50 % (z percentuálneho rozpätia od 40 % do 50 %). Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' podľa o 10% . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 60%. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle ustanovenia zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pri určení, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil – Choroby obehovej sústavy, ktoré je zaradené do kapitoly IX, oddiel A – srdcové choroby, položka 8- stavy po srdcových operáciách, písmeno b) – stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50% a za iné zdravotné postihnutie žalovaný určil zvýšenie percentuálnej miery o 10% ( písmeno d) ).

22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa písmeno d) . 25. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa s.1 písm. d/ ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 26. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pri určení, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil – Choroby obehovej sústavy, ktoré je zaradené do kapitoly IX, oddiel A – srdcové choroby, položka 8- stavy po srdcových operáciách, písmeno b) – stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50% a za iné zdravotné postihnutie žalovaný určil zvýšenie percentuálnej miery o 10% ( písmeno d) ). 27. Nárok na invalidný dôchodok je podľa zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ().

28. Žalobca k posúdeniu zdravotného stavu predložil posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval posudok 25.01.2022 viaceré lekárske správy a to konkrétne prepúšťaciu správu z Neurochirurgickej kliniky Košice zo dňa 20.10.2021, z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.05.2020, 04.07.2021, 29.12.2021, MR LS chrbtice zo dňa 11.09.2020, z psychologického vyšetrenia zo dňa 03.12.2021, z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 04.08.2021, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 10.06.2020.

29. Posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval lekársky posudok v rámci odvolacieho konania dňa 15.06.2022 predložil k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity aj prepúšťaciu správu z oddelenia neurológie v Prešove zo dňa 13.03.2022, lekársku správu zo dňa 12.01.2022 a lekársku správu zo dňa 26.01.2022.

30. Správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.

31. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dávkového, ale najmä posudkového spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené žalobcom, správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v správnej žalobe o tom, že predmetné rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal s tým, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil – Choroby obehovej sústavy, ktoré je zaradené do kapitoly IX, oddiel A – srdcové choroby, položka 8- stavy po srdcových operáciách, písmeno b) – stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50% a za iné zdravotné postihnutie žalovaný určil zvýšenie percentuálnej miery o 10%. (žalobný dôvod upravený v ustanovení písmeno d) ).

32. Pokiaľ ide o žalobný dôvod (nepreskúmateľnosť vo vzťahu k zvýšeniu poklesu miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť), žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom neuviedol svoju správnu úvahu, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil – Choroby obehovej sústavy, ktoré je zaradené do kapitoly IX, oddiel A – srdcové choroby, položka 8- stavy po srdcových operáciách, písmeno b) – stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50% a za iné zdravotné postihnutie žalovaný určil zvýšenie percentuálnej miery o 10%. a nie žalobcom namietané druhy zdravotného postihnutia: stabilná námahová angína pectoris, CCS III, zaradené do Kapitoly IX, oddiel A, položka 4, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 60-80% a artériálna hypertenzia 3.stupňa, hypertenzná encefalopatia, zaradené do Kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 75-90%, ktoré zdravotné postihnutia žalobcu sú uvedené aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 15.06.2022 ako prílohe rozhodnutia žalovaného.

33. Žalovaný namiesto toho uvádza v odôvodnení rozhodnutia to že: „ .... Za Vaše rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár sociálneho poistenia file_16.jpg

file_17.wmf

Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Prešove choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike),- stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení podľa kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu ě. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' 50 % (z percentuálneho rozpätia od 40 % do 50 0/o). Za iné zdravotné postihnutia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť podľa ods, 8 v znení o 10%. .... „Vaše pochybnosti o tom, že Váš zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený file_18.jpg

file_19.wmf

sú neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.“ 34. Vychádzajúc z uvedeného tak má súd za to, že nakoľko je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno d) (nepreskúmateľnosť) a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. 35. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, vychádzať zo skutočností tam uvedených, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s tým, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili – Choroby obehovej sústavy, ktoré je zaradené do kapitoly IX, oddiel A – srdcové choroby, položka 8- stavy po srdcových operáciách, písmeno b) – stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50% a za iné zdravotné postihnutie žalovaný určil zvýšenie percentuálnej miery o 10%. a nie žalobcom namietané druhy zdravotného postihnutia - Stabilná námahová angína pectoris, CCS III, zaradené do Kapitoly IX, oddiel A, položka 4, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 60-80% a Artériálna hypertenzia 3.stupňa , hypertenzná encefalopatia, zaradené do Kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 75-90%, aby tým žalobca získal dostatočnú a zrozumiteľnú argumentáciu zo strany žalovaného.

36. Správny súd zároveň k tomuto uvádza, že vzhľadom na požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a o ich vplyv na pracovnú schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažných zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať a jeho záver musí byť podložený výsledkami odborným lekárskych vyšetrení.

37. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí a aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí posúdi možnosť navýšenia percentuálnej miery v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

38. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie podľa ktorého je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu. 39. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, nakoľko bude na žalovanom aby po posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie alebo sám vo veci rozhodol.

40. Čo sa týka lekárskych správ, ktoré žalobca doložil až k replike, a to lekárska správa z NEURO KLINIK s.r.o. zo dňa 06.02.2023, prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice J. A. Reimana Prešov zo dňa 03.02.2023 ako aj lekárske správy ktoré boli správnemu súdu doručené dňa 29.03.2023, t. j.

lekárska správa z NEURO KLINIK s.r.o. zo dňa 28.02.2023, lekárska správa Algeziologickej ambulancie Fakultnej nemocnice J. A. Reimana Prešov zo dňa 22.03.2023 tak na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o správy vydané po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktoré ako už bolo uvedené vyššie správny súd v zmysle ustanovenia nemohol prihliadať. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu (čo by mohol mať preukázané žalovaný na podklade žalobcom predložených nových lekárskych správ a nálezov). Zhoršenie zdravotného stavu žalobcu po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k prepúšťacej správe z hospitalizácie v období od 09.03.2022 do 13.03.2022, lekárskej správe zo dňa 12.01.2022 a lekárskych správ zo dňa 26.01.2022, 22.02.2022, 10.08.2021, 11.08.2021, 22.08.2021, ktoré žalobca priložil k žalobe, súd len stručne uvádza, že tieto boli predložené aj posudkovým lekárom a teda zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi aj na podklade týchto odborných nálezov.

41. V reakcii na námietku žalobcu že konaním Sociálnej poisťovne, ktorého následkom bolo nepriznanie nároku žalobcu na vyšší invalidný dôchodok, mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa a tiež podľa čl. 28 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, správny súd sa k tomu bližšie nevyjadruje, keďže v dôsledku zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, bude úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu vyššie uvedených práv žalobcu.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.